Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti C., S. G., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti matky N.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., L. XXXX/XX, XXX XX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Železničná 257/19, 050 01 a otca G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. XX, XXX XX B. C., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, 979 01, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 5P/24/2017-145 zo dňa 19.12.2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle §324 ods. 1, §325 ods. 1, §329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, §330 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) a §360 ods.1, §367 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“) zamietol návrh otca maloletých detí zo dňa 11.12.2017, opätovne sa domáhajúcim vydania neodkladného opatrenia na zverenie detí do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej do jeho osobnej starostlivosti. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že otec už v minulosti podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý; otec dňa 08.08.2017 podal trestné oznámenie na matku detí za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby; má naďalej vážne obavy o zdravý fyzický a psychický vývoj detí; vidí na deťoch, ako psychicky trpia, sú traumatizované; matka detí vážne ohrozuje ich zdravý psychický vývoj, vzhľadom na konanie matky je ohrozené psychické zdravie detí, a teda je nevyhnutná dočasná úprava ich pomerov do času, kedy súd právoplatne rozhodne vo veci samej, začatej na návrh otca zo dňa 08.08.2017, ktorým sa domáha zmeny rozsudku sp.zn. 8P/83/2013 zo dňa 14.03.2014 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a žiada, aby boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Spolu s návrhom vo veci sa otec domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd deti do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že pri stretávaniach sa s deťmi už v čase po rozvode zistil, že majú na tele stopy po bitke; S. bol v roku 2015 hospitalizovaný, v prepúšťacej správe bolo konštatované, že u dieťaťa sú zaznamenané mierne prejavy emočnej deprivácie; v lekárskej správe N.. X. zo dňa 17.07.2017 je konštatované, že S. má zmiešanú poruchu správania a emotivity; zo záverov psychologického vyšetrenia psychológom I.. N. C. vyplýva, že sú prítomné znaky, svedčiace pre citovú depriváciu a narušenie primárnej vzťahovej väzby matka

- dieťa; dieťa má stratu pocitu bezpečia a istoty, nadmerne a neprimerane sú použité fyzické tresty, zaťažovanie úlohami, odopieranie pozornosti a emočných prejavov; prítomné u dieťaťa je anxiózne - fobické prežívanie pri podozrení na neurotický vývoj dieťaťa; maloletý má zmiešanú poruchu správania

a emotivity, u matky popisuje agresívne správanie. Vo vzťahu k N. správa psychologického vyšetrenia I.. N. C. konštatuje, že anetický vývoj osobnosti dieťaťa je do značnej miery determinovaný problematickým citovým a výchovným postupom, ktorý ohrozuje ďalší psychický vývoj dieťaťa; maloletý nemal v kresbe rodiny zakomponovanú matku; dieťa uvádza, že mama ho čape varechou a mucholapkou. Matka na sociálnych sieťach zverejňuje deti ponižujúcim a nevhodným spôsobom, lakuje im nechty na červeno, jednému zo synov kúpila kabelku v tvare mačky a podobne, a takýmto spôsobom vážne ohrozuje ich zdravý psychický vývoj. Tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol uznesením č.k. 5P/24/2017-31 zo dňa 15.08.2017; Krajský súd v Banskej Bystrici ho uznesením č.k. 12CoP/55/2017-106 zo dňa 23.10.2017 potvrdil. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.12.2017 otec detí doložil lekárske správy zo zdravotníckeho zariadenia Svet zdravia, a.s. Rimavská Sobota, podľa ktorých otec do zariadenia priniesol deti s tým, že „ich matka včera buchla varechou“. Podľa správ bola u maloletého S. zistená pomliaždenina stehna a u maloletého N. pomliaždenina kolena. Súd si vyžiadal od kolízneho opatrovníka detí aktuálnu správu o šetrení ich pomerov. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 15.12.2017 matka s deťmi obýva trojizbový byt v B., patriaci starej matke detí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Izby sú kompletne zariadené nábytkom na spôsob obývacej izby, spálne a detskej izby; detská izba je prispôsobená veku a potrebám maloletých detí. Maloleté deti majú dostatok oblečenia, hygienických potrieb a veľa hračiek. Elektrina aj voda sú zavedené; v domácnosti sú všetky bežné elektrospotrebiče; hygiena bývania je na požadovanej úrovni. N. Gabriel navštevuje druhý ročník ZŠ R. v B., v školskom roku 2017/2018 mal takmer zo všetkých predmetov výborné známky; problémy má v slovenskom a anglickom jazyku. V škole sa správa disciplinovane, je sústredený a vytrvalý; rešpektuje učiteľov aj vychovávateľov. V triednom kolektíve má aj priateľov, najmä s deťmi, ktoré pozná z materskej školy. Rodičia o syna prejavujú záujem, obaja sa zúčastňujú určených konzultačných popoludní. Domáca príprava na vyučovanie je svedomitá, dochádzka je pravidelná. Maloletý N. navštevuje MŠ F. v B.. Podľa triednej učiteľky sa javí ako bežné dieťa, učiteľka skôr vidí problém vo vzťahu rodičov. N. je upnutý na matku, v škôlke nie je agresívny. Spolupráca s rodičmi maloletého je na veľmi dobrej úrovni, matka aj otec sa o dieťa zaujímajú a informujú sa. Podľa správy pediatričky N.. K. R. starostlivosť o deti je dobrá, deti prospievajú, matka pravidelne s deťmi absolvuje povinné kontroly, očkovania aj preventívne prehliadky. Dňa 15.12.2017 na úrade práce bol prevedený pohovor s maloletými deťmi za prítomnosti matky. Matka detí uviedla, že ona si na deťoch modriny nevšimla; používanie fyzických trestov striktne odmietla, deťom vysvetľuje, pri nerešpektovaní používa zákazy. Maloletého S. udrela rukou po zadku, keď boli na kúpalisku a behal po dekách cudzích ľudí. Keď deti prídu od otca, občas majú modriny, ale ona vie, že modriny môžu mať, veď sú to deti, kdekoľvek môžu spadnúť a udrieť sa. Maloletý S. v rámci rozhovoru uviedol, že mama má kamaráta K., ktorý ku nim chodí a kupuje mu hračky, má ho rád; chodia s ním aj na výlety. Chodia aj ku otcovej kamarátke, tú má tiež rád; ona má dieťa a chodia sa k nim hrať. Na otázku, či a ako ho mama trestá, sa maloletý smial sa a povedal, že má zákaz pozerania televízora aj on, aj jeho brat. Na otázku, či ho mama niekedy udrela odpovedal nie. Maloletý N. v rámci rozhovoru na otázku, či ho mama bije, uviedol, že áno bije, potom sa smial a povedal, že nebije, smial sa a bol rozbláznený. Obe deti potvrdili, že boli u lekára a ukazovali mu modriny. N. povedal, že ho S. strčil, keď boli na cintoríne. Počas celého rozhovoru boli deti veselé, šťastné, smiali si, občas si vymýšľali, skákali do reči, boli bezprostredné, veľmi komunikatívne. Obe deti sa počas celého sociálneho zisťovania túlili ku matke, najmä maloletý N., ktorý matku bozkával. Kolízny opatrovník v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky nezistil nedostatky, závažné zanedbanie ich výchovy a ani jej nevhodné správanie voči deťom. Na maloletých deťoch si nikdy nevšimli žiadne známky fyzického ani psychického ubližovania. Zo správy detskej psychiatričky N.. R. X. o vyšetrení maloletého S. G. zo dňa 18.08.2014, na ktoré prišiel maloletý v sprievode otca, vyplynulo, že dieťa sa pri vyšetrení pred psychiatričkou vyjadrilo, že doma sa hrá s hračkami, hrá sa s nimi aj brat. Býva u maminky, býval tam aj ocko, ale maminka ho už poslala preč. Keď ocko odišiel bývať ku starkej, plakal za ním. Uviedol, že u ocka sa mu páči, ocko je lepší, lebo maminka ho čape na zadok s varechou, C. (mamin brat) s remeňom, babka s varechou aj remeňom. Mamu má rád, aj ocka aj bračeka. Dieťa bolo instabilné, o všetko sa zaujímalo, vyžadovalo usmernenie, nie stále reagovalo, na pokyn si sadlo a pekne sedelo. Reč bola u maloletého plynulá, bol adekvátny v kontakte. Psychiatrička konštatovala v popredí zmiešanú poruchu správania a emócií, popisované boli pohybové stereotypy pri zaspávaní, v pozadí disharmonické primárne prostredie, dlhšie

pri konfliktoch a pri rozvode rodičov. K návštevám u otca zaujímal maloletý pri vyšetrení pozitívny vzťah, u matky popisoval agresívne vystupovanie. Hygienické návyky mal maloletý v čase vyšetrenia osvojené a bol pomerne samostatný v sebaobslužných návykoch. U dieťaťa bola ako diagnóza konštatovaná iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia maloletého S. G. u N.. R. X. dňa 17.07.2017, na ktoré prišiel opäť s otcom vyplynulo, že aktuálne sa otcovi nepáči, že si maloletý hryzie nechty, je nepokojnejší, podráždený, doma mu matka údajne ubližuje, lakuje mu nechty, dáva ho kakať do sáčku namiesto do nočníka a záchodu, dáva mu ružovú šiltovku. Maloletý má po nociach nekľudný spánok, v posteli sa prehadzuje. Je prvák, tvrdí, že v škole ho nikto nemá rád, vyžaduje si lásku, každého tam objíma, učí sa na samé jednotky; v učení doma je samostatný. Podľa vyjadrenia maloletého na vyšetrení ho matka bije, radšej je u ocka. Pri pohovore, ktorý s matkou uskutočnili sociálne pracovníčky aj v prítomnosti maloletého sa maloletý údajne bál povedať, že ho matka bije, lebo tam bola prítomná aj matka. Z objektívneho vyšetrenia vyplynulo, že maloletý je rozumný chlapec, v kontakte adekvátny, pozitívny vzťah popisuje návštevám školy aj návštevám u otca. Podľa údajov u otca je v popredí naďalej zmiešaná porucha správania a emócií, onychofágia (ohrýzanie nechtov), stereotyp pri zaspávaní, nepokojný spánok, pocity nedostatku lásky, v pozadí nevhodné správanie matky. U matky subjektívne popisuje aj agresívne vystupovanie. V podmienkach základnej školy je s vynikajúcim prospechom, v učení samostatný, záujmy veku primerané. Ako diagnózu psychiatrička v správe uviedla opäť inú zmiešanú poruchu správania a emotivity. Otcovi bolo doporučené psychologické vyšetrenie dieťaťa a podať si žiadosť na zmenu starostlivosti o mal. deti. Zo správy z psychologického vyšetrenia S. G. klinickým psychológom I.. N. C. z 18.-19.07.2017 vyplýva, že na vyšetrenie prišiel maloletý v sprievode otca, ktorý uviedol, že dieťa bolo po rozvode manželstva v starostlivosti matky. Dieťa sa mu sťažuje na nadmerné fyzické tresty zo strany matky, udáva (otcovi), že sa jej bojí, má z nej strach a chce zostať s otcom. V rozhovore so psychológom dieťa popísalo situácie trestov tak, že dostáva varechou alebo mucholapkou, väčšinou na zadok od dvoch, troch rán až do dvadsať rán a že pritom kričí. Matka ho trestá za písanie, pretože škaredo píše, trestá ho za brata, keď robí on zle, alebo keď sa s ním háda alebo bije. Údajne dostáva bitku aj od matkinho brata remeňom. Podľa maloletého sa s ním matka nechce hrať, je len s mladším bratom, stále mu dáva písať, a keď to nie je dobre, dostáva bitku. Zatvára ho samého v izbe a on sa bojí. On musí spať sám a mladší brat spí s matkou. Uviedol, že má z mamy strach, búcha mu srdce. Psychológ v správe z vyšetrenia konštatuje, že u dieťaťa pozoruje zvýšenú intrapsychickú tenziu, reč je prekotná, dyslalická, monotónna, bez emočného podfarbenia; ohľadne intelektu dieťaťa konštatuje, že je v porovnaní s populačným priemerom v pásme výrazného nadpriemeru, IQc = 124, IQv = 111 a IQp = 132; grafický prejav po obsahovej stránke zodpovedá veku dieťaťa; má podozrenie na ADHD poruchu a špecifickú poruchu učenia - dysgrafiu. Pozornosť maloletého mierne kolíše, emotivita je inhibovaná (utlmená) s anxiózne - fobickým prežívaním, v prejave dieťaťa sa vyskytujú známky emočnej deprivácie; z kresby rodiny vyplýva podozrenie na narušenie primárnej väzby matky a dieťaťa. Zo správy N.. R. X. na N. zo dňa 17.07.2017 vyplýva, že na vyšetrenie bol maloletý odoslaný pediatrom pre poruchy správania, pretože u otca robí „hysáky, hádže sa o zem, ak nedostane, čo chce, ak mu otec neurobí po vôli“. U matky to údajne nerobí, lebo mu kúpi hneď všetko, čo chce. Maloletý býva agresívny, do všetkého kope, do kvetov, do psíka. Z objektívneho vyšetrenia vyplýva, že maloletý na vyšetrenie prišiel v doprovode otca, pekne sedí len krátko, pobehuje po ambulancii, o všetko sa zaujíma, ale na upozornenia reaguje, sadne si na stoličku; ide o rozumného chlapca. Podľa údajov od otca sa uňho vyskytujú erupcie aj negatívnych afektov až po otcom popisované afektívne rapty, prejavy brachiálnej agresivity voči subjektom aj objektom; je zvýšená iritabilita, odmietavé až negatívne postoje, výrazná vzdorovitosť. Otcom je popisované nevhodné správanie sa matky (lakuje im nechty, kupuje nové hračky, dá sedieť na nočník, pritom už vie kakať do záchodu, fotí ho v nevhodnom oblečení), má podozrenie na to, že maloletému fyzicky ubližuje. V pozadí je neúplná a rozvedená rodina s podozrením na chronickú emočnú depriváciu v primárnom prostredí. Ako diagnóza bola maloletému diagnóza stanovená iná hyperkinetická porucha a iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Psychiatrička odporučila psychologické vyšetrenie maloletého. Zo správy zo psychologického vyšetrenia N. klinickým psychológom I.. N. C. zo dňa 19.07.2017 vyplynulo, že maloletý na vyšetrenie prišiel v sprievode otca na základe odporučenia psychiatra, keďže podľa údajov otca je dieťa vzdorovité, trucovité, máva stavy zúrivosti spojené s agresívnym správaním, útočí bez rozmyslu, hryzie, škrabe - najmä staršieho brata; škaredo rozpráva, krikom a zlosťou si vynucuje stále nové hračky, nikdy nemá dosť; hračky ho rýchlo prestávajú baviť a chce ďalšie, údajne je matkou preferovaný. Na psychologickom vyšetrení dieťa spontánne uviedlo, že mu matka varechou a mucholapkou čape na zadok. IQ maloletého bolo podľa testov v porovnaní s populačným priemerom

v pásme priemeru - IQc = 97, IQv = 88 a IQp =111; grafomotorické schopnosti vykazujú nezrelosť senzomotorickej koordinácie a jemnej motoriky; pozornosť dieťaťa je krátkodobo udržateľná, potreba motivovania k výkonu; afektivita je u maloletého labilná, so zvýšenou pohotovosťou k impulzívnemu a agresívnemu správaniu pri zníženej sebakontrole; v kresbe rodiny dieťa nemá zakomponovanú matku. Psychológ v závere konštatuje podozrenie na ADHD vývoj, poruchy správania u maloletého, spojené s afektívnou labilitou, vzdorovitosťou, impulzivitou a nekontrolovanou agresivitou, pri zníženej frustračnej tolerancii. Konštatuje tiež podozrenie na anetický vývoj osobnosti dieťaťa, do značnej miery podmienený problematickým citovým a výchovným prístupom, ktorý ohrozuje ďalší psychický vývoj dieťaťa. Okresný súd konštatoval, že vo veci starostlivosti o maloleté deti môže súd na návrh i bez návrhu neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov konania a to pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení; posúdenie, či je potrebné dočasne upravovať pomery účastníkov, závisí od okolností prípadu. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď prevažne dočasná úprava pomerov účastníkov; nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú úpravu a ak táto úprava pomerov je potrebná. V prejednávanej veci po prečítaní listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, dospel súd k záveru, že návrh otca detí na nariadenie neodkladného opatrenia na ich dočasné zverenie do jeho starostlivosti nie je dôvodný. Z otcom predložených dôkazov ani zo správy kolízneho opatrovníka nevyplynula naliehavá potreba zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v zmysle ktorej by maloleté deti boli dočasne odňaté zo starostlivosti matky a dané do starostlivosti otca. Návrh na nariadenie rovnakého neodkladného opatrenia z rovnakých dôvodov bol súdom zamietnutý, pričom uznesenie bolo potvrdené i odvolacím súdom. Otec detí neuviedol žiadne nové okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné navrhovaným spôsobom upraviť pomery účastníkov konania. Deti prišli na psychiatrické a psychologické vyšetrenia na podnet a z rozhodnutia otca s otcom, nebol vykonaný pohovor s matkou na overenie pravdivosti otcom poskytovaných informácií, nebo, zisťovaný vzťah matka - dieťa napríklad sledovaním ich vzájomnej interakcie. Preto závery vyšetrení súd nepovažoval za dostatočne objektívne, najmä s poukazom na odlišné závery ohľadne starostlivosti matky, vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka. Nové listinné dôkazy, predložené otcom - lekárske správy - vychádzajú rovnako z tvrdení otca a ani nepreukazujú, že by boli maloleté deti ohrozené na zdraví alebo živote. Podľa správy kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o deti a to ani v rámci pohovoru s deťmi, ani na základe vyjadrení detskej lekárky a učiteliek detí. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by dostatočným spôsobom potvrdzovali tvrdenia otca a odôvodňovali zmenu v osobnej starostlivosti detí, ktorá je vážnym zásahom do výchovy detí a môže byť nariadená len v prípade, ak je preukázaná naliehavá potreba ochrany psychického a fyzického zdravia detí a ich vývoja, čo v danom prípade preukázané nebolo.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote otec odvolanie, dôvodiac ustanovením §365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. Súd pri svojom rozhodovaní o jeho návrhu sa nezaoberal dôsledne dôkazmi, ktoré v konaní predložil; nezaoberal sa okolnosťou, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle §208 ods. 1 Trestného zákona a to dňa 14.11.2017 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru SR v Revúcej, ktorá vec je vedená pod ČVS:ORP-234/ VYS-RA-2017. Súd pritom svoje rozhodnutie odôvodnil medzi iným aj tým, že otec neuviedol žiadne nové okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné upraviť pomery účastníkov konania podľa jeho návrhu. Otec okolnosť, že je začaté trestné stíhanie, považuje za novú okolnosť a je toho názoru, že podstatným spôsobom odôvodňuje podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa pri svojom rozhodovaní opieral výlučne o správy a stanovisko kolízneho opatrovníka, podľa ktorého nie je preukázané, že by boli maloleté deti ohrozené na zdraví alebo živote, a že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o deti, a to ani v rámci pohovoru s deťmi, ani na základe vyjadrení učiteliek detí a detskej lekárky. Takýto záver súdu z hľadiska nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia považuje otec za neprijateľný a povrchný. Zdôraznil, že kolízny opatrovník sa zaoberal len materiálnymi podmienkami maloletých detí, v ktorej žijú a vyrastajú. Správa z hľadiska hodnotenia psychického stavu detí je absolútne nedostačujúca, on nikdy netvrdil, že o deti nie je z materiálneho hľadiska postarané. Pracovníci úradu z odborného hľadiska nie sú vybavení kvalifikovane posúdiť okolnosti, či deti citovo strádajú, prežívajú stres a či nie sú v danom výchovnom prostredí nadmerne a sústavne traumatizované. Je nesprávny záver súdu, pokiaľ dôvodí, že na psychiatrické a psychologické vyšetrenia prišli deti z podnetu otca a nebol vykonaný pohovor s matkou na overenie pravdivosti otcom poskytovaných informácií. Nie je namieste závery psychológa a psychiatra spochybňovať, pretože sa jedná o závery odborníkov, ktorí do svojich správ nedávali to, čo chcel počuť otec, ale výsledky svojich vyšetrení.

Pohovory s rodičmi detí, ako aj zisťovanie vzťahov rodič - dieťa odsledovaním ich vzájomnej interakcie patrí už do kompetencie znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí za účelom vypracovania súdnoznaleckého posudku. Otec má naďalej vážne obavy o zdravý fyzický a psychický vývoj ich detí. Vidí na nich, ako psychicky trpia, aj to, ako sú naďalej vážne traumatizované; je toho názoru, že matka maloletých detí vážne ohrozuje ich psychicky zdravý vývoj. Je nevyhnutná dočasná úprava pomerov do času, kedy súd právoplatne rozhodne vo veci samej. Považuje nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutné, keďže boli produkované dôkazy, ktoré signalizujú ohrozenie ďalšieho psychického vývoja maloletých detí. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a nariadil neodkladné opatrenie a návrhu otca vyhovie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle §34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §65 a §66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1,2 C.s.p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil.

4. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Platná právna úprava neodkladného opatrenia umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia za účelom rýchlej, aj keď len dočasnej úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečenia existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; predpokladá, aby sa osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný. Meritórnym rozhodnutím môže súd o veci rozhodnúť inak.

6. Po preskúmaní uznesenia a obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

7. Z obsahu spisu je zistiteľné, že okresný súd koná vo veci samej o návrhu otca na zmenu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, pochádzajúcim z ich rozvedeného manželstva a zvereným na čas po rozvode matke. Otec už po druhýkrát v tomto konaní žiada neodkladným opatrením zveriť maloleté deti do jeho starostlivosti vzhľadom na ohrozenie ich psychického a fyzického zdravia v prostredí matky, o čom opakovane predkladá listinné doklady a lekárske správy od psychológa a psychiatra, v súčasnosti aj doklad o začatí trestného stíhania za zločin týrania blízkej a zverenej osoby.

8. Odvolanie otca nie je dôvodné. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, t.j. že otec neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, spočívajúcu vo zverení maloletých detí do jeho starostlivosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tvrdenia otca, uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli osvedčené, nielen šetrením aktuálnych pomerov kolíznym opatrovníkom, ale ani ďalšími dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal (správa kolízneho opatrovníka, správa N.. K. R., detskej lekárky maloletých detí, správa Materskej školy v B., správa Základnej školy J.A.R. v B.). Vo veci samej prebehlo pojednávanie (13.09.2017), na ktorom samotný otec priznal, že deti sa aj uňho bijú, N. si aj zlomil ruku (č.l. 79-89 spisu), čo svedčí o tom, že modriny, o ktorých tvrdí, že im spôsobuje bitkou a týraním matka, si spôsobia aj samé deti, ako to potvrdili pri výsluchoch u kolízneho opatrovníka, keď uvádzali, že sa napr. naháňali po cintoríne.

9. V psychologických a psychiatrických posudkoch konštatovaný záver o zmiešanej poruche správania a emotivity u maloletých detí i prítomnosť znakov, svedčiacich o citovej deprivácii a narušeniu primárnej vzťahovej väzby matka - dieťa, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie so zreteľom na správy kolízneho opatrovníka, detskej lekárky maloletých detí, základnej aj materskej školy, považuje

za potrebné uviesť, že tieto výsledky nemožno považovať za dostačujúce z hľadiska objektivity, pretože sa na uvedené vyšetrenia maloleté deti dostavili na podnet otca a v jeho prítomnosti s tým, že k otcom tvrdeným skutočnostiam absentuje vyjadrenie matky. U matky v priebehu dokazovania v prejednávanej veci samej doposiaľ neboli zistené pochybenia ohľadne starostlivosti o maloleté deti, zabezpečenia výživy, resp. zanedbanie starostlivosti o všestranný vývoj a zdravie maloletých detí či zanedbanie školskej dochádzky. Zo spisu nevyplýva, že vznik modrín na tele maloletých detí bol spôsobený v príčinnej súvislosti s fyzickým násilím zo strany matky. Uznesenie o ustanovení opatrovníka podľa §48 ods.2 Trestného poriadku maloletým ako poškodeným (v odôvodnení ktorého je konštatované, že oznamovateľom trestného oznámenia je otec maloletých detí a podozrivá zo spáchania skutku voči maloletým je ich matka, preto ani jeden z rodičov nemôže maloletých v trestnom konaní zastupovať) a upovedomenie o začatí trestného stíhania (č.l. 132,133 spisu) nijakým spôsobom nepreukazujú tvrdenia otca o tom, že matka maloleté deti týra alebo im inak ubližuje; zo spisu nevyplýva, žeby matke bolo vznesené obvinenie.

10. Z doposiaľ zabezpečených dôkazov a tvrdení účastníkov konania v prejednávanej veci nevyplýva záver, že matka nie je schopná postarať sa o svoje maloleté deti, resp. žeby si neplnila voči maloletým deťom svoje zákonné rodičovské povinnosti; nebolo osvedčené, že by bol v súčasnosti bezprostredne ohrozený psychický alebo fyzický vývoj maloletých detí, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu a dočasnú úpravu pomerov neodkladným opatrením.

11. Na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci neboli splnené zákonné požiadavky. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu nevyhovel. Otec v odvolaní žiadal nariadiť neodkladné opatrenie nielen vzhľadom na jeho predchádzajúce tvrdenia, ale aj vzhľadom na ním tvrdenú zmenu skutkového stavu. Krajský súd má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj odvolací návrh presahuje rámec nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Odvolací súd nevidel dôvody na použitie tohto v podstate výnimočného zákonného ustanovenia bez vykonania dostatočného dokazovania v prejednávanej veci; otcom predložené doklady nepreukazujú potrebu jeho použitia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporadúva so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia, uvedené v ustanovení §220 ods. 2 C.s.p.. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §387 ods.1,2 C.s.p. krajský súd potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).