Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-26-2015.pdf
PDF · 101.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci otca: O. A., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX C., E., I. P., zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M, PhD., advokátkou so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, proti matke: E. Y., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.Á. N. F. X, XXXX M., M., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, a maloletému dieťaťu: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I.Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 250,- Eur; výživné je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zročné výživné za obdobie od 16.06.2012 do konca mesiaca november 2017 vo výške 2.500,- Eur je otec povinný zaplatiť matke do 31.01.2018.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, v každom párnom kalendárnom mesiaci po dobu 10 dní od prvého pondelka v mesiaci od 08.00 hod. do druhej stredy v mesiaci do 19.00 hod. okrem mesiacov jún, august a december, v mesiaci jún v párnom roku od 05.06. od 08.00 hod. do 17.06. do 19.00 hod., v mesiaci jún v nepárnom roku od 05.06. od 08.00 hod. do 15.06. do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok od 15.12. od 08.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 08.00 hod. do 09.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. pričom otec je oprávnený počas tejto doby cestovať s maloletým dieťaťom iba na územie krajín Európskej únie, vrátane Spojného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Švajčiarska.
Matka je vždy povinná maloleté dieťa na styk s otcom v určenom čase pripraviť a otcovi maloleté dieťa v mieste bydliska matky odovzdať a otec je povinný matke v určenom čase maloleté dieťa vrátiť v mieste bydliska matky.
Matka a otec sú navzájom povinní zabezpečiť audiovizuálny kontakt druhého rodiča s maloletým dieťaťom prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype vždy v utorok, vo štvrtok a v nedeľu v každom týždni od 18.00 hod. do 19.00 hod., okrem toho je otec povinný aj v ostatných dňoch umožniť matke spojenie s maloletým dieťaťom v dĺžke 10-15 minút denne.
Matka je povinná informovať otca e-mailom o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, najmä o vycestovaní s maloletým dieťaťom mimo miesta obvyklého pobytu na dobu viac ako tri dni, o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o krúžkoch maloletého dieťaťa, vždy v pondelok v každom
kalendárnom týždni, pričom zároveň je matka povinná e-mailom doručiť otcovi aktuálnu fotografiu maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, bude navštevovať materskú školu Pillangó Óvoda, Szent István kir. út 7, 9200 Mosonmagyaróvár, v skupine s intenzívnou výučbou anglického jazyka, kurz plávania a individuálnu výučbu gréckeho jazyka dva dni v týždni v rozsahu 1 hodina (spolu dve hodiny) každý pondelok a každý štvrtok od 14.30 hod. do 15.30 hod. v priestoroch materskej školy Pillangó Óvoda, Szent István kir. út 7, 9200 Mosonmagyaróvár, pričom všetky tieto náklady je povinný zaplatiť otec maloletého dieťaťa.
II.Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, tiež v každom kalendárom roku v mesiaci júl od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od 03.08. od 08.00 hod. do 18.08. do 19.00 hod. Tento výrok rozsudku je vykonateľný jeho doručením.
III.Určuje, že matka maloletého dieťaťa E. Y., G.. XX.XX.XXXX, bola dňa 16.06.2012 slobodná.
IV.Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 300,80 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V.Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 300,80 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI.V prevyšujúcej časti štát nemá právo na náhradu trov konania.
VII.Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 16.01.2015, domáhal určenia svojho otcovstva k maloletému dieťaťu, pričom tvrdil, že je jeho otcom, k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením otca a matky však nedošlo. Písomným podaním zo dňa 04.03.2015 otec navrhol určiť priezvisko maloletého dieťaťa „Y. A.“, navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, upraviť rozsah svojho práva stretávať sa s dieťaťom, uložiť matke povinnosť poskytovať otcovi informácie o maloletom dieťati ako aj povinnosť umožniť otcovi kontakt s maloletým dieťaťom prostredníctvom počítačovej siete Skype a napokon navrhoval určiť maloletému dieťaťu škôlku s vyučovacím jazykom anglickým, na ktorú by platil všetky náklady.
2.Matka sa k podanému návrhu vyjadrila tak, že otázka otcovstva k maloletému dieťaťu nie je sporná, otec a matka sa mali dvakrát dostaviť aj na matričný úrad, k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov ale napokon nedošlo. Matka požadovala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 500,- Eur mesačne, nesúhlasila s určením priezviska maloletého dieťaťa „Y. A.“, styk otca s maloletým dieťaťom navrhovala upraviť najskôr v rozsahu štyroch a neskôr len v rozsahu dvoch dní v mesiaci vždy za prítomnosti matky, s poskytovaním požadovaných informácií otcovi súhlasila a súhlasila aj s kontaktom prostredníctvom počítačovej siete Skype, nesúhlasila však s určením škôlky pre maloleté dieťa navrhovanej jeho otcom.
3.V konaní došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, preto súd rozsudkom č.k. 6C/26/2015-118 zo dňa 25.06.2015, konanie vo veci určenia otcovstva k dieťaťu zastavil a rozhodol o určení priezviska maloletého dieťaťa, o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, o úprave vyživovacej povinnosti otca, o rozsahu práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom ako aj o výkone ďalších rodičovských práv a povinností.
4.Na základe odvolania matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/722/2015 zo dňa 15.06.2016, zrušil rozsudok okresného súdu č.k. 6C/26/2015-118 zo dňa 25.06.2015, okrem výrokov o zastavení konania vo veci určenia otcovstva k dieťaťu, o určení priezviska maloletého dieťaťa, a o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, a v zostávajúcom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.
5.Na pojednávaní vo veci dňa 02.11.2017 rodičia maloletého dieťaťa uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave vyživovacej povinnosti otca, o rozsahu práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom ako aj o výkone ďalších rodičovských práv a povinností uvedených vo výroku I. tohto rozsudku. So súhlasom kolízneho opatrovníka súd uzatvorenú rodičovskú dohodu schválil, pretože zodpovedá vykonanému dokazovaniu ako aj ustanoveniam Zákona o rodine, pričom ani Zákon o rodine ani CMP nevylučuje uzatvorenie rodičovskej dohody iba o časti rodičovských práv a povinností.
6.Pri úprave práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom v mesiacoch júl a august každého roka, ktoré nebolo predmetom uzatvorenej rodičovskej dohody, súd vychádzal z pravidiel uvedených v § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, a tiež je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tak ako základnou a najdôležitejšou povinnosťou rodiča je plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, rovnako najzákladnejším a najdôležitejším právom rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je právo stretávať sa so svojím dieťaťom, ako neoddeliteľná súčasť rodičovských práv, ako aj samotných práv dieťaťa. Navyše kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Obaja rodičia, a predovšetkým matka, si preto musia uvedomiť, že každý z nich má jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu v živote dieťaťa a každý z nich je schopný dieťaťu poskytnúť určité hodnoty (rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 5 sp. zn. 50P/336/2006 zo dňa 25.09.2006, publikovaný: Bulletin Advokacie č. 5/2007 s. 40). Aby rodič mohol realizovať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z jeho rodičovskej zodpovednosti, musí mať možnosť sa s dieťaťom stýkať a výchovne na dieťa pôsobiť. Rodič má právo stretávať sa s dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť, pričom na druhej strane napr. aj článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje tiež dieťaťu právo na styk s rodičom. Ak nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti ... nie je - ani pri plnom rešpekte k právam samotných maloletých detí - zákonný a tým menej potom ústavnoprávny dôvod k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. III. ÚS 125/1998 zo dňa 24.09.1998). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po rozhodnutí vo veci samej predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 6C/26/2015-118 zo dňa 25.06.2015, po počiatočnom odmietaní zo strany matky sa postupne začal otec s maloletým dieťaťom stretávať, najskôr za prítomnosti matky a v mieste bydliska matky, neskôr aj bez jej prítomnosti a napokon s dieťaťom vycestoval aj na územie Helénskej republiky bez prítomnosti matky. Z fotodokumentácie a videozáznamov (napr. č. l. 191-198) sa nejaví, že by stretnutia maloletého dieťaťa s jeho otcom mali na maloleté dieťa negatívny vplyv, pričom aj podľa výsledkov znaleckého dokazovania maloletý G. má svojho otca rád, má k nemu vybudovaný dobrý vzťah, otec je pre neho prirodzenou autoritou, u otca nie je dôvod spochybňovať kompetenciu vychovávať dieťa, znalkyňa preto odporučila upraviť právo otca stretávať sa so synom každý druhý mesiac po dobu 10 dní, okrem toho v mesiaci júl v každom roku od 01. do 20. ako aj počas Vianočných sviatkov. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov, súd znaleckým posudkom nie je viazaný a v súvislosti s ďalším dokazovaním môže sa od znaleckých záverov odchýliť. Všeobecné súdy musia pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti vychádzať z predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, ak je rozhodnutím súdu zverené dieťa do starostlivosti len jedného z rodičov, potom musí byť druhému rodičovi umožnené stýkať sa s dieťaťom v takej miere, aby postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti bol čo najviac naplnený, a ak má byť upravené právo nerezidentného rodiča stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom primerane, je nutné, aby rodič mal možnosť byť s dieťaťom aj počas významných sviatkov v roku a počas letných prázdnin by sa obaja rodičia mali vystriedať v starostlivosti o dieťa tak, aby s ním strávili každý v súhrne jeden mesiac (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. IV. ÚS 1921/17 zo dňa 21.11.2017). V predmetnej veci neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili v takejto úprave práva otca stretávať sa s dieťaťom počas letných mesiacov v súhrne po dobu jedného mesiaca, keď maloletý G. je v prítomnosti otca spokojný a nemá problém s cestovaním, ani s dlhším odlúčením od matky pri súčasnej prakticky dennej komunikácii s matkou. Preto súd právo otca stretávať sa maloletým dieťaťom v letných mesiacoch júl a august upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: G. Y., G.. XX.XX.XXXX, v každom kalendárom roku v mesiaci júl od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od 03.08. od 08.00 hod. do 18.08. do 19.00 hod., t.j. tak, aby každý z rodičov s dieťaťom strávil polovicu
letného obdobia. Otec sa takto stretne s dieťaťom dvakrát po dobu 15 dní, pričom matka súhlasila iba s tým, aby sa stretli dvakrát po dobu 12 dní. Právo otca aj počas tejto doby cestovať s maloletým dieťaťom iba na územie krajín Európskej únie, vrátane Spojného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Švajčiarska upravené dohodou rodičov zostáva aj pre obdobie mesiacov júl a august nedotknuté.
7.Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. Hoci v prípade nerealizovania stretnutia otca s dieťaťom nehrozí žiadna majetková škoda, ako už bolo uvedené vyššie, právo rodiča na stretávanie s dieťaťom je základným právom osobitne chráneným zákonmi, Ústavou aj medzinárodnými dohovormi. V prípade nerealizácie práva rodiča stretnúť sa so svojim dieťaťom po dlhšiu dobu dochádza k narušeniu vzájomných väzieb, čím môžu vzniknúť aj vážne následky s majetkovou škodou neporovnateľné. Súd zohľadnil doterajšie procesné správanie matky, z ktorého možno usúdiť, že matka druhý výrok rozsudku napadne odvolaním, v dôsledku čoho by vzájomné právo otca a maloletého dieťaťa stretnúť sa po dlhšie obdobie v roku nemohlo byť realizované. Na návrh otca preto súd rozhodol, že druhý výrok tohto rozsudku o úprave práva otca stretávať sa s maloletým dieťaťom počas mesiacov júl a august v každom roku je vykonateľný už jeho doručením.
8.Predmetom konania na základe zmeneného návrhu otca bolo aj určenie, že matka maloletého dieťaťa E. Y., G.. XX.XX.XXXX, bola dňa 16.06.2012 slobodná. Tento zmenený návrh otec odôvodňoval tým, že maloletý G. narodením dňa XX.XX.XXXX získal aj grécke štátne občianstvo, pričom matka odmieta otcovi poskytnúť súčinnosť podaním vyhlásenia o jej osobnom stave a orgány Slovenskej republiky takéto potvrdenie o osobnom stave nevydávajú. Zákon o matrikách č. 154/1994 Z. z. v § 28 ods. 1 písm. b) vyžaduje predloženie dokladu (potvrdenia) o osobnom stave v prípade uzatvorenia manželstva cudzincom. Slovenské štátny orgány (ani matrika ani žiadny iný štátny orgán) však nevydávajú potvrdenia o osobnom stave slovenských občanov, ktoré zahraničné matričné a iné orgány rovnako vyžadujú. Preto napr. v prípade uzatvorenia manželstva slovenského občana v Poľsku, občan Slovenskej republiky musí požiadať príslušný sąd okręgowy o vydanie rozhodnutia, v ktorom súd povolí výnimočne uzatvoriť manželstvo bez predpísaných dokladov, t.j. bez dokladu o osobnom stave cudzieho štátneho príslušníka. Potvrdenie o osobnom stave slovenských občanov vyžaduje napr. aj Rakúska sociálna poisťovňa pre účely vyplácania dôchodkov slovenským občanom. Vo všetkých týchto a iných prípadoch slovenský občania nemôžu predložiť potvrdenie slovenského štátneho orgánu o svojom osobnom stave, pretože takéto potvrdenie matrika nevydáva (lebo v zákone o matrikách nie je na to osobitné ustanovenie, ktoré by to umožňovalo) a zároveň nie je na to príslušný ani žiadny iný štátny orgán. Ak nie je žiadny iný štátny orgán, ktorý by mal právomoc o určitom spore alebo veci rozhodnúť, potom platí ústavná zásada, že takáto vec patrí do právomoci súdu (vyjadrená na úrovni jednoduchého práva napr. v § 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, alebo v § 3 a § 10 ods. 1 CSP). CSP ani CMP osobitné ustanovenia o konaní v takýchto prípadoch neobsahujú, z podstaty takéhoto predmetu konania, ktorým je určenie osobného stavu matky v deň narodenia dieťaťa však vyplýva, že takýto predmet konania nie je vecou starostlivosti o dieťa, ale ide skôr o vec sporového charakteru medzi otcom a matkou dieťaťa. Z hľadiska skutkového stavu matka nepopiera, že v deň narodenia maloletého dieťaťa XX.XX.XXXX bola slobodná, čo matka potvrdila aj na pojednávaní vo veci dňa 02.11.2017, matka len odmieta poskytnúť otcovi potrebnú súčinnosť. Keďže je nesporné, že matka dieťaťa bola dňa XX.XX.XXXX slobodná, súd na návrh otca tento osobný stav matky určil výrokom rozsudku, vzhľadom na to, že boli splnené podmienky pre spojenie vecí podľa § 166 ods. 1 CSP (skutkový súvis alebo vzťah k tým istým stranám) s prebiehajúcim konaním vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Ani prípadná povinnosť vojenskej služby nebráni určeniu osobného stavu matky, pretože Helénska republika je súčasťou priestoru slobody a bezpečnosti Európskej únie, kde možnosť vojenského konfliktu je len teoretická. Týmto výrokom zároveň súd nerozhodol o určení občianstva maloletého dieťaťa, pretože štátne občianstvo Helénskej republiky maloletý G. nadobudol už svojim narodením, nezávisle od jeho vôle alebo od vôle jeho rodičov. Nadobudnutie dvojitého štátneho občianstva v tomto prípade nevylučuje ani zákon č. 40/1993 Z. z., podľa § 9 ods. 1 písm. b) ktorého štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, teda nie na základe inej právnej skutočnosti (napr. narodením).
9.Štátu v konaní vznikli trovy konania zaplatením nákladov znaleckého dokazovania v celkovej sume 844,17 Eur, keďže ani jeden z rodičov stanovenú zálohu na trovy znaleckého dokazovania nezaplatil. Z týchto nákladov časť vo výške 242,57 Eur boli hotové výdavky znalkyne za trovy tlmočenia pri vyšetrení
maloletého dieťaťa a matky, o túto sumu znížené náklady znaleckého dokazovania predstavujú 601,60 Eur, z čoho po jednej polovici v sume 300,80 Eur zaviazal súd zaplatiť náhradu trov konania štátu matku aj otca s ich súhlasom na účet Okresného súdu Revúca. V prevyšujúcej časti vznikli, resp. vzniknú štátu trovy konania len v súvislosti s tlmočením na pojednávaniach a pri vyšetrení maloletého dieťaťa a matky znalkyňou, tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP znáša štát. Preto v tomto rozsahu súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal.
10.Hlavným predmetom konania bola úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu, o trovách konania účastníkov preto súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP).
11.Neodkladné opatrenia, ktoré boli nariadené v priebehu konania súd nezrušil, pretože neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 6C/26/2015-211 zo dňa 14.09.2016 bolo časovo obmedzené vykonateľnosťou rozsudku vo veci samej a neodkladné opatrenia nariadené uzneseniami č.k. 6C/26/2015-345 zo dňa 28.04.2017 a č.k. 6C/26/2015-479 zo dňa 18.12.2017 boli jednorazového charakteru a ich ďalší výkon neprichádza do úvahy.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku o schválení rodičovskej dohody odvolanie rodičov nie je prípustné (§ 122 CMP). Proti ostatným výrokom tohto rozsudku okrem výšky trov konania možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.