Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-147-2017.pdf
PDF · 65.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/147/2017
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 24. januára 2018, prejednal odvolanie obžalovaného T. H., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 16.10.2017 sp.zn. 9T/8/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. H. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný T. H. uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a zrejme oslobodenia spod obžaloby okresného prokurátora, čo vyplýva len z obsahu odôvodnenia odvolania. Ako obhajca obžalovaného v konaní proti ušlému už na hlavnom pojednávaní poukazoval, že vykonaným dokazovaním nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného uviesť do omylu poškodenú stranu. V danom prípade pri tejto trestnej činnosti musí byť jednoznačne preukázaný pôvodný úmysel páchateľa už na samom začiatku vzniku úverového vzťahu, nestačí nepravda, ale o nepravdu určitej kvality spôsobilú iného oklamať v konkrétnej situácii. Opomenutie uviesť rozhodujúce skutočnosti za uvádzanie do omylu v zmysle skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu poukazuje na § 7 Zákona č. 129/2010 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch, kde aj veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v zákone je zakotvené aj právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom, tiež mohol vykonať lustráciu v centrálnom registri dlžníkov. Teda veriteľ si mal dostupnými prostriedkami preveriť údaje uvádzané obžalovaným, či sú pravdivé alebo nepravdivé a pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti aj rozoznať nepravdivosť tvrdení obvineného. Takáto skutočnosť nevyplýva z konania a z výpovede zástupkyne poškodenej strany, Z. E., ktorá v procese uzatvárania úverovej zmluvy s obžalovaným bližšie neskúmala, ani nepreverovala, či sú splnené podmienky na poskytnutie úveru, teda jeho úverové zaťaženie a s tým spojené výdavky, ktoré by mohli reálne ovplyvniť jeho možnosť splácať poskytnutý úver. Krajský súd na základe odvolania odvolateľa preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie obhajkyne obžalovaného v jeho zastúpení, v konaní proti ušlému, nie je dôvodné. Súd prvého stupňa rovnako ako odvolací súd vykonal pojednávanie a dokazovanie v konaní proti ušlému v zmysle § 358 Tr. por. a nasledujúcich, pretože obžalovaný sa po vypočutí v prípravnom konaní stratil, zdržiava sa na neznámom mieste, údajne v zahraničí a nie je možné dostupnými prostriedkami zabezpečiť oznámenie a predvolanie na úkony trestného konania, v tomto prípade na hlavné pojednávanie a potom v rámci odvolacieho konania na verejné zasadnutie. Súd prvého stupňa postupoval zákonným spôsobom, keď opatrením rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v konaní
proti ušlému v zmysle § 358 Tr. por. a nasledujúcich, z ktorých dôvodov potom konal v rámci odvolacieho konania aj odvolací súd na základe opatrenia z 18.12.2017. Je zrejmé, že obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu v predmetnej veci, zjavne nemá záujem zúčastniť sa úkonov v rámci dokončenia dokazovania v predmetnej veci potom, čo v prípravnom konaní bol po vznesení obvinenia k predmetnému skutku vypočutý. Vo svojej výpovedi z 22.11.2016 obžalovaný priznáva, že poškodenej strane pri vybavovaní úveru, resp. pôžičky od spoločnosti Pohotovosť, zatajil svoje iné záväzky voči iným spoločnostiam, pritom si je vedomý toho, že pokiaľ by tak nekonal, predmetný úver by nedostal a nebol by mu poskytnutý zo strany spoločnosti Pohotovosť. Odmietol uviesť dôvod, prečo sa rozhodol takto konať a prečo potom následne ani splátky podľa zmluvy nevykonal, žije asi 10 rokov v Čechách, kde aj pracuje a domov chodí len sporadicky, nepamätá si, že by mu bola zaslaná výzva na zaplatenie predmetnej pôžičky, on inak dodatočne postupne na svoj záväzok voči spoločnosti Pohotovosť aj pozabudol, čo mu je ľúto, pritom tvrdil, že hneď po predmetnom výsluchu na polícii sa dohodne s poškodenou stranou v kancelárii pani E. na novom splátkovom kalendári a dá si trvalý príkaz do banky na stravovanie uvedenej čiastky v prospech poškodenej strany. Z výsluchu zástupcu poškodenej strany vyplýva, že obžalovaný uviedol nepravdivé údaje aj pri výsluchu na polícii, obžalovaný naďalej neplní svoju povinnosť, pričom z výpovede tejto svedkyne a ostatných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný uviedol pri uzatváraní zmluvy zástupkyňu spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nepravdivé údaje o svojich majetkových a finančných pomeroch, keď práve zatajené významné skutočnosti o jeho finančných problémoch by viedli zjavne a logicky k neposkytnutiu požadovaného úveru a je potom nesporné z takéhoto konania, že v priamom úmysle konal podvodným spôsobom už pri uzatváraní predmetnej zmluvy s vedomím, že splátky podľa dohodnutej časti zmluvy nesplní. Je pritom zrejmé, že obžalovaný ani v súčasnosti nemá záujem na vyrovnanie svojich podlžností voči poškodenej strane. Z jeho výpovede v prípravnom konaní je zrejmé, že podviedol v podstate aj príslušníka polície, ktorý ho vypočúval ohľadom snahy vyrovnať záväzok hneď po výsluchu, čo neurobil a táto skutočnosť len potvrdzuje jeho trvalý nezáujem aj dodatočne splniť si svoje povinnosti voči poškodenej strane. Vychádzajúc z uvedených skutočností a dôkazov dospel odvolací súd spolu s tými dôkazmi, na ktoré poukazuje okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku k záveru, že obžalovaný sa nesporne dopustil predmetného skutku spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, správne bolo jeho konanie právne aj posúdené a nepochybil ani vo výroku o treste, pretože pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák. Obžalovanému bol uložený trest zákonný, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, nejde pritom o treste neprimerane prísny. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.