Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-349-2007.pdf
PDF · 71.18 KB
Case nature
Subarea
3Er/349/2007
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35942436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnému: Monika Nemergutová - Stella
- VEOC, IČO: 37683527, Levočská 13, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o vymoženie 146,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce vo výške 106,26 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2007 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 146,68 eur na základe platobného výmeru Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO, č. k. 2004452443 zo dňa 27.8.2004. Súdny exekútor následne dňa 23.10.2007 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 26.10.2007 pod číslom 5710 011976.
2. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol
zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo preukázané, že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nevlastní motorové vozidlo. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Keďže súd mal preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
6. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 106,26 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z: 1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- výzva na úhradu pohľadávky 40 min. Spolu: 40 min. = 1. začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur
2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného (4 x) 13,28 eur
- zisťovanie účtu povinného (4 x) 13,28 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (11 x) 36,52 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 6,66 eur
4/ 20% DPH z odmeny 16,60 eur
Trovy exekúcie celkom: 106,26 eur
8. Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.
9. Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95 Z.z. vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.
10. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/95 Z. z.
11. Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnených 5 hodín. Čas potrebný na vykonanie úkonu žiadosť o poskytnutie súčinnosti (20 min.) súd nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sa tento úkon odmeňuje paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, za ktorý bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena.
12. V prípade úkonov „prevzatie spisu“, „vyúčtovanie trov exekúcie“, „štúdium spisu“, súd ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože v súvislosti s nimi nemožno hovoriť o ich účelnosti, ktorá je predpokladom ich priznania v zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd túto činnosť považuje za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je v súlade s ust. § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).