Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-221-2017.pdf
PDF · 122.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/221/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej X. J., bytom G. XXXX/XX, J. nad Bebravou, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/172/2016-116 zo dňa 30. marca 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. čo do sumy 922,75 eur s príslušenstvom a vo výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 962,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 398,64 eur od 12.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 3,82 eur od 16.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 559,83 eur od 02.10.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. h) a k), § 11 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmlúv, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 a 2, § 563, § 565 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), § 255 ods. 1 a 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. sa žalobou podanou dňa 06.06.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2 599,93 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou viaceré zmluvy o spotrebiteľských úveroch, poskytol žalovanej spotrebiteľské úvery a žalovaná ich nesplatila. S účinnosťou k 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., a preto súd na základe uznesenia č. k. 5C/172/2016-85
zo dňa 07.09.2016 pokračoval v konaní s označeným žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Záväzkové vzťahy, ktorý vznikli medzi stranami sporu na základe uvedených zmlúv, sú vzťahmi zo spotrebiteľských zmlúv, teda občianskoprávnymi, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Žalobca tvrdil, že uvedené zmluvy zo žalovanou uzavrel a na ich základe poskytol žalovanej jeden revolvingový úver a šesť úverov na financovanie spotrebného tovaru. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že by žalobca poskytol žalovanej všetky úvery tak, ako tvrdil. Žalovaná potvrdila, že podpisy na všetkých úverových zmluvách jej patria. K zmluve uzatvorenej dňa 04.08.2014, podľa ktorej jej mal byť poskytnutý úver 650,77 eur na nákup tovaru, pričom v zmluve je ako financovaný tovar uvedený "hromadné nákupy čierneho elektra", uviedla, že nevie o čo išlo. Žalobca nekonkretizoval tovar, ktorý bol touto zmluvou financovaný. K zmluve uzatvorenej dňa 24.10.2014, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 254,57 eur na nákup tovaru, pričom v zmluve je ako financovaný tovar uvedený "PC", žalovaná uviedla, že nevie o čo išlo, pravdepodobne to boli tablety, no žiaden počítač nekupovala. Z vykonaného dokazovania však je preukázané, že tablety boli financované formou úveru z inej zmluvy a k tejto zmluve žalobca uviedol, že úverom bol financovaný tovar - retiazka značky Gossi. K zmluve uzatvorenej dňa 05.11.2014, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 172,13 eur na nákup tovaru, pričom v zmluve je ako financovaný tovar uvedený "PC", žalovaná uviedla, že nevie o čo išlo, pravdepodobne to bola chladnička, no žiaden počítač nekupovala. Z vykonaného dokazovania však je preukázané, že chladnička to nebola a k tejto zmluve žalobca uviedol, že úverom bol financovaný tovar - šperky značky Gossi. Aj keď uvedené zmluvy žalovaná podpísala, tak v prvej uvedenej je ako financovaný tovar uvedený iba neurčitý súbor vecí a v ďalších dvoch to nie je elektronika v nich uvedená, ale podľa vyjadrenia žalobcu šperky. Vzhľadom na to, že žalovaná nevedela, čo malo byť uvedenými úvermi financované a pritom dôveryhodne vysvetlila, aký tovar na splátky kupovala, keď uvádzala aj taký, ktorý zo zmlúv konkrétne nevplýva a šperky medzi nimi neboli a napokon z vykonaného dokazovania aj bolo preukázané, že nekúpila notebook uvedený v zmluve ale dva tablety, a že v zmluve, v ktorej je všeobecne uvedený nábytok, tak bol skutočne financovaný nábytok, a to obývacia stena ako uvádzala žalovaná, tak súd jej výpoveď považoval za dôveryhodnú a významne spochybňujúcu tvrdenia žalobcu o tom, že na základe týchto troch zmlúv žalovanej vôbec úvery poskytol. Súd preto postupoval podľa § 295 CSP, podľa ktorého môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd preto vyzval žalobcu, aby nielen konkrétne označil tovar, ktorý bol úvermi financovaný, ale predložil aj doklady o tovare, ktorý bol hradený formou viazaných spotrebiteľských úverov. Žalobca si vo vzťahu k uvedeným trom zmluvám povinnosť predložiť doklady o tovare vôbec nesplnil a pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, aký tovar bol z uvedených zmlúv financovaný, tak v prvom prípade označil tovar rovnako neurčito ako v zmluve a v prípade ďalších dvoch zmlúv uviedol ako financovaný tovar retiazku a šperky, čo je zjavne v rozpore s označením financovaného tovaru v zmluvách, pričom žalovaná sa predtým vyjadrila, že nevie, čo bolo predmetom týchto zmlúv a žalobca to nijakým dôkazom nepreukázal. Nepredložil žiaden doklad o kúpe konkrétneho tovaru z týchto zmlúv žalovanou a o jeho odfinancovaní, pričom vzhľadom na zásadné rozdiely v zmluvách a v tvrdeniach žalobcu o financovanom tovare a v prvom prípade neurčitom označení tovaru za súčasného spochybnenia financovania konkrétneho tovaru žalovanou mal súd závažné pochybnosti o tom, či na základe týchto troch zmlúv boli vôbec úvery žalovanej formou viazaných spotrebiteľských úverov poskytnuté. Tieto pochybnosti nerozptýlil žalobca ani na základe výzvy súdu, keď nielenže nepreukázal, aký konkrétny tovar bol financovaný, ale pochybnosti nerozptýlil ani svojím vyjadrením, keď v prvom prípade tovar nekonkretizoval a v ďalších dvoch uviedol diametrálne odlišný tovar, než aký bol druhovo v zmluvách označený. Z týchto dôvodov tak súd nemal spoľahlivo a nad rozumnú pochybnosť preukázané poskytnutie spotrebiteľských úverov z týchto troch zmlúv žalovanej, a preto z týchto zmlúv žiadne nároky žalobcovi nepriznal. Vyjadrením žalovanej bolo spochybnené, či a aký tovar bol nimi financovaný a žalobca ani na výzvu súdu pochybnosti neodstránil a žiaden dôkaz o poskytnutí úverov na konkrétny tovar nepredložil. Pokiaľ ide o zmluvy zo dňa 17.03.2014, 10.05.2014, 19.10.2014 a 21.11.2014, tak ide o zmluvy o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých boli preukázateľne poskytnuté žalovanej úvery, a to v prvom prípade revolvingový úver a v ostatných troch prípadoch viazané spotrebiteľské úvery, pričom toto bolo preukázané z vykonaného dokazovania a aj keď žalovaná v jednotlivom prípade nevedela, na čo sa konkrétne jednotlivá zmluva vzťahuje, tak uviedla, aký tovar si na splátky kúpila a žalobca svojim vyjadrením potvrdil, z akej zmluvy to bolo (tablety), prípadne žalovaná potvrdila, že úver jej bol poskytnutý, splácala ho a zostalo jej z neho splatiť už iba málo (úver zo dňa 10.05.2014 v sume 125,10 eur). Pokiaľ si však žalobca uplatňoval z týchto zmlúv nároky na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, musí okrem iného preukázať, že
zmluvy majú všetky náležitosti, aby sa úvery nepovažovali za bezúročné a bez poplatkov. V uvedených zmluvách je uvedená iba výška, počet a termíny splátky, no ani jedna zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluvy tak neobsahujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa tieto úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade súd zistil, že v týchto zmluvách o spotrebiteľských úveroch absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvy zo dňa 10.05.2014, 19.10.2014 a 21.11.2014, tak ide o zmluvy, na základe ktorých boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky na financovanie nákupov spotrebných tovarov, a preto sú tieto zmluvy zmluvami o viazaných spotrebiteľských úveroch. V takomto prípade je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Uvedené zmluvy túto náležitosť neobsahovali a aj preto sa úvery poskytnuté na základe týchto zmlúv považujú za bezúročné a bez poplatkov. Keďže súd z uvedených dôvodov považoval preukázateľne poskytnuté úvery z uvedených štyroch zmlúv za bezúročné a bez poplatkov, nebolo možné priznať žalobcovi ani úroky uvedené ročnými sadzbami, ani úroky započítané do vyčíslených súm a ani žiadne poplatky vrátane poplatkov za poistenia a všetky platby žalovanej tak bolo potrebné započítať na istiny poskytnutých úverov. Z uvedených úverov tak žalovaná v lehote splatnosti a ani doposiaľ neuhradila sumu 962,29 eur (398,64 + 3,82 + 355,02 + 204,81), a preto ju na jej zaplatenie zaviazal súd, keďže v tomto rozsahu ide o jej preukázateľné a nesplnené zmluvné záväzky splatiť žalobcovi poskytnuté úvery. Žalovaná preukázateľne poskytnuté úvery riadne nesplácala a dostala sa do omeškania, a preto žalobca oprávnene vyhlásil úvery zo zmlúv uzatvorených dňa 17.03.2014, 19.10.2014 a 21.11.2014 za splatné v celosti. Súd však za deň splatnosti jednotlivých týchto úverov nepovažoval žalobcom v žalobe určené dni, pretože tieto predchádzali oznámeniu o splatnosti úverov, resp. boli v rozpore so splatnosťou určenou vo výpovediach zmlúv. Podľa názoru súdu nie je možné vyhlásiť celý úver za splatný spätne, pretože takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ani žiadne ustanovenie zmluvy nemôže zakotviť možnosť veriteľa určiť spätne splatnosť celého úveru, pretože takáto podmienka by bola nekalá, neprijateľná, hrubo poškodzujúca spotrebiteľa, a preto neplatná, nakoľko vyhlásením splatnosti celého úveru spätne by si veriteľ mohol zabezpečiť príjem z úrokov z omeškania skôr, než by sa spotrebiteľ vôbec dozvedel o tom, že celý jeho záväzok je splatný. Takýto postup žalobcu je nekalý, v rozpore so zákonom a poškodzujúci spotrebiteľa. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru (zmluva zo dňa 17.03.2014), z ktorého zostáva žalovanej uhradiť suma 398,64 eur, bolo žalovanej doručené dňa 28.12.2015 a je v ňom obsiahnutá výzva na zaplatenie úveru do 14 dní, a preto súd považoval v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za deň splatnosti celej dlžnej sumy deň 11.01.2016, teda štrnásty deň po doručení oznámenia. Keďže žalovaná úver do 11.01.2016 nesplatila, až od nasledujúceho dňa po tomto dni priznal súd žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 398,64 eur. Zo sumy 3,82 eur priznal súd žalobcovi úrok z omeškania od 16.03.2015, pretože ide o dlžnú sumu z úveru zo zmluvy zo dňa 10.05.2014, pričom konečná splatnosť na základe tejto zmluvy nastala najneskôr dňa 15.03.2015 a prvým dňom omeškania žalovanej s úhradou tejto sumy je nasledujúci deň. Zo sumy 559,83 eur priznal súd žalobcovi úrok z omeškania až od 02.10.2015. Ide o súčet dlžnej sumy 355,02 eur z úverovej zmluvy zo dňa 19.10.2014 a dlžnej sumy 204,81 eur z úverovej zmluvy zo dňa 21.11.2014. Obe tieto zmluvy boli vypovedané s účinnosťou ku dňu 01.10.2015 a účinnosťou výpovede sa stali oba úvery v celosti aj splatnými. Prvým dňom omeškania s úhradou zostatkov týchto dvoch úverov je až deň 02.10.2015, od ktorého patrí žalobcovi z nesplatenej sumy týchto dvoch úverov aj úrok z omeškania. Žalobu v časti skôr požadovaného úroku z omeškania z priznanej istiny považoval súd za nedôvodnú z uvedených dôvodov, a to aj s tým, že hoc by zo skôr splatných a neuhradených splátok žalobcovi úrok z omeškania patril od skoršieho dňa, žalobca si ho z týchto skutkových dôvodov neuplatňoval, ale uplatňoval si ho v nadväznosti na splatnosť celej istiny. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca do žalovanej sumy zahrnul aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Nárok na tieto náklady však súd považoval v celom rozsahu za nedôvodný a aj v tejto časti žalobu zamietol, pretože žalobca tieto náklady žiadnym dôkazom nepreukázal. Z dôvodov uvedených vyššie súd žalobe vyhovel iba v časti a v nedôvodne požadovanej istine a príslušenstva žalobu zamietol. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 962,29 eur zo sumy 2 599,93 eur, čo predstavuje 37,01 % z uplatneného nároku. Čistý úspech žalovanej tak bol 25,98 %, ktorý
predstavuje rozdiel medzi jej úspechom 62,99 % a úspechom žalobcu 37,01 %. Z uvedených dôvodov, ako aj preto, že žalovaná si trovy ani neuplatnila, aplikoval súd ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinná vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej ako aj z jej pracovnej zmluvy a mzdového predpisu bolo preukázané, že táto nie je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovanej a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 50,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku II. a to do sumy 922,75, v ktorej súd nemal za preukázané poskytnutie spotrebiteľských úverov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.08.2014, 24.10.2014 a 05.11.2014 vo forme viazaných spotrebiteľských úverov. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2014 pod č. 42727922520011 vyčerpala žalovaná sumu vo výške 254,57 eur a uhradila sumu vo výške 42,72 eur. V prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov rozdiel predstavuje sumu 212,15 eur. Žalovanej bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver na nákup retiazky značky Gossi v spoločnosti Alza.sk s.r.o. Žalobca predkladá súdu faktúru č. 5114591302 zo dňa 27.10.2014 na nákup retiazky značky Gossi, ktorú vystavil predajca Alza.sk s.r.o. žalovanej a ktorá preukazuje, že žalovaná uskutočnila nákup uvedenej retiazky v súlade s tvrdením žalobcu a že tento nákup bol financovaný práve prostredníctvom predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 24.10.2014, keď cena tovaru vo výške 254,57 eur sa zhoduje s cenou tovaru uvedenou na úverovej zmluve a odfinancovanou sumou vyčerpaného úveru podľa výpisu z úverového účtu a potvrdenia o odfinancovaní, ktoré žalobca už v konaní predložil. V zmluve sa nachádza aj náležitosť uvedená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) opis tovaru a služby. Má za to, že nepresný opis tovaru (PC) nemôže byť dôvodom nepriznania nároku aspoň v rozsahu rozdielu medzi sumou vyčerpaného úveru a sumou uhradených splátok úveru. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v konaní uznala, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala. Žalovaná vedela o svojom záväzku voči žalobcovi, v opačnom prípade by nevykonala úhradu na účet žalobcu so správnym variabilným symbolom. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.11.2014 pod č. 42727922520012 vyčerpala žalovaná sumu vo výške 172,13 eur, pričom uhradila sumu vo výške 41,52 eur. V prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov tak rozdiel predstavuje sumu vo výške 130,61 eur. Uvedené skutočnosti sú zrejmé aj z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých splátkach k ÚP č. 42727922520012. Žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver na nákup náušníc značky Gossi v spoločnosti Alza.sk s.r.o. Žalobca predkladá faktúru č. 5114591302 zo dňa 06.11.2014 na nákup náušníc značky Gossi, ktorú vystavil predajca Alza.sk s.r.o. žalovanej a ktorá preukazuje, že žalovaná uskutočnila nákup uvedených náušníc v súlade s tvrdením žalobcu a že tento nákup bol financovaný práve prostredníctvom predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 05.11.2014, keď cena tovaru vo výške 191,26 eur sa zhoduje s cenou tovaru uvedenou na úverovej zmluve a odfinancovanou sumou vyčerpaného úveru podľa výpisu z úverového účtu a potvrdenia o odfinancovaní, ktoré žalobca už v konaní predložil. V zmluve sa nachádza aj náležitosť uvedená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) opis tovaru a služby. Má za to, že nepresný opis tovaru (PC) nemôže byť dôvodom nepriznania nároku aspoň v rozsahu rozdielu medzi sumou vyčerpaného úveru a sumou uhradených splátok úveru. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v konaní uznala, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala. Žalovaná vedela o svojom záväzku voči žalobcovi, v opačnom prípade by nevykonala úhradu na účet žalobcu so správnym variabilným symbolom. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.08.2014 zaregistrovanej pod č. 42727922520007 vyčerpala žalovaná sumu 650,77 eur, pričom uhradila sumu vo výške 70,78 eur. V prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov tak rozdiel predstavuje sumu vo výške 579,99 eur. Uvedené skutočnosti sú zrejmé aj z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých splátkach k ÚP č. 42727922520007. Žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver na hromadný nákup čierneho elektra v spoločnosti NAY, a.s. V zmluve sa nachádza aj náležitosť uvedená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) opis tovaru a služby. Má za to, že uvedený opis je postačujúci vzhľadom k tomu, že v zákone o spotrebiteľských úveroch ani v žiadnom inom právnom predpise nie je uvedené aký podrobný opis je potrebný. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v konaní uznala, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala. Žalovaná vedela o svojom záväzku voči žalobcovi, v opačnom prípade by nevykonala úhradu na účet žalobcu so správnym variabilným symbolom. Žalobca má za to, že podpisom oboch zmluvných strán sa stali úverové zmluvy perfektnými, bola dodržaná zákonom požadovaná
písomná forma a preto mal súd považovať predmetné úverové zmluvy ako platné. Celková suma, ktorú má žalovaný vrátiť žalobcovi v prípade posúdenia poskytnutých úverov ako bezúročných a bez poplatkov by predstavoval sumu vo výške 1.885,04 eur spolu s úrokmi z omeškania a nie 962,29 eur ako uvádza súd prvej inštancie. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. čo do sumy 922,75 eur s príslušenstvom a vo výroku III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 962,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 398,64 eur od 12.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 3,82 eur od 16.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 559,83 eur od 02.10.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, a vo výroku II., v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol nad sumu 922,75 eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto častiach právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.
7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Keďže od 01.07.2016 došlo k zmene právnej úpravy a k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zostávajú zachované s tým, že ust. § 470 CSP je vyjadrením princípu okamžitej aplikability novej právnej úpravy aj na konanie začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade so zachovaním procesných účinkov vykonaných úkonov princípom justifikácie účinkov procesných úkonov.
8. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ( účinného do 30.06.2016 ), súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>. 9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 17.03.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver vo výške 5.000,- eur. Z takto poskytnutého úverového rámca žalovaná vyčerpala sumu 699,77 eur a z dôvodu porušenia platobnej disciplíny sa stal záväzok žalovanej v celku splatným ku dňu 16.12.2015. Následne dňa 10.05.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 125,10 eur na nákup tovaru
- hromadné nákupy čierneho elektra. Cena tovaru alebo služby je v predmetnej zmluve stanovená na 139,- eur. Dňa 04.08.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 650,77 eur na nákup tovaru - hromadné nákupy čierneho elektra. Cena tovaru alebo služby bola stanovená na 685,02 eur. Dňa 19.10.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 377,- eur na nákup tovaru - nábytok rôzny (stoličky, stôl posteľ). Cena tovaru alebo služby bola stanovená na 377,- eur. Dňa 24.10.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 254,57 eur na nákup tovaru - PC. Cena tovaru alebo služby bola stanovená na 254,57 eur. Dňa 05.11.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 172,13 eur na nákup tovaru - PC. Cena tovaru alebo služby bola stanovená na 191,26 eur. Dňa 21.11.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 217,85 eur na nákup tovaru - notebook. Cena tovaru alebo služby bola stanovená na 217,85 eur. Žalovanej tak mal byť poskytnutý jeden revolvingový úver a šesť viazaných spotrebiteľských úverov. Súd prvej inštancie aplikoval na uvedené záväzkové vzťahy právnu úpravu spotrebiteľského práva keď dospel k záveru, že uvedené zmluvy boli uzavreté medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Následne vo vzťahu k zmluvám zo dňa 04.08.2014, 24.10.2014 a 05.11.2014 mal súd prvej inštancie závažné pochybnosti o tom, či na základe týchto troch zmlúv boli vôbec úvery žalovanej formou viazaných spotrebiteľských úverov poskytnuté. Žalobca tieto pochybnosti aj na základe výzvy súdu neodstránil a preto mu z týchto úverových zmlúv žiadne nároky nepriznal.
11. Žalobca v prejednávanej veci namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než, ktorý mal použiť alebo použil správny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, zistením skutkovým stavom, právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
12. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vyhodnotil obsah pripojených listinných dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazu, vyplývajúcej z ust. § 191 ods.1 CSP, jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho v konečnom dôsledku dospel k správnym skutkovým zisteniam. Hodnotenie dôkazu je vždy vecou súdu a nie účastníkov sporu. Nie je porušením práva účastníkov na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ani práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie dôkazu súdom ako podľa strany, ktorá tento dôkaz predložila.
13. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetné úverové zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými, teda že medzi žalobcom a žalovanou bol založený na ich základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na daný vzťah aplikoval príslušné právne normy spotrebiteľského práva. Uplatnené nároky sú teda plnením zo spotrebiteľskej zmluvy a preto aplikácia ust. § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v dôsledku existujúcej občianskoprávnej úpravy inštitútu uznania dlhu je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia.
14. Následne je možné stotožniť sa aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo v konaní preukázané samotné poskytnutie viazaných spotrebiteľských úverov zo zmlúv zo dňa 04.08.2014, 24.10.2014 a 05.11.2014, pričom na preukázanie opaku bola žalobcovi poskytnutá možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie, v ktorom aj podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazne
bremeno, ktoré naňho prešlo v dôsledku spochybnenia poskytnutia viazaných spotrebiteľských úveroch na financovanie tovaru žalovanou, ktorý zároveň nebol v konaní spoľahlivo špecifikovaný aj v dôsledku rozporov v tvrdeniach zmluvných strán a jeho opisu v predmetných spotrebiteľských zmluvách.
15. Odvolací súd má za to, že v súlade s poskytnutým poučením zo strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ( účinného do 30.06.2016 ) žalobca nemohol preukázať skutočnosti preukazujúce dôvodnosť žaloby vo vzťahu k vymáhaným plneniam zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2014 a 05.11.2014 v odvolacom konaní a to z dôvodu, že žalobca bol poučený písomne preukázateľným spôsobom a to tak, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. O poučení žalobcu sa v spise nachádza záznam na č.l. 53. Takto poučený účastník nemá možnosť uplatniť odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, t. j. uplatní sa tzv. neúplná apelácia stojaca na báze účastníkovi poskytnutého poučenia o obmedzení (ohraničení) jeho možnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. V prípade, že žalobca využil odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, a odvolací súd by nerešpektoval, že u žalobcu sa uplatní tzv. neúplná apelácia, čím by došlo k chybnému postupu súdu.
16. Podstatou poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ( účinného do 30.06.2016 ) je najmä vytvorenie procesnej situácie, aby posledná možnosť splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v konaní sa účastníkovi poskytla (ohraničila na konanie) pred súdom prvej inštancie, aby táto možnosť nepretrvávala ešte aj v odvolacom konaní (teda aby ako dôsledok poučenia sa mohla nastoliť zásada koncentrácie konania v spojení s uplatnením neúplnej apelácie v odvolacom konaní). Ak k takémuto poučeniu dôjde, nemá poučená strana stále možnosť skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, uplatniť pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej.
17. V priebehu súdneho konania došlo k zmene procesnej úpravy a to k nahradeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok novými procesnými kódexmi, predovšetkým zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v súlade s ktorým boli strany poučené na pojednávaní dňa 12.01.2017 a na ktoré bol žalobca predvolaný, pričom svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že netrvá na odročení pojednávania a súhlasí, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd strany poučil opäť o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas, najneskôr na pojednávaní dňa 12.01.2017. Následne mal žalobca na výzvu súdu oznámiť akú výšku úveru, akým konkrétnym spôsobom žalovaná z každej jednej zmluvy čerpala, aký konkrétny tovar bol hradený z jednotlivých zmlúv a aké sumy, kedy a akým spôsobom žalovaná na splatenie jednotlivých úverov uhradila a ako boli žalobcom započítané. Zároveň súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie dokladov o tovare, ktorý bol hradený formou viazaných spotrebiteľských úverov. Žalobca nepredložil žiaden doklad o kúpe konkrétneho tovaru zo zmlúv zo dňa 04.08.2014, 24.10.2014 a 05.11.2014, z ktorých súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi žalované plnenie a samotným vyjadrením k výzve pochybnosti o poskytnutí viazaného spotrebiteľského úveru nerozptýlil.
18. Z obsahu odvolania a jeho príloh vyplýva, že žalobca preukazuje faktúrou č. 5114591302 zo dňa 27.10.2014 a faktúrou č. 5114591302 zo dňa 06.11.2014 vo vzťahu k viazanému spotrebiteľskému úveru zo dňa 24.10.2014 a 05.11.2014 financovanie tovaru - retiazky a náušníc značky Gossi v spoločnosti Alza.sk s.r.o. Odvolací súd zastáva názor, že tieto dôkazy by boli v konaní pred súdom prvej inštancie za situácie, ak by boli predložené včas, spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu. Vzhľadom k tomu, že tieto dôkazy nemožno v odvolacom konaní použiť za situácie, kedy bol žalobca poučený o koncentrácii v konaní a z dôvodu tzv. novôt v odvolacom konaní, odvolaciemu súdu nezostalo nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
19. Na základe uvedeného odvolací súd nevzal do úvahy skutočnosti preukazované v odvolaní a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.