Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-118-2017.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/118/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. N., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/25/2015 zo dňa 08.02.2017, na verejnom zasadnutí konanom 24. januára 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. N., nar. XX.XX.XXXX v G. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. N. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
1. dňa 08.09.2014 v čase okolo 21.45 hod. v G. spolu s doposiaľ neustáleným páchateľom prekonali oplotenie rodinného domu na ul. X. mája XX/X, vnikli na pozemok, pričom ich vyrušil majiteľ rodinného domu poškodený F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., 1. mája XX/X, po čom sa rozbehli k oploteniu rodinného domu, ktoré preskočili, 2. potom čo poškodený F. D. prišiel k oploteniu, aby sa pozrel cez oplotenie na ulicu obvinený, ktorý bol prikrčený pod oplotením, sa zdvihol a udrel poškodeného neznámym predmetom do oblasti tváre, čím mu spôsobil trieštivú zlomeninu prednej st čelovo prínosovej dutiny vľavo nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie v trvaní najmenej 21 dní.
Za to mu bol uložený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v rozsudku Okresného súdu Malacky z 12.09.2016, sp. zn. 1T/73/2016. právoplatnom dňa 12.09.2016, ako aj všetky Ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. G. XX/X, XXX XX G., škodu vo výške 2.143 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodeného F. D. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný do zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 167, ktoré doplnil samostatným písomným podaním dňa 24.04.2017 na č.l. 179-182. Poškodený sa vyjadril k odvolaniu obžalovaného písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 07.06.2017 na č.l. 188.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný N. N. uviedol, že poškodený ho opoznal až po tom, čo policajti do spisu založili informáciu od policajta, že trestnej činnosti sa mal dopustiť práve on, čo im mala oznámiť osoba pracujúca v prospech polície spolu s osobou prezývanou kvetinka. Navrhol vypočuť policajta, aby ozrejmil kto je táto osoba tak, aby bol medzi nimi konfrontovaný. Tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené. Poukázal na úradný záznam spísaný 08.09.2014 políciou, kde poškodený uvádza, že bol napadnutý na jeho pozemku neznámymi páchateľmi a vedel o nich uviesť len toľko, že jeden mal na chrbte vak, bližšie ich opísať nevedel. Tieto osoby neboli ani zachytené na kamerovom zázname celého mesta Malacky, ktorý bol poskytnutý polícii. Dňa 10.09.2014 podal poškodený trestné oznámenie na neznámych páchateľov mužského pohlavia v tmavom oblečení, ktorí mali zatiahnuté kapucne, jeden z nich mal na chrbte batoh. Až neskôr uviedol, že je si na 100 % istý, že ho napadol N. N.. Dňa 13.10.2014 bol vyťažený policajtmi, ktorým uviedol, že D. pozná a že ho fyzicky nenapadol a nevstúpil na jeho pozemok, u poškodeného nikdy nebol. Navrhoval takisto vypočuť svoju družku, ktorá by vedela potvrdiť jeho alibi na uvedený deň, keď sa skutok stal, tento návrh bol tiež zamietnutý. Týmto postupom došlo k zlyhaniu orgánov činných v trestnom konaní. Namietal v odvolaní nezákonnosť rekognície, ktorej sa nezúčastnila nezúčastnená osoba iba privolaný príslušník z polície Malacky, ktorý mohol byť zaujatý voči jeho osobe. Je toho názoru, že vyšetrovanie prebehlo nezákonným spôsobom, nakoľko ho poškodený neopoznal až v úradnom zázname policajtov ho opoznal. Preto navrhol odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť, aby bola umožnená konfrontácia s osobou, ktorú uvádzal policajt L., aby ozrejmil súdu čo je dôvernícka sieť a bolo mu umožnené vypočuť na pojednávaní M. C., jeho družku, ktorá by mu potvrdila jeho aliby.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený F. D.. V písomných dôvodoch uviedol, že skutok popísaný v rozsudku sa stal, tak ako je uvedené v rozsudku. Už pred súdom ozrejmil svoju výpoveď zo septembra 2014, ktorá bola ovplyvnená stavom v akom sa nachádzal, bol v šoku po údere železným obuškom do jeho hlavy zo strany obžalovaného N., ktorého opoznal ako útočníka na jeho osobu.
Na prejednanie odvolania Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vykonal v neprítomnosti poškodeného F. D., nakoľko tento sa na verejné zasadnutie nedostavil, hoci predvolanie naň mal riadne a včas doručené.
Obhajkyňa obžalovaného G.. L. R. na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody odvolania. Ďalej poukázala na rozpory vo výpovedi poškodeného, ktorý až neskôr označil obžalovaného za páchateľa, pri prvotnom výsluchu páchateľa neoznačil. Rekogníciu považuje za nezákonnú, žiadnym spôsobom vina obžalovaného nebola preukázaná. Navyše bolo porušené právo obžalovaného, nakoľko súd odmietol doplniť dokazovanie výsluchom svedka policajta L., preto podľa zásady in dubio pro reo navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na predmetnom verejnom zasadnutí uviedla, že považuje rozsudok prvostupňového súdu za správny a zákonný. Čo sa týka dôkazu, ktorý navrhoval obžalovaný tento považuje za nepodstatný pre vydanie napadnutého rozhodnutia a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný N. N. uviedol, že v predchádzajúcom trestnom konaní sa doznal zo spáchania trestného činu, v tejto veci je nevinný a skutok nespáchal.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú chybu, ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy (získané zákonným spôsobom) nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie v merite veci postupom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku a takto vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, a to spôsobom zodpovedajúcim dikcii § 2 ods. 12 Tr. por.
Odvolací súd teda nemá pochybností o správnosti a úplností skutkových zistení, ktoré v plnej miere zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v prejednávanej trestnej veci nie je sporná skutočnosť, že obžalovaný N. N. sa spolu s doposiaľ neustáleným páchateľom zdržiaval na pozemku poškodeného F. D., po tom, čo ich majiteľ rodinného domu vyrušil, títo z miesta utiekli a preskočili oplotenie. Následne, keď prišiel k oploteniu poškodený, obžalovaný ho udrel neznámym predmetom do oblasti tváre, následkom čoho mu spôsobil trieštivú zlomeninu prednej steny, čelovoprínosovej dutiny vľavo nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie v trvaní najmenej 21 dní.
Poškodený F. D. po tom, čo bol opakovane dvakrát vypočutý v procesnom postavení svedka tak ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní popísal priebeh skutku s tým, že v inkriminovaný deň videl cez presklenú garáž na jeho pozemku sa pohybovať dve osoby. Spočiatku si myslel, že sa jedná o synových kamarátov. Po tom, čo sa vybral smerom k nim, tieto osoby sa rozbehli, preskočili oplotenie jeho pozemku. Keď nazrel ponad plot spozoroval obžalovaného N. N., ktorý bol pričupený, keď sa viac nahol nad plot, vtedy ho obžalovaný udrel oceľovou palicou do hlavy, vtedy ho videl vo vzdialenosti pol metra do tváre. V čase, keď bol učupený ho nespoznal, nakoľko mal na hlave kapucňu. Utrpel popísané zranenia na tvári, po údere bol v šoku, ale neodpadol. Miesto bolo dobre osvetlené z okolitého prostredia. K trestnému oznámeniu, kde udával popis skutku nie je zaprotokolované, že páchateľom bol obžalovaný, toto nevie vysvetliť, policajtom udával, že skutok spáchal obžalovaný, tohto neopoznal iba v čase, kedy bol učupený. Obžalovaného opoznal aj z toho dôvodu, že ho pozná už z minulosti, nakoľko chodil za jeho synom a vydával ho na parkovisku pred firmou. S obžalovaným nemal nikdy konflikt, túto skutočnosť potvrdil aj obžalovaný. Na svojich tvrdeniach poškodený zotrval aj na hlavnom pojednávaní, kde bol tento dôkaz vykonávaný kontradiktórnym spôsobom. V tomto smere treba uviesť, že tvrdenia poškodeného F. D., čo sa týka priebehu skutku, tieto udalosti sú potvrdené aj lekárskymi správami odo dňa 08.09.2014 , ktoré sú žurnalizované v spise a boli oboznámené na hlavnom pojednávaní prvostupňovým súdom, podrobne zadokumentované na č.l. 5 rozsudku. V tomto smere treba poukázať aj na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, špecializácia traumatológia D.. G.. C. M., V.., ktorý bol do trestného konania pribratý ako znalec už počas prípravného konania. Zo záverov jeho znaleckého posudku, ktorý bol procesným spôsobom oboznámený na hlavnom pojednávaní na prvostupňovom súde vyplýva, že poškodený utrpel trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej, prínosovej dutiny vľavo, nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou. Zranenie vzniklo jednorazovým tupým priamym a tvrdým násilím vyššej intenzity. K uvedenému zraneniu zodpovedajú také mechanizmy vzniku, aké obvykle zanecháva úder tvrdým tyčovitým predmetom. Takéto zranenie si vyžaduje priemerne liečbu v trvaní 21-28 dní, je možné pacientovi individuálne podľa hojenia uznať práceneschopnosť až do doby max. 5 týždňov.
Uvedený znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva jednoznačne potvrdzuje výpoveď poškodeného, minimálne v tom smere akým spôsobom došlo k zraneniu poškodeného v oblasti tváre a to tupým oválnym predmetom jednorazovým úderom. Medzi obžalovaným a poškodeným pred incidentom nedošlo ku žiadnemu konfliktu, nemali medzi sebou žiadne spory, ktoré by mohli motivovať poškodeného, aby vypovedal v neprospech obžalovaného. Nie je preto dôvod neuveriť tvrdeniam poškodeného, že tieto zranenia mu práve spôsobil obžalovaný, ktorého opoznal v čase, keď ho obžalovaný udrel do tváre. Samotný obžalovaný N. N. počas prípravného konania využil svoje právo v zmysle Trestného poriadku, a v trestnej veci, ktorá sa mu kladie za vinu nevypovedal. Samozrejme, že je to jeho právo, avšak v tomto štádiu trestného konania neuviedol žiadne obhajobné návrhy na svoju obranu. Až na hlavnom pojednávaní navrhoval vypočuť ako svedkyňu jeho družku, M. C., s ktorou
žije v spoločnej domácnosti, ktorá by mu potvrdila, že v čase skutku sa zdržiaval doma. Správne súd nevyhovel takémuto návrhu obžalovaného, nakoľko ku skutku došlo dňa 08.09.2014. V prípravnom konaní takéto obhajobné návrhy nepredniesol a predmetná trestná vec bola prejednávaná pred súdom v roku 2017. Je nelogické, aby súd vyhovel takémuto návrhu, nakoľko po vyše dva a pol roku nie je možné, aby si svedkyňa pamätala na deň v takom časovom rozpätí, čo mal práve vtedy obžalovaný robiť a kde sa mal zdržiavať. Navyše v kontexte vykonaných dôkazov takáto svedecká výpoveď by nemohla byť ani vieryhodná, vzhľadom na časový odstup a vzťah obžalovaného k svedkyni. Práve na hlavnom pojednávaní obžalovaný potvrdil tvrdenia poškodeného D., že títo sa poznajú z minulosti. Žiadny konflikt medzi ním a poškodeným nespomínal, ktorý by mohol spochybniť tvrdenia poškodeného.
K ďalšej námietke obžalovaného v odvolacích dôvodoch, že súd prvého stupňa porušil právo jeho obhajoby tým spôsobom, že odmietol vypočuť na hlavnom pojednávaní ako svedka policajta z OO PZ Malacky, D. L., ktorý mal spísať úradný záznam k poznatku trestnej činnosti na č.l. 61, odvolací súd poznamenáva, že k tejto skutočnosti policajt nemohol byť súdom prvého stupňa ani vypočutý, nakoľko tento svedok nebol zbavený mlčanlivosti v žiadnom štádiu trestného konania a keby aj takáto skutočnosť nastala podľa ustálenej judikatúry nebolo by ho možné vypočuť, nakoľko policajt nemôže byť vypočutý k metódam práce polície a k operatívnym informáciám. Navyše v kontexte produkovaných dôkazov bola obžaloba postavená na výpovedi poškodeného v kontexte znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a podporené lekárskymi správami z 08.09.2014 a nasledujúce.
K odvolacej námietke namietajúcej rekogníciu v prípravnom konaní podľa fotografii, odvolací súd dodáva, že táto bola čiastočne opodstatnená, pokiaľ namietal prítomnosť nezúčastnenej osoby v danom prípade príslušníka polície.
Podľa § 126 ods. 1 Tr. por. ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
Podľa § 126 ods. 2 Tr. por. rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.
Podľa § 126 ods. 3 Tr. por. k rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.
V danom prípade nebol zachovaný procesný postup, keď ako nezúčastnená osoba bol prizvaný na tento úkon policajt OO PZ Malacky ako to vyplýva zo zápisnice z č.l. 53, avšak treba poznamenať, že takéto procesné porušenie ustanovenia § 126 ods. 3 Tr. por. nemá za následok absolútnu neplatnosť tohto procesného úkonu.
K tomuto však odvolací súd dodáva, že uvedená rekognícia v prípravnom konaní bola nadbytočná a odvolací súd na tento dôkaz ani neprihliadol, nakoľko poškodený už v prípravnom konaní pred rekogníciou, ktorá bola vykonaná dňa 14.11.2014, presne označil obžalovaného podľa mena pri výpovedi zo dňa 07.10.2014 č.l. 14-16, nakoľko obžalovaného osobne poznal. Naviac aj obžalovaný potvrdil, že sa s poškodeným poznali. Preto rekognícia vykonaná v prípravnom konaní bola nadbytočná a nemala vplyv na ostatné výsledky vykonaného dokazovania. Naviac poškodený v súdnom konaní, na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2017 obžalovaného opoznal ako páchateľa skutku, nakoľko u neho v minulosti brigádoval, ktorý dôkaz je nespochybniteľný a obžalovaný ho ani na hlavnom pojednávaní nenamietal. Išlo o dôkaz vykonaný kontradiktórnym spôsobom, nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti o jeho dôkaznej hodnote.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že všetky súdom prvého stupňa vykonané dôkazy poskytujú dostatočný a spoľahlivý podklad pre záver o vine obžalovaného za spáchaných skutkov tak, ako to vyplýva z podanej obžaloby.
Odvolací súd sa takisto v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením žalovaných skutkov z hľadiska naplnenia všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty v bode 1 prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., v bode 2 prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd považuje súdom prvého stupňa uložený trest za zákonný, správny a primeraný a v konečnom dôsledku za spravodlivý a za zákonné považuje aj výroky o náhrade škody.
Prvostupňový súd postupoval pri ukladaní súhrnného trestu v súlade so všetkými relevantnými ustanoveniami Trestného zákona. Ním uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda pri strednej hranici trestnej sadzby podľa najprísnejšieho ustanovenia Trestného zákona, pri zbiehajúcich sa trestných činoch a to podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. správne uložil súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko žalovanej trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/73/2016 zo dňa 12.09.2016. Správne prvostupňový súd upravil aj trestnú sadzbu u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., nakoľko u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák., ale iba priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., preto musel vychádzať pri ukladaní trestu z upravenej trestnej sadzby, pri spodnej hranici o jednu tretinu, pri základnej trestnej sadzbe 1 až 5 rokov.
Správne prvostupňový súd obžalovanému uložil represívny trest odňatia slobody, vzhľadom k tomu, že bol ukladaný súhrnný trest a predchádzajúci uložený trest mu bol uložený ako nepodmienečný s prihliadnutím na osobu obžalovaného a doterajší spôsob jeho života a predchádzajúce odsúdenia. Súhrnný trest pritom musí byť prísnejší ako pôvodne uložený trest rozsudku, ktorý bol už zrušený a ukladá sa podľa najprísnejšieho ustanovenia Trestného zákona. Uložený trest a jeho výmera zodpovedá všetkým zákonným kritériám uvedených v § 34 Tr. zák.
Nakoľko obžalovaný už pred týmito odsúdeniami bol vo výkone trestu odňatia slobody a takýto trest aj vykonal pred uplynutím desaťročnej lehoty správne súd tohto zaradil na výkon trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok je správny aj vo výroku o náhrade škody, odvolací súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, preto rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.