Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: S. V.Ľ., W.. X.XX.XXXX, F. XXX XX Q. XXX, v konaní o zaplatenie 1.542,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/317/2015-60 zo dňa 25.7.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „súdu prvej inštancie“) č. k. 2C/317/2015-60 zo dňa 25.7.2016, súd prvej inštancie rozhodol takto: „Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 398,38 Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 304,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 304,82 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí“.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania (stranami sporu) na základe zmluvy o úvere zo dňa 17.05.2010, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Právny predchodca žalobcu vystupoval v danom právnom vzťahu ako podnikateľ, ktorý má poskytovanie úveru v predmete svojej činnosti, a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý úverom uspokojuje svoje potreby. Vychádzajúc z uvedeného zákona, v znení jeho účinnosti k dátumu podpisu zmluvy, postačuje, ak v zmluve absentuje čo i len jedna z podmienok uvedených v § 4 ods. 3 písm. a), b), d) až j), k) a l) k tomu, aby bola zmluva o úvere považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je pritom predovšetkým ochrana spotrebiteľa - dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obligatórne obsahovať, aby mal spotrebiteľ v

štádiu uzavretia zmluvného vzťahu dostatok informácií ohľadne podmienok poskytovaného úveru. Súd podrobením zmluvy súdnemu prieskumu ohľadne zisťovania obligatórnych náležitostí zmluvy zistil, že predmetná zmluva neobsahovala údaje o konečnej splatnosti úveru o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý zákon obligatórne vyžaduje. Vzhľadom k tomu súd konštatoval, že je potrebné považovať daný úver za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež sa v ďalšom súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou žaloby žalobcu, pokiaľ od žalovaného požadoval žalovanú sumu a dospel k záveru, že uplatnený nárok mu nemožno priznať. Keďže mal súd z predloženej platobnej histórie úveru preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.600,- eur, ktorú sumu bol povinný žalovaný žalobcovi vrátiť, vzhľadom na vyššie uvedené bez úrokov a bez poplatkov, pričom bolo zistené, že žalovaný z tohto úveru zaplatil celkom sumu vo výške 1.295,18 eur (teda sumu vyplývajúcu z prehľadu splátok a úhrad vo výške 1.195,18 eur a sumu 100,- eur spomenutú žalobcom v podaní zo dňa 7.6.2016, ktorú žalovaný uhradil dňa 28.1.2016), preto bolo potrebné žalobcovi priznať rozdiel medzi sumou 1.600,- eur a žalovaným uhradenou sumou 1.295,18 eur, t. j. vo výške 304,82 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 304,82 eur od 10.7.2015.

3. O zastavení konania rozhodol súd potom, čo žalovaný podaním zobral žalobu späť o zaplatenie poplatkov a zmluvných pokút vo výške 198,38 eur a taktiež zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 200,- eur s úrokom z omeškania z tejto sumy, pretože žalovaný dňa 20.7.2015 uhradil sumu 100,- eur a dňa 28.1.2016 sumu 100,- eur.

4. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, pretože žalovaný mal v prevažnej miere úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to vo výroku č. 3, v ktorom súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku č. 4 o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 838,86 eur a úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 838,86 eur od 10.7.2015 do zaplatenia. Súčasne si žiadal náhradu trov konania.

6. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátky istiny, úrokov a poplatkov, nie je správny a je v rozpore s článkom 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/ a Klára Bíroová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Má za to, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľov bez ťažkostí, s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve uvedený pre priemerného spotrebiteľa dostatočne, jasne a zrozumiteľne. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie súdom prvej inštancie zamietnutej časti žaloby, čo predstavuje sumu 838,86 eur s príslušenstvom, ako rozdiel medzi žalovanou sumou 1.542,06 eur a priznanou sumou 304,82 eur, spolu s čiastočným späťvzatím časti o zaplatenie 398,38 eur s príslušenstvom.

7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva:

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne podrobil uzavretú úverovú zmluvu skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

15. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bol odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (C-42/2015), podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve uvedený pre priemerného spotrebiteľa dostatočne, jasne a zrozumiteľne.

16. Súd prvej inštancie ustálil, že Zmluva o je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných náležitostí uvedených v písm. i) a g) § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. akcentujúc absenciu údaja o termíne splátok a konečnej splatnosti úveru.

17. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Rady 2008/2008/ES zo dňa 23.04.2008 (ďalej len „Smernica“), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

18. Z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.05.2010 odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že táto neobsahuje údaj o termíne jednotlivých splátok vyžadovaný ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z..

19. Tak Smernica, ako aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínu, resp. frekvenciu splátok. Zmluva o pôžičke zo dňa 17.5.2010 obsahuje údaj o výške splátky (55,26 Eur), počte splátok (48), avšak v zmluve nie je uvedené, kedy, teda v akom termíne, je spotrebiteľ povinný jednotlivé splátky uhrádzať na účet dodávateľa.

20. Termín splatnosti je uvedený len vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa, ktoré v bode 6.2 upravujú, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

21. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť len bližšiemu vysvetleniu, konkretizácii, príp. spresneniu náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Termín splatnosti splátok ako obligatórna náležitosť musí byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka a s tým spojená možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, príp. zmluvnú pokutu a pod.), pri existencii relevantného údaja o termíne prvej a ostatných splátok je tiež objektívne zistiteľná konečná splatnosť úveru.

22. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. je, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok. V zmluve zo dňa 17.5.2010 absentuje uvedenie dátumu splatnosti jednotlivých splátok. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Preto pre absenciu jednej z podstatných náležitostí v súlade s ust. § 4 ods. 3 in fine zákona č. 258/2001 Z. z., žalobcovi nevzniklo právo na úroky a poplatky dohodnuté v zmluve.

23. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd uvádza, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z., alebo pred tým účinného zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy a súd prvej inštancie náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa tohto zákona.

24. Nárok žalobcu súd prvej inštancie teda správne posudzoval podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom odvolací súd podotýka, že žalobcom uvádzaná smernica upravujúca spotrebiteľský vzťahy, sa v rámci jej prijatia a transponovania do právneho poriadku Slovenskej republiky uplatňuje v súvislosti s aplikáciou ustanovení zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zrušil zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel tak k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam, a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje preto správnosť týchto dôvodov a z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 aj potvrdil. Z tohto pohľadu sa potom javí aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania ako zákonné.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v konaní žalobca úspech nemal a úspešný žalovaný si ich nepožadoval.

27. Rozhodnutie odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .