Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-250-2017.pdf
PDF · 142 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/250/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Ing. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U., L. S. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovaným: 1/ METEOR - D.S., s. r. o., so sídlom Veľké Dvorníky 246, IČO 36 249 718, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Bernolákovo, Gróbska 19, IČO: 36 860 646, 2/ NEA PLAST EU, s. r. o., so sídlom Dunajská Streda, Kračanská cesta 5943/40, IČO 46 521 241, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/11/2016-230 zo dňa 22. júna 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ voči výroku napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia, že žalobca je vlastníkom pozemkov registra „C“ vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2 o d m i e t a .
II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného 1/ z r u š u j e a vec mu vracia v zrušenom rozsahu na konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/45 k celku pozemkov registra „E“ vedených na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 166/101 orná pôda vo výmere 169 m2, parc. č. 166/102 orná pôda vo výmere 6798 m2; spoluvlastníckeho podielu 783/6711 k celku pozemku registra „C“ vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 474 lesné pozemky vo výmere 6711 m2; nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. - pozemkov registra „C“ parc. č. 411 orná pôda vo výmere 3345 m2, parc. č. 420 orná pôda vo výmere 3524 m2, parc. č. 431 orná pôda vo výmere 2327 m2, parc. č. 527 orná pôda vo výmere 6000 m2, parc. č. 547 orná pôda vo výmere 12003 m2, parc. č. 921/1 orná pôda vo výmere 19927 m2, parc. č. 921/2 orná pôda vo výmere 7902 m2, pozemkov registra „E“ - parc. č. 167/301 orná pôda vo výmere 110 m2, parc. č. 167/302 orná pôda vo výmere 3540 m2, parc. č. 167/401 orná pôda vo výmere 281 m2, parc. č. 167/402 orná pôda vo výmere 5730 m2, parc. č. 167/403 orná pôda vo výmere 7 m2; pozemkov registra „C“ vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2 a zároveň priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ako i s poukazom na procesné ust. § 137 písm. c), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že evidovaným vlastníkom dotknutých nehnuteľností na listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX pre kat. úz. P. J. je žalovaný 1/ a dotknutých nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX je žalovaný 2/. Kúpnou zmluvou označenou (ručne dopísaným) dátumom 3.10.2013 mal žalobca žalovanému 1/ predať (žalobným výrokom) dotknuté nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 16.500,- Eur. Zmluva obsahuje poznámku, že kupujúci vykonáva v katastri obce poľnohospodársku výrobu už najmenej 3 roky pred dňom uzavretia kúpnej zmluvy. Zmluva je spísaná na troch listoch, na štvrtom liste je pripojená overovacia doložka podpisu žalobcu zo dňa 3.10.2013 na matrike Obce P. J. č. XXX/XXXX. Vkladové konanie prebehlo pod číslom V 8629/2014, vklad vlastníckeho práva žalovaného 1/ bol povolený dňa 9.12.2014. Kúpnou zmluvou zo dňa 3.10.2013 žalobca predal obchodnej spoločnosti Dreamtown Invest nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 148/249 a 148/285. Opäť na osobitnom liste sa nachádza overovacia doložka pod č. 245/2013 k podpisu žalobcu. Zámennou zmluvou zo dňa 30.7.2015 žalovaný 1/ nehnuteľnosti z listu vlastníctva č. XXXX previedol na žalovaného 2/. Vkladové konanie prebehlo pod číslom V 4995/15, vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ bol povolený dňa 31.08.2015. Pod poradovým číslom 245 v Osvedčovacej knihe podpisu bol dňa 3.10.2013 overený podpis žalobcu na kúpnej zmluve. V položke sa nachádzajú dva podpisy žalobcu, pri označení listiny „kúpna zmluva“ je viditeľne iným perom dopísaná poznámka „- METEOR - D. S.“. Podpisy overované pod položkami 244 (žiadosť o poskytnutie štipendia) a 246 (plnomocenstvo pre firmu) nesúvisia s vecou. Znaleckým posudkom zo dňa 30.9.2016 vyhotoveným v trestnom konaní vedenom v súčasnosti Krajským riaditeľstvom PZ, odboru kriminálnej polície v Trnave pod č. KRP-5/2-VYS-TT-2016 bol vyhodnocovaný aj podpis žalobcu (sporný materiál SM1, SM2 - rovnopisy spornej kúpnej zmluvy), ktorými bola opatrená sporná (neplatnosťou napadnutá) kúpna zmluva zo dňa 3.10.2013. V závere znalec uviedol, že podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou 8629/14 zo dňa 3.10.2013 a podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou Meteor DS s.r.o. zo dňa 3.10.2013 vykazujú pri vzájomnom porovnaní také zhodné znaky, na základe, ktorých je možné konštatovať, že sporné podpisy na obidvoch dokumentoch vyhotovil totožný pisateľ. Na hodnotených (sporných SM a porovnávacích PM) dokumentoch boli zistené tak podobné a zhodné, ako aj rozdielne znaky, napriek zisteným rozdielnym znakom nie je možné jednoznačne spochybniť pravosť podpisov žalobcu na vyššie uvedených dokumentoch, nie je možné žalobcu jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporných podpisov. Znalec uviedol aj poznámku, že na sporných podpisoch je pri vzájomnom porovnaní s podpismi, ktoré mali byť vyhotovené v totožný deň, zvýšený výskyt rozdielnych znakov, oproti podpisom, ktoré vznikli takisto v ten istý, ale iný, deň, ktoré vykazujú navzájom viac zhodných znakov a vykazujú zhodné znaky s podpismi aj v materiáli označenými ako SM4 a SM5. Z praxe znalec potvrdil, že podpisy vyhotovené v ten istý deň, prípadne v tom istom čase, vykazujú navzájom viac zhodných znakov než podpisy, ktoré vznikli s väčším časovým odstupom, v tomto prípade sa to nepotvrdilo.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení tu je. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca v žalobe tvrdil, že kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ nepodpísal, ohľadne pravosti jeho podpisu sa na jeho podnet viedlo aj trestné konanie. Tu je potrebné uviesť, že (tvrdená) negatívna skutočnosť sa nedá preukázať dôkazmi, a preto bolo dôkazné bremeno na žalovaných, aby preukázali, že v prípade spornej kúpnej zmluvy došlo k jej platnému uzavretiu, a teda k podpísaniu zmluvy osobne zo strany žalobcu. Okresnému súdu bola predložená sporná kúpna zmluva, na ktorú bol dodatočne rukou uvedený dátum, ktorý dátum bol však v prípade druhej zmluvy uzavretej s firmou Dreamtown v ten istý deň uvedený priamo v texte zmluvy, čo spochybňuje spornú zmluvu v čase, kedy mala byť spísaná a uzavretá a navodzuje tak dojem, že bola antidatovaná (napriek výpovedi svedkyne L. v trestnom konaní, ktorá vypovedala vo vlastnom záujme vyhnúť sa dôsledkom v zistenej manipulácii s osvedčovaním podpisov). Rovnako nebolo súdu preukázané osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve, ako žiada citované ustanovenie § 42 ods. 3 katastrálneho zákona, nakoľko do osvedčovacej knihy bola špekulatívne dodatočne uvedená poznámka „Meteor DS“, pričom preukázateľne pri položke 245 z roku 2013 v osvedčovacej knihe došlo k overeniu podpisu žalobcu v prípade Dreamtown (ktorá poznámka však už na položke uvedená nebola). Podpis na každom dokumente musí byť overený osobitne, žiadna „administratívna chyba“ nie je ospravedlnením. Skutočnosti, že podpis žalobcu na spornej zmluve (ktorý nebol jednoznačne znalcom označený za podpis žalobcu, ale nebolo to ani vylúčené) nebol overený v súlade so zákonom, nasvedčujú aj špekulácie ohľadne času podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, k čomu došlo až koncom roka 2014 a výpoveď svedka O., ktorý vraj čakal na zmenu právnej úpravy (o ktorej však v októbri 2013 nemohol mať vedomosti). Pokiaľ žalobca aj mal záujem v júli 2013 dotknuté nehnuteľnosti
predať, nemožno tento prejav vôle stotožniť v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy. V danom prípade mal súd za to, že k osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo, navyše podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený, zmluva tak nebola platne uzavretá a k prevodu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť.
5. Po procesnej stránke bol žalobca v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný 1/, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že napriek konštatovaniu v bode 10 napadnutého rozsudku „V závere znalec uviedol, že podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou 8629/14 zo dňa 03.10.2013 a podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou Meteor DS s.r.o. zo dňa 03.10.2013 vykazujú pri vzájomnom porovnaní také zhodné znaky, na základe, ktorých je možné konštatovať, že sporné podpisy na obidvoch dokumentoch vyhotovil totožný pisateľ“, z ktorého je zrejmé, že podpis žalobcu na spornej kúpnej zmluve, je pravým podpisom, čo napokon v konaní sám žalobca nikdy relevantne nespochybnil, a napriek skutočnosti, že predmetná zmluva bola riadne opatrená overovacou pečiatkou, súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru v bode 29. Súhlasí s tým, že negatívna skutočnosť sa nedá preukázať, avšak v danom prípade ide o logicky aj skutkovo nepravdivé a nesprávne konštatovanie, keďže žalobca podľa konštatovania okresného súdu sám tvrdil, že spornú kúpnu zmluvu nepodpísal. V danej veci totiž nejde o nemožnosť nepreukázania takejto negatívnej skutočnosti, sám okresný súd skonštatoval závery písmoznalca, ktorý jednoznačne skonštatoval, že zmluvu žalobca podpísal (navyše sa tak stalo v rámci trestného konania). Okresný súd iba konštatuje, že kúpna zmluva, na ktorej je spochybňovaný podpis žalobcu, mala byť antidatovaná (že to navodzuje taký dojem). Priamo v rozpore s vykonaným dokazovaním je skutkový záver súdu prvej inštancie (uvedené v odseku 29), že „ k osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo, navyše podpis na strane predávajúceho (pozn. žalobcu) nebol riadne overený...“. Dáva do pozornosti zápisnice z pripojeného vyšetrovacieho spisu, tiež že pri konfrontácii so svedkom Q. O. žalobca sám pripustil, že spornú kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ podpísal. Okresný súd nekonštatoval rozpor so žiadnym zákonným ustanovením týkajúcim sa overovania podpisov na základe zákona č. 599/2001 Z. z., napriek tomu konštatuje, že podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený. Poukázal na § 7 ods. 3 a § 4 ods. 3 zákona č. 599/2001 Z. z.
7. Žalobca odvolanie voči rozsudku nepodal a k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a uplatňuje si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1/). Zo znaleckého posudku možno vyvodiť určitý stupeň pochybnosti znalca nad tým, či kúpnu zmluvu naozaj podpísal žalobca, a preto v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného 1/, že znalec jednoznačne skonštatoval, že žalobca zmluvu podpísal. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s tvrdeniami žalovaného 1/ uvedenými v odvolaní poukazuje na to, že žalovaný 1/ sa nikdy platne nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca je absolútne neplatná. Podľa výpovedí svedkov vypočutých v konaní kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve nikdy nemala byť zaplatená žalobcovi. V danom prípade sa jedná o zastretú darovaciu zmluvu. Zároveň prejav vôle darovať nehnuteľnosť nebol vykonaný písomne a preto je táto zmluva absolútne neplatná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/179/2010 zo dňa 28.9.2010.
8. Žalovaný 2/ odvolanie voči rozsudku nepodal a k odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne nevyjadril. Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2 a so žalovaným 1/ procesné spoločenstvo (nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP a ani nútené podľa § 78 ods. 1 CSP) netvoria, je napadnutý rozsudok voči nemu (ohľadom vyššie uvedených nehnuteľností) právoplatný, vrátane výroku o náhrade trov konania (medzi žalobcom a žalovaným 2/). Odvolací súd poukazuje na to, že zákonná úprava Civilného sporového poriadku rozlišuje spoločenstvo samostatné, nerozlučné a nútené. Pričom v samostatnom spoločenstve (§ 76 CSP) ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba, voči každému zo zúčastnených môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté, lehota na podanie odvolania plynie doručením rozsudku každému spoločníkovi samostatne, tak je tomu aj v danej veci. Naproti tomu pri nerozlučnom spoločenstve (§ 77
CSP) spravidla bude z právneho predpisu vyplývať určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi subjektmi, a pri nútenom spoločenstve (§ 78 CSP) je jeho existencia vynútená hmotnoprávnou úpravou.
9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolanie bola podané dňa 28.6.2017. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaného 1/ musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného 1/ je nevyhnutné čiastočne odmietnuť (§ 386 písm. b/ CSP), nakoľko odvolanie v časti určenia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2, podala neoprávnená osoba.
11. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
12. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.
13. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenie § 359 CSP za to, že na strane žalovaného 1/ napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie ohľadne určenia vlastníckeho práva v časti určenia, že žalobca je vlastníkom pozemkov registra „C“ vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 447 orná pôda vo výmere 9019 m2 a parc. č. 453 orná pôda vo výmere 1524 m2, nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny pocit žalovaného 1/. Takýto záver vyplýva z vykonaného dokazovania, keďže žalovaný 1/ nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie. Daný rozsudok v tejto časti sa žalovaného 1/ teda nijako objektívne nedotýka, a teda žalovaný 1/ podal odvolanie ako neoprávnená osoba, pričom žalovaný 2/ rozsudok súdu prvej inštancia nenapadol ako samostatný procesný spoločník odvolaním, tak ako už odvolací súd konštatuje v odseku 8. Uvedený záver sa vzťahuje na odvolanie žalovaného 1/ aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, keďže ide o závislý výrok, ktorý ani nebol žalovaným 1/ napadnutý osobitnou odvolacou argumentáciou.
14. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) zohľadniac záver odvolacieho súdu v odseku 13, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (určenia, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/45 k celku pozemkov registra „E“ vedených na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 166/101 orná pôda vo výmere 169 m2, parc. č. 166/102 orná pôda vo výmere 6798 m2; spoluvlastníckeho podielu
783/6711 k celku pozemku registra „C“ vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 474 lesné pozemky vo výmere 6711 m2; nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. - pozemkov registra „C“ parc. č. 411 orná pôda vo výmere 3345 m2, parc. č. 420 orná pôda vo výmere 3524 m2, parc. č. 431 orná pôda vo výmere 2327 m2, parc. č. 527 orná pôda vo výmere 6000 m2, parc. č. 547 orná pôda vo výmere 12003 m2, parc. č. 921/1 orná pôda vo výmere 19927 m2, parc. č. 921/2 orná pôda vo výmere 7902 m2, pozemkov registra „E“ - parc. č. 167/301 orná pôda vo výmere 110 m2, parc. č. 167/302 orná pôda vo výmere 3540 m2, parc. č. 167/401 orná pôda vo výmere 281 m2, parc. č. 167/402 orná pôda vo výmere 5730 m2, parc. č. 167/403 orná pôda vo výmere 7 m2) vecne nesprávny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie podľa 389 ods. 1 písm. b) CSP.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného 1/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/45 k celku pozemkov registra „E“ vedených na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 166/101 orná pôda vo výmere 169 m2, parc. č. 166/102 orná pôda vo výmere 6798 m2; spoluvlastníckeho podielu 783/6711 k celku pozemku registra „C“ vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. J. parc. č. 474 lesné pozemky vo výmere 6711 m2; nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. P. J. - pozemkov registra „C“ parc. č. 411 orná pôda vo výmere 3345 m2, parc. č. 420 orná pôda vo výmere 3524 m2, parc. č. 431 orná pôda vo výmere 2327 m2, parc. č. 527 orná pôda vo výmere 6000 m2, parc. č. 547 orná pôda vo výmere 12003 m2, parc. č. 921/1 orná pôda vo výmere 19927 m2, parc. č. 921/2 orná pôda vo výmere 7902 m2, pozemkov registra „E“ - parc. č. 167/301 orná pôda vo výmere 110 m2, parc. č. 167/302 orná pôda vo výmere 3540 m2, parc. č. 167/401 orná pôda vo výmere 281 m2, parc. č. 167/402 orná pôda vo výmere 5730 m2, parc. č. 167/403 orná pôda vo výmere 7 m2 a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom (žalovaný 1/).
16. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v žalobe žalobca okrem iného poukázal na skutočnosť, že vo veci sa vedie na OR PZ Dunajská Streda trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pod ČVS: ORP-488/2-VYS-DS-2015. Dňa 30.3.2016 oznámilo OR PZ v Dunajskej Strede, že vyšetrovací spis ČVS: ORP-488/2-VYS-DS-2015 bol dňa 27.1.2016 odstúpený na Odbor kriminálnej polície, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave pod číslom KRP-5/2-VYS-TT-2016. Dňa 20.10.2016 doručilo KR PZ v Trnave znalecký posudok (fotokópia) č. 30/2016 Dňa 3.10.2013 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha v predmetnom konaní. Zároveň dňa 3.10.2013 žalobca uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim DREAMTOWN INVEST s.r.o. Pod položkou č. 245 Osvedčovacej knihy podpisu bol dňa 3.10.2013 osvedčený podpis žalobcu na kúpnej zmluve (METEOR - D.S.). Zo znaleckého posudku číslo 30/2016 vyhotoveného znalkyňou Mgr. Alenou Najšlovou (odbor písmoznalectvo, ručné písmo) dňa 30.9.2016 v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom PZ, odboru kriminálnej polície v Trnave pod č. KRP-5/2-VYS-TT-2016 vyplýva, že podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou 8629/14 zo dňa 3.10.2013 a podpis obsiahnutý na dokumente kúpna zmluva s poznámkou Meteor DS s.r.o. zo dňa 3.10.2013 vykazujú pri vzájomnom porovnaní také zhodné znaky, na základe, ktorých je možné konštatovať, že sporné podpisy na obidvoch dokumentoch (stopa č. 1, stopa č. 2) vyhotovil totožný pisateľ. Pri vzájomnom porovnávaní sporných podpisov na sporných dokumentoch (stopa č. 1, stopa č. 2) so vzorkami podpisov predložených od Ing. N. I. boli zistené tak podobné a zhodné, ako i rozdielne znaky. Napriek zisteným rozdielnym znakom nie je možné jednoznačne spochybniť pravosť podpisov Ing. N. I. na vyššie uvedených dokumentoch (stopa č. 1, stopa č. 2). Ing. N. I. nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporných podpisov. Spresnenie záveru by bolo pravdepodobne možné po predložení ďalších výtlačkov kúpnych zmlúv (v zmluvách je uvedené, že boli vyhotovené v 4 vyhotoveniach). V poznámke znalkyňa uviedla, že na sporných podpisoch mat. ozn. SM1 a SM2 je zarážajúci pri vzájomnom porovnaní so spornými podpismi SM4 a SM5, ktoré mali byť vyhotovené v totožný deň (3.10.2013), zvýšený výskyt rozdielnych znakov. Z praxe znalkyňa potvrdila, že podpisy vyhotovené v ten istý deň, prípadne v tom istom čase, vykazujú navzájom viac zhodných znakov než podpisy, ktoré vznikli s väčším časovým odstupom, v tomto prípade sa to nepotvrdilo. Na pojednávaní dňa 14.11.2016 sa prvoinštančný súd oboznámil s obsahom vyššie uvedeného znaleckého posudku, avšak už pred oboznámením sa s ním postupoval podľa § 181 CSP (bez bližšieho označenia konkrétnych odsekov). Po vypočutí nahrávky z pojednávania zo dňa 14.11.2016 odvolací súd však zistil, že okresný súd síce v zápisnici zachytil postup podľa § 181 CSP (ods. 2), avšak prítomným stranám uviedol, že sa vyjadriť podľa § 181 CSP na pojednávaní nemôže (bez uvedenia dôvodu) a zároveň stranám predložil znalecký posudok k nahliadnutiu. Dňa 1.12.2016 navrhol žalovaný 1/ pripojiť vyšetrovací spis ČVS: KRP-5/2-VYS- TT-2016. Dňa 27.12.2016 bol do spisu okresného súdu zaslaný požadovaný vyšetrovací spis.
17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
18. Podľa § 39, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
20. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa vo vonkajšom svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností je zavŕšená až podpismi predávajúceho a kupujúceho. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť, ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).
22. V odseku 29 napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uzavrel, že na spornú kúpnu zmluvu bol dodatočne rukou uvedený dátum (ktorý bol však v prípade druhej zmluvy uzavretej s firmou Dreamtown v ten istý deň uvedený priamo v texte zmluvy), čo spochybňuje spornú zmluvu v čase, kedy mala byť spísaná a uzavretá, a navodzuje tak dojem, že bola antidatovaná. Rovnako podľa súdu nebolo preukázané osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve, ako žiada § 42 ods. 3 katastrálneho zákona, nakoľko do osvedčovacej knihy bola špekulatívne dodatočne uvedená poznámka „Meteor DS“, pričom preukázateľne pri položke 245 z roku 2013 v osvedčovacej knihe došlo k overeniu podpisu žalobcu v prípade Dreamtown (ktorá poznámka však už na položke uvedená nebola). Podpis na každom dokumente musí byť overený osobitne, žiadna „administratívna chyba“ nie je ospravedlnením. Skutočnosti, že podpis žalobcu na spornej zmluve (ktorý nebol jednoznačne znalcom označený za podpis žalobcu, ale nebolo to ani vylúčené) nebol overený v súlade so zákonom, nasvedčujú aj špekulácie ohľadne času podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, k čomu došlo až koncom roka 2014 a výpoveď svedka O., ktorý vraj čakal na zmenu právnej úpravy (o ktorej však v októbri 2013 nemohol mať vedomosti). Pokiaľ žalobca aj mal záujem v júli 2013 dotknuté nehnuteľnosti predať, nemožno tento prejav vôle stotožniť v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy. K osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo, navyše podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený, zmluva tak nebola platne uzavretá a k prevodu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť.
23. Jednou z odvolacích námietok žalovaného 1/, pritom však významnou bolo, že okresný súd v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním skonštatoval skutkový záver (uvedený v odseku 29 napadnutého rozsudku), že „k osobnému podpísaniu spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo...“. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou stotožnil len čiastočne, keďže mal za to, že záver okresného súdu uvedený v odseku 29 je prinajmenšom predčasný, a to s poukazom na to, že z odôvodenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel okresný súd k záveru, že žalobca predmetnú zmluvu osobne nepodpísal, keď odvolací súd má za to, že závery znaleckého posudku citované v odseku 16, nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o skutočnosť ohľadom podpisu žalobcu na predmetnej kúpnej zmluve, pričom znalkyňa vyslovila záver, že Ing. N. I. (žalobcu) nie je možné
jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporných podpisov (vrátanie predmetnej zmluvy). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ ako aj okresný súd si závery znaleckého posudku vykladajú každý rozdielnym spôsobom, keď žalovaný 1/ má za to, že žalobca predmetnú zmluvu podpísal, avšak prvoinštančný súd uzavrel, že k osobnému podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo. No napriek tomu, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie (predovšetkým výsluchom svedkov, ale aj oboznámením sa obsahom znaleckého posudku č. 30/2016), uvedené už nebolo náležite zohľadnené v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď okresný súd v odôvodnení neuviedol, aké skutkové okolnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli, neuviedol ani akým spôsobom jednotlivé vykonané dôkazy hodnotil.
24. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že záver o tom, že predmetná kúpna zmluva bola antidatovaná, bol skonštatovaný bez toho, aby okresný súd tento svoj záver odôvodnil s poukazom na konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal. Taktiež záver o tom, že podpis na každom dokumente musí byť overený osobitne a žiadna „administratívna chyba“ nie je ospravedlnením, bol okresným súdom uzavretý bez odkazu na konkrétne vykonaný dôkaz a zároveň súd prvej inštancie ohľadom uvedeného vôbec necitoval v odôvodnení napadnutého rozsudku konkrétne zákonné ustanovenia (zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami) a teda ani nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. Ani záver o tom, že podpis žalobcu na predmetnej zmluve nebol overený v súlade so zákonom, nevyplýva z obsahu odôvodenia napadnutého rozsudku s odkazom na dôkazy, ktoré uvedené preukazujú. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak pre svoju nekonzistentnosť a nepresvedčivosť pre odvolací súd nepreskúmateľné.
25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
29. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku (čo je použiteľné i pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
30. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
31. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
32. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
33. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).
34. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (t.j. absenciou argumentov, pre ktoré súd vyhovel žalobe a uzavrel, že k osobnému podpisu žalobcu spornej kúpnej zmluvy nedošlo, navyše podpis na strane predávajúceho nebol riadne overený, zmluva tak nebola platne uzavretá) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch fakticky nedostatočne odôvodnil právne a aj vecne, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
35. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
36. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
37. Ďalej odvolací súd má za to, že v súvislosti s námietkou žalovaného 1/, že v danej veci nejde o nemožnosť nepreukázania negatívnej skutočnosti (nepodpísanie zmluvy žalobcom), s ktorou sa odvolací súd stotožnil, je potrebné bližšie objasniť, že sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne strany. Medzi povinností strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti strany o jeho existencii a obsahu.
38. Samotná skutočnosť, či strana vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, nemá priamy vplyv na jej povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné
skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje) Ide o negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Nie každá negatívna skutočnosť spôsobuje obrátenie dôkazného bremena, ale iba taká, ktorá nie je len negatívnym gramatickým vyjadrením, ale faktickou neexistenciou, ktorú nemožno preukázať ani tvrdením inej, pozitívnej činnosti. V okolnostiach konkrétneho prípadu je preto potrebné dôkladne posúdiť, čo je po materiálnej (nie formálnej) stránke skutočným obsahom tvrdenia strany sporu. Z tohto dôvodu sa v jednotlivom prípade musí skúmať, či určitú negatívnu skutočnosť je možné preukázať prostredníctvom dôkazov preukazujúcich iné pozitívne skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku potvrdzovali (preukazovali) neexistenciu určitej skutočnosti. V danej veci je záver okresného súdu o tom, že tvrdenie žalobcu o nepodpísaní predmetnej kúpnej zmluvy je negatívnou skutočnosťou, ktorá sa nedá preukázať dôkazmi a preto bolo dôkazné bremeno na žalovaných (že došlo k podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu), podľa odvolacieho súdu nesprávny, a možno sa stotožniť s námietkou žalovaného 1/, ktorý tento záver okresného súdu dôvodne namietal. Odvolací súd má za to, že na preukázanie tvrdenia žalobcu, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísal, možno použiť ako dôkaz napr. znalecký posudok, prípadne výsluch svedka, napr. znalkyne, ktorá v rámci trestného konania vyhotovila znalecký posudok č. 30/2016. Pričom v danej veci sa okresný súd oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. 30/2016, ktorého závery však nemožno ohľadom podpisu predmetnej zmluvy žalobcom považovať za jednoznačné, tak ako už odvolací súd konštatuje v odseku 23.
39. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, hoci podľa obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 14.11.2016 bol takýto postup zachytený, avšak iba všeobecným odkazom na zákonné ustanovenie (bez uvedenia konkrétneho odseku), pričom nahrávka z tohto pojednávania neobsahuje postup okresného súdu vyplývajúci mu z uvedeného ustanovenia a iné zápisnice z pojednávaní z ďalších pojednávaní na okresnom súde neobsahujú už ani len odkaz na § 181 ods. 2 CSP.
40. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu, postupovať pritom v zmysle vyššie uvedených intencií, za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.
41. S poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).