Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/253/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: Stanislav Antala GAZ - mont, so sídlom Pezinok, Zámocká 20, IČO: 30 936 535, zastúpeného advokátkou: JUDr. Oľga Šajdíková, so sídlom Bratislava, Nevädzová 5, proti žalovanému: I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. XXX, zastúpeného: 1. JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Skalica, Škarniclovská 124/1, 2. splnomocnencom: Michal Mrva - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Nevädzová 6, IČO: 50 145 860, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/183/2015-67 zo dňa 2. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že právny úkon, ktorým došlo dňa 20.12.2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33 445,90 Eur uzatvorený medzi spol. MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným je voči žalobcovi právne neúčinný, II. výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 42a ods. 1, 2, 4 písm. a), § 42b ods. 1, 2, 4, § 34, § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 6ods. 3, § 61 ods. 1, § 123 ods. 1, 2, 4, § 125 ods. 1 písm. b), § 131 ods. 1, § 132 ods. 1, § 135a ods. 1, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, a aj s poukazom na procesné ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 bola spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, Gbely zaviazaná zaplatiť (žalobcovi) Stanislav Antala GAZ - mont, IČO: 30 936 535 sumu 20.702,67 Eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 7.4.2007 do 30.6.2007 a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej v sume 2.843,43 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013, ktorým bol potvrdený napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň bola žalovaná spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 377,77 € k rukám advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013. Podľa spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/952/2013 dňa 28.8.2013 oprávnený Stanislav Antala GAZ - mont, IČO: 30 936 535 podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, ktorým sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky proti povinnému MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821 vo výške 20.702,67 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu). Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík dňa 3.9.2013 požiadal Okresný súd Skalica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného. Exekučný súd poveril JUDr. Ing Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie poverením č. 5206 036063 zo dňa 6.9.2013. Poverený súdny exekútor dňa 11.9.2013 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, vec je vedená u exekútora pod sp. zn. EX 3842/2013. Povinný vzniesol v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté uznesením vyššej súdnej úradníčky č. k. 5Er/952/2013-41 zo dňa 11.11.2013 a po podaní odvolania zo strany povinného boli námietky proti exekúcii zamietnuté aj rozhodnutím sudcu č. k. 5Er/952/2013-49 zo dňa 7.3.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2014. Exekučné konanie doposiaľ nebolo skončené. Správou zo dňa 29.7.2015 súdny exekútor JUDr. Ing. Štefana Hrebíka oznámil advokátke žalobcu, že šetrením majetku povinného MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821 v zákonnom rozsahu bolo zistené, že povinný nie je vedený na DI ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, na území SR nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, vlastníctvo hnuteľných vecí nebolo zistené, na adrese sídla podľa výpisu z OR povinný nesídli, nie je vedený v registri Sociálnej poisťovne, ústredie a je zrejmé, že nevykonáva obchodné aktivity. Na základe zákonného šetrenia zo strany súdneho exekútora nie je možné vykonať exekúciu žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov. Správou zo dňa 20.9.2016, sp. zn. EX 3842/2013 súdny exekútor opätovne oznámil advokátke žalobcu, že šetrením majetku povinného MONTPETROL, spol. s r.o. nebol zistený žiaden majetok, proti povinnému nie je možné vykonať exekúciu žiadnym spôsobom. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Skalici ČVS: ORP-353/OEK-SI-2013 zo dňa 23.3.2015 bol žalovaný obvinený pre prečin zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ako osoba konajúca za obchodnú spoločnosť Montpetrol, spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, Gbely, IČO: 36 238 821 spôsobil úpadok spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. Gbely, a to tým spôsobom, že najmenej od roku 2009 znižoval hodnotu pomernej časti majetku tejto spoločnosti takým spôsobom, že tento majetok, najmä jeho predajom pretransformoval na hotovosť v pokladni a túto hotovosť následne použil na vyplatenie dividend pre svoju osobu v celkovej výške 252.686,85 Eur, v dôsledku čoho už spoločnosť v súčasnosti nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, čím došlo k zmareniu uspokojenia jej veriteľov, a to Stanislava Antalu GAZ - mont, IČO; 30936535 vo výške najmenej 20.702,67 Eur a Marko Gas, s.r.o. so sídlom Pasienková 7, Bratislava, IČO: 35 840 323 vo výške najmenej 34.882,92 Eur. Zo záverov znaleckého posudku číslo 50/2014 vypracovaného znalcom GemerAudit spol. s r.o., Rožňava pre účely trestného konania č. k. ORP-353/ OEK-SI-2013 vyplýva, že v období rokov 2009 až 2013 došlo k zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, Gbely, IČO: 362 38 821 (ďalej len Montpetrol). V priebehu znaleckého dokazovania boli identifikované výbery hotovosti z pokladne spoločnosti Montpetrol za účelom vyplatenia dividend I. J. v nasledovnej výške: dňa 3.8.2009 - splátka podielu zo zisku suma 30.000,- Eur, dňa 30.9.2010 - splátka podielu na zisk za rok 2009 v sume 30.000,- Eur, dňa 31.12.2010

- splátka podielu na zisku za rok 2009 v sume 20.000,- Eur, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2007 v sume 29.208,71 Eur, dňa 30.9.2011 výplata podielov zo zisku v sume 63.300,72 Eur, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2005 v sume 12.204,64 Eur, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2006 v sume 34.526,88 Eur a dňa 20.12.2012 - výplata podielov zo zisku za rok 2008, 2009 v sume 33.445,90 Eur. Celkom bola na dividendách vyplatená suma 252.686,85 Eur. K zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre I. J.. Splatnosť faktúr Stanislava Antalu GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. bola v roku 2007. V čase po dátume splatnosti týchto pohľadávok boli spoločnosťou Montpetrol vyplatené dividendy vo výške 252.686,85 Eur. Spoločnosť Montpetrol bola platobne schopná, nakoľko mala finančné prostriedky na vyplácanie dividend. V predložených dokladoch za roky 2007 a 2012 nebol identifikovaný záväzok voči uvedeným spoločnostiam. Spoločnosť Montpetrol v tomto období plnila pohľadávky voči iným veriteľom, spoločnosť mala viac majetku ako záväzkov. V priebehu znaleckého dokazovania boli do súvah doplnené záväzky voči Stanislavovi Antalovi GAZ

- mont a Marko Gas, s.r.o., po ich doplnení bol rozdiel majetku a záväzkov spoločnosti Montpetrol záporný, a to - 15.514 Eur k 31.12.2011, - 41.007 Eur k 31.12.2012 a - 41.339 Eur k 31.12.2013, teda spoločnosť Montpetrol mala k 31.12.2011, 31.12.2012 a k 31.12.2013 podľa upravenej súvahy viac záväzkov ako majetku. Znalec sa v závere posudku vyjadril, že pohľadávky Stanislava Antalu GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. mohli byť uhradené z prostriedkov vyplatených na dividendy v plnej výške. Rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL s.r.o., so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, IČO: 36 238 821 zo dňa 1.11.2012,

I. J., nar. XX.X.XXXX ako jediný spoločník spoločnosti pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti (§ 132 Obchodného zákonníka) prijal rozhodnutie, ktorým rozhodol o vyplatení podielu zo zisku za rok 2008 vo výške 30.000 Eur so splatnosťou do 31.12.2012 a o vyplatení podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3.445,90 Eur so splatnosťou do 31.12.2012. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/16/2014 zo dňa 23.10.2014 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 228/2014 vydaného dňa 28.11.2014, bolo zastavené konanie v právnej veci navrhovateľa Stanislav Antala GAZ-mont, IČO: 30 936 535 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 12221/T, žalovaný je jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely.

4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že žalobe je možné vyhovieť. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť Montpetrol skutočne dňa 20.12.2012 vyplatila žalovanému čiastku 33.445,90 Eur titulom jeho podielu na zisku spoločnosti, pričom predmetný právny úkon vyplýva z listinného dôkazu (predložený žalobcom) znaleckého posudku číslo 50/2014 vyhotoveného znalcom GemerAudit spol. s r.o. pre zadávateľa OR PZ v Skalici vo veci trestného stíhania žalovaného pre prečin zavineného úpadku, v ktorom bol identifikovaný výber hotovosti z pokladne spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. za účelom vyplatenia dividend v prospech žalovaného (výplata podielov na zisku za rok 2008, 2009 dňa 20.12.2012 vo výške 33.445,90 Eur). Žalovaný nepoprel podstatné skutkové tvrdenia žalobcu, jeho obrana v konaní spočívala v odlišnom právnom posúdení žalovaného nároku, keď mal za to, že žaloba má nedostatky, ktoré bránia jej vecnému prejednaniu, nakoľko žalobca neoznačil právny úkon, ale len faktickú činnosť dlžníka, ďalej že vyplatenie podielu zo zisku nie je právnym úkonom, ale inou právnou skutočnosťou a taktiež uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným nie je právny úkon, a preto ho nemožno napadnúť žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, a napokon, že neboli splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu stanovené v § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nemal v čase vykonania úkonu vymáhateľnú pohľadávku, nie je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a nebolo preukázané ani ukrátenie veriteľa, t.j. kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými uvedenými námietkami žalovaného a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

5. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní), a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony dlžníka. Zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, neobsahuje žiadne taxatívne vymedzenie, teda môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné aj iné právne úkony. Podstatné je to, že ide o právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť len úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa, a tým ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby na súd, nárok na odporovanie začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Podmienkou odporovateľnosti je tiež úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom v niektorých prípadoch sa tento úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona predpokladá. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

6. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby v intenciách ust. § 42a ods. 2 až 5, nakoľko právnym úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v prekluzívnej trojročnej lehote, v ktorej musí byť žaloba podaná na súd. Nakoľko bol odporovaný právny úkon urobený dňa 20.12.2012 a žaloba bola podaná na súd dňa 24.6.2015, žaloba bola podaná včas, v rámci plynutia trojročnej doby. Ďalej skúmal zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom

vychádzal z ustanovenia § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď v prejednávanej veci ide o právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu (spoločníkom). Ďalej mal preukázané, že žalobca disponuje pohľadávkou voči obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. vo výške 20.702,67 Eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 7.4.2007 do 30.6.2007 a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do zaplatenia, ako aj pohľadávkou vo výške 2.843,43 Eur titulom náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a vo výške 377,77 Eur z titulu priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca túto pohľadávku exekučne vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5Er/952/2013. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013. Rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi priznaná pohľadávka voči dlžníkovi Montpetrol, nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013 a vykonateľným sa stal dňa 6.8.2013. Žalobca ako veriteľ spoločnosti Montpetrol je v konaní aktívne legitimovaný a žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko mal z právneho úkonu dlžníka prospech, keďže bol prijímateľom podielu zo zisku, ktorý mu spoločnosť Montpetrol vyplatila.

7. Okresný súd má za to, že žalobca v danom prípade neoznačil len samotnú faktickú činnosť dlžníka, ale označil aj právny dôvod výplaty peňažných prostriedkov, keďže k faktickej činnosti dlžníka spočívajúcej vo vyplatení peňažnej čiastky vo výške 33.445,90 Eur došlo titulom výplaty podielu zo zisku za roky 2008 a 2009, čím podľa názoru okresného súdu žalobca dostatočne označil odporovateľný právny úkon. Žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti samotného aktu vyplatenia, ale domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi (konateľovi) na výplatu podielu zo zisku. Rozhodnutie o rozdelení zisku patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (§ 125 ods. 1 písm. b/ . Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia (§ 132 ods. 1 . Okresnému súdu je známa judikatúra, v zmysle ktorej uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom, a teda sa logicky nemožno domáhať určenia jeho neúčinnosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo 191/2003 zo dňa 1.3.2005, rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo 109/2007 z 23.7.2007). Relevantným kritériom pre posúdenie platnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť len jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ako to vyplýva z § 131 ods. 1 ObZ. Prípadný rozpor uznesenia so zákonom má za následok relatívnu neplatnosť uznesenia. Uznesenie valného zhromaždenia od okamihu prijatia spôsobuje právne účinky, považuje sa za bezvadné - platné až do právoplatného určovacieho výroku súdu v meritórnom rozsudku, že toto uznesenie je neplatné. Právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia majú len spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady, prípadne aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo sa musí uplatniť do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ani nespadá do okruhu osôb zo zákona oprávnených napadnúť platnosť uznesenia valného zhromaždenia, teda toto uznesenie ostáva v platnosti. Žalobca sa však v skutočnosti nedomáha určenia neplatnosti/neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia dlžníka žalobcu, ale určenia neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho vo výplate podielov zo zisku spoločnosti, čo treba považovať za prejavenie vôle obchodnej spoločnosti navonok. Z uvedeného dôvodu rozsudok prezentovaný žalovaným nie je v tejto veci aplikovateľný.

8. Okresný súd nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že vyplatenie podielu zo zisku spoločnosti s ručením obmedzeným nie je právnym úkonom. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Prvoinštančný súd zastáva názor, že prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi, je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, napr. rozsudok sp. zn. 29 Cdo 677/2011-61 z 27.2.2014. Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka majú spoločníci nárok na podiel zo zisku, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že rozhodnúť o rozdelení zisku má právo valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Bez tohto rozhodnutia spoločnosť nemôže rozdeliť zisk a vyplatiť ho spoločníkom. Dňa 1.11.2012 bolo vydané rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., na

základe ktorého žalovaný ako jediný spoločník Montpetrolu prijal rozhodnutie o vyplatení podielu zo zisku za rok 2008 vo výške 30.000,- Eur a podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3.445,90 Eur so splatnosťou do 31.12.2012. Uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti je právnou skutočnosťou spôsobilou založiť na jednej strane záväzok spoločnosti voči spoločníkovi a na druhej strane pohľadávku spoločníka. Spôsoby zániku záväzku v prípade obchodnoprávnych vzťahov sú predmetom úpravy v § 324 až § 364 Obchodného zákonníka. V danom prípade právo žalovaného na podiel zo zisku (t. j. pohľadávka voči spoločnosti) vzniklo rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti VZ zo dňa 1.11.2012 (č.l. 48 spisu). Toto rozhodnutie je platné, nakoľko nebolo napadnuté žalobou o jeho neplatnosť v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vyplatením podielu zo zisku dňa 20.12.2012 podľa okresného súdu došlo k zániku záväzku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. ako dlžníka vyplatiť podiel na zisku svojmu jedinému spoločníkovi ako veriteľovi. Právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť prejaví navonok. Navonok ju neprejavuje valné zhromaždenie, ale orgány, prostredníctvom ktorých spoločnosť koná. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sú to konatelia. Ich konanie je právnym úkonom spoločnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo 191/2003 zo dňa 1.3.2005). Okresný súd má za to, že fyzická výplata podielu zo zisku je prejav vôle spoločnosti s ručením obmedzeným smerujúci k zániku jej záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a možno ho považovať za právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý je napadnuteľný žalobou o neúčinnosť právneho úkonu. Pričom už boli vydané rozhodnutia súdov nižších inštancií, vydané v konkurzných konaniach, ktoré určujú neúčinnosť právneho úkonu spočívajúceho vo vyplatení podielu na zisku (napr. rozsudok OS Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 zo dňa 22.4.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/32/2014 zo dňa 24.2.2015). Hoci sa nejedná o rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, okresný súd má za to, že v súlade s princípom právnej istoty zakotveným v čl. 2 Civilného sporového poriadku niet dôvodu odkloniť sa od týchto rozhodnutí a posúdiť vyplatenie podielu na zisku tak, že sa o právny úkon nejedná.

9. Ďalej žalovaný argumentoval, že sa musí jednať o takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), pričom v čase vykonania právneho úkonu (20.12.2012) dlžníka žalobca takouto pohľadávkou ešte nedisponoval, pretože rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 nadobudol vykonateľnosť až dňa 6.8.2013. K uvedenému okresný súd poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne uplatniť pred súdom v základnom (naliezacom) konaní (R 44/2001, rozsudok NS SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99). Vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na súde, je zročná, čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá ani nezanikla. Konštantná judikatúra vykladá pojem vymáhateľná pohľadávka v zmysle vyššie uvedeného (rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo 69/2012 z 30.10.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 198/2010 z 1.7.2012). Žalovaným uvedené rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 253/2012 zo dňa 17.12.2013 bolo rozhodnutie tzv. „revolučné“, ktoré je excesom z ustálenej judikatúry. Podľa tohto rozhodnutia, vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka vykonateľná, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. V každom prípade však na úspech odporovacej žaloby vždy stačí, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania súdu), čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo dňa 17.12.2013, na ktoré poukázal žalovaný. Pre úspešnosť odporovacej žaloby teda nie je potrebné, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase urobenia právneho úkonu. Dôležité je, aby v čase vykonania právneho úkonu veriteľ mal pohľadávku voči dlžníkovi, avšak ešte nemusí byť priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia. V danom prípade pohľadávka žalobcu vznikla dňa 6.4.2007 (dátum splatnosti faktúry). Právny úkon vyplatenia podielu zo zisku bol vykonaný dňa 20.12.2012, teda v čase vykonania právneho úkonu žalobca už mal pohľadávku voči dlžníkovi. Rozsudok, na základe ktorého žalobcovi svedčí pohľadávka voči Montpetrolu, sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013, preto v čase podania odporovacej žaloby a rozhodovania súdu o tejto žalobe je pohľadávka žalobcu vymáhateľná aj vykonateľná.

10. Ohľadom argumentu žalovaného, že nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu), okresný súd dáva do pozornosti, že v jednotlivých odsekoch § 42a Občianskeho zákonníka sú uvedené rôzne skutkové podstaty, ktoré sa líšia najmä tým, či zákon predpokladá úmysel strán odporovateľného právneho úkonu alebo tento úmysel nevyžaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlžníkom a nadobúdateľom prospechu. Niektoré majú subjektívnu povahu (§ 42a ods. 2 Občiansky

zákonník) a niektoré objektívnu povahu. Ustanovenie § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka predstavuje osobitnú skutkovú podstatu, ktorá má objektívnu povahu a vyznačuje sa tým, že k odporovateľnosti právnych úkonov sa nevyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle dlžníka, ak medzi dlžníkom a nadobúdateľom prospechu existuje osobitný vzťah vzhľadom na ich personálne alebo kapitálové prepojenie. V tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona predpokladá, platí tu tzv. vyvrátiteľná právna domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak žalovaný preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pre úspešnú odporovateľnosť podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu skutočnosť, včasnosť uplatnenia nároku a prepojenie dlžníka a druhej strany niektorým zo zákonom špecifikovaných spôsobov. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný je spriaznenou osobou dlžníka, keďže v rozhodnom čase bol jeho jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom, teda je preukázané prepojenie medzi dlžníkom a tým, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech. Vzhľadom na uvedené, žalobca úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa preukazovať nemusí. Na druhej strane žalovaný neprodukoval také dôkazy ani skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, s prihliadnutím na skutočnosť, že dlžníkom je jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je práve žalovaný. O tomto nemôže svedčiť ani samotná skutočnosť, že konkurzné konanie voči dlžníkovi bolo zastavené, a že dlžník si podľa vyjadrenia žalovaného plnil záväzky voči iným veriteľom, nebol v úpadku ani v predĺžení a vyplatením podielov zo zisku nesledoval úmysel ukrátiť veriteľov, ale boli tým len plnené majetkové práva spoločníka. Okresný súd poukazuje, že v čase výplaty podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 už bol vydaný rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011, hoci ešte nebol právoplatný. Žalovaný aj dlžník teda vedeli o existencii pohľadávky žalobcu, ktorá bola uplatnená v súdnom konaní, avšak namiesto toho, aby žalovaný vyčkal na právoplatné skončenie tohto sporového konania (kde zatiaľ neprávoplatne bolo rozhodnuté v jeho neprospech), rozhodol o výplate podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 a uprednostnil tak svoj záujem (nárok spoločníka na podiel zo zisku) pred splnením záväzku spoločnosti voči žalobcovi, ktorý záväzok navyše ani nezahrnul do účtovnej evidencie, následkom čoho spoločnosť vykazovala zisk a z toho plynúce právo spoločníka na podiel zo zisku.

11. Úlohou konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným je overiť, či v čase výplaty podielu na zisku je spoločnosť reálne schopná zo svojho čistého obchodného imania všetky podiely na zisku vyplatiť. Ak tomu tak nie je, musí výplatu podielov na zisku odoprieť kvôli § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka. V takom prípade konatelia nie sú viazaní uznesením valného zhromaždenia. Ak sa podiel na zisku napriek tomu vyplatí, ukracuje tým veriteľov záväzkov súvisiacich s podnikaním, až odpočítaním ktorých sa určuje čisté obchodné imanie ako základ pre výpočet podielu spoločníka. Táto povinnosť je osobitne dôležitá v prípadoch, keď sa rozhoduje o rozdelení zisku z minulých období (z nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16.12.2015). Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Popísané konanie žalovaného, ktorý rozhodol o výplate podielu zo zisku spoločnosti bez uspokojenia pohľadávok všetkých jej veriteľov, nemožno podľa okresného súdu považovať za konanie s odbornou starostlivosťou.

12. Prvoinštančný súd konštatuje, že faktúra žalobcu na sumu 623.688,50 Sk bola splatná dňa 6.4.2007. Zo znaleckého dokazovania v trestnom konaní vedenom proti žalovanému vyplynulo, že spoločnosť Montpetrol bola v čase splatnosti faktúr a aj po tomto období platobne schopná, nakoľko mala finančné prostriedky na vyplácanie dividend. Podľa účtovných dokladov mala spoločnosť Montpetrol viac majetku ako záväzkov, avšak do účtovnej evidencie nebol zahrnutý záväzok voči spoločnosti Marko Gas, s.r.o., ani záväzok voči žalobcovi. Znalec uzavrel, že v prípade započítania týchto záväzkov by spoločnosť mala podľa takto upravenej súvahy viac záväzkov ako majetku. Keďže však účtovne neboli evidované, spoločnosť vykázala zisk a žalovaný ako jediný spoločník rozhodol o vyplatení podielu z tohto zisku. Zo záverov znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že pohľadávka žalobcu mohla byť v plnej výške uspokojená z prostriedkov vyplatených na dividendy. K zníženiu majetku spoločnosti došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre žalovaného. V čase po dátume splatnosti pohľadávky žalobcu boli žalovanému vyplatené dividendy celkom vo výške 252.686,85 Eur napriek neukončenému sporovému konaniu, predmetom ktorého bolo posúdenie opodstatnenosti pohľadávky žalobcu, zahrnutie ktorej do účtovníctva spoločnosti by

znamenalo, že spoločnosť zisk nevykazuje a nevznikol by tak ani nárok žalovaného na podiel zo zisku. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru okresného súdu nemôžu svedčiť o tom, že neexistoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

13. Okresný súd má za to, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, bolo vyvrátené správami súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka o nemajetnosti povinného (spoločnosti MONTPETROL, spol. s.r.o.). V konaní bolo preukázané, že žalobca dal svoju pohľadávku exekučne vymáhať bezprostredne po získaní exekučného titulu (rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 6.8.2013 a exekučné konanie bolo začaté dňa 28.8.2013). Poverený súdny exekútor listom zo dňa 29.7.2015 informoval žalobcu, že spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nemá žiadny exekvovateľný majetok alebo príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Súdny exekútor je subjektom zo zákona povolaným na zisťovanie majetku fyzických aj právnických osôb. Ak súdny exekútor žiadny majetok povinného nezistí, exekúciu nemožno vykonať. Z poslednej správy súdneho exekútora zo dňa 20.9.2016 vyplýva, že proti dlžníkovi nemožno vykonať exekúciu žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov. Podľa okresného súdu žalobca preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko uspokojenie jeho pohľadávky už nie je možné zákonnou cestou, exekúciu nemožno vykonať žiadnym spôsobom. Okrem toho poukazuje na to, že dlžník napriek tomu, že rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008 zo dňa 12.10.2011 sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013, do dnešného dňa pohľadávku žalobcu dobrovoľne neuspokojil, hoci žalovaný argumentuje, že dlžník nie je v úpadku ani v predlžení. Ak žalovaný namietal, že dlžník si svoj záväzok nesplnil z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola sporná, táto prekážka právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008 zo dňa 12.10.2011 odpadla a žalovaný neuviedol jediný argument, prečo vykonateľnú pohľadávku žalovaného do dnešného dňa neuhradil, hoci tvrdí, že je platobne schopný. Suma 33.445,90 Eur bola vyplatená žalovanému dňa 20.12.2012 z pokladne v hotovosti. Spoločnosť Montpetrol vyplatením dividend uprednostnila pohľadávku svojho spoločníka pred pohľadávkami iných veriteľov. Odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na uspokojenie jeho pohľadávky (uzn. NS SR 1 Obo 102/2010 z 21.3.2013), každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 181/2010 z 1.7.2011). Podľa znaleckého dokazovania v trestnom konaní, k zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre žalovaného vrátane sumy 33.445,90 Eur titulom výplaty podielu na zisku za roky 2008 a 2009, ktorému úkonu žalobca odporuje. Vyplatením dividend žalovanému sa teda zhoršila (zmarila) možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, nakoľko po tomto vyplatení podielu na zisku sa zmenšila majetková podstata dlžníka a dlžník už nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, ako vyplýva zo správ súdneho exekútora.

14. Záverom prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca preukázal, že bol dlžníkovým právnym úkonom ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky, pričom boli preukázané všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v podľa § 42a ods. 1 v spojení s § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka.

15. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu, pričom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, žalobcu zaviazať k plnej náhrade trov konania. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že rozsudok je neurčitý, nezrozumiteľný a dostatočne neodôvodnený, porušujúce základné zaručené právo na spravodlivý proces, keďže výrok kopíruje znenie žalobcovho neurčitého petitu. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch konaní, ktoré možno začať i bez návrhu. V danej veci je presné označenie/ určenie právneho úkonu, ktorého neúčinnosť sa vlastne žalobca domáha základným a nemožno pripustiť, aby sú na základe neurčitého petitu vydal bezvadné rozhodnutie. Konanie súdu prvej inštancie považuje v rozpore so zákonom, kedy mal postupovať podľa § 129 Civilného sporového poriadku a tiež v rozpore so základnými zásadami Civilného sporového poriadku, a to práva na spravodlivý proces. Poukázal na odsek 42 napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd nad rámec kompetencií

zverených mu zákonom dotvára a nahradzuje vôľu a procesné povinnosti žalobcu a prijaté závery nedostatočne odôvodňuje „....Žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti samotného aktu vyplatenia, ale domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi (konateľovi) na výplatu podielu zo zisku“. Zo žalobného návrhu nie je jednoznačné a zrozumiteľné, neúčinnosť akého konkrétneho právneho úkonu sa žalobca dovoláva, a tým že okresný súd rozhodol výrokom totožným so žalobným návrhom považuje tiež výrok rozsudku za neurčitý a nezrozumiteľný. Okresný súd sa v odôvodnení snaží produkovať a obhajovať vôľu žalobcu, a bez hlbšieho odôvodnenia rovnaký akt „vyplatenia“ hodnotí odlišne (odsek 42 napadnutého rozsudku). V odseku 44 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie prezentuje nesprávny právny názor a formalisticky sa obmedzuje len na konštatovanie doslovného znenia zákonného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka bez bližšieho odôvodnenia názoru a rozlíšenia pojmov právne konanie a právny úkon. Názor pre toto konanie absolútne zásadný, okresný súd ďalej neodôvodňuje a podporne nelogicky bez ďalšieho odôvodnenia či vysvetlenia poukazuje na judikatúru pre podporu jeho názoru o právnom úkone nesúvisiacou. Podľa právnej teórie je právny úkon najdôležitejšia, avšak nie jediná subjektívna právna skutočnosť, ktorá smeruje k vzniku, zmene a zániku práv a povinností. I právna prax dlhodobo akcentuje a poukazuje na dôležitosť vymedzenia deliacej čiary medzi právnym konaním a právnym úkonom a to z dôvodu, že práve iba na právne úkony sa vzťahujú ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenia o platnosti a účinnosti právneho úkonu. Právna teória medzi právne konania (nie právne úkony), ktoré sú viac či menej výsledkom prejavu vôle, radí napr. právne konanie, ktoré má charakter právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka alebo má povahu faktickej činnosti. Teda právnym úkonom nie je faktická činnosť, i keď pri nej ide o vôľové konanie. V súlade s uvedeným doktrína nepovažuje za právna úkony reálne akty, s ktorými zákon spája právne následky, bez ohľadu na vôľu konajúceho. Na reálne akty sa ustanovenia zákona o právnych úkonom nevzťahujú ani analogicky. To, že faktická činnosť nie je právnym úkonom je uznávaná aj dlhodobou judikatúrou. Právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka nie je faktická činnosť, aj keď sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť treba považovať aj výplatu peňažných súm vykonaným dlžníkom, ako je zrejmé z údajov v pokladničnom denníku dlžníka pod označenou položkou (Uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo/531/2003). Poukaz okresného súdu v odseku 45 napadnutého rozsudku na rozhodnutia súdov nižšej inštancie (Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014) považuje za irelevantný a pre podklad a odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu právnej istoty nedostačujúce. Navyše v daných prípadoch sa jedná o rozhodnutia vo veciach konkurzných, ktorých neúčinnosť úkonov nie je regulovaná občianskym zákonníkom. Podľa žalovaného je v danom prípade akt vyplatenia úplne totožný so splnením záväzku na výplatu a okresný súd v odseku 42 napadnutého rozsudku v jednej vete totožnú činnosť vyplatenie zisku označí ako faktickú činnosť a vzápätí ako právny úkon. Žalobcom označený čin, či akt vyplatenia finančných prostriedkov spoločníkovi na základe rozhodnutia valnej hromady nie je, ani pri použití výkladových pravidiel, nemôže byť právnym úkonom, a teda nemôže spadať pod reguláciu § 34 Občianskeho zákonníka. Čím je na uvedenú faktickú činnosť, absolútne vylúčená tiež aplikácia noriem o neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, ktorá sa výlučne vzťahuje len na právne úkony podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Okresný súd v rozsudku nepodložene konštatuje nezákonnosť výplaty predmetného podielu na zisku dlžníka a navyše nad rámec svojich právomocí konštatuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v trestnej veci právomocne neskončenej. Poukázal na základnú zásadu trestného konania, a to prezumpciu neviny, pričom ak by bol aj žalovaný v rámci trestného konania odsúdený za prečin zavineného úpadku, nemohlo by to mať bez ďalšieho vplyv na naplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov. Okresný súd neberie do úvahy skutočnosť zastaveného konkurzného konania sp. zn. 25K/16/2014, práve z dôvodu, že spoločnosť sa nenachádzala v úpadku, nemala viac ako jedného veriteľa. Dlžník popiera pohľadávku žalobcu, ktorá bola prejudikovaná až v roku 2013 z dôvodov procesnej absencie vtedajšieho právneho zástupcu dlžníka a nesúhlasí s aplikáciou § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď absentuje podmienka ukracujúceho aktu, ak veriteľova pohľadávka v čase výplaty vôbec neexistuje, ani ako vymáhateľná či nevymáhateľná. Pridržiava sa judikatúry (NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013), ktorá je na v porovnaní s prvoinštančným súdom prezentovanými judikátmi, judikatúrou najnovšou. Má za to, že okresným súdom neboli dodržané základné zásady hodnotenia dôkazov (§ 191 Civilného sporového poriadku), niektorým bola bezdôvodne pripísaná väčšia legálna sila (neprávomocné trestné konanie).

17. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovanému v žiadnom prípade nebolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Sám nekonkretizuje, ako malo byť jeho právo na

spravodlivý proces porušené, jedine ak tým, že okresný súd vydal pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Petit žaloby bol určitý a bolo z neho zrejmé, čoho sa týka a čo ním žalobca sleduje, bolo vylúčené, aby okresný súd postupoval podľa § 129 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v odvolaní nekonkretizuje, ako mala žaloba znieť (aký mal byť petit). Okresný súd správne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014, v konaní ktorého bol petit žaloby v zásade identický ako v predmetnom konaní. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii síce obsahuje osobitnú hmotnoprávnu úpravu ohľadom odporovateľnosti právnych úkonov, ktorá je vo vzťahu k § 42a Občianskeho zákonníka špeciálnou právnou úpravou, avšak k procesnému postupu okresného súdu, vo vzťahu k formulácii žalobného petitu je poukaz na odlišnú hmotnoprávnu úpravu absolútne nesprávny a nemôže obstáť. Úvahy žalovaného ohľadom právnych skutočností, keď žalovaný interpretuje pojem právne konanie a pojem právny úkon, pri ktorých uvádza, že právne konanie môže mať povahu faktickej činnosti a toto ho odlišuje od právneho úkonu, ktorý nie je faktickou činnosťou, sú zarážajúce. Je vylúčené, aby v prípade, ak je reč o právnom konaní išlo iba o akési faktické konanie. S faktickým konaním právo nespája právne následky, a preto nemôže byť považované za právnu skutočnosť a teda ani za právne konanie. Najvýznamnejšou formou právneho konanie je právny úkon, ktorý je definovaný v § 34 Občianskeho zákonníka. Prevod sumy peňazí bez špecifikácie prejavu vôle, ktorým sa sleduje vznik, zmena alebo zánik práv a povinností subjektu je iba faktickým konaním, ktoré nie je právnym úkonom. Ak sa ale v žalobe konkretizuje právny dôvod, ako aj následky smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ku ktorým došlo v súvislosti s vôľovým správaním sa subjektu právneho vzťahu, potom už jednoznačne ide o právny úkon, ktorý môže byť platný, neplatný alebo účinný, neúčinný. Okresný súd v odseku 44 napadnutého rozsudku jasne a logicky aj s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo/677/2011 uvádza, prečo v danom prípade išlo o právny úkon a prečo žalobe vyhovel. Súhlasí s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, preto mu nemohlo byť účinne odporované. Takého rozhodnutie je však predpokladom pre vykonanie právneho úkonu, ktorým je výplata podielu na zisku spoločníkovi, a ktorým zaniká záväzok spoločnosti voči spoločníkovi, ktorý je nárokovateľným plnením. Argumentácia žalovaného spočívajúca v neexistencii pohľadávky žalobcu voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r. o. je nedôvodná, keďže vymáhateľnosť a existencia pohľadávky v čase vydania napadnutého rozsudku bola preukázaná rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011.

18. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca vyjadril a uviedol, že sa pridržiava odvolania zo dňa 23.6.2017. Pri konštruovaní právneho názoru vychádzali z písanej právnej teórie, ktorá výslovne uvádza definíciu právneho konania a následné delenie právneho konania na právne úkony a faktickú činnosť s poukazom na ich pojmové znaky. V odvolaní čerpali z doktrinárskeho výkladu, a to Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok Všeobecná časť (§ 1- § 122) verzia diela JUDr. Imricha Feketeho, CSc., ktorý jednoznačne podporuje názor žalovaného ohľadom zásadnej otázky vymedzenia právneho úkonu.

19. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru,

že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel z dôvodu preukázania zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým došlo dňa 20.12.2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33 445,90 Eur uzatvorený medzi spol. MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným, s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného, ktorý tvrdí, že rozsudok je neurčitý, nezrozumiteľný a dostatočne neodôvodnený, porušujúce základné zaručené právo na spravodlivý proces, keďže výrok kopíruje znenie žalobcovho neurčitého petitu, okresný súd mal postupovať podľa § 129 Civilného sporového poriadku, keďže zo žalobného návrhu nie je jednoznačné a zrozumiteľné, neúčinnosť akého konkrétneho právneho úkonu sa žalobca dovoláva, žalobcom označený čin, či akt vyplatenia finančných prostriedkov spoločníkovi na základe rozhodnutia valnej hromady nie je, ani pri použití výkladových pravidiel, nemôže byť právnym úkonom, a teda nemôže spadať pod reguláciu § 34 Občianskeho zákonníka, poukaz v odseku 45 napadnutého rozsudku na rozhodnutia súdov nižšej inštancie (Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014) ako podklad pre odôvodnenie rozhodnutia nie je postačujúci, nad rámec svojich právomocí konštatuje okresný súd naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v trestnej veci právomocne neskončenej, dlžník popiera pohľadávku žalobcu, ktorá bola prejudikovaná až v roku 2013 z dôvodov procesnej absencie vtedajšieho právneho zástupcu dlžníka a nesúhlasí s aplikáciou § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď absentuje podmienka ukracujúceho aktu, neboli dodržané základné zásady hodnotenia dôkazov (§ 191 Civilného sporového poriadku), niektorým bola bezdôvodne pripísaná väčšia legálna sila (neprávomocné trestné konanie).

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas prvoinštančného konania. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom vyhovujúcom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi (v napadnutej vyhovujúce časti rozsudku).

23. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

24. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. Z obsahu žaloby je nesporné, že predmetom konania je určenie neúčinnosti t. j. odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým došlo dňa 20.12.2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33 445,90 Eur uzatvorený medzi spol. MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že voči spoločnosti MONTPETROL spol. s r.o. mal vymáhateľnú pohľadávku vo výške 20.702,67 Eur s príslušenstvom priznanú mu rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013 (faktúra č. 20070014 zo dňa 6.3.2007 vystavená na sumu 623.688,50 Sk so splatnosťou 6.4.2007).

26. Žalobca žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podal včas na okresný súd a treba ustáliť i to, že zostalo nesporným, že vzťah žalovaného k dlžníkovi treba považovať za vzťah v zmysle § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný bol aj ku dňu 20.12.2012 jediným spoločníkom a štatutárnym

orgánom dlžníka (MONTPETROL spol. s r.o.), t. j. bol spriaznenou osobou dlžníka a správne okresný súd uzavrel, že má preukázané prepojenie medzi dlžníkom a tým (žalovaným), kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech (vyplatený podiel zo zisku spoločnosti dlžníka za rok 2008 a 2009 vo výške 33 445,90 Eur).

27. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle už uvedeného § 42a Občianskeho zákonníka predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je teda na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.

28. V danom prípade sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnením tohto predpokladu odporovateľnosti zaoberal a dospel k správnemu názoru, že žalobca preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka s poukazom na záver v odseku 50 napadnutého rozsudku.

29. Z hľadiska právneho posúdenia veci, účelom ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 102/99). Ďalej odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/69/2012 zo dňa 30.10.2013 (na ktorý už v odseku 46 napadnutého rozsudku poukázal okresný súd), v ktorom sa dovolací súd stotožňuje so závermi vyslovenými už v rozsudku sp. zn. 3Cdo 102/99, ako aj v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo/198/2010, ktoré ustálili, že podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka sa viaže na „vymáhateľnú pohľadávku“, ktorá nie je podmienená na existenciu „vykonateľnej pohľadávky“, t. j., ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Hoci v uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 (na ktoré poukázal žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní) dovolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/99 (ohľadom výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“) a má za to, že pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, zároveň uzavrel, že s prihliadnutím na skutočnosť, že pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania súdu), čo v danej veci bolo splnené, keďže okresný súd rozhodol dňa 2.5.2017 a pohľadávka žalobcu mu bola právoplatne priznaná Okresným súdom (v konaní sp. zn. 3Cb/396/2008 dňa 1.8.2013) a to ešte predtým ako žalobca dňa 24.6.2015 podal v danej veci žalobu na okresný súd.

30. Ďalej odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by predpokladom odporovateľnosti muselo byť ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby žalujúci veriteľ mal vymáhateľnú pohľadávku, je otázkou vecnej legitimácie; k tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný k odporovacej žalobe, postačuje, aby pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľnou v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe.

31. S odvolacou námietkou žalovaného, ktorý popiera pohľadávku žalobcu, ktorá bola prejudikovaná až v roku 2013 z dôvodov procesnej absencie vtedajšieho právneho zástupcu dlžníka a nesúhlasí s aplikáciou § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď absentuje podmienka ukracujúceho aktu, ak veriteľova pohľadávka v čase výplaty vôbec neexistuje, ani ako vymáhateľná či nevymáhateľná, sa odvolací súd nestotožňuje, keď poukazuje už na uvedené v odseku 29, ako aj na to, že je irelevantné ako v konaní sp. zn. 3Cb/396/2008 (vedenom na Okresnom súde Skalica) postupoval právny zástupca dlžníka, podstatné je, že rozsudok v spomínanom konaní nadobudol síce právoplatnosť dňa 1.8.2013

(teda až po právnom úkone zo dňa 20.12.2012, ktorý sa odporuje), pričom žalobcovi bola voči dlžníkovi MONTPETROL spol. s r.o. prisúdená pohľadávka vo výške 20.702,67 Eur s príslušenstvom, avšak žalobca ako veriteľ fakturoval dlžníkovi prisúdenú sumu už faktúrou č. 20070014 zo dňa 6.3.2007, splatnou dňa 6.4.2007 teda ešte pred dňom 20.12.2012 mal žalobca pohľadávku voči dlžníkovi a zároveň okresný súd správne aplikoval § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a vo veci rozhodol rozsudkom dňa 2.5.2017. V tejto súvislosti ešte odvolací súd konštatuje, že veriteľom môže byť, tak ako je uvedené vyššie len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Z hľadiska § 42a Občianskeho zákonníka nie je rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu; významné je, že vznikol záväzkovo právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka, alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Aktívne vecne legitimovaný k odporovacej žalobe je preto len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v dobe, kedy bol urobený odporovateľný právny úkon a to i pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkovo právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe ešte vymáhateľná; z hľadiska vecnej legitimácie k odporovacej žalobe, ako už bola uvedené vyššie stačí, aby pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodovania súdu o podanej odporovacej žalobe. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces a to odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je podľa žalovaného nedostatočné, keď výrok rozsudku kopíruje neurčitý (podľa žalovaného petit). V tejto súvislosti poukazuje na to, že právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení napadnutom rozsudku vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na jeho prijaté právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, tento spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v uvedenom ustanovení § 220 CSP. Pričom nemožno stotožňovať podľa tvrdenia žalovaného neurčitosť žalobného petitu a rozsudku.

34. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

35. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

36. Pravidelným a najčastejším spôsobom začatia konania je podanie návrhu na jeho začatie. V súlade so zásadou dispozičnou, ktorá pre občiansky proces je charakteristická, je na samotnej strane, či vyvolá občiansky súdny spor zodpovedajúcim procesným prostriedkom. Návrhom na začatie konania sa strana môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených napr. v § 137 CSP. Čoho sa strana konkrétne pre seba domáha, musí byť uvedené v tzv. „konečnom návrhu“, petite alebo žalobnej žiadosti, ktorá musí byť presná a určitá, lebo určuje samotný predmet konania. Žalobný petit určuje rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhodne. Stranou určený predmet konania tak musí súd jednak celkom vyčerpať, ako ho aj nesmie prekročiť.

37. Ak dôjde na súd neúplné alebo nepresné podanie (návrh na začatie konania), je treba si vždy predovšetkým ujasniť, či jeho nedostatky sú také, že pri ich neodstránení nie je možné v konaní pokračovať. Ak sú nedostatky takého charakteru, že v konaní nemožno pokračovať, je potrebné stranu vyzvať na ich odstránenie. Či ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné ďalej v konaní pokračovať, je nutné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom jednoznačne nie je možné ďalej konať pre nedostatok zrozumiteľného, určitého žalobného návrhu (petitu) a to vzhľadom na popísané v odseku vyššie. Určitý návrh na začatie konania tak nepochybne patrí medzi podmienky konania. Zákon súdu určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky konania, teda aj prípadnej neurčitosti návrhu na začatie konania, a to nie len na začiatku konania, ale spravidla počas doby celého ďalšieho priebehu konania (§ 161 ods. 1 . Nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť, súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a ak sa nepodarí pri použití vhodných opatrení tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch neodstránenia zisteného nedostatku), súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2, 3 .

38. Petit je nevyhnutnou obsahovou súčasťou tak žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; žalobný petit sa môže týkať aj viacerých nárokov.

39. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil prejednávanú vec, ak dospel k záveru, že žalobcom uvedený petit (v spojení s obsahom samotnej žaloby) spĺňa požiadavku jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a aj vykonateľnosti a teda nebol dôvodný postup podľa vyššie uvedeného § 129 ods. 1 v odseku 34, ktorého sa v odvolaní domáha žalovaný. Nemožno súhlasiť ani s argumentom žalovaného, že okresný súd v odseku 42 napadnutého rozsudku nad rámec mu zverených kompetencií dotvára a nahradzuje vôľu a procesné povinnosti žalobcu konštatovaním„... domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi (konateľovi) na výplatu podielu zo zisku“, keď uvedené vychádza z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe konkretizujúceho odporovateľnosťou napadnutého právneho úkonu žalovaného (na základe ktorého spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. vyplatila žalovanému ako jedinému spoločníkovi spoločnosti z pokladne v hotovosti sumu 33.445,90 Eur, a to titulom vyplatenia podielov zo zisku za rok 2008 a 2009).

40. Občianskoprávne vzťahy vznikajú na základe rozmanitých právnych skutočností. Sú nimi len také skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik, zmenu a zánik občianskoprávnych vzťahov. V § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú právne skutočnosti rozdelené do dvoch skupín: právne úkony a iné skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik, zmenu a zánik občianskoprávnych vzťahov, vyvolávajúce právne následky možno zaradiť do širšej skupiny právnych skutočností, ktorú označujeme ako právne konanie. Právne konanie nemusí vždy spočívať na vôli konajúceho, ako je tomu v prípade právneho úkonu. Právny úkon je právna skutočnosť spočívajúca v ľudskom konaní, pričom toto správanie sa, resp. jeho následok je právnym poriadkom aprobovaný. Právny úkon definuje § 34 Občianskeho zákonníka ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s takýmto prejavom.

41. Odvolací súhlasí s názorom žalovaného, že aplikácia normy neúčinnosti právnych úkonov (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) sa výlučne vzťahuje na právne úkony definované v § 34 Občianskeho zákonníka. Možno taktiež súhlasiť so žalovaným v tom, že tým, že dňa 20.12.2012 spoločnosť MONTOPETROL spol. s r.o. vyplatila a žalovaný prijal sumu 34.445,90 Eur z pokladne tejto spoločnosti (podiely zo zisku za rok 2008 a 2009) a zároveň tým bol splnený dlh tejto spoločnosti voči žalovanému. Pričom aj okresný súd v odseku 44 napadnutého rozsudku správne poukázal na rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti MONTPETROL spol. s r.o. (uznesenie VZ zo dňa 1.11.2012), ktorým rozhodol o

vyplatení podielu zo zisku za rok 2008 a 2009 (vo výške 34.445,90 Eur) so splatnosťou do 31.12.2012 a správne aj uzavrel, že predmetné uznesenie je právnou skutočnosťou spôsobilou na jednej strane založiť záväzok spoločnosti voči spoločníkovi a na druhej strane pohľadávku spoločníka, keď toto rozhodnutie nebolo napadnuté žalobou o neplatnosť, je platné. A zároveň v odseku 45 napadnutého rozsudku správne uzavrel, že právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť prejaví navonok, pričom navonok ju neprejavuje valné zhromaždenie ale pri spoločnosti s ručením obmedzeným sú to konatelia prostredníctvom, ktorým spoločnosť koná (čo nebolo v konaní sporné). Taktiež správne uzavrel, že fyzická výplata podielu zo zisku je prejav vôle spoločnosti smerujúci k zániku jej záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a považuje ho za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vyjadril názor, že prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi je právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka a na podporu uvedeného poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 677/2011 zo dňa 27.2.2014, ktorého spomínaná právna veta je na danú vec aplikovateľná. Žalovaný aj v odvolaní poukázal na Uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo/531/2003, ktoré však podľa odvolacieho súdu nie je na danú vec použiteľné, keďže išlo o rozhodnutie zaoberajúce sa vadami žaloby (procesného úkonu), teda cielene nesmerovalo k výkladu ustanovení § 34 a § 42a Občianskeho zákonníka v rovine hmotnej. Pričom ani žalovaným citovaná časť tohto rozhodnutia nie je v rozpore so záverom formulovaným už vyššie s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 677/2011 zo dňa 27.2.2014. Podporne odvolací súd poukazuje na Uznesenie NS ČR sp. zn. 32Cdo/959/2008, podľa ktorého „v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom nepochybne i prejav vôle určitého subjektu smerujúci k splneniu záväzku. Platba je teda dôsledkom prejavu vôle účastníka splniť peňažný záväzok...“ ako aj na Uznesenie NS ČR sp. zn. 23Cdo/42/2008, v ktorom sa konajúci súd priklonil k záveru v zmysle už uvedeného Uznesenia NS ČR sp. zn. 32Cdo/959/2008.

42. S námietkou žalovaného, že poukaz okresného súdu v odseku 45 napadnutého rozsudku na rozhodnutia súdov nižšej inštancie (Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014) ako podklad pre odôvodnenie rozhodnutia nie je postačujúci sa odvolací súd nestotožnil, z dôvodu, že uvedené rozhodnutia neboli jedinými ani nosnými rozhodnutia, na ktoré okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na podporu konštatovaných záverov ohľadne právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou poukázal. I keď možno súhlasiť so žalovaným v tom, že v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu sa postupuje podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 až § 66) a nie podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

43. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nad rámec svojich právomocí konštatuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v trestnej veci právomocne neskončenej, avšak bližšie nekonkretizuje, v ktorom odseku sa tento záver konštatuje. Podľa odvolacieho súdu sa takýto záver v napadnutom rozsudku nenachádza, a preto uvedenú námietku nepovažuje za neopodstatnenú, pričom aj samotný žalovaný konštatuje, že ak by bol aj žalovaný v rámci trestného konania odsúdený za prečin zavineného úpadku, nemohlo by to mať bez ďalšieho vplyv na naplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov. Tu odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd postupoval podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré nepočítajú ani s právoplatným odsúdením za prečin zavineného úpadku a ani s tým, či konkurzné konanie bolo zastavené.

44. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisúdená hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.

46. Námietku žalovaného, že neboli dodržané základné zásady hodnotenia dôkazov (§ 191 Civilného sporového poriadku), niektorým bola bezdôvodne pripísaná väčšia legálna sila (neprávomocné trestné

konanie), sa odvolací súd považuje za neopodstatnenú, keďže žalovaný túto ani bližšie nekonkretizuje. Pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd v ňom konštatuje skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu znaleckého posudku č. 50/2014 (jeho záverov) vyhotoveného v trestnom konaní ČVS:ORP-353/OEK-SI-2013, ktoré neboli v konaní sporné a nijakým spôsobom sa nezaoberal tým, či trestné konanie bolo a akým výsledkom skončené.

47. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

48. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania medzi žalobcu a žalovaným (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .