Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: D. J., bytom P. M. F., W. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Benčarik & partners, s. r. o., Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Letná 37, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Košice, Železničná 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 12. 2012, č. 9812301/5/3747382/2012, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 14. decembra 2012 č.: 9812301/5/3747382/2012 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2012 č. 9812301/5/3747382/2012 žalovaný podľa § 80 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel námietke daňového subjektu - žalobcu zo dňa 21. 11. 2012, doručenej mu 28. 11. 2012, proti jeho výzve zo dňa 16. 11. 2012 č. 9812301/5/3378953/2012 na zaplatenie daňového nedoplatku.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný k bodu a) námietky žalobcu uviedol, že fotokópie platobných výmerov mu na základe jeho žiadosti môže vyhotoviť, pričom za každú overenú stranu je správny poplatok v kolkovej známke v hodnote 1,50 eur. K bodu b) námietky uviedol, že správca dane vedie exekučné konanie na základe exekučného príkazu č. 732/340/61-14330/06/Gul zo dňa 05. 06. 2006, ktorý zahŕňa uvedené platobné výmery a keďže doposiaľ nedošlo k úplnej úhrade daňového nedoplatku, na základe toho správca dane zaslal výzvu na zaplatenie nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. K bodu c) námietky uviedol, že odpoveď na jeho výzvu na splnenie záväzného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vysloveného v rozsudku z 30. 09. 2010 sp. z. 6S/135/2009 mu bola zaslaná správcom dane dňa 06. 12. 2012.

3. Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24. 01. 2013 žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň žiadal aj priznať úplnú náhradu trov konania. Poukázal na to, že v danom prípade nejde o daňové nedoplatky ale o penále, čo sú zásadne odlišné inštitúty daňového práva s rozdielnym režimom premlčania, na čo žalobca žalovaného upozornil už listom z 26. 03. 2008, na ktorý doposiaľ neobdržal odpoveď; keď daňovým nedoplatkom je len suma splatnej dane a preddavok na daň, ktorý nebol zaplatený, ako to výslovne definuje § 56 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. Konštatoval, že podľa žalovaného malo ísť o daňové nedoplatky na DPH podľa platobných výmerov žalovaného zo dňa 24. 06. 1997 č.

732/240/97/25/97-Vana, zo dňa 03. 06. 1998 (správne malo byť 15. 06. 1998) č. 732/240/26867/1998- Vana a zo dňa 05. 12. 2002 č. 732/2100/104504/2002-Vana, pričom v podanej námietke namietal, že uvedené platobné výmery mu fyzicky nikdy neboli doručené a preto žiadal o ich doručenie a poukázal na to, že na vymoženie vyššie uvedených penále, na úhradu ktorých bol vyzvaný výzvou zo dňa 20. 11. 2012, už žalovaný vedie voči nemu exekúciu od roku 2006 podľa exekučného príkazu vydaného dňa 05. 04. 2006 č. 732/340/61-14330/06/Gul, ktorý zahŕňa aj tie platobné výmery, ktoré sú vyššie uvedené. Žalobca už formou exekúcie plní to, na dobrovoľné plnenie čoho ho žalovaný uvedenou výzvou nesprávne a bez opory v zákone vyzval. Preto nemožno predmetnou výzvou, napadnutou týmito námietkami, vyzývať žalobcu na dobrovoľné plnenie toho, čo je už vymáhané v exekučnom konaní, ako to bolo už vyššie uvedené. Tento postup považuje žalobca nielen za nezákonný, ale aj za dlhodobo šikanózny, pretože žalovaný si od 28. 01. 2009 nesplnil svoju zákonnú povinnosť vydať rozhodnutie o žalobcovej námietke premlčania týchto penále, doručenej žalovanému 15. 01. 2009, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 28. 01. 2009, kde žalobca namietal práve premlčanie vymáhania súm - penále uvedených vo vyššie uvedených platobných výmeroch, na úhradu ktorých je teraz napadnutou výzvou vyzývaný. Zdôraznil, že povinnosť žalovaného vydať riadne rozhodnutie o tejto námietke premlčania konštatoval krajský súd v rozhodnutí zo dňa 30. 09. 2010 č. k. 6S/135/2009-48. V námietke zároveň žiadal, aby žalovaný splnil záväzný právny názor špecifikovaný vo vyššie citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Žalobca zdôraznil, že v súvislosti s uvedeným konaním žalovaného a jeho nesprávnym postupom mu vznikla a naďalej vzniká majetková ujma v podobe zrážaných mu súm v rámci exekúcie penále, napriek odkladnému účinku podanej námietky premlčania, o ktorej žalovaný doposiaľ nerozhodol. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré mu boli doručené. Žalobca nežiadal o vyhotovenie a doručenie fotokópií platobných výmerov ale namietal, že tieto výmery mu vôbec neboli doručené zákonným spôsobom a žiadal žalovaného o ich doručenie, prípadne predloženie dôkazov o tom, že mu doručené boli, pretože až riadne doručené rozhodnutie môže byť účinné a vykonateľné. V tejto súvislosti pokiaľ ide o náležité odôvodnenie rozhodnutia poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Zároveň poukázal na to, že na tento prípad, ktorý sa začal pred účinnosťou daňového poriadku, t. j. pred 01. 01. 2012 nemožno aplikovať uvedený zákon, pretože to odporuje § 165 tohto zákona. Žalovaný tak porušil zásadu retroaktivity. Inštitút výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemožno aplikovať v už začatom exekučnom konaní, ale len pred jeho začatím a to tak podľa súčasného znenia § 80 daňového poriadku, ako aj podľa v tom čase aktuálneho znenia § 58a zákona o správe daní a poplatkov. Keďže v tomto prípade už daňové konanie na vymoženie vyššie uvedených daňových výmerov bolo začaté, ako to uvádza aj sám žalovaný v rozhodnutí o námietke, a to exekučným príkazom zo dňa 05. 04. 2006, zákon mu neumožňuje, aby dal žalobcovi takúto výzvu. Preto postup žalovaného považuje za zmätočný a bez opory v zákone. V rozhodnutí nie je uvedené ani konkrétne ustanovenie zákona, o ktoré žalovaný túto výzvu opiera. Rozhodnutie považuje za nezákonné arbitrárne, preukazujúce svojvôľu orgánu verejnej moci, ktorého postup je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako zdôraznil, že žalovaný nielenže nekonal podľa právneho názoru krajského súdu obsiahnutého v rozhodnutí už vyššie citovanom, ale v napadnutom rozhodnutí sa s ním vysporiadal len odkazom na svoj list zo 06. 12. 2012 (správne 03. 12. 2012), v ktorom uviedol, že je preň záväzný len výrok rozhodnutia a nie právny názor súdu uvedený v odôvodnení rozhodnutia súdu a rozhodnutie k námietke premlčania práve tých súm, ktoré ho teraz vyzýva uhradiť doteraz nevydal a nerešpektuje ich odkladný účinok. Žalovaný tak v rozpore aj s právnym názorom Najvyššieho súdu obsiahnutým napríklad v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/34/2010 a sp. zn. 6Sž/79/2010 nerozhodol o žalobcovej námietke premlčania, čoho dôsledkom je to, že ho svojvoľne a bez opory v zákone vyzýva na úhradu súm, ktorých premlčanie žalobca namietal a o námietke premlčania doposiaľ rozhodnuté nebolo. Uvedeným postupom žalovaného, ktorý sa snaží vyhnúť meritórnemu rozhodnutiu o žalobcovej námietke premlčania žalobcovi žalovaný odníma právo na súdnu ochranu. Tým došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 31. 07. 2014 žalovaný uviedol, že dňa 12. 01. 2005 vydal podľa zák. 511/1992 Zb. výkaz daňových nedoplatkov č. 732/230/971/05/Vana, týkajúci sa žalobcu a jeho neuhradených predpisov na DPH pozostávajúcich z daňových povinností za viac zdaňovacích období a príslušenstvo dane za predmetné obdobia v celkovej výške 845.834 Sk. Na základe uvedeného ako exekučného titulu sa začalo podľa § 75 ods. 1 a 2 tohto zákona vydaním rozhodnutia č. 732/340/61-9187/06/Gul daňové exekučné konanie za účelom výkonu daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy žalobcu. Táto skutočnosť bola oznámená zamestnávateľovi žalobcu dňa 10. 03. 2006, keď došlo k doručeniu citovaného oznámenia. Dňa 13. 03. 2006 bola žalovaným vydaná daňová exekučná výzva, k doručeniu ktorej došlo 16. 03. 2006. Keďže sa žalovaný voči výzve neodvolal a nevyužil ani žiadny iný

opravný prostriedok, táto nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť 31. 03. 2006. Na základe uvedeného došlo dňa 05. 04. 2006 k vydaniu daňového exekučného príkazu, ktorý bol doručený podľa zákona žalobcovi a jeho zamestnávateľovi za účelom núteného výkonu zrážkami zo mzdy žalobcu. Žalobcovi bol príkaz doručený 10. 04. 2016. Dňa 22. 09. 2006 bola žalobcom podľa § 61 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov podaná námietka premlčania práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok vo výške 310.300 Sk, resp. 308.900 Sk, ktorej žalovaný dňa 18. 10. 2006 v rozsahu 308.900 Sk vyhovel vydaním rozhodnutia č. 732/340/61-54174/06/Gul a v tento deň následne vydal aj rozhodnutie č. 732/340/61-53958/06/Gul, ktorým podľa zákona čiastočne zastavil vedené exekučné konanie, pričom vec náležite odôvodnil a zreteľným spôsobom uviedol výšku dane, t. j. daňového nedoplatku, ktorý sa mal ďalej v konaní vymáhať. K doručeniu rozhodnutí došlo 23. 10. 2006. Dňa 26. 03. 2008 so značným časovým odstupom žalobca vo svojom liste adresovanom žalovanému ako námietka proti postupu zamestnanca vyjadril svoj nesúhlas s postupom a svoju nespokojnosť s tým, akou správnou úvahou sa žalovaný riadil v predmetnom konaní, aký právny názor aplikoval pri kvalifikovaní sankcií ako daňových nedoplatkov, pričom mal odlišný právny názor na vznik nedoplatkov, ktoré boli pred svojím vznikom sankciami, čo sa priamo týkalo aj dĺžky premlčacích lehôt a okamihu začatia ich plynutia. Rovnako bol žalobca názoru, že premlčaním daňových povinností došlo aj k premlčaniu príslušných sankcií a navrhoval zastaviť vedené daňové exekučné konanie. Dňa 28. 04. 2008 žalovaný vybavil toto podanie listom s odôvodnením, prečo nemôže byť podanie zo zákonných dôvodov vybavené ako námietka proti postupu podľa § 50 zákona o správe daní, k doručeniu došlo 29. 04. 2008. Z dôvodu nejasnosti na strane správcu dane vo všeobecnosti, ako postupovať pri podaní námietok premlčania podľa § 69 zákona o správe daní, ktorého úprava v tejto časti sa k 01. 09. 2007 novelou menila, došlo dňa 09. 10. 2008 zo strany Ministerstva financií ako ústredného finančného orgánu k zaujatiu stanoviska k postupu pri vybavovaní námietok podľa § 69 zák. č. 511/1992 Zb., účinného do 31. 08. 2007. Následne a na podklade stanoviska druhostupňový správny orgán metodicky usmernil dňa 15. 12. 2008 správcov dane, aby v prípade nedôvodnej námietky o nej nerozhodovali, ale aby k námietke vydali podľa § 69 oznámenie, že nebola vznesená dôvodne a že sa jej nevyhovuje. Dňa 12. 01. 2009 znovu a so značným časovým odstupom žalobca navrhol zastavenie daňového exekučného konania a prezentoval totožný právny názor na vymáhanie daňových nedoplatkov a žiadal zastavenie daňovej exekúcie. Listom zo dňa 28. 01. 2009 svoje podanie doplnil v tom zmysle, že námietku je potrebné považovať za námietku podľa § 69 zákona o správe daní, ktorou namietal premlčanie daňového nedoplatku. Žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď pod č. 732/340/4636/09/Gul na jeho námietku, ktorá mu bola doručená 13. 02. 2009. Listom zo dňa 22. 06. 2009 žalobca opätovne vyjadril nesúhlas s postupom žalovaného s opisom rovnakých argumentov, aké už boli žalovanému doručené v poslednej námietke. Žalovaný opätovne vybavil aj toto podanie žalobcu a dňa 06. 07. 2009 mu písomne odpovedal s vysvetlením dôvodu svojich postupov a použitím relevantných argumentov pre tento svoj postup. Žalobca túto zásielku prevzal 09. 07. 2009.

5. Žalobca podaním námietky proti výzve zo dňa 16. 11. 2012, zo dňa 21. 11. 2012 reagoval na doručenie výzvy žalovaného z iného organizačného útvaru z odboru správy daní, ktorý postupoval podľa § 80 daňového poriadku, podľa ktorého vo všeobecnosti správca dane a teda aj žalovaný postupoval za istých okolností aj v prípade, ak už došlo k nútenému výkonu rozhodnutia, konkrétne k vedeniu daňového exekučného konania, resp. k výkonu daňovej exekúcie. Týmito okolnosťami bola aj existencia predpisov nevymoženej dane, daňových nedoplatkov, ktoré sa buď vôbec neuhrádzali alebo sa uhrádzali iba čiastočne v dlhšom časovom intervale a teda vykonaním úkonu, ktorým bola výzva správcu dane podľa § 80 daňového poriadku sa tento snažil zabrániť zákonným spôsobom premlčaniu tejto neuhradenej dane. Žalovaný námietku vybavil napadnutým rozhodnutím, v odôvodnení ktorého sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v námietke. Konštatoval, že nešlo o relevantné a pravdivé argumenty žalobcu, pretože predmetné platobné výmery mu boli v minulosti doručené.

6. K námietke žalobcu obsiahnutej v žalobe, že sumy dane z pridanej hodnoty, k určeniu ktorých došlo vydaním platobných výmerov zo dňa 24. 06. 1997 a 15. 06. 1998 sa nestali daňovým nedoplatkom, žalovaný uviedol, že jeho postup vo veci vymáhania sankcií podľa vydaných vyššie uvedených platobných výmerov bol zákonný a všetky zákonom stanovené aj premlčacie lehoty, ktoré k uvedeným neuhradeným sumám dane podľa § 69 zákona o správe daní sa vzťahovali, boli zachované, v dôsledku čoho posúdenie námietky premlčania bolo správne a zákonné. Tvrdenie žalobcu, že daňovým nedoplatkom sa nemôže stať sankcia je nesprávne a z jeho strany došlo k nepochopeniu legislatívneho zámeru zmeny v danej veci a následne k mylnému postupu vo veci uplatnenej námietky premlčania. Sumy sankcií, resp. príslušenstva dane, ktoré sa zo zákona stali daňovým nedoplatkom sa vykonaním úkonov podľa časti I) vyjadrenia nepremlčali, žalovaným boli vymáhané v príslušnom

daňovom exekučnom konaní. K námietke žalobcu, že postup žalovaného je nezákonný aj preto, že zároveň s vymáhaním neuhradenej dane - nedoplatkov v rámci daňového exekučného konania, bol žalovaným výzvou zo dňa 16. 11. 2012 podľa § 80 daňového poriadku vyzvaný aj na dobrovoľné plnenie tej neuhradenej dane, ktorá sa mu vymáhala nútenou formou zo mzdy žalobcu žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že u žalobcu sa priebežne na základe núteného výkonu rozhodnutia, t. j. v priebehu daňového exekučného konania, ktoré sa začalo v roku 2006 uhrádzali len jeho daňové nedoplatky a žalovaný neobjavil pravidelnou lustráciou iný postihnuteľný majetok žalobcu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie žalobca bol žalovaným vyzvaný na jeho úhradu aj s upozornením na možnosť vymáhania nedoplatkov v daňových exekúciách, na ktoré žalovaný upriamuje pozornosť najmä v prípadoch, aby daňový dlžníci boli uzrozumení s týmto následkom svojho nezákonného konania, neuhrádzania daní riadne a včas. Žalovaný vyzýval na dobrovoľné plnenie, ku ktorému malo zo zákona dôjsť už v čase platnosti predpisov, žalobca bol uzrozumený s tým, že sa vykonáva daňová exekúcia, a táto skutočnosť nemôže zakladať nezákonnosť postupu.

7. K námietke žalobcu, že žalovaný nerozhodol o ním vznesenej námietke premlčania, ktorá bola žalovanému doručená 15. 01. 2009 žalovaný uviedol, že žalovaný o žalobcovej dôvodnej námietke premlčania rozhodol už dňa 18. 10. 2006 podľa v tom čase platného § 69 ods. 3 a § 50 ods. 3 zákona o správe daní a to tak, že jej vyhovel, čo náležite objasnil v odôvodnení tohto rozhodnutia a následne aj v nadväzujúcom rozhodnutí o čiastočnom zastavení daňového exekučného konania. Predmetné daňové konanie o námietke premlčania tak bolo právoplatne ukončené.

8. K námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach žalovaný uviedol, že názor súdu obsiahnutý v odôvodnení tohto rozsudku vychádza z predpokladu, že žalovaný je povinný rozhodnúť vo veci vtedy, ak v danej veci ešte nerozhodol. Žalovaný o dôvodnej námietke premlčania nedoplatkov rozhodol už dňa 18. 10. 2006 a následne došlo aj k čiastočnému zastaveniu núteného výkonu práva. Následne o podaní zo dňa 12. 01. 2009 nerozhodoval z dôvodov, ktoré už sú vyššie objasnené.

9. Podnetom a podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného boli námietky žalobcu zo dňa 21. 11. 2012 proti výzve zo dňa 16. 11. 2012. Toto podanie žalobcu smerovalo k výzve žalovaného zo dňa 16. 11. 2012, ktorou podľa § 80 daňového poriadku žalovaný ako správca dane, keďže zo strany žalobcu nedošlo k úhrade neuhradenej sumy dane sankcií vyplývajúcich z platobných výmerov ako daňových nedoplatkov ani formou núteného výkonu rozhodnutia, žalovaný opakovane vyzval žalobcu aj za účelom upozorniť ho, aby uhradil svoj dlh, predmetné daňové nedoplatky. Keďže žalobca podal podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku v zákonnej lehote námietku, žalovaný postupoval v zmysle predmetného ustanovenia a o námietke rozhodol prihliadnuc na aktuálny skutkový stav a obsah podanej námietky zo dňa 21. 11. 2012. Žalobca síce uviedol, že po uplynutí obdobia 6 - 8 rokov k doručeniu platobných výmerov jeho osobe nedošlo, avšak keďže počas tohto obdobia prebehli a boli právoplatne ukončené viaceré konania, počas ktorých mohol túto skutočnosť namietať, avšak tak neurobil, žalovaný bol oprávnený za tohto stavu konať iba spôsobom, ktorým konal a to žalobcovi poskytnúť predmetné dokumenty za úhradu. Vychádzajúc z uvedeného nemôže žalobca tvrdiť, že sa žalovaný s predmetnou námietkou nevysporiadal. Žalovaný zároveň konštatoval, že žalobca nepostrehol, že v čase podania námietky 28. 11. 2012 bola už účinná právna úprava na základe tohto podania žalovaný postupoval podľa daňového poriadku a na takéto podanie sa nevzťahovalo prechodné ustanovenie § 165 daňového poriadku, keďže podanie bolo urobené za účinnosti nového zákona vo vzťahu k výzve žalovaného, ktorá bola vydaná podľa § 80 daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutie v žiadnej svojej časti ani vo vzťahu k uplatneniu prechodných ustanovení zákona nezakladá nezákonnosť tohto rozhodnutia, keďže vo svojom odôvodnení žalovaný vzhľadom na konkrétny skutkový stav postupoval tak, aby žalobcovi umožnil zabezpečiť dokumenty, ktoré podľa neho mu neboli doručené a teda ako výrok, tak aj jeho odôvodnenie a poučenie majú v rámci vydaného napadnutého rozhodnutia zákonnú povahu a následne sa toto rozhodnutie nejaví ako nepreskúmateľné tak, ako aj celý priebeh a postup pred žalovaným.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že jeho súčasťou je výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 20. 01. 2005 č. 732/230/971/05/Vana vykonateľný 12. 01. 2005, v ktorom sú špecifikované jednotlivé daňové nedoplatky podľa jednotlivých zdaňovacích období s uvedením dátumu pôvodnej splátky dane a výšky nedoplatku. Suma daňových nedoplatkov podľa výkazu je celkom 845.834,- Sk.

12. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2006 Daňový úrad v Spišskej Novej Vsi podľa § 75 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku v už uvedenej výške od daňového dlžníka - žalobcu na základe citovaného vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov zostaveného ku dňu 12. 01. 2005 z údajov evidencií daní daňového dlžníka, pričom daňovú exekúciu vykonal správca dane zrážkami zo mzdy daňového dlžníka podľa § 82b citovaného zákona.

13. Listom zo dňa 07. 03. 2006 doručeným žalobcovi dňa 10. 03. 2006 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí daňového exekučného konania.

14. Dňa 16. 03. 2006 bola žalobcovi doručená daňová exekučná výzva podľa § 76 ods. 2 cit. zákona, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 845.834,- Sk s tým, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na mzdu daňového dlžníka podľa § 82b zákona o správe daní a poplatkov.

15. Dňa 10. 04. 2006 bol žalobcovi doručený daňový exekučný príkaz zo dňa 05. 04. 2006 vydaný podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 2 cit. zákona, ktorým bola žalobcovi v zmysle týchto ustanovení nariadená daňová exekúcia zrážkami zo mzdy.

16. Listom zo dňa 21. 09. 2006, doručeným žalovanému 22. 09. 2006, podal žalobca v zmysle § 69 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov námietku, ktorou namietal premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 310.300 Sk, ktorý pozostáva z položiek tak, ako sú špecifikované v tejto námietke za obdobie IV. štvrťroka 1993, štyroch štvrťrokov z roku 1994, III. a IV. štvrťroka 1995 a I. a II. štvrťroka 1996.

17. Rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2006 č. j. 732/340/61-54174/06/Gul žalovaný podľa § 50 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov námietke daňového dlžníka - žalobcu zo dňa 22. 09. 2006 vyhovel v rozsahu 308.900 Sk a rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2006 č. j. 732/340/61-53958/06/Gul podľa § 80 ods. 2 cit. zákona exekučné konanie v rozsahu 308.900 Sk zastavil.

18. Následne podaním zo dňa 26. 03. 2008 podal žalobca návrh na zastavenie konania a námietku proti postupu správcu dane v daňovom konaní, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s postupom správcu dane a jeho právnym názorom, aplikovaným pri kvalifikovaní sankcií ako daňových nedoplatkov v súvislosti s dĺžkou premlčacích lehôt a okamihom začatia ich plynutia. Zastával názor, že premlčaním daňových povinností došlo aj k premlčaniu príslušných sankcií a navrhoval zastaviť vedené daňové exekučné konanie. Toto podanie bolo vybavené listom zo dňa 28. 04. 2008, v ktorom odôvodnil, prečo nemôže byť podanie zo zákonných dôvodov vybavené ako námietka proti postupu podľa § 50 zákona o správe daní.

19. Podaním zo dňa 12. 01. 2009 žalobca opätovne navrhol zastavenie daňového exekučného konania a prezentoval totožný právny názor na vymáhanie daňových nedoplatkov a žiadal zastavenie daňovej exekúcie. Listom zo dňa 28. 01. 2009 svoje podanie doplnil v tom zmysle, že námietku je potrebné považovať za námietku podľa § 69 zákona o správe daní, ktorou namietal premlčanie daňového nedoplatku. Žalovaný v odpovedi zo dňa 10. 02. 2009 č. 732/340/4636/09/Gul uviedol, že vyššie uvedenú námietka žalobcu považuje za nedôvodnú z dôvodov, špecifikovaných v tomto liste..

20. Listom zo dňa 22. 06. 2009 žalobca opätovne vyjadril nesúhlas s postupom žalovaného s opisom rovnakých argumentov, aké už boli žalovanému doručené v poslednej námietke. Žalovaný opätovne vybavil aj toto podanie žalobcu listom zo dňa 06. 07. 2009 mu písomne s vysvetlením dôvodu svojich postupov a použitím relevantných argumentov pre tento svoj postup. Žalobca túto zásielku prevzal 09. 07. 2009.

21. Podaním zo dňa 16. 11. 2012 č. 9812301/5/3378953/2012 žalovaný vyzval žalobcu podľa § 80 Daňového poriadku, aby v náhradnej lehote do 15 dní od doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok, ktorý mu vznikol na penále na DPH v sume 6416,77 eur, splatné 18. 04. 1996, na penále na DPH v sume 1501,65 eur, vyrubené platobným výmerom zo dňa 24. 06. 1997, na penále na DPH v sume 2885,41 eur, vyrubené platobným výmerom zo dňa 03. 06. 1998, na penále na DPH v sume 5,74 eur, vyrubené platobným výmerom zo dňa 05. 12. 2002 a na penále na DPH v sume 2560,71 eur, vyrubené platobným výmerom zo dňa 24. 11. 2000.

22. Proti uvedenej výzve podal žalobca námietky zo dňa 21. 11. 2012 s odôvodnením, že predmetné platobné výmery mu neboli nikdy doručené, vzhľadom na ktorú skutočnosť žiadal o ich doručenie. Zároveň poukázal na to, že proti nemu sa vedie exekúcia od roku 2006 podľa exekučného príkazu, vydaného dňa 05. 04. 2006, ktorá zahŕňa aj tie platobné výmery, ktoré boli uvedené v citovanej výzve, t. j. že už plní to, na plnenie čoho je uvedenou výzvou vyzývaný. Namietal aj nerešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Košiciach, obsiahnutého v jeho rozhodnutí zo dňa 30. 09. 2010 sp. z. 6S/134/2009-48, v zmysle ktorého bolo povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie o jeho námietke premlčania. Tento postup žalovaného považoval za šikanózny s tým, že v jeho dôsledku mu vzniká majetková ujma.

23. O uvedenej námietke rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

24. Súčasťou administratívneho spisu sú aj platobné výmery zo dňa 11. 10. 1996 č. 732/240/73/154/96, zo dňa 24. 06. 1997 č. 732/240/97/25/97, zo dňa 15. 06. 1998 č. 732/240/26867/1998 a zo dňa 24. 11. 2000 č. 732/210/64756/00/Vana.

25. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku) ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

26. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

28. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,

e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,

f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

29. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej iba SSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

32. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

33. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 34. V danom prípade sa žalovaný dôsledne nespravoval citovaným ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval dostatočne na predmetné žalobcom vznesené námietky, podané v zmysle § 80 ods. 1 citovaného zákona. 35. Nezaujal stanovisko k tvrdeniu žalobcu, že mu predmetné platobné výmery, na základe ktorých bol vyčíslený daňový nedoplatok, neboli doručené a neuviedol, prečo je ochotný iba vyhotoviť mu ich kópie za príslušný správny poplatok. 36. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, v akom rozsahu bol už daňový nedoplatok v rámci daňového exekučného konania, začatého na základe exekučného príkazu zo dňa 05. 04. 2006 vymožený, aký je jeho zostatok, ktorého by sa mala predmetná výzva žalovaného týkať, o aké ustanovenie zákona žalovaný opiera svoj postup, týkajúci sa vydania opakovanej výzvy na plnenie a pod. 37. Navyše v administratívnom spise na nenachádzajú všetky rozhodnutia, resp. platobné výmery, ktorých sa predmetná výzva týka. 38. V súvislosti s poslednou námietkou žalobcu, týkajúcou sa nerešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Košiciach, obsiahnutého v jeho rozhodnutí zo dňa 30. 09. 2010 rozhodnutí zo dňa 30. 09. 2010 č. k. 6 S 134/2009-48 žalovaný iba odkázal na svoje podanie zo dňa 03. 12. 2012, v ktorom právny názor krajského súdu obsiahnutý v odôvodnení tohto rozhodnutia nepovažoval za právne záväzný s tým, že záväzným je iba výrok rozhodnutia, ktorým v danom prípade bol zamietnutý návrh žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej moci, s ktorou argumentáciou žalobca, ako to vyplýva z jeho listu zo dňa 12. 12. 2012 nesúhlasil. 39. Aj keď žalovaný k jednotlivým námietkam žalobcu zaujal podrobnejšie stanovisko v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31. 07. 2014, vychádzajúc z platnej a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, takéto vyjadrenie nemôže nahradiť dôvody rozhodnutia a uvedený nedostatok týmto spôsobom nie je možné zhojiť.

40. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov jednomyseľne zrušil (§ 139 ods. 4 SSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

41. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, t. j. v ďalšom konaní po dôkladnom zistení skutkového stavu vyniesť rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle citovanej právnej úpravy a ktoré bude dostatočným a presvedčivým spôsobom reagovať na žalobcom podané námietky. Žalovaný je právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).