Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cbi-4-2014.pdf
PDF · 188.79 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v spore žalobcu: IRIDIS s.r.o. so sídlom: Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, právne zast.: In Medias Res, s. r. o. so sídlom: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351 proti žalovaným: I. I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. so sídlom: Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: SSIM-OC, a.s. so sídlom: Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, II. G.. F. U., nar. XX.XX.XXXX a T. U., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: B. S. S. XX/XX, XXX XX N., právne zastúpení.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 20.09.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921 ako predávajúcim a žalovaným v II. rade ako kupujúcim z a m i e t a .
Žalobu o určenie neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 20.09.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921 ako predávajúcim a žalovaným v II. rade ako kupujúcim voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/35/2012 z a m i e t a .
Žalovaní v I.. a v II. rade majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca - pôvodne obchodná spoločnosť DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o. so sídlom F. Urbánka 3, 917 01 Trnava, IČO: 31 413 757 (ďalej „pôvodný žalobca“) - sa žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2014 domáhal voči žalovaným v rade I a II, aby súd určil, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorená dňa 20.09.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným II ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na XX. poschodí, vchod XXA polyfunkčného domu, č. s. XXXX označeného ako polyfunkčný objekt, nachádzajúceho sa na ulici Q. v N., ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXXX/XX o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v Katastrálnom území N., Obec N., Okres N., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, odborom katastrálnym v N., k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku, zastavanom domom a patriacom k domu, parcela C-KN č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 vo výške XXXXX/XXXXXXX, garáže č. XXX na - 3. poschodí, vchod X polyfunkčného domu, č. súpisné XXXX, označeného ako polyfunkčný objekt, nachádzajúceho sa na ulici Q. v N., ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXXX/XX o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúcom sa v Katastrálnom území N., Obec N., Okres N., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, odborom katastrálnym v N., k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku zastavanom domom a patriacom k domu, parcela C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX, iného nebytového priestoru č.XXX (parkovacie státie) na -3. poschodí, vchod X polyfunkčného domu, č. súpisné XXXX označeného ako polyfunkčný objekt, nachádzajúceho sa na ulici Q. v N., ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXXX/XX o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v Katastrálnom území N., Obec N., Okres N., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, odborom katastrálnym v N., k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku zastavanom domom a patriacom k domu, parcela C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX je neplatná, alternatívne, že zmluva je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná.
2. Uznesením č. k.: 26Cbi/4/2014-54 zo dňa 26.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.07.2016, súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca IRIDIS s.r.o. so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, a to s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.10.2015, z obsahu ktorej mal súd preukázané, že pôvodný žalobca v čase po začatí konania postúpil na obchodnú spoločnosť IRIDIS s.r.o. pohľadávku voči úpadcovi vo výške 490.000,-Eur titulom nezaplatenej odmeny za prípravu a vypracovanie reštrukturalizačného posudku spoločnosti úpadcu a ďalšie úkony pôvodného veriteľa SKKB, k.s. so sídlom Štúrova 1, 010 01 Žilina, IČO: 44 884 541 ako správcu na základe Zmluvy o vypracovaní reštrukturalizačného posudku v súčinnosti dlžníka a spolupráci pri reštrukturalizácii uzatvorenej dňa 14.04.2010 medzi pôvodným veriteľom SKKB, k.s., dlžníkom SSIM-OC, a.s. a U. C. ako veriteľom, uplatnenú prihláškou do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/35/2012, a to vrátane jej príslušenstva, prípadných zmluvných pokút a všetkých práv spojených s pohľadávkou. Z konkurzného spisu Okresného súdu Žilina, spisová značka 3K/35/2012 vyplýva, že pôvodný žalobca si v konkurznom konaní úpadcu SSIM-OC, a.s. uplatnil pohľadávku v celkovej výške 490.000,-Eur, ktorá je v konečnom zozname pohľadávok vedená pod poradovým číslom 8/1, a táto pohľadávka bola zistená v plnom rozsahu. Uznesením, č. k.: 3K/35/2012-1319 zo dňa 30.10.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 214/2015 dňa 06.11.2015, súd rozhodol o povolení vstupu nového veriteľa IRIDIS s.r.o. do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., a to v rozsahu postúpenej pohľadávky v celkovej výške 490.000,-Eur, ktorá je vedená v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/1. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.11.2015 a oznam o nadobudnutí právoplatnosti bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 234/2015 dňa 07.12.2015. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva podľa ustanovenia § 57 a nasledujúce Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „ZKR“) má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR veriteľ prihlásenej pohľadávky. Pôvodný žalobca mal postavenie veriteľa prihlásenej pohľadávky v konkurze vo vzťahu k pohľadávke vo výške 490.000,-Eur zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/1. V dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky na spoločnosť IRIDIS s.r.o. pôvodný žalobca toto postavenie dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu Žilina 3K/35/2012-1319 z 30.10.2015 v Obchodnom vestníku č. 234/2015 zo dňa 07.12.2015 v rozsahu prihlásenej pohľadávky vo výške 490.000,-Eur stratil a účastníkom konkurzného konania, ako aj veriteľom prihlásenej pohľadávky sa stala spoločnosť IRIDIS s.r.o., ktorá nadobudnutie pohľadávky preukázala predloženou Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou s pôvodným žalobcom dňa 09.10.2015. Na základe uvedených skutočností súd konštatoval splnenie podmienok predpokladaných ustanovením § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., účinného do 30. júna 2016 (ďalej „O. s. p.“) pre pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu.
3. Na zdôvodnenie nároku uplatneného v žalobe žalobca poukazoval na celý priebeh reštrukturalizácie dlžníka - spoločnosti SSIM-OC, a.s. vedenej na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 1R/1/2009 a uviedol, že dňa 20.09.2012 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov medzi úpadcom na strane predávajúceho a žalovaným II ako kupujúcim. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva špecifikovaného v bode 1. tohto rozhodnutia. V zmluve bola stanovená dohodnutá kúpna cena vo výške 265.705,48-Eur vrátane DPH (ďalej len „kúpna cena“), ktorá mala byť zaplatená nasledovne: preddavok vo výške 37.309,57-Eur s DPH uhradený dňa 19.11.2007, preddavok vo výške 37.309,57-Eur s DPH uhradený dňa 13.03.2009,
preddavok vo výške 11.850,23-Eur s DPH uhradený dňa 23.10.2009, preddavok vo výške 100.000,-Eur s DPH uhradený dňa 19.11.2009. Časť vo výške 66.797,80-Eur s DPH uhradí žalovaný II do 10 dní po podpise zmluvy a časť vo výške 12.438,31-Eur s DPH uhradí žalovaný II do 10 dní po podpise zmluvy. V zmluve sa uvádza, že predkladateľ plánu ako správca udelil súhlas s prevodom podľa § 163 ZKR a kúpna cena je dohodnutá v súlade so záväznou časťou plánu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na začatie konkurzného konania voči úpadcovi Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k.: 3K/35/2012-108 zo dňa 23.01.2013 a Uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k.: 3K/35/2012-150 z 01.03.2013, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Žalobca v žalobe označil uzatvorenú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, a zároveň poukázal na čl. 20.5.1 záväznej časti reštrukturalizačného plánu dlžníka, v zmysle ktorého súhlasu dozorného správcu podliehajú všetky právne úkony dlžníka týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam, pričom cena predaja musí byť minimálne podľa nasledovného prehľadu, a to minimálna jednotková cena bytu je 1.311,16- Eur za m2 bez DPH, minimálna jednotková cena loggie je 497,90-Eur za m2 bez DPH, minimálna jednotková cena kancelárie je 1.195,-Eur za m2 bez DPH a minimálna cena jedného parkovacieho miesta je 9.958,-Eur bez DPH. Zároveň žalobca poukázal na čl. 20.5.5 záväznej časti plánu, z ktorého vyplýva, že dozorný správca je oprávnený vydávať kvitancie (potvrdenia) na účely výmazu záložných práv podľa čl. 17.6 a 17.11 plánu po splnení podmienok uvedených v tomto pláne. Žalobca uviedol, že zmluva bola uzatvorená po potvrdení plánu súdom v rozpore so záväznou časťou plánu, nakoľko v záväznej časti plánu nie je riešený preddavok, plán neumožňuje započítavať preddavok na kúpnu cenu, naopak, jasne stanovuje pravidlá pre stanovenie kúpnej ceny, podmienky prevodu, pričom nezohľadňuje nijaký preddavok, zálohu ani inú platbu zo strany budúcich kupujúcich (v danom prípade žalovaného II) do kúpnej ceny, nakoľko zo strany žalovaného II ide o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie úpadcu, zaradená do plánu, čo však zo strany žalovaného II urobené nebolo. V súlade s § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo žalovaného II vymáhať túto pohľadávku voči úpadcovi zaniklo, nakoľko si riadne a včas podľa ZKR neprihlásil svoje pohľadávky. Hoci pohľadávka z titulu zaplateného preddavku sa stala nevymožiteľnou, právne nezanikla, a teda úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto pohľadávku započítal do kúpnej ceny. Súhlas dozorného správcu nemal byť udelený, nakoľko prevod majetku úpadcu za cenu nižšiu ako ustanovuje záväzná časť plánu bol v rozpore so záväznou časťou plánu, ako aj v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení plánu a v rozpore s platnými ustanoveniami ZKR, v zmysle ktorých je účastník, v danom prípade úpadca, viazaný plánom, ktorý potvrdil reštrukturalizačný súd. V danom prípade k porušeniu došlo v platbe kúpnej ceny, ktorá je nižšia ako určuje potvrdený plán, ďalej v započítaní preddavkov za platbu kúpnej ceny, ako aj vystavovaní kvitancií o zániku záložného práva záložného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., a to bez toho, aby úpadca alebo dozorný správca požiadal záložného veriteľa o vystavenie kvitancie, hoci tak v zmysle záväznej časti plánu bol povinný urobiť. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že zmluva je dojednaným spôsobom zaplatenia kúpnej ceny v rozpore s plánom, ktorý bol potvrdený súdom, v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení plánu, a teda v rozpore so zákonom s následkom absolútnej neplatnosti zmluvy. Žalobca má za to, že zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je uzatvorená v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že úpadca je v zmysle ZKR účastníkom plánu a v zmysle § 132 ods. 1 ZKR je potvrdený plán pre úpadcu záväzný. Nakoľko plán, v ktorom sú jasne stanovené podmienky prevodu, ktoré nezohľadňujú započítanie preddavkov na kúpnu cenu, bol potvrdený súdom a tvorí prílohu uznesenia o potvrdení plánu, zmluva je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom, prípadne obchádzanie zákona, nakoľko žalovaný II nadobudol majetok (byt), ktorý je predmetom zmluvy, tak, že zaplatil len časť kúpnej ceny a zostatok zodpovedajúci výške preddavkov započítal s nevymožiteľnou pohľadávkou žalovaného II z titulu zaplatenia preddavkov. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy voči všetkým jej účastníkom, pričom na strane úpadcu vystupuje a v jeho mene koná správca. Žalobca ako veriteľ úpadcu, ktorý má byť uspokojený z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty majetku podliehajúceho konkurzu, má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, nakoľko nemá iný prostriedok právnej ochrany a je vylúčené domáhať sa priamo plnenia.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ by súd posúdil, že zmluva je platná, podľa jeho právneho názoru je zmluve možné odporovať podľa ustanovení ZKR s následkom určenia neúčinnosti zmluvy súdom v zmysle § 57 ods. 1 ZKR, § 57 ods. 4, ods. 5, § 62, § 59 ods. 1, 2 ZKR. Zmluva je odporovateľným právnym úkonom úpadcu v prospech žalovaného II, nakoľko bola uzatvorená po potvrdení plánu súdom v rozpore so záväznou časťou plánu, nakoľko v záväznej časti plánu nie je riešený preddavok, plán neumožňuje započítavať preddavok na kúpnu cenu, naopak, jasne stanovuje pravidlá pre stanovenie
kúpnej ceny, čiže podmienky prevodu. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo žalovaného II vymáhať pohľadávku voči úpadcovi zaniklo, nakoľko si riadne a včas neprihlásil svoje pohľadávky. Týmto úkonom boli znevýhodnení ostatní veritelia úpadcu, ktorí si riadne a včas svoje pohľadávky prihlásili. Pohľadávka žalovaného II z titulu zaplateného preddavku potvrdením plánu sa stala nevymožiteľnou, právne nezanikla, a teda úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto pohľadávku žalovaného II započítal na kúpnu cenu. Zmluvou a v nej dojednaným spôsobom zaplatenia kúpnej ceny došlo k právnemu úkonu zvýhodňujúcemu v zmysle § 59 ZKR, ktorým sa ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, a to znížením majetku - aktív úpadcu. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1, druhá veta ZKR žalobca ako veriteľ uplatňuje právo odporovať tomuto právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku úpadcu, nakoľko veriteľ listom z 25. februára 2014 žiadal správcu, aby uplatnil odporovacie právo vo vzťahu k všetkým úkonom úpadcu a iných osôb, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti, osobitne v zmysle Znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 27.10.2011 Mgr. Ing. Gabriely Štrbákovej, súdnej znalkyne v odbore Ekonómia a manažment, ktorý je súčasťou súdneho a správcovského spisu, pričom správca podnetu žalobcu nevyhovel. Právo odporovať právnym úkonom úpadcu je uplatnené včas, t. j. na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.
5. Prílohou podanej žaloby bola žiadosť o uplatnenie odporovacieho práva adresovaná dňa 25.02.2014 správcovi úpadcu I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. so sídlom Revolučná 10, 010 01 Žilina (č. l. 6 spisu) a odpoveď na žiadosť o uplatnenie odporovacieho práva zo dňa 03.03.2014 (č. l. 7 spisu). Z obsahu odpovede nachádzajúcej sa na č. l. 7 spisu vyplýva, že správca úpadcu žiadosti o uplatnenie odporovacieho práva nevyhovel.
6. Žalovaný v II. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu 29.12.2014 uviedol, že dňa 12.11.2007 odporca II ako budúci kupujúci a úpadca ako budúci predávajúci uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v znení jej dodatkov (ďalej „zmluva o budúcej zmluve“). Predmetom zmluvy o budúcej zmluve bol budúci prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru špecifikovanému v bode 1. tohto rozhodnutia. Odporca II v zmysle zmluvy o budúcej zmluve uhradil úpadcovi za účelom zaplatenia kúpnej ceny predmetu prevodu preddavky, a to dňa 19.11.2007, 13.03.2009, 23.10.2009 a 19.11.2010. Dňa 20.09.2010 bola v zmysle zmluvy o budúcej zmluve uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru (ďalej „zmluva“). Zmluva bola uzavretá s výslovným súhlasom dozorujúceho správcu úpadcu. Kúpna cena za predmet prevodu bola zmluvou stanovená na celkovú cenu vo výške 265.705,47-Eur z DPH s tým, že suma vo výške 186.469,37-Eur už bola odporcom II zaplatená vo forme preddavkov a zvyšná časť kúpnej ceny bude doplatená po podpise zmluvy. Kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená v súlade s uzavretou zmluvou. Žalovaný II vo svojom vyjadrení poukázal na odbornú literatúru s tým, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, že by došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov, ktorí si ich uplatnili v prebiehajúcom konkurznom konaní voči úpadcovi. Čo sa týka preddavkov, ktoré žalovaný II uhradil, poukázal na skutočnosť, že žalovanému II voči úpadcovi vznikla pohľadávka, ktorá však predstavovala nárok na vecné plnenie, a nie nárok na úhradu peňažných prostriedkov, t. j. žalovaný II mal počas platnosti a účinnosti zmluvy o budúcej zmluve voči úpadcovi nepeňažnú pohľadávku. Úpadca bol povinný uzavrieť zmluvu, a následne v zmysle zmluvy previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu v prospech žalovaného II. Žalovanému II nevznikla povinnosť prihlásiť svoju nepeňažnú pohľadávku (nárok na vecné plnenie) voči úpadcovi v reštrukturalizácii tak, ako argumentuje žalobca, a akákoľvek argumentácia žalobcu týkajúca sa spochybnenia nároku žalovaného II zo zmluvy o budúcej zmluve, a následne zo zmluvy pre nesplnenie povinnosti žalovaného II tejto prihlasovacej povinnosti v reštrukturalizácii, v tomto súdnom konaní nemôže obstáť. Žalovaný II prihláškami zo dňa 29.06.2011 prihlásil svoje budúce pohľadávky spočívajúce v zaplatených preddavkoch a iných jeho nárokoch pre prípad budúceho odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 45 ZKR (t. j. ako podmienku vzniku tejto budúcej pohľadávky žalovaný II uviedol odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve). Správca konkurznej podstaty úpadcu mailom zo dňa 17.08.2001 potvrdil, že prihlásené pohľadávky boli v celom rozsahu zistené. Žalovaný II zároveň v písomnom vyjadrení uviedol, že dozorujúci správca v danom prípade vedel o uzavretých zmluvách o budúcich zmluvách, tieto zmluvy nezrušil, ale práve naopak, trval na ich zachovaní. Žalovaný II nebol oprávnený vypovedať, resp. odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve. V prípade, ak by tak žalovaný II urobil, bolo by odstúpenie neplatné a voči úpadcovi neúčinné s poukazom na § 114 ods. 1 ZKR. Zmluva bola uzavretá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj v súlade s rozhodnutiami konajúcich súdov vydaných v dôsledku začatia a následného povolenia reštrukturalizácie úpadcu, a preto v tejto súvislosti neobstojí akákoľvek argumentácia žalobcu spochybňujúca účinnosť zmluvy
pre žalobcom uvádzaný rozpor so zákonom. Reštrukturalizačný plán v celom rozsahu zohľadňoval aj všetky preddavky, ktoré boli úpadcovi vyplatené z dôvodu uzatvorených zmlúv o budúcej zmluve na prevod vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom. Znenie bodu 6.2.2 reštrukturalizačného plánu jednoznačne konštatuje, že vo vzťahu k daným zmluvám, ktoré boli uzavreté pred začatím reštrukturalizačného konania, má dôjsť len k doplatku nezaplatených častí dojednaných kúpnych cien v zmysle uzavretých zmlúv o budúcich zmluvách. Reštrukturalizačný plán nepochybne platby (preddavky) zohľadňuje, rovnako zohľadňuje skutočnosť, že po uzavretí zmluvy žalovaný II uhradí už len doplatky nezaplatenej časti kúpnej ceny rovnajúcej sa rozdielu celkovej kúpnej ceny a súčtu preddavkov, ktoré žalovaný II uhradil riadne a včas v súlade so zmluvou o budúcej zmluve. Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný II uviedol, že žalovaný II nebol povinný prihlásiť svoj nárok zo zmluvy o budúcej zmluve do reštrukturalizácie. Napriek tomu, že plán nebol záväzný pre žalovaného II, realizáciu zmluvy o budúcej zmluve vrátane spôsobu úhrady kúpnej ceny plán v celom rozsahu zohľadňoval, zmluva bola uzavretá so súhlasom dozorujúceho správcu, kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve. Zaplatením kúpnej ceny nemohlo dôjsť k zvýhodneniu žalovaného II, ale práve naopak, úhradou kúpnej ceny došlo k zvýšeniu ziskov úpadcu, a teda k zvýšeniu uspokojenia veriteľov úpadcu, ktorých pohľadávky boli prihlásené do reštrukturalizácie. Na základe uvedených skutočností žalovaný II žiadal, aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol.
7. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.12.2017 žalovaný v I. rade uviedol, že nakoľko nemá ďalšie konkrétne informácie a nedisponuje žiadnymi inými podkladmi v konaní vedenom pod spisovou značkou 26Cbi/4/2014, v súlade s vyššie uvedeným si žalovaný v I. rade dovoľuje súdu vyjadriť svoj súhlas s petitom žaloby uvedeným v žalobe zo dňa 07.03.2014 v prípade, ak sa v konaní preukážu žalobcom tvrdené skutočnosti.
8. Dňa 22.12.2017 žalovaný II doručil súdu Doplnenie vyjadrenia k žalobe, pričom uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s vyjadrením žalovaného I, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktorí si ich prihlásili v prebiehajúcom konkurznom konaní úpadcu. Žalovaný II nebol povinný prihlasovať svoj nárok zo zmluvy o budúcej zmluve do reštrukturalizácie, nakoľko tento evidoval voči úpadcovi nepeňažnú pohľadávku (nárok na vecné plnenie). Vo vzťahu k vyhlásenému konkurzu na majetok úpadcu si žalovaný II v celom rozsahu splnil svoje zákonné povinnosti. Realizáciu budúcej zmluvy o budúcej zmluve vrátane spôsobu úhrady kúpnej ceny reštrukturalizačný plán v celom rozsahu zohľadňoval, zmluva bola uzavretá so súhlasom dozorujúceho správcu, kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve. Zaplatením kúpnej ceny nemohlo dôjsť k zvýhodneniu žalovaného II, ale naopak, úhradou kúpnej ceny došlo k zvýšeniu ziskov úpadcu. Úhrada kúpnej ceny nemohla mať žiadny negatívny vplyv na výšku uspokojenia veriteľov. Žalovaný II vo svojom doplnenom vyjadrení zotrval na tvrdeniach uvedených v predchádzajúcom písomnom vyjadrení a žiadal, aby súd žalobu zamietol.
9. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2018, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného I, ktorý sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a ktoré sa zároveň konalo za neprítomnosti neospravedlneného žalobcu, sa vo svojich prednesoch vyjadrili právny zástupca žalobcu, ako aj právna zástupkyňa žalovaného II. Právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru hlavnou vecou, ktorá by sa mala v konaní riešiť, a ktorá je jediná sporná, je, či samotné zaplatenie kúpnej ceny je v súlade s reštrukturalizačným plánom. Podľa jeho názoru toto zaplatenie kúpnej ceny formou započítania preddavkov ku kúpnej cene je v rozpore s reštrukturalizačným plánom, je v rozpore s jeho záväznou časťou. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tento preukázal a odvodzoval od skutočnosti, že je veriteľom úpadcu, ktorý predal tento byt žalovanému v II. rade. Pokiaľ bol reštrukturalizačný plán schválený súdom, je to záväzné súdne rozhodnutie, ktoré, pokiaľ je konané v rozpore s týmto súdnym rozhodnutím, musí sa postupovať v zmysle Občianskeho zákonníka, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak by sa postupovalo v zmysle reštrukturalizačného plánu, došlo by k zaplateniu ceny v zmysle tohto plánu a výťažok zo speňaženia bytu by bol vyšší, a tým pádom aj uspokojenie veriteľov by bolo vyššie. Nakoľko sa tak nestalo, veritelia úpadcu boli na svojich právach, teda na práve poskytnutia úhrady z výnosov, ukrátení. Zároveň právny zástupca žalobcu poukázal na konkrétne časti reštrukturalizačného plánu nachádzajúce sa na č. l. 2087-2096, a konkrétne poukázal na články 16.14, 16.18, 16.23, 16.24, 16.25, 16.27, 17.6 a 20.5.1. Zároveň poukázal na konečný zoznam veriteľov, na pohľadávku č. 8, a to pohľadávku veriteľa - právneho predchodcu žalobcu DLM - INTER PRODUCT, a taktiež poukázal na prihlášku pohľadávky zabezpečeného veriteľa Sberbank, v dnešnej dobe veriteľa Prima banka, ktorý si riadne prihlásil svoju pohľadávku. Uviedol, že sa pridržiava všetkých doteraz
predložených písomných vyjadrení. Právna zástupkyňa žalovaného v II. rade uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení, a zároveň doplnila, že nie je splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko v konaní nepreukázal žiadne nadobudnutie prihlásenej pohľadávky, zmluva bola podľa jej názoru uzavretá so súhlasom správcu, kúpna cena bola v celom rozsahu uhradená, to znamená, že došlo len k zmene štruktúry majetku, a nie k jeho zníženiu. Reštrukturalizačný plán počítal s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve, a následne aj s doplatením jednotlivých častí, a to s poukazom presne na body 6.2.1 a 6.2.2 reštrukturalizačného plánu. Žiadala, aby súd žalobu zamietol. V reakcii na aktívnu legitimáciu žalobcu právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 25.06.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pohľadávka spoločnosti DLM - INTER PRODUCT bola postúpená na spoločnosť IRIDIS, ktorá je terajším žalobcom. Uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného II, čo sa týka reštrukturalizačného plánu, a to bodu 6.2.2 a 6.2.1, tak v danom prípade sa jedná o opisnú časť reštrukturalizačného plánu, ktorá nie je záväzná. Právna zástupkyňa žalovaného v II. rade uviedla, že zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom, v súlade s reštrukturalizačným plánom a preddavky, ktoré boli uhradené, bolo možné započítať na kúpnu cenu a reštrukturalizačný plán rovnako uvádzal, že zmluvy o budúcich zmluvách boli uzatvorené a má dôjsť v budúcnosti už len k úhrade doplatkov kúpnych cien. Žiadala žalobu zamietnuť. 10. Súd sa oboznámil s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, žalobcom označenými časťami reštrukturalizačného plánu, ktorý je súčasťou spisu Okresného súdu Žilina, spisová značka 1R/1/2010 na č. l. 2087-2096 spisu a s obsahom konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, ktorý je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina, spisová značka 3K/35/2012 a zistil nasledovné skutočnosti:
11. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu Žilina 3K/35/2012-150 zo dňa 01.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 48/2013 dňa 08.03.2013 s účinkami vyhlásenia konkurzu 09.03.2013. Uznesením o vyhlásení konkurzu bol do funkcie správcu ustanovený správca SKKB, k. s. so sídlom kancelárie Štúrova ulica č. 1, 010 01 Žilina, IČO: 44 884 541. Uznesením Okresného súdu Žilina 3K/35/2012-206 bol správca SKKB, k. s. odvolaný a za správcu bol ustanovený žalovaný v I. rade.
12. Žalobca poukazoval na nasledovné ustanovenia reštrukturalizačného plánu spoločnosti SSIM-OC, a.s. v znení schválenom schvaľovacou schôdzou, ktorý je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina, spisová značka 1R/1/2010 (č. l. 2087 a nasl.):
13. Podľa čl. 16.18 zabezpečený veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. má právo na peňažné plnenia v celej zistenej výške pohľadávky vedenej pod číslom 222 v konečnom zozname pohľadávok, ktorá bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky zo zisku zo zálohov uvedených v čl. 8.2.1 tohto plánu, a to zo zisku predaja bytov, kancelárií, fitness, parkovacích miest, zisku z prenájmu obchodov, parkovacích miest a zisku z predaja časti podniku prednostne pred inými veriteľmi, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podľa podmienok uvedených v tomto pláne a za podmienky, že dôjde k zisteniu právneho dôvodu zabezpečenia a poradia zabezpečenia pohľadávok veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. v súlade s ustanovením § 124 ods. 6 ZKR alebo v súlade s ustanovením § 124 ods. 7 ZKR; poradie uspokojenia zo ziskov zo zálohov sa bude spravovať zistením poradia zabezpečenia tejto pohľadávky.
14. Podľa čl. 16.23 dlžník je povinný uspokojiť nezabezpečených veriteľov v celom rozsahu zistených pohľadávok (100 %).
15. Podľa čl. 16.24 dlžník je povinný uhradiť pohľadávky nezabezpečených veriteľov po uspokojení všetkých pohľadávok zabezpečených veriteľov, a to jednorázovo v prípade predaja časti podniku, pričom výnosy z predaja časti podniku je dlžník povinný po odpočítaní všetkých nákladov dlžníka a neuhradeného zostatku pohľadávok zabezpečených veriteľov poukázať v lehote do 30 dní od uplynutia štvrťroka, v ktorom došlo k právnym účinkom predaja časti podniku, na bežné alebo vkladové účty veriteľov, ktoré títo veritelia na tento účel písomne oznámili dlžníkovi. V prípade, ak v čase rokovania s preberajúcou osobou nebude právoplatne ukončený incidenčný spor, na návrh nezabezpečeného veriteľa STALIA REAL ESTATE SLOVENSKO, s.r.o. voči dlžníkovi vedený na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 5Cbi/41/2010 o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, potom dlžník je povinný zvýšiť kúpnu cenu predaja zostávajúcej časti podniku dlžníka aj o spornú výšku prihlásených pohľadávok nezabezpečeného veriteľa STALIA REAL ESTATE SLOVENSKO, s.r.o..
16. Podľa čl. 16.25, ak dôjde k uspokojeniu pohľadávok zabezpečených veriteľov v celom rozsahu a dlžník bude po uspokojení pohľadávok zabezpečených veriteľov vlastníkom niektorých bytov alebo kancelárií alebo fitness alebo parkovacích miest prislúchajúcich k bytom a kanceláriám, potom nezabezpečení veritelia majú právo na peňažné plnenie zo zisku z predaja bytov alebo na peňažné plnenie zo zisku z predaja kancelárií alebo na peňažné plnenie zo zisku z predaja fitness alebo na peňažné plnenie zo zisku z predaja parkovacích miest a zo zisku z nájmu obchodov a parkovacích miest prislúchajúcich k obchodom.
17. Podľa čl. 17.6 záložné právo zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. zanikne individuálne k jednotlivých zálohom - bytom uvedeným v čl. 8.2.1.1 tohto plánu vrátane spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam, zariadeniam a príslušenstva polyfunkčného objektu a k spoluvlastníckym podielom k pozemkom okamihom zaplatenia aspoň minimálnej kúpnej ceny určenej týmto plánom za jednotlivý byt na bankový účet dlžníka. Dlžník je v súlade s podmienkami úschovy uvedenými v tomto pláne povinný zložiť zisk zo zálohov do úschovy do času zistenia zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. alebo zaplatiť na účet - účty zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. po zistení zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., v opačnom prípade nastane neúčinnosť tohto plánu voči zabezpečenému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s..
18. Podľa čl. 17.7 záložné právo VOLKSBANK Slovensko, a.s. zanikne individuálne k jednotlivým zálohom - kanceláriám uvedeným v čl. 8.2.1.1 tohto plánu, vrátane spoluvlastníckych podielov k spoločných častiam, zariadeniam a príslušenstva polyfunkčného objektu a k spoluvlastníckym podielom k pozemkom okamihom zaplatenia aspoň minimálnej kúpnej ceny určenej týmto plánom za jednotlivú kanceláriu na bankový účet dlžníka. Dlžník je v súlade s podmienkami úschovy uvedenými v tomto pláne povinný zložiť zisk zo zálohov do úschovy do času zistenia zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. alebo zaplatiť na účet - účty zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. po zistení zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., v opačnom prípade nastane neúčinnosť tohto plánu voči zabezpečenému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s..
19. Podľa čl. 17.8 záložné právo VOLKSBANK Slovensko, a.s. zanikne individuálne k jednotlivým zálohom - parkovacím miestam uvedeným v čl. 8.2.1.1 tohto plánu okamihom zaplatenia aspoň minimálnej kúpnej ceny určenej týmto plánom za jednotlivé parkovacie miesta na bankový účet dlžníka. Dlžník je v súlade s podmienkami úschovy uvedenými v tomto pláne povinný zložiť zisk zo zálohov do úschovy do času zistenia zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. alebo zaplatiť na účet - účty zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. po zistení zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., v opačnom prípade nastane neúčinnosť tohto plánu voči zabezpečenému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s..
20. Podľa čl. 17.9 záložné právo VOLKSBANK Slovensko, a.s. zanikne individuálne k jednotlivých zálohom - obchodom a parkovacím miestam prislúchajúcim k obchodom uvedeným v čl. 8.2.1.1 tohto plánu okamihom zaplatenia aspoň minimálnej kúpnej ceny určenej týmto plánom za časť podniku dlžníka pozostávajúcu z obchodov a parkovacích miest prislúchajúcich k obchodom na bankový účet dlžníka. Dlžník je v súlade s podmienkami úschovy uvedenými v tomto pláne povinný zložiť zisk zo zálohov do úschovy do času zistenia zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. alebo zaplatiť na účet - účty zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. po zistení zabezpečenia a poradia zabezpečenia obidvoch pohľadávok zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., v opačnom prípade nastane neúčinnosť tohto plánu voči zabezpečenému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s..
21. Podľa čl. 20.5.1 súhlasu dozorného správcu podliehajú všetky právne úkony dlžníka týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam, pričom cena predaja musí byť minimálne podľa nasledovného prehľadu: minimálna jednotková cena bytu je 1.311,16-Eur za m2 bez DPH, minimálna jednotková cena loggie je 497,90-Eur za m2 bez DPH, minimálna jednotková cena kancelárie je 1.195,-Eur za m2 bez DPH, minimálna cena jedného parkovacieho miesta je 9.958,- Eur bez DPH. Minimálna cena časti podniku dlžníka bez DPH sa v čase uzatvárania zmluvy o predaji
časti podniku dlžníka vypočíta ako rozdiel medzi neuhradeným celkovým zostatkom zistenej výšky pohľadávok všetkých veriteľov vrátane spornej výšky pohľadávok nezabezpečeného veriteľa STALIA REAL ESTATE SLOVENSKO, s.r.o., prípadne znížené o výšku odpustenej pohľadávky G. P. v prípade, ak G. P. odpustí časť svojej pohľadávky za podmienok čl. 18.6 plánu.
22. Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/35/2012 vyplývajú údaje predpokladané ustanovením § 25a) Vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR.
23. Súd sa oboznámil s výňatkami z Obchodných vestníkov, v ktorých bol zverejnený súpis všeobecnej a oddelenej podstaty v konkurze na majetok úpadcu, obsah ktorých potvrdzuje vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej II, že dotknutý byt do súpisu zapísaný nebol.
24. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa čl. 2 základných princípov CSP
1. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty 2. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo 3. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu
25. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2, veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
26. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
27. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 01.10.2012 (ďalej „zákon o bytoch“) zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť podpísaná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie plochy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e) c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
28. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
29. Podľa ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka
1. vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky, na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada 2. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú, podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú 3. ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným 4. na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť, a ktorému je jej splnenie na prospech 5. ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
30. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo, ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
32. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
33. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
34. Podľa § 114 ods. 1 písm. d) a f) ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
35. Podľa § 119 ods. 1 ZKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
36. Podľa § 120 ods. 1, 2 a 3 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
2. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“); na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia 3. za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania; tieto nároky musia byť
v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.
37. Podľa § 122 ods. 3 ZKR, ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.
38. Podľa § 132 ZKR
1. Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkom plánu. 2. Plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.
39. Podľa § 136 ZKR
1. Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik. 2. Ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle. Listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.
40. Podľa § 155 ods. 1 a 2 ZKR
1. Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu. Ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. 2. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. To platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
41. Podľa § 57 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR
1. Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 2. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Právo odporovať právnemu úkonu sa považuje sa uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 3. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 4. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
42. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR
1. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku, inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
2. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. 3. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 4. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
43. Podľa § 62 ods. 1 a 5 ZKR
1. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 2. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde. Rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
44. Predmetom sporu v prejednávanej veci bola žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu a súčasne žaloba o určenie neúčinnosti totožného právneho úkonu voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/35/2012 a to Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 20.09.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s. ako predávajúcim a žalovaným v rade II ako kupujúcim. Z hľadiska štruktúry žalobného návrhu sa nejedná v prejednávanom spore o prípad eventuálneho ani alternatívneho petitu. O prípad eventuálneho petitu ide vtedy, pokiaľ žalobca žiada zaviazať žalovaného na určité plnenie a pokiaľ toto plnenie nebude objektívne možné, žiada eventuálne iné plnenie. Súd v prípade eventuálneho petitu buď rozhoduje podľa primárneho petitu, v ktorom prípade o druhom, eventuálnom petite už nerozhoduje, alebo, pokiaľ je zistená neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle petitu primárneho, tak prvý petit zamietne a rozhoduje podľa druhého petitu. O prípad alternatívneho petitu ide vtedy, ak žalobca navrhuje viac nárokov a je na úvahe žalovaného, ktorú z možných alternatív splní. Alternatívny petit má základ v alternatívnom záväzku vyplývajúcom z hmotného práva, pričom podstata spočíva v tom, že záväzok je možné splniť niekoľkými predmetmi plnenia, z ktorých sa však má splniť iba jeden tým, že k individualizácii predmetu plnenia dochádza až pri vykonaní voľby, ktorou oprávnená osoba jednostranným právnym úkonom určí, ktoré z viacerých individuálne určených plnení sa stáva jediným predmetom záväzku dlžníka. V prípade eventuálneho aj alternatívneho petitu je základom rovnaké skutkové vymedzenie uplatneného nároku, t. j. daný petit vychádza zo spoločného skutkového základu. V prejednávanom spore žalobca uplatnil jednou žalobou dva odlišné nároky - neplatnosť a neúčinnosť právneho úkonu - založené na odlišných hmotnoprávnych predpokladoch s odlišným okruhom pasívne vecne legitimovaných subjektov. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že v prejednávanom spore nejde o prípad eventuálneho ani alternatívneho petitu, ale v danom prípade ide o spojenie dvoch uplatnených samostatných nárokov na spoločné konanie v rámci jednej žaloby.
45. Žaloba v prejednávanom spore bola žalobcom podaná dňa 10.03.2014 za účinnosti O.s.p., za účinnosti ktorého aj v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky bola prípustná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý, vychádzajúc zo znenia § 137 písm. c) a d) CSP a s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu tak v zmysle § 137 CSP je žalobou o určenie právnej skutočnosti, predpokladanou § 137 písm. d) CSP, ktorá je v zmysle tohto zákonného ustanovenia prípustná, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom rozumieme najmä ustanovenia hmotného práva, ktoré výslovne pripúšťajú žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Ide o situácie, kedy priamo osobitný predpis umožňuje oprávnenej
osobe domáhať sa na súde žalobou určenia tejto právnej skutočnosti. V danom prípade prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti nemožno rozširovať aj na prípady priamo z osobitného predpisu nevyplývajúce s odkazom na ustanovenie prvej vety § 137 CSP, v zmysle ktorej žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo „najmä o“. Slovo najmä je potrebné vykladať v tomto zákonnom ustanovení v kontexte možných iných žalôb, než priamo vyplývajúcich z písmen a), b), c) a d) § 137 CSP. Toto zákonné ustanovenie však žalobu o určenie právnej skutočnosti priamo predpokladá v písmene d), nevzťahuje sa na ňu teda demonštratívny výpočet žalôb v tomto zákonnom ustanovení, a takáto žaloba je podľa CSP prípustná výlučne v situácii, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
46. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. CSP tak vychádza z princípu jeho priamej aplikovateľnosti aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s výnimkami zákonom výslovne stanovenými. Súd je toho názoru, že by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, ako aj s ustanovením § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ak by bola žaloba zamietnutá, a to v časti o určenie neplatnosti zmluvy z dôvodu jej procesnej neprípustnosti na základe ustanovenia § 137 CSP. Pokiaľ žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu bola podaná v čase, kedy procesný predpis a judikatúra súdov takúto žalobu pripúšťali za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu, účinky takto podanej žaloby ostali zachované a je možné ju aj po účinnosti CSP meritórne prejednať.
47. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tak túto žalobca odôvodňoval tým, že má postavenie veriteľa v konkurze na majetok úpadcu a v prípade získania výťažku zo speňaženia bytu, ktorý bol predmetom uzatvorenej zmluvy, a na základe uspokojenia pohľadávok zabezpečeného veriteľa by v prevyšujúcej časti výťažok z tohto speňaženia bol určený na uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať aj osoba odlišná od strán dotknutého právneho úkonu, ak preukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky, a to vo výške 490.000,-Eur, pričom uvedená pohľadávka je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/1, a túto žalobca nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa a pôvodného žalobcu DLM - INTER PRODUCT, spol. s.r.o.. Z uvedeného vyplýva, že byt a nebytový priestor, ktorý bol predmetom prevodu na základe uzatvorenej zmluvy dňa 20.09.2012, nebol správcom úpadcu zapísaný do súpisu podstaty v konkurze na majetok úpadcu. V prípade, ak by bola vyslovená neplatnosť zmluvy, možno predpokladať, že predmet prevodu na základe zmluvy by bol súčasťou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu úpadcu a speňaženie tohto bytu by mohlo mať vplyv na mieru uspokojenia veriteľov úpadcu v konkurze. Za danej situácie nemožno vylúčiť ani prípadný vplyv na mieru uspokojenia žalobcu ako veriteľa nezabezpečenej pohľadávky, avšak tento prípadný vplyv na mieru uspokojenia tvrdený žalobcom nebol v konaní preukázaný konkrétnymi skutkovými okolnosťami, na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že v prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy by reálne mohlo dôjsť k zmene v právnom postavení žalobcu ako veriteľa prihlásenej aj zistenej pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu. Predpokladom speňaženia majetku v konkurze nie je samotný výsledok sporu o neplatnosť zmluvy, ale zapísanie sporného bytu a nebytového priestoru do súpisu majetku podstát a postup správcu podľa § 76 a nasl. ZKR. Z písomného vyjadrenia dozorného správcu predloženého v konaní však vyplýva, že všetky byty a nebytové priestory v danom objekte boli ohodnotené súpisovou hodnotou vo výške nepresahujúcej zistenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa, k uspokojeniu žalobcu by tak nemohlo dôjsť. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval neplatnosť zmluvy, by mohli byť dôvodom len pre vyslovenie čiastočnej neplatnosti zmluvy, a to v časti dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny podľa § 41 Občianskeho zákonníka, čo taktiež vylučuje tvrdený naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy ako celku.
48. Čo sa týka pasívne legitimovaných subjektov vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu, strany sporu spĺňajú podmienku a sú pasívne legitimované, nakoľko žalovaný I je subjekt konajúci v mene a na účet úpadcu ako predávajúceho zo zmluvy a žalovaná II je kupujúca zo zmluvy.
49. Súd sa ďalej zaoberal ďalšou podmienkou, a to dodržaním lehoty na podanie žaloby. Pre uplatnenie práva odporovať právneho úkonu na súde bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený s účinkami dňa 09.03.2013. Lehota jedného roka podľa § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť 10. marca 2013 a posledným
dňom lehoty na podanie žaloby bol pondelok 10.03.2014. Žaloba bola na súd podaná osobne dňa 10.03.2014 tak, ako to vyplýva z pečiatky súdu na č. l. 1 spisu. Súd tak konštatuje, že žaloba bola podaná včas.
50. Čo sa týka žaloby o určenie neúčinnosti zmluvy voči veriteľom úpadcu, žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom prihlásenej a zistenej pohľadávky v konkurze. Pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému právu odporovať právnemu úkonu je ten, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, t. j. výlučne žalovaná v rade II. Žalovaný I v postavení správcu úpadcu nie je v danom prípade pasívne legitimovaným subjektom.
51. Žalobou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti, alternatívne neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 20.09.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným II ako kupujúcim. Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o bytoch musí obligatórne mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov musí obsahovať aj podstatné náležitosti upravené v ustanovení § 5 ods. 1 písm. e) zákona o bytoch, v opačnom prípade ide o právne úkony absolútne neplatné. Na dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré by v konaní vyšli najavo, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Súd poukazuje na to, že neúčinnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ZKR možno vysloviť len vo vzťahu k právnemu úkonu, ktorý je platný. V konaní bola žalobcom predložená zmluva, vyslovenia neplatnosti, resp. neúčinnosti ktorej sa domáhal, umožnil tým súdu náležite posúdiť platnosť tohto právneho úkonu z hľadiska naplnenia formálnych a obsahových náležitostí vyplývajúcich zo zákona o bytoch. Súd konštatuje, že predložená zmluva spĺňa formálne obsahové náležitosti. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi úpadcom a žalovanou II došlo k uzatvoreniu zmluvy, nebolo sporné, že na jej základe došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalovanej II, neboli sporné ani obsahové náležitosti zmluvy, nebola sporná výška dojednanej kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia vrátane zohľadnenia žalovanou II uhradených preddavkov na kúpnu cenu tak, ako vyplývajú z podanej žaloby. Zároveň nebolo sporné, že zmluva bola uzatvorená so súhlasom dozorného správcu, a že pri dojednanej výške kúpnej ceny bola dodržaná minimálna jednotková cena bytu a parkovacieho miesta v zmysle čl. 25.1 reštrukturalizačného plánu. V konaní tak súd posudzoval neplatnosť, ako aj neúčinnosť právneho úkonu, a to zmluvy na základe skutkových dôvodov vymedzených v podanej žalobe. Zo strany žalobcu neboli v konaní uvedené konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne nadobudnutia účinnosti právneho úkonu zmluvy, ku ktorému dochádza vkladom do katastra nehnuteľností, ku ktorému dňu sú posudzované predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.
52. Žalobca dôvod neplatnosti zmluvy odôvodňoval tvrdením, že zmluva bola uzatvorená po potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka v rozpore s jeho záväznou časťou z hľadiska dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny zohľadňujúceho žalovanou II uhradené preddavky na kúpnu cenu, čo reštrukturalizačný plán vo svojej záväznej časti nepredpokladal. Žalovaný II si tak mal pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizácii, čo však neurobil, v dôsledku čoho sa jeho pohľadávka stala nevymáhateľná, avšak následne v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu dlžníka a ustanoveniami ZKR pohľadávka žalovanej II bola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny. Na rovnakom skutkovom základe odôvodňoval žalobca aj ukracujúci charakter zmluvy v zmysle § 57 ods. 4 ZKR.
53. Žalobca pri odôvodnení neplatnosti zmluvy, ako aj ukracujúceho charakteru zmluvy vychádzal z nesprávneho predpokladu o existencii pohľadávky žalovanej II, ktorá mala byť žalovaným II prihlásená v reštrukturalizácii, a pokiaľ nebola, táto sa stala nevymáhateľnou, napriek čomu bola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny na základe zmluvy. Žalobca v priebehu konania skutkovo nevymedzil, akú konkrétnu pohľadávku mal žalovaný II voči dlžníkovi, ktorá mala byť žalovaným II v reštrukturalizácii dlžníka uplatnená prihláškou. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že žalobca má na mysli pohľadávku žalovaného II na vrátenie preddavku na kúpnu cenu bytu, ktorý bol uhradený žalovaným II pred uzavretím zmluvy. Existencia tejto pohľadávky žalovaným II však v konaní preukázaná nebola.
54. Z uvedených skutočností vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy došlo na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. V konaní nebolo sporné zaplatenie preddavku špecifikovaného v podanej žalobe, v konaní nebolo tvrdené, že by zmluva o budúcej zmluve zanikla alebo bola zrušená pred povolením reštrukturalizácie úpadcu. V konaní nebolo preukázané, že by v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie v lehote na prihlasovanie pohľadávok mal žalovaný II voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú by bol povinný si prihlásiť prihláškou v zmysle ustanovenia § 120 ZKR.
Nebolo preukázané, že by existovala pohľadávka žalovaného II voči dlžníkovi SSIM-OC na vrátenie preddavku na kúpnu cenu.
55. Spôsob zaplatenia dojednanej kúpnej ceny vo výške 265.705,48-Eur na základe zmluvy zohľadňujúci zaplatený preddavok na kúpnu cenu zo dňa 19.11.2007 vo výške 37.309,57-Eur, preddavok zo dňa 13.03.2009 vo výške 37.309,57-Eur, preddavok zo dňa 23.10.2009 vo výške 11.850,23-Eur a preddavok zo dňa 19.11.2009 vo výške 100 000-Eur nebol v konaní sporný. Rovnako nebolo sporné, že dojednaná výška kúpnej ceny v zmluve zodpovedala čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu dlžníka, a že na uzatvorenie zmluvy bol udelený súhlas dozorného správcu. V dojednanom spôsobe zaplatenia kúpnej ceny na základe zmluvy nedošlo k právnemu úkonu započítania vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným II, ktoré by mohlo poškodiť veriteľov v konkurze na majetok úpadcu, resp. zvýhodniť žalovaného II voči ostatným veriteľom v konkurze. Obsahom dojednania spôsobu zaplatenia kúpnej ceny v zmluve nie je právny úkon započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného II tak, ako je definovaný v § 580 Občianskeho zákonníka ako prejav vôle jednej alebo obidvoch zmluvných strán smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok. V konaní nebolo preukázané, že by v relevantnom čase pre prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii, a rovnako ani v čase uzatvorenia zmluvy, existovala pohľadávka žalovaného II voči úpadcovi, započítateľná na zaplatenie kúpnej ceny na základe zmluvy. Reštrukturalizačný plán dlžníka v čl. 20.5.1 určil minimálnu jednotkovú cenu za m2 bytu, loggie, kancelárie, parkovacieho miesta, a zároveň podmienil právne úkony dlžníka týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam súhlasom dozorného správcu, pričom uvedené náležitosti pri uzatvorení zmluvy boli naplnené. Hoci reštrukturalizačný plán nemal výslovné ustanovenie o zohľadňovaní preddavku na kúpnu cenu pri prevodoch vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam, ktorý žalovaný II vo výške vyplývajúcej zo žaloby zaplatil, uvedené neznamená, že by žalovaný II mal v súvislosti s uzatvorením zmluvy opätovne zaplatiť plnú kúpnu cenu, hoci pred uzatvorením zmluvy na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve preukázateľne časť kúpnej ceny uhradila ako preddavok. Len v zostávajúcej časti tak v čase uzatvorenia zmluvy bol jej záväzok zaplatiť kúpnu cenu nesplnený. Obsahom dojednania kúpnej ceny v zmluve a spôsobu jej zaplatenia nebol právny úkon započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného II, ale len konštatovanie o úhrade časti kúpnej ceny vo forme preddavku pred jej uzavretím a zostávajúcej časti kúpnej ceny. Uvedené nie je v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu dlžníka, rovnako nejde o dojednanie zmluvných strán, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, ktoré by zákon obchádzalo alebo ktoré by poškodzovalo veriteľov úpadcu v konkurze, resp. zvýhodňovalo žalovaného II oproti ostatným veriteľom. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 17.6, 17.7 a 17.8 reštrukturalizačného plánu, tak súd uvádza, že minimálna kúpna cena určená plánom za jednotlivý byt, resp. nebytový priestor na základe zmluvy žalovaným II zaplatená bola, pričom súd nepovažoval za relevantné, v akom časovom momente, t. j., či pred uzatvorením zmluvy, a to formou preddavku na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve alebo po uzatvorení zmluvy v súlade s dojednaním zmluvných strán.
56. Na základe skutkových tvrdení žalobcu tak nemožno vo vzťahu k zmluve konštatovať jej neplatnosť ani ukracujúci charakter právneho úkonu, z ktorého dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu ani ukrátenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu dotknutým právnym úkonom v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, a to ako jeden z primárnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.
57. Čo sa týka žaloby o určenie neúčinnosti zmluvy, súd vo všeobecnosti uvádza, že v konaní o uplatnenom odporovacom práve podľa § 57 a nasl. ZKR, bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, je potrebné, aby bol naplnený všeobecný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Základnou podmienkou odporovateľnosti podľa § 58 a 59 ZKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je v zmysle § 57 ods. 1 ZKR preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Z uvedeného ustanovenia ZKR komplexne vyplýva, že aktívne legitimovaný subjekt je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je povinný v konaní aj preukázať. V čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, mal ukrátiť ktorúkoľvek, čo aj jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť. Zároveň odporovateľnosť predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, to
znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo čiastočne. Musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom v konkurze riadne prihlásená a zistená. A aj v prípade, ak by právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa už úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Stav majetku dlžníka pre posúdenie, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len na základe uvedeného možno ustáliť, či právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
58. Súd konštatuje, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a v dôsledku uvedeného ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne naplnenia všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. V konaní nebolo žalobcom tvrdené, že ku dňu účinnosti zmluvy mal úpadca aj iných veriteľov, ktorí si zároveň svoje existujúce pohľadávky v konkurze riadne a včas prihlásili a boli zistené. V konaní o odporovacej žalobe je súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu - konkrétneho veriteľa, resp. veriteľov, ktorých pohľadávky mali byť ukrátené, označiť ich. Právny zástupca žalobcu vo svojej žalobe, ako aj na pojednávaní vo všeobecnosti poukazoval iba na konečný zoznam pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu v záujme preukázania veriteľov, ktorí boli poškodení a ukrátení. Na pojednávaní poukazoval konkrétne iba na prihlásené pohľadávky, ktoré boli evidované v konečnom zozname pohľadávok, a to pohľadávku právneho predchodcu žalobcu zapísanú pod poradovým číslom 8/1, ako aj na pohľadávku záložného veriteľa. Súd nepovažoval za postačujúce odkaz žalobcu na konečný zoznam pohľadávok, z obsahu ktorého by súd podľa názoru žalobcu mal vyhľadať a ustáliť relevantné skutkové tvrdenia ohľadne naplnenia predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa § 57 ods. 4 ZKR.
59. Z pripojeného konkurzného spisu mal súd preukázané zo zoznamu pohľadávok, že žalobca je veriteľom prihlásenej a zistenej pohľadávky v celkovej výške 490.000,-Eur pod poradovým číslom 8/1. Z verejne dostupných výňatkov z Obchodného vestníka však nevyplýva, či pohľadávka žalobcu evidovaná pod uvedeným poradovým číslom v konečnom zozname pohľadávok existovala v čase vykonania, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. Uvedené skutočnosti ohľadne ukrátenia prihlásenej pohľadávky neboli zo strany žalobcu tvrdené a ani preukázané.
60. Súd záverom konštatuje, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu ďalšej všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku uskutočnenia odporovaného právneho úkonu došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že konkrétna pohľadávka alebo pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti právnych úkonov a ktoré boli prihlásené v konkurze, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Je a bolo povinnosťou žalobcu v konaní o uplatnenom odporovacom práve tvrdiť a preukázať, že pohľadávky veriteľov, a to minimálne aspoň jedného veriteľa, ktoré existovali v čase účinnosti napádaného právneho úkonu, nemohli byť z majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov práve v dôsledku ich uskutočnenia uspokojené vôbec alebo v menšom rozsahu. Ani samotný obsah konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu predpoklad ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky podľa § 57 ods. 4 ZKR nie je spôsobilý preukázať toto ukrátenie. Žalobca len vo všeobecnosti poukazoval na obsah konečného zoznamu pohľadávok, na veriteľov, ktorí boli zmluvou poškodení, netvrdil a nepreukázal však kvalifikované ukrátenie veriteľa, resp. veriteľov.
61. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu tak v časti o určenie neplatnosti zmluvy, ako aj v časti o určenie neúčinnosti zmluvy zamietol.
62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní I, II boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Podľa § 365 CSP
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).