Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/73/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu N. T., F. U. T., H. Č.. X, zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45, proti žalovanej Slovenskej správe ciest, so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 19, o zaplatenie 115.562,83 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.07.2016 č.k. 4C/592/2012 -261 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom parciel zapísaných na N. Č.. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX W. L. U. V.. Ú.. T.. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že uvedené parcely sú v súčasnosti zabudované do cestného telesa štátnej cesty v úseku I. T., pričom celková výmera zabudovaných zastavaných pozemkov predstavuje XXXX,X Y.. Súd ďalej vychádzal zo Znaleckého posudku č. 1/2013, ktorého obsahom bolo vyhotovenie geometrického plánu so zaverením pozemkov vo vlastníctve žalobcu zastavané cestou a zo znaleckého posudku č. 89/2014, ktorým znalec mal určiť výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného užívaním pozemkov.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Pozemky žalobcu sú zastavané cestou prvej triedy, ktorá je v správe žalovaného, bol toho názoru, že v predmetnej veci došlo bez akýchkoľvek pochybností k zriadeniu stavby pred 1. januárom 1992, resp. i pred 1. aprílom 1983, preto nemožno v zásade z hľadiska posúdenia existencia neoprávnenej stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.1992 obsiahnutá v § 135c Občianskeho zákonníka. Tento občianskoprávny vzťah vzniknutý na základe neoprávnenej stavby trval i po 01.01.1992 a pri použití ust. § 868 Občianskeho zákonníka bolo a je potrebné naďalej posudzovať tento vzťah podľa § 135c Občianskeho zákonníka po novele. Dospel k záveru, že žalobca môže žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako vlastník pozemku zastavaného komunikáciou úspešne podať na súde len za podmienky, že nevznikol iný právny dôvod, na základe ktorého sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Usporiadanie pomerov vlastníka pozemku a vlastníka stavby s aplikáciou ust. § 135c Občianskeho zákonníka v spojení s § 868 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu súd nemohol posúdiť nárok žalobcu ani ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto žalobu zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že námietka premlčania žalovanej nie je dôvodná, pretože v žalobnom návrhu bolo žalovanej nájomné spätne od 01.08.2009 do 01.08.2012 a úprava o zmene žaloby nebola nad rámec časového obdobia uplatnených nárokov v žalobe. Podľa jeho názoru v konaní nie je medzi účastníkmi sporné, že pozemky v jeho výlučnom vlastníctve sú užívané žalovanou bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, žeby mu bola platená náhrada. Je teda toho názoru, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje a je teda povinná mu nahradiť bezdôvodného obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie podľa jeho názoru posúdiť, či jeho skutkové tvrdenia v žalobe umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o bezdôvodnom obohatení.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa jej názoru, vyhovením žalobe ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo by nezaplateného nájomného, ako to navrhuje žalobca, nedôjde k usporiadaniu pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Naopak protiprávny stav bude naďalej pretrvávať.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.

8. V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súd prvej inštancie, nemožno považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní sa nevyporiadal s námietkami žalovanej ohľadom jej pasívnej vecnej legitimácie a prípadným premlčaním nároku žalobcu.

9. Podľa § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov, colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sú vo vlastníctve štátu.

10. Podľa § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom.

11. Z citovaného zákonného ust. § 3d ods. 1 je zrejmé, že cesty I. triedy vrátane prejazdných úsekov sú vo vlastníctve štátu, ktorých správu vykonávajú právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom.

12. Žalovaná v konaní predložila zriaďovaciu listinu, ktorou Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 14.02.2005 zriadilo Slovenskú správu ciest - teda žalovanú dňom 01.01.1996, ktorej základným účelom a predmetom činnosti je správa ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinností ustanovených predpisov o správe majetku štátu, údržba a prevádzka ciest I. triedy ako majetku vo vlastníctve štátu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený.

13. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanej peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, čomu zodpovedá v podstate plnenie bez právneho dôvodu. V prípade užívania stavby na cudzom pozemku bez právneho dôvodu dochádza k obohateniu vlastníka stavby už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať, preto povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje.

14. Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovanej a v tejto súvislosti sa nevyporiadal s námietkou žalovanej vo vzťahu k jej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko je iba subjektom, ktorý vykonáva právo hospodárenia správy ciest I. triedy.

15. Vzhľadom na pochybenie súdu prvej inštancie pri zisťovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovanej bude úlohou v ďalšom konaní vyporiadať sa s námietkami žalovanej vo vzťahu k jej pasívnej vecnej legitimácie a za tým účelom bude vychádzať z citovaných zákonných ustanovení § 3d ods. 1, 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. a zriaďovacej listiny.

16. Pochybenie súdu prvej inštancie spočíva aj v tom, ak sa nevyporiadal ani so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej. Bolo úlohou súdu prvej inštancie, aby v súlade so zásadou hospodárnosti konania sa prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, lebo to účinnej a rýchlejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, nie samým nárokom. Je tomu tak preto, že ak vynútiteľnosť určitého práva je odvrátená námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať. Preto otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primeranou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. Súd v prejednávanej veci takto nepostupoval, ak sa nezaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania žalovanou, ale posudzoval meritórne uplatnený nárok.

17. Za nesprávne považuje odvolací súd aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že „usporiadanie pomerov vlastníka pozemku a vlastníka stavby s aplikáciou ust. § 135c Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 868 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd nemohol posúdiť nárok žalobcu ani ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobe vyhovieť“.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov a je teda samostatným zaväzovacím dôvodom. Právna úprava bezdôvodného obohatenia poskytuje ochranu majetkovým vzťahom a zabezpečuje, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydal. Je tak zaistené odčerpanie neoprávnene získaných hodnôt a zároveň realizovaná jedna zo základných zásad občianskeho práva, t.j. zákaz bezdôvodne sa obohatiť na úkor iného.

21. Povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje, ak ku vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nepôjde, ak je povinnosť splniť daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo je založená zmluvne.

22. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.

23. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

24. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

25. V rámci vyporiadania neoprávnenej stavby postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka nedochádza k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt, ale súd rozhoduje na návrh vlastníka pozemku o tom, či stavbu odstráni, prikáže ju za náhradu alebo zriadi za náhradu vecné bremeno. Teda nároky z neoprávnenej stavby upravené v § 135c riešia právne vzťahy vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby do budúcna a nie za dobu - čas pred vyporiadaním ich vzťahu, preto k vydaniu bezdôvodného obohatenia, treba pristúpiť úpravou v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka nerieši a nie je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo prednosť pred všeobecnou úpravou v § 451 Občianskeho zákonníka. Ust. § 135c teda nie je právnou normou, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu ako bezdôvodné obohatenie.

26. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká i užívaním jeho veci (v danom prípade nehnuteľnosti), bez právneho dôvodu, lebo neoprávnený užívateľ tak získal majetkový prospech. O bezdôvodné obohatenie by nešlo iba v prípade, ak by povinnosť plniť bola daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo by bola založená zmluvne. V danom prípade však povinnosť plniť žalovanému, nevyplýva z iného ustanovenia zákona, či zmluvného vzťahu, preto odvolací súd je toho názoru, že oba právne inštitúty vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c a bezdôvodné obohatenie môžu obstáť popri sebe, teda vzájomne sa nevylučujú. Ak teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. § 451 Občianskeho zákonníka, jeho právne posúdenie nemožno považovať za správne.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom porušil práva účastníkov na spravodlivý proces, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení a následne posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v zmysle citovaných zákonných ustanovení a v prípade ak dospeje k opätovným záverom, že žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná, bude sa zaoberať prednostne vznesenou námietkou premlčania a následne vo veci rozhodne.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

30. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).