Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-525-2014.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/525/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K & K spol. s r.o., Stavebno-obchodná činnosť so sídlom Veľký Lipník 24, 065 33 Veľký Lipník, IČO: 36 467 634, o vymoženie 261,51 eur, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Laiferovi, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 25. 8. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 8. 2014, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21. 8. 2014, a exekučného titulu - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. 700-3110635013-GC04/13, č. 700-3110671813-GC04/13 a č. 700-3110689913- GC04/13 vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Stará Ľubovňa dňa 14. 10. 2013, 12. 11. 2013 a 11. 12. 2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 261,51 a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 5. 9. 2014 poverenie pod číslom 5710 036329.
3. V priebehu exekučného konania poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 24. 11. 2017 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného dlhodobo nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu v sume 39,83 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 243i ods. 1 EP, v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podať na súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 najneskôr
30. júna 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017 doručená súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. marca 2016 po 30. júni 2017, súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.
6. Podľa § 243i ods. 2 EP, ak oprávnený po zastavení konania podľa odseku 1 podá návrh na vykonanie exekúcie podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, ak je návrh na súde príslušnom podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017 podaný do 1. augusta 2017. O tom exekútor oprávneného poučí.
7. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
8. Podľa § 243k EP, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Keďže súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie čo do nemajetnosti povinného skonštatoval, že jeho majetok v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a predložil o tom výsledky svojho šetrenia, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácií. Lustráciou v katastri nehnuteľností s výsledkom ,,negatívne“ súd nezistil, či povinný je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti v rámci celého územia SR. Z lustrácie v štatistickom registri organizácii vyplýva, že povinný je zamestnávateľom zamestnancov v počte 1. Povinný je daňovým dlžníkom, pričom jeho dlh predstavuje sumu nedoplatkov vo výške 253.927,98 eur. Povinný je tiež dlžníkom v Sociálnej poisťovni, kde dlžná suma predstavuje 18.274,07 eur. V rámci lustrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv povinný nevystupuje v pozícii záložného veriteľa tak, aby speňažením zálohu mohol získať finančné prostriedky podliehajúce exekúcii.
13. Súd mal na základe hore uvedených skutočností preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku zastavil. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení alebo nezastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd konštatuje, že nie je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, pretože zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí tzv. res iudicata (t. j. prekážku rozhodnutej veci).
14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
19. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca v nemajetnosti povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému.
20. Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
21. Podľa § 63 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
22. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
23. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcie nesmú presiahnuť a) šesťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 50 eur, b) päťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 166 eur, c) dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 eur a d) výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.
24. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
27. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
28. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
29. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena 33,19 eur
20 % DPH zo sumy 33,19 eur 6,64 eur
Trovy exekúcie celkom: 39,83 eur
30. Súdom poverený súdny exekútor si za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uplatnil paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur. Pretože súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 eur, a to aj v prípade ak súčet počtu účelne vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosiahol zákonom stanovenú minimálnu sumu 33,19 eur, súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú minimálnu odmenu 33,19 eur aj bez potreby podrobnej špecifikácie vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu vo výške 33,19 eur vznikol už samotným získaním poverenia na vykonanie exekúcie. Poverený súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, preto súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 priznal DPH z uplatnenej odmeny v sume 6,64 eur.
31. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
32. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
33. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.