Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-149-2017.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/149/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému H. M. pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom k § 138 písm. b/ Tr. zák., prejednal dňa 24. januára 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného H. M. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn.1T/53/2017 zo dňa 08. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.1T/53/2017 zo dňa 28. novembra 2017, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného H. M. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.1T/53/2017 zo dňa 08. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.1T/53/2017 zo dňa 28. novembra 2017, bol obžalovaný H. M. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
1. v bližšie nezistenej dobe pravdepodobne od roku 2015 do mesiaca máj 2017 v bližšie nezistenom čase v dielni v areáli bývalého družstva v F. Q. č.p.XXX a v mieste jeho trvalého bydliska v rodinnom dome v U. nad U. na ulici X. č.XXX/X opakovane sexuálne zneužil maloletého M.M., nar.XX.XX.XXXX, hoci vedel, že nemá ešte 15 rokov tým spôsobom, že asi raz alebo dvakrát do mesiaca sa pred maloletým M.M. obnažoval a masturboval, pričom sa na neho maloletý M.M. pozeral, maloletému M.M. chytil jeho penis a rukami ho ukájal, chytal ho po celom tele, viackrát pritom maloletému M.M. strčil prst do konečníka a tiež sa pokúsil asi dva alebo trikrát strčiť penis do konečníka mal. M.M., čo sa mu však nepodarilo, maloletý M.M. ho chytal za penis a ukájal ho, pričom k zraneniu maloletého M.M. nedošlo,
2. v bližšie nezistenej dobe pravdepodobne od roku 2015 do mája 2017 v bližšie nezistenom čase v dielni v areáli bývalého družstva v F. Q. č.p.XXX a v mieste jeho trvalého bydliska v rodinnom dome v U. nad U. na ulici X. č.XXX/X opakovane sexuálne zneužil maloletého D.M., nar.XX.XX.XXXX, hoci vedel, že nemá ešte 15 rokov tým spôsobom, že asi raz alebo dvakrát do mesiaca pred maloletým D.M. sa obnažoval a masturboval, pričom sa na neho maloletý D.M. pozeral, opakovane maloletému D.M. chytal jeho penis a rukami ho ukájal, chytal ho po celom tele, pričom sa mu pokúsil raz strčiť prst do konečníka, s maloletým D.M. sa spoločne kúpali nahí vo vani, pričom sa navzájom dotýkali genitálií, počas toho ako maloletý D.M. spal, ho chytal a hladkal za zadok, za genitálie, pričom k zraneniu maloletého D.M. nedošlo.
Za tento trestný čin bol obžalovaný H. M. odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň mu okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný H. M. pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že senát okresného súdu na základe uskutočneného dokazovania správne ustálil skutkový stav predmetnej veci, tento aj správne vyhodnotil po právnej stránke a taktiež správne konštatoval vinu obžalovaného. Dôvodne a vecne správne bolo tiež obžalovanému uložené ochranné opatrenie. Prokurátor sa však nestotožňuje s jeho rozhodnutím o treste uloženom obžalovanému a to z dôvodu, že tento bol uložený vo výmere, ktorá sa javí ako neprimerane mierna a zároveň je aj toho názoru, že trest v tejto podobe ako bol obžalovanému za jeho trestnú činnosť uložený nezohľadňuje hľadiská ochrany spoločnosti v zmysle generálnej a individuálnej prevencie. Poukázal ďalej na to, že pokiaľ ide o obžalovaného H. M. tak z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by v jeho prípade odôvodňovali postup súdu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. a uplatniť tak u neho celkom výnimočný právny inštitút mimoriadneho zníženia trestu v takom rozsiahlom meradle. Za takéto okolnosti nie je možné považovať ani skutočnosti, že sa v jeho prípade jedná o osobu vo veku 59 rokov, resp. vo výkone väzby je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni a že je vo výkone väzby disciplinovaným obžalovaným. Je potrebné naopak poukázať na skutočnosť, že obžalovaný H. M. dlhodobo sexuálne zneužíval nie iba jedno, ale súčasne dve deti. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste uloženom obžalovanému H. M. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že konaniu pred okresným súdom predchádzalo konanie o dohode o vine a treste, pričom v dohodovacom konaní mu prokuratúra navrhla 5-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného liečenia. Má za to, že nedošlo k takým zmenám v okolnostiach jeho prípadu, ktoré by odôvodňovali zmenu návrhu výšky trestu, keď prokuratúra v konaní o dohode o vine a treste považovala 5-ročný trest odňatia slobody vrátane ochranného liečenia za primeraný.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že uloženie 5-ročného nepodmienečného trestu v danom prípade vníma ako neprimerane prísne. Obžalovaný upriamil pozornosť odvolacieho súdu na závery znaleckého posudku, ktorý jednoznačne konštatoval, že v čase spáchania skutku trpel sexuálnou deviáciou, a že táto deviácia ovplyvnila podstatným spôsobom jeho správanie tempore criminis a ďalej, že jeho rozpoznávacia schopnosť bola zachovaná, avšak ovládacia schopnosť bola forenzne významne znížená. Táto porucha podľa jeho názoru mala mať výrazný vplyv na páchanie trestnej činnosti. Zároveň v znaleckom posudku bolo konštatované, že obžalovaný vedel svoje konanie ovládať len v miere podstatne forenzne významne zmenšenej. Jeho sexuálna deviácia je podľa znaleckého posudku primárnou príčinou páchania trestnej činnosti, pričom ak by deviáciou netrpel, žiadnej trestnej činnosti by sa nedopustil. Zároveň znalci konštatovali, že daná deviácia je liečiteľná a podľa jeho názoru je primárne zodpovedná za to, že došlo k trestnej činnosti. Svoje správanie mal počas svojho života vždy pod kontrolou a nikdy sa nedopúšťal daného charakteru trestnej činnosti, avšak v danom prípade jeho správanie už žiaľ prekročilo spoločensky tolerované hranice. Svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu, čo ho veľmi mrzí a veľmi ľutuje, avšak nezvládnutie danej situácie vychádzalo primárne z jeho vrodenej deviácie. Podľa jeho názoru v danom prípade potrebuje najmä odbornú lekársku pomoc a má teda za to, že súd by mu mohol uložiť trest na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby v trvaní od 2 až 3 rokov a zároveň tak uprednostniť liečenie u neho zistenej deviácie pred nariadením výkonu trestu odňatia slobody. Ďalej poukázal na to, že o dobrej povahe obžalovaného svedčia aj čestné prehlásenia osôb, ktoré boli súdu predložené na hlavnom pojednávaní dňa 8.11.2017 ako aj článok v novinách, ktorý priložil k svojmu odvolaniu. Ďalej poukázal na zákonnú citáciu ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Ďalej uviedol, že trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorý štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Obžalovaný H. M. má za to, že okresný súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému trest, ktorý je v rozpore so zásadou úmernosti trestu. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a pri nezmenenom výroku o vine podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obžalovaného H. M. k miernejšiemu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného liečenia sexuologického ústavnou formou.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor písomným podaním zo dňa 15.12.2017. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že sa v svojej podstate nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu len vo výmere trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému, k čomu smerovalo odvolanie prokurátora podané v jeho neprospech, pretože ho na rozdiel od obžalovaného považuje za neprimerane mierny. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania prokurátora a zároveň navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté.
Obžalovaný H. M. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania obžalovaného zo dňa 5.12.2017 a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 18. decembra 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 24. januára 2018. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom a obžalovaným napadnutých výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolaní prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým uložil obžalovanému podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je zákonný, spravodlivý a primeraný.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Okresný súd správne zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a na druhej strane správne nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život, túto ani odvolací súd obžalovanému nepriznal, nakoľko obžalovaný sa dopustil v období od 31.8.2011 do 15.4.2015 štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti v doprave. Žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci odvolací súd nezistil.
Odvolací súd rovnako ako okresný súd zistil, že zo znaleckého posudku č.145/2017 znalca MUDr. Svetozára Drobu vyplýva, že u obžalovaného bola zistená sexuálna deviácia-homosexuálna pedofília, pričom obžalovaný eroticky preferuje chlapcov na hranici detstva a puberty. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný vedel svoje konanie ovládať len v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Vzhľadom na zistenú deviáciu je veľké riziko, že by obžalovaný mohol opätovne vyhľadať chlapcov, preto možno hodnotiť jeho pobyt na slobode bez liečby za nebezpečný. Ďalej znalec konštatoval, že obžalovaný má ku svojej deviácii ambivalentný, rozporuplný postoj, coming out je neúplný, nemá prepracované zručnosti na riešenie tejto deviácie zákonným spôsobom, a preto je nevyhnutné, aby sa podrobil ochrannej sexuologickej liečbe ústavnou formou. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom sa s dôvodmi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.
Nad rámec úvah okresného súdu odvolací súd zistil aj ďalší dôvod na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44. Z právnej vety č. 4 citovaného stanoviska totiž vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a okresný súd jeho vyhlásenie o vine v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, obžalovaný takýmto postupom umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, tak obžalovaný založil dôvod podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analógiam na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 (v danej trestnej veci predstavuje výmeru 4 rokov a 8 mesiacov).
Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného okresný súd správne zistil, že obžalovaný vo veku 59 rokov doteraz nebol súdne trestaný. Sťažnosti na neho v mieste jeho bydliska podávané neboli. V časovom období od 01.08.1998 do 01.08.2017 bol obžalovaný H. M. samostatne zárobkovo činnou osobou.
Krajský súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 5 rokov za súčasného uloženia ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
K námietke obžalovaného, že okresný súd nezohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne všetky zásady pri ukladaní trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zák., odvolací súd opakovane uvádza, že nepodmienečný trest uložený okresným súdom obžalovanému H. M. zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného uvedeného v jeho odvolaní, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, a taktiež s názorom prokurátora, že by tento trest mal byť neprimerane mierny, pričom takto uložený trest obžalovanému H. M. je vymeraný aj v súlade s požiadavkou primeranosti a humánnosti.
Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok o zaradení obžalovaného H. M. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetných trestných činov nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Rovnako je vecne správny výrok o uloženom ochrannom sexuologickom liečení ústavnou formou obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste v neprospech a v prospech obžalovaného na podklade podaných odvolaní, a preto odvolanie prokurátora a obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.