Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-12-2017.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: U. N., O.. XX.XX.XXXX, V. B. E. X, v konaní o zaplatenie 1858,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 731,85 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2016 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 120 € zročným vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.
II. O nároku žalobcu na zaplatenie sumy 57,35 €, úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.858,09 € od 20.03.2014 do 20.12.2016, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 57,35 € od 21.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania zo sumy 1.800,74 € vo výške 0,25 % ročne od 21.12.2016 do zaplatenia, sa konanie zastavuje.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.01.2017 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.858,09 € spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 20.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou ako veriteľ, dňa 07.05.2012 uzavrel zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 5014123 na základe ktorej, žalobca žalovanej poskytol pôžičku v celkovej výške 4.527,90 €. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v 90 mesačných splátkach po 50,31 €, avšak ku dňu spísania žaloby zaplatila len sumu 966,31 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom z 30.01.2014, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na vyhlásenie splatnosti z celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2014, úver zosplatnil. Žalovaná mu však nezaplatila na úhradu dlhu nič a jej celkový dlh ku dňu spísania žaloby predstavuje 1.858,09 €. Táto suma je tvorená rozdielom medzi istinou vo výške 2.811,86 €, ku ktorej bola pripočítaná suma 12,54 €, titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a sumou prijatých úhrad vo výške 966,31 €. K žalobe žalobca pripojil dôkazy a to zmluvu o poskytnutí pôžičky a všeobecné podmienky veriteľa, predžalobnú upomienku - žalobcu z 30.01.2014, fotokópiu doporučenej zásielky, ktorá sa nedoručená vrátila žalobcovi a prehľad splátok a úhrad.
Dňa 30.06.2017 prišlo na súd podanie, novozvoleného právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ale aj obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku zo dňa 22.06.2017. Týmto podaním pôvodný žalobca - postupca, ale aj obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku - postupník, súdu oznámili, že na základe rámcovej zmluvy o podstúpení pohľadávok uzavretou medzi žalobcom ako postupcom a obchodnom spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ako postupníkom, bola pohľadávka uplatnená žalobou voči žalovanej, postúpená na nového veriteľa a obe obchodné spoločnosti súdu navrhli aby v zmysle ust. § 80 ods. 2 C.s.p. pripustil zmenu osobe subjektu na strane žalobcu tak, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto do konania stúpil postupník. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha č. 3
- žiadosť o postúpenie, prevod a identifikácia spornej pohľadávky. Tiež pôvodný žalobca pripojil aj list z 25.04.2017, ktorým oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na nového veriteľa z 24.04.2017, a tiež dôkaz o odoslaní tohto listu žalovanej.
2. Súd uznesením sp. zn. 10Csp/12/2017 zo dňa 06.09.2017 zmenu subjektu na strane žalobcu pripustil. Novo vstúpivší žalobca zaslal pred prvým pojednávaním vo veci samej súdu podanie z 22.01.2018, ktorým sa podrobnejšie vyjadril k žalobe, a z časti svoju žalobu zobral späť. V tomto podaní potom žalobca uviedol, že žalovaná sa poskytnutý úver v celkovej sume 1.881,63 € zaviazala zaplatiť formou 90 pravidelných mesačných splátok po 50,31 € splatných k 20. dňu v mesiaci, podľa čl. 6, bod 6.1, 6.2 a 6.4 Všeobecných podmienok veriteľa, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.06.2012 a končiac poslednou splátkou splatnou dňa 20.11.2019. Celkovo sa zaviazala zaplatiť na úhradu úveru sumu 4.527,90 €. Ku dňu začatia sporu zaplatila žalovaná len úhradu úveru vo výške 966,31 €, čo je preukázané predložením prehľadu úhrad na úver. Celkovo tak žalovaná zaplatila prvých v poradí 19 úverových splátok a časť 20. úverovej splátky splatnej dňa 20.01.2014, v sume 10,42 €. K predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad, neplatenia úverových splátok. Konečná splatnosť úveru v celosti nastane až dňa 20.11.2019, teda splatnosť, čo je poslednej 90 dohodnutej úverovej splátky a jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že spor bol začatý 18.01.2017 a v tomto čase neboli premlčané neuhradené splatné úverové splátky v hodnote 53,31 € od 20-tej úverovej splátky, splatnej 20.01.2014 do 55-tej splátky splatnej 20.12.2016 t.j., 35 úverových splátok po 50.31 € a jedna úverová splátka v sume 39,89 €, čo spolu predstavuje sumu 1.800,74 €. Spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy, od dátumu nasledujúceho po splatnosti v poradí 55. splátky t.j., od 21.12.2016 do zaplatenia. V tomto podaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v časti o zaplatení sumy 57,35 €, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.858,09 € od 20.03.2014 do 20.12.2016, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 57,35 od 21.12.2016 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1.800,74 € od 21.12.2016 do zaplatenia berie žalobu späť a navrhuje súdu konanie v tejto časti zastaviť. Súčasne žiada priznať sumu 1.800,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.12.2016 do zaplatenia a priznať náhradu trov konania. Podľa názoru žalujúcej strany, predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v tejto súvislosti poukázal na aktuálny právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie zo dňa 09.11.2016 právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. c/ a M. V.Á., ktorým sú slovenské súdy viazané.
3. Na takto koncipovanej žalobe už potom žalobca zotrval do konca konania.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola riadne doručená do vlastných rúk s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s príslušným poučením. Súdu však adresovala list, došlý 18.01.2018, v ktorom ospravedlňovala svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 24.01.2018 z dôvodu návštevy lekára. O odročenie pojednávania nepožiadala. Uviedla tiež, že pre prípad, že by bola zaviazaná k zaplateniu dlhu, je ochotná splácať ho mesačne v splátkach v rozsahu 120 - 150 € mesačne.
5. Na pojednávaní dňa 24.01.2018 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu.
6. Skutkový stav tvrdený žalobcom pokiaľ ide o zavretie zmluvy o pôžičke, pokiaľ ide o zosplatnenie dlhu a celkovú sumu, ktorá bola žalovanej poskytnutá a sumu ktorú žalovaná v skutočnosti žalobcovi zaplatila, žalovaná nenamietala a preto tieto skutočnosti súd považoval za nesporné, v súlade s ust. § 151 ods 1 C.s.p.
7. Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 07.05.2012 žalovaná spísala zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorej súčasťou podľa vyhlásenia čl. IV a čl. V mali byť aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa - obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku. Podľa čl. II. tejto zmluvy žalovanej bola schválená pôžička 1.881,63 pri výške mesačnej splátky 50,31 €, pri počte splátok 90, pri termíne konečnej splatnosti pôžičky v novembri 2019, celkovej sumy pôžičky 4.527,90 € a celkových nákladoch spotrebiteľa 2.646,27 €. RPMN bola stanovená na 32 % ročne a v sadzbe 32% ročne bola dohodnutá aj ročná úroková sadzba. Priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nebola. Článok III. upravoval účel poskytnutej pôžičky - splatenie tam uvedených iných dlhov žalovanej. Zročnosť splátok neupravoval základný zmluvný formulár, ale až článok VI. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa mali stať súčasťou zmluvy o pôžičke. Článok IV. a V. obsahoval vyhlásenie klienta, čiže žalovanej a vyhlásenia zmluvných strán podľa čl. IV. mala žalovaná vyhlásiť, že sa oboznámila pred podpísaním zmluvy so všeobecnými podmienkami veriteľa ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy preto súhlasí s nimi a nemá žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, a že bola oboznámená so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol doručený a ktorý prevzala. Tento článok obsahoval aj ďalšie vyhlásenia žalovanej a dokonca aj jej súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy pre prípad nesplácania dlhu a súhlas s bližšie nešpecifikovanou zmluvnou pokutou. Článok V. obsahoval vyhlásenia zmluvných strán, podľa ktorých vyplnením a podpísaním zmluvy všetkými zastúpenými stranami bola uzavretá zmluva ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania a účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzkov. Zmluvné strany vyhlásili, že obsahu zmluvy, ktorú si prečítali aj porozumeli.
8. Súd konštatuje, že kým článok I., II., III. boli pomerne dobre čitateľné, články IV. až VI., a V., ktoré obsahovali prejav vôle žalovanej, inkorporovať do úverovej zmluvy aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu boli napísané podstatne menším písmom, tzn. písmom, ktoré bolo voľným okom bez náležitej optickej pomôcky nečitateľné.
9. Žalobca pripojil do spisu aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou k tejto zmluvy, avšak tieto neobsahovali dohodu strán o možnosti veriteľa požadovať pre nesplnenie jednej alebo viacerých splátok po stanovenú dobu zaplatenie celého zvyšku úveru naraz.
10. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že aj keď strany sporu uzavreli platnú úverovú zmluvu (keďže dohodli základné náležitosti, ktorými bola výška poskytnutého úveru a záväzok žalovanej splácať ho aj s dohodnutými úrokmi - v zmysle § 497 Obchodného zákonníka), zmluva o poskytnutí pôžičky bola nepochybne zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, avšak neobsahovala všetky náležitosti tak ako jej definoval § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Je nepochybné, že prejednávané veci sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah v rámci ktorého neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Zmluva bola spísaná na formulári, ktorý vypracoval a na podpis predložil žalobca.
12. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv a nadväzne ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, tzn. že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré príkladmo pomenováva ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení nejde o taxatívný počet a preto ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je nie len samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale i spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahŕňajúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľnými sú preto i tie zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom. Pritom neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a o takúto situáciu ide i v prejednávanej veci.
13. Text uvedený v úverovej zmluve v čl. IV. a V., ktorý obsahoval prejav vôle žalovanej akceptovať všeobecné obchodné podmienky žalobcu, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna,
že je reálne nenaplniteľné, aby priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť sa s dotknutým textom a nie tomu ešte porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalobcovi nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom povinnosti, ktoré mu vznikajú uzatvorením tejto zmluvy. Takúto zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky ďalšie povinnosti spotrebiteľa, mal minimálne uviesť s výrazným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu.
14. Súd je preto toho názoru, že ustanovenia čl. IV. a V. formulárovej zmluvy o poskytnutí pôžičky sú vzhľadom na veľkosť písma, výsledkom nekalej praktiky dodávateľa - žalobcu, ktorý použitím tohto typu písma fakticky znemožnil žalovanej dôsledne sa oboznámiť s vytlačeným textom. Podľa názoru súdu takéto vyjadrenie obsahu zmluvy bolo cielené a zámerné a táto časť zmluvy vzhľadom na svoje formálne vyjadrenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako takou neplatnou. A keďže zmluva postráda platné vyjadrenie žalovanej, že pristupuje k všeobecným obchodným podmienkam žalobcu, došlo k situácii, že úverová zmluva potom postrádala platnú dohodu o náležitosti, ktorá je vyžadovaná ust. § 9 ods.2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, čiže platne dohodnutý termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Naviac táto zmluva úverová zmluva neobsahovala ani priemernú hodnotu RPMN, čo je náležitosť, s ktorou upravoval Zákon o spotrebiteľských úveroch ust. § 9, ods. 2 písm. y/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Žalovaná tak nemala možnosť porovnať si do akej miery úver prepláca v porovnaní s inými obdobnými úvermi poskytovanými bankovými, ale aj nebankový subjektmi v danom čase na území Slovenskej Republiky. V dôsledku týchto absencií došlo k situácií predpokladanej ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona a totiž, že poskytnutý spotrebiteľskú úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak si žalovaná požičala sumu 1.881,63 € tak mala práve túto sumu splatiť žalobcovi a teda ak z tejto sumy zaplatila sumu 966,31 € tak mal vrátiť už len sumu 915,32 €. Ak si strany dohodli, že suma 1.881,63 € mala byť splatená 90 mesačnými splátkami, tak v takom prípade, výška mesačnej splátky (nezahŕňajúca príslušný úrok) predstavoval sumu 20,91 €.
16. Žalobca vo svojom poslednom podaní 22.01.2018 konštatoval, že si uplatňuje 35 úverových splátok, ktoré boli zročné v období od 20.01.2014 do 20.12.2016. Keďže však zročnosť splátky nebola platne dohodnutá, podľa presvedčenia súdu, žalovaná mohla splátky splácať najpozdejšie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Ak bola žaloba podaná 18.01.2017, tak je zrejmé, že žalobcovi možno priznať splátky, ktoré mala žalovaná zaplatiť k 31.01.2014 po splátku, ktorá bola zročná k 30.11.2016. V tomto prípade je to potom 35 splátok po 20,91 €, čo spolu predstavuje sumu 731,85 €.
17. Súd preto titulom plnenia, ktoré žalobca požadoval, priznal mu iba sumu 731,85 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z 21.12.2016 do zaplatenia tak ako žalobca žiadal. V časti, kde žalobcu žalobu zobral späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p.
18. Vo zvyšku uplatneného nároku, žalobu nedôvodne zamietol.
19. Nárok žalobcu na časť nesplatenej istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktorý v citovanom ustanovení, predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Nárok žalobcu na úrok z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej Republiky, č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznik zmluvného vzťahu v roku 2012, je výška úrokov z omeškania 8 %-lnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1.dňu omeškania v spojení k peňažnému dlhu. Keďže súd žalobcovi priznával nárok na splátky, ktoré boli zročne od januára 2014 až do konca novembra 2016 a spolu tvorili sumu 731,85 €, je zrejmé, že s úhradou celej tejto sumy žalovaná bola v omeškaní. Určite od 01.12.2016 ak potom žalobca žiadal úroky z omeškania až od 21.12.2016, žiadal ich v súlade so zákonnou úpravou.
22. Vzhľadom na výšku dlhovanej sumy súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. poskytol žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie tak, že žalovanej povolil dosplácať v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil.
23. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p. V tomto prípade žiadna zo strán nebola v celom rozsahu úspešná a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Písomné vyhotovenie rozsudku podľa § 221 písm. a/ C.s.p. neobsahuje odôvodnenie, pretože po vyhlásení rozsudku na pojednávaní sa obaja účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania voči rozsudku.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.