Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6T/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Petrom Hunákom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 05. 2022, takto

rozhodol:

obžalovaný W. A., nar. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale U. T. - R., Y. XXX/X,

je vinný, že

dňa XX. XX. XXXX približne o 18.00 h v Brezne, na križovatke ulíc Mládežnícka a Vrbová fyzicky napadol J. P. ml. tak, že ho najprv jedenkrát udrel do zadnej časti hlavy počas toho, ako sedel vo svojom motorovom vozidle a následne po tom, ako J. P. J.. vystúpil z vozidla, ho W. A. opäť udrel do tváre, po čom J. P. J.. spadol na zem, kde ho W. A. niekoľkokrát udrel päsťami oboch rúk do oblasti tváre a taktiež ho uhryzol do pravej strany rebier, a toho istého dňa ho opäť napadol aj v čakárni NsP, n. o. Brezno, kde ho jedenkrát kopol do vnútornej časti pravej nohy, v dôsledku čoho J. P. J.. utrpel pomliaždeninu tváre a otras mozgu, odreniny na chrbte a ranu na hrudníku po uhryznutí, ktoré si vyžiadali jeho hospitalizáciu v NsP, n. o. Brezno od 07. 05. 2020 do 10. 05. 2020 a dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 15 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa ,

prečin výtržníctva podľa ,

za to sa odsudzuje

Podľa , , , , , , , , na úhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa je obžalovaný povinný trest vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému J. P. J.., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom M. Q. F., R. X, škodu, a to bolestné vo výške 709,10 Eur (35 bodov x 20,26 Eur).

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 30. 10. 2020 obžalobu na obvineného W. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa a pre prečin výtržníctva podľa , na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dňa 08. 12. 2020 súd vydal trestný rozkaz a uznal obvineného W. A. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa a z prečinu výtržníctva podľa a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky. Voči trestnému rozkazu podal dňa 14. 12. 2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno odpor.

Vzhľadom na nepriaznivú situáciu s COVID-19 ako aj opatrenia a vyhlášky MS SR, súd vo veci vytýčil prvé hlavné pojednávanie až na termín 24. 05. 2021, ktoré bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti obžalovaného zrušené. Ďalšie termín hlavného pojednávania súd vytýčil na deň 28. 06. 2021, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že družka, s ktorou obžalovaný býva v jednej domácnosti, bola dňa 20. 06. 2021 pozitívne testovaná na ochorenie COVID-19. Súd tento termín taktiež zrušil a pojednávanie vytýčil na deň 09. 08. 2021. Dňa 05. 08. 2021 bolo súdu opäť doručené ospravedlnenie obžalovaného z pojednávania vytýčeného na deň 09. 08. 2021 z dôvodu, že ďalšia osoba, s ktorou žije v spoločnej domácnosti bola dňa 04. 08. 2021 pozitívne testovaná na ochorenie COVID-19. Súd predmetné pojednávanie zrušil a vytýčil nový termín na deň 09. 09. 2021, pričom tento termín bol taktiež zrušený, a to z dôvodu práceneschopnosti obhajcu obžalovaného. Súd vytýčil nový termín na deň 25. 10. 2021 s upozornením, že v prípade, že sa ďalšie hlavné pojednávanie nebude konať z dôvodov na strane obhajcu, môže byť obžalovanému ustanovený náhradný obhajca.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2021 urobil obžalovaný W. A. vyhlásenie podľa , že je nevinný. Uviedol, že dátum si dobre pamätá, pracovali vtedy v Handlovej a odtiaľ išli domov. Išli na aute zn. Ford Galaxy. Po ceste domov najprv vyložil brata D. A. na Piesku, a ostatných odviezol na J. na J. X. Prišli tam ako je most, tam stála biela dodávka, pri ktorej stál poškodený. Obžalovaný zastal a chlapi vystúpili z jeho auta von. Uviedol, že predné okno mal stiahnuté a poškodený k nemu pristúpil, udrel ho do oblasti tváre a vytiahol z auta von, kde spolu padli na zem, pričom obžalovaný bol pod poškodeným. Uviedol, že cítil, že má asi vykĺbené ľavé rameno. Poškodený ho udieral do tváre, on sa bránil, skúšal ho odstrkovať, ale nešlo to, lebo poškodený je ťažký. Mal veľké bolesti, s rukou sa mu nedalo hýbať a ako sa bránil, tak ho musel uhryznúť, aby ho pustil. Obžalovaný nevidel na poškodenom žiadne viditeľné zranenia. Potom tam Rómovia kričali, aby sa nebili. Obžalovaný išiel svojou cestou, aj poškodený išiel svojou cestou. Uviedol, že sa mu nejako podarilo odšoférovať auto, pomáhal mu G. R. a Q. P.. Cesta im trvala možno aj pol hodinu a G. R. mu radil rýchlosti. Išli do nemocnice. Q. vystúpil pred nemocnicou a do nemocnice nešiel, lebo že je zamazaný, tak išiel autobusom domov, ale obžalovaný sa dozvedel, že Q. volal bratovi D. A., čo sa stalo. Potom prišli do čakárne, kde sa na chodbe stretli s bratom D. a rodičmi, pričom obžalovaný uviedol, že nevie, ako prišli a nepamätá si, či pred nimi alebo po nich. Nakoniec bol v nemocnici obžalovaný, jeho otec, mama, brat D. a G. R.. Išli do čakárne na pohotovosť, kde boli J. P. J.., R. P., J. P. a ich mama a otec, pričom P. ich napadli hneď ako vošli. Obžalovaný uviedol, že nevie, kto ich udrel, potom prišli sestričky, zavolali políciu a oddelili ich tak, že obžalovaný so svojou rodinou bol v jednej miestnosti a poškodený so svojou rodinou v druhej miestnosti. Následne obžalovaný čakal na poradovník, ošetrili ho a napravili mu rameno. Po ošetrení išiel na políciu, kde ako prvý podal trestné oznámenie. S ramenom potom musel chodiť na rehabilitáciu a dodnes má s ním problémy. Dodal, že problémy medzi obžalovaným a P. boli hlavne kvôli sestre a práci. Vo veci sa taktiež cíti poškodený, nakoľko bol takmer 42 dní pracovne neschopný. K tomu, že tvrdil, že pri konflikte bol prítomný aj J. P. Y.., uviedol, že toto nebola pravda a povedal to len preto, lebo J. P. J.. povedal, že pri konflikte bol aj brat obžalovaného D. A.. Na otázky obžalovaný odpovedal, že v ten deň na Mládežnícku doviezol R. R., G. R., R. A. a Q. P., ktorí všetci štyria boli svedkami incidentu, pričom počas incidentu Q. P. bol v aute alebo pri aute a ostatní traja vystupovali z auta. K zraneniam poškodeného uviedol, že ho obžalovaný uhryzol, lebo sa bránil, ale na tvár ho neudrel. Uviedol, že poškodený bol na ňom a sedel mu niekde pod kolenami a obžalovaný sa bránil tak, že ho rukou a kolenami odstrkával, a ako mu poškodený chytal ruky a išiel bližšie k nemu, tak ho obžalovaný uhryzol.

Svedok - poškodený J. P. J.. vo svojej výpovedi uviedol, že cca o 18:00 hod. sa nachádzal na Mazorníku, išiel z práce z Banskej Bystrice. Tesne predtým, ako odbočil na Mládežnícku ulicu si v spätnom zrkadle všimol modré auto zn. Ford. Poškodený si bol istý, že v aute je W. A., nakoľko sa obžalovaný telefonicky ráno vyhrážal jemu a aj jeho bratovi J. P.Á.. Z opatrnosti, aby sa obžalovanému vyhol, nešiel ku paneláku, ale zaparkoval bližšie, aby mohli vystúpiť robotníci, ktorých doviezol, nakoľko vedel, že aj obžalovaný doviezol svojich robotníkov. Vtedy to auto zaparkovalo za poškodeným, vystúpil z neho obžalovaný, ktorý prišiel k poškodenému, otvoril mu dvere a bez nejakých rečí ho udrel do oblasti hlavy. Následne pristúpil k autu D. A., brat W., ktorý poškodenému povedal, aby vystúpil z auta, lebo ho zabije. Poškodený z auta vystúpil a obžalovaný mu povedal, aby išli na bok, že sa idú porozprávať. Išli cca 5 metrov pred auto poškodeného. Následne ho obžalovaný udrel päsťou do oblasti tváre, na čo poškodený padol na zem. Obžalovaný sa na neho hodil a pokračoval v útoku. Po niekoľkých úderoch sa poškodenému podarilo zachytiť obžalovanému ruky, a následne na to ho obžalovaný začal biť hlavou. Poškodený sa obrátil na bruchu, na čo ho obžalovaný uhryzol na pravú stranu do oblasti rebier a tlačil mu prstom do oka. Poškodený uviedol, že na obžalovanom nesedel. Poškodený sa postavil a nevidel chlapcov, ktorí s ním prišli, myslel si, že zutekali, tak nastúpil do dodávky a vtedy mu zavolal otec, ktorý už o konflikte vedel a dozvedel sa o ňom od chlapcov, ktorí mu volali. Odišiel autom sám a naproti mu išiel brat s otcom aj mamou a stretli sa na Beňuši, kde prestúpil k bratovi do auta a odtiaľ išli do nemocnice. Dodávku do nemocnice odšoféroval brat R.. Poškodený sedel v aute brata J. vzadu, v aute bola ešte aj mama a otec. Poškodený uviedol, že celá výpoveď obžalovaného je postavená na klamstve, nakoľko bolo preukázané, že otec poškodeného na Mazorníku nebol. Po príchode do nemocnice, kým ich prijmú, bol tam poškodený, brat J. P., otec a matka. Brat R. P. sa tam vtedy nenachádzal, lebo bol kúpiť cigarety. Medzitým do nemocnice prišiel obžalovaný s bratom D., iba oni dvaja, D. A. pristúpil k poškodenému a udrel ho päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil aj dieru do líca, nakoľko neskôr sa zistilo, že mal v ruke zväzok kľúčov a medzi prstami mal kľúč. J. P. sa začal pasovať s D. A. a vtedy poškodeného kopol do vnútorného pravého kolena obžalovaný. Poškodený dodal, že brat R. P. celý čas pri konflikte nebol, prišiel až po konflikte. Vyšli sestričky, rozdelili ich tak, že P. boli v jednej miestnosti a A. v inej. Následne na to bol poškodený hospitalizovaný. Uviedol, že nie je pravda to, čo tvrdí obžalovaný, že ho mal napadnúť on s bratmi J. a R., pretože R. tam celý čas nebol, takže je to tiež založené na klamstve. Na otázky poškodený odpovedal, že v aute s ním boli U. R., N. R. a J. R.. Taktiež poškodený zotrval na tom, že pri incidente bol prítomný aj D. A., ktorý ale poškodeného na mieste nenapadol, ale vyhrážal sa mu, že ho zabije, ak nevystúpi. Poškodený uviedol, že keď vedel, čoho je D. A. schopný a za čo bol odsúdený, bál sa, že ak nevystúpi, skončí horšie, ako skončil. D. A. poškodeného napadol až v nemocnici. Poškodený ďalej uviedol, že nešiel hneď na políciu kvôli tomu, lebo vedel, že polícia už je oboznámená od jeho otca a chcel sa dostať čím skôr z Brezna preč, tak šiel naproti rodičom a auto odstavil až na Beňuši, kde sa s nimi stretol. Do nemocnice potom prišli ako prví. Následne v nemocnici videl obžalovaného s bratom D. a ich otca a mamu. Obžalovaný si držal rameno, nevie ktoré, ale nevyzeral, že by bol nejako obmedzený. Na otázku prokurátora, aby popísal konflikt uviedol, že to nevie celkom popísať, ale keď dostal vonku prvú ranu, čo bola celkovo druhá rana, padol na chrbát a obžalovaný sa na neho hodil, ležal na ňom a bil ho. Nevie už, ktorou rukou a ani koľko rán, ale po niekoľkých úderoch mu chytil ruky, strčil mu ich pod seba a on ako na ňom ležal, tak ho udieral hlavou do jeho hlavy. Keď dostal poškodený prvú hlavičku, otočil svoju hlavu doprava a nakukol ponad plece obžalovaného, či sa na neho nerozbiehajú tí chlapci, ktorí tam s ním boli. Zazrel tam Q., čo je synovec obžalovaného, R. P., taktiež je synovec obžalovaného, D. A. a boli tam jeden až dvaja chlapci, ktorých poškodený nepoznal. Neskôr sa dozvedel, že to boli R.. Po tejto pasovačke mu pustil ruky a stočil sa na brucho, pričom obžalovaný stále ležal na ňom. Vtedy mu obžalovaný začal tlačiť prstom do oka a zahryzol mu do pravej časti rebier, nepamätá si kedy.

A potom ho niekto pravdepodobne od poškodeného odtrhol. Keď sa poškodený postavil, tak pri ňom stál J. D.. Na otázky obhajkyne poškodený uviedol, že vedel, že auto zn. Ford patrí obžalovanému, ale to, že je v ňom obžalovaný vedel, až keď z neho obžalovaný vystúpil. Preto mu napadlo, keď zbadal auto obžalovaného, že zaparkuje bližšie a možno obžalovaný nebude vedieť, že je to on a len prejde k paneláku. Na otázku obhajkyne, či poškodený napadol obžalovaného, poškodený odpovedal, že on sa len bránil, že či si myslí, že keby on napadol obžalovaného, tak by tam všetci od obžalovaného len tak stáli a neopätovali by útok. K zraneniam obžalovaného uviedol, že trvá na tom, že obžalovaného nenapadol, ale nevylučuje, že zranenia mohli pri konflikte vzniknúť.

Súd vytýčil ďalší termín hlavného pojednávania na deň 02. 12. 2021. Obhajkyňa obžalovaného požiadala o odročenie uvedeného termínu z dôvodu epidemickej situácie. Súd uvedený termín zrušil a vytýčil nový termín na deň 24. 01. 2022.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2022 súd vypočul svedkov J. P. Y.., J.N. P., R. P., N. R., U. R. a J. R.. Svedok J. P. Y.. uviedol, že sa nachádzal s manželkou, synom J. a jeho družkou na F. XXX, kde mal medzi 17:45 hod až 18:00 hod telefonát od U. R., aby rýchlo išiel na Mazorník, lebo A. bijú syna J.. Nasadli do auta a zastavili sa pre syna R., ktorý bol na R.. So synom J. počas cesty telefonoval a stretli sa v obci Beňuš, kde R. presadol do dodávky, na ktorej bol syn J. a ten si presadol do auta k rodičom a bratovi J.. Odtiaľ išli do nemocnice do Brezna na urgent. Syn J. bol do pol pása vyzlečený a dobitý, mal monokel a uhryznutú asi pravú časť pod lopatkou a nejaké škrabance. Svedok uviedol, že ešte z rodinného domu volal na políciu, že syna J. bijú na Mazorníku, čo je zaznamenané aj vo zvukovom zázname. Keď prišli do nemocnice svedok opäť volal na políciu, lebo sa obával, že tam budú viacerí a opäť ich napadnú. Asi po 5 minútach išiel syn R. kúpiť cigarety. Následne prišli D. A., W. A. a asi R. R.. V tom ako prišli dnu, bratia A. napadli synov, R. R. sa do konfliktu nezapájal. D. A. prezývaný D. mal v ruke medzi prstami kľúče a zatvorenou päsťou udrel syna J. a spôsobil mu tržnú ranu na líci. Manželka sa išla syna zastať a W. A. ju kopol do nohy. Potom išli podať oznámenie. Svedok uviedol, že W. A. tvrdil polícii, keď bol vypovedať, že na Mazorníku bol on, J. P. Y.. spolu so synom J., čo sa však vôbec nezakladá na pravde, čo bolo dokázané aj pri vyšetrovateľovi, lebo sa mu priznal, že to nebola pravda, že svedok sa na tom mieste nenachádzal a chcel sa pomstiť. Na otázky svedok odpovedal, že na tvári obžalovaného nevidel žiadne zranenia, ale keď prechádzal, tak videl, že má sklopenú asi ľavú ruku, ale svedok sa dopočul a jeho vlastný synovec R. A. aj vypovedal, že na druhý deň ich W. A. viezol do práce. K motívu sa svedok vyjadril, že jeho názor je taký, že J. J. u obžalovaného pracoval, ale robil v otrasných podmienkach a odišiel od neho, za čo sa mu chcel obžalovaný pomstiť, lebo ho lanáril naspäť k sebe, ale J. J. s tým nesúhlasil. Syn J. s týmto nemal absolútne nič. Obžalovaný chcel obidvom synom ublížiť, a preto ich volal, nech si to s nimi rozdá. Svedok J. P.Á. uviedol, že dňa 07. 05. 2019 skoro ráno mu oznámil J. J., že mu opakovane volal W. A. a pýtal sa ho na pracovné a platobné podmienky. Svedka to nahnevalo, tak volal W. A. a opýtal som sa ho, prečo vyvoláva chlapom, prečo sa ich pýta také veci. Uviedol, že obžalovaný bol agresívny a vulgárny a obžalovaný ho vyzval nech sa zastaví na Štiavničke, že ho rozkope. V ten deň prišiel svedok z roboty domov približne okolo 17:00 hod. a išiel do obchodu. Okolo 18:00 hod. mu volal otec, že mu volal U., že A. bijú J. na Mazorníku. Svedok išiel po svojich rodičov a brata R., družku nechal na Hviezdoslavovej a išli do Brezna. Uviedol, že otec medzitým volal na políciu a J.. Stretli sa v obci Beňuš, kde brat R. presadol do dodávky a dobitý J. presadol do svedkovho auta a išli do nemocnice. Asi po 5-10 minútach čakania v nemocnici, išiel brat R. kúpiť do Kauflandu cigarety. Krátko na to prišiel W. A. s bratom D. a s G., ktorého priezvisko svedok nepozná. Hneď ako vstúpili do chodby, D. A. udrel poškodeného päsťou, pričom mal kľúče v ruke a kľúčom, ktorý mal medzi prstami, mu spôsobil tržnú ranku v oblasti tváre, asi na ľavej strane pod okom. Svedok potom zápasil s D. A., ktorý ho chcel viackrát udrieť, pričom mal stále ten kľúč, bol to kľúč od VW alebo Forda. W. A. ďalej napádal poškodeného a toto všetko zastavila až sestrička, ktorá povedala, že zavolá policajtov a vyhodila W., D. a G. z čakacej miestnosti. Následne prišli dve hliadky. Na otázky svedok odpovedal, že poškodený v ten deň šoféroval dodávku zn. Ducato, ktorá má 9 miest. Keď sa s ním stretli v Beňuši, poškodený bol do pol pása vyzlečený, mal opuchnutú tvár, odreniny a mal stopu po zahryznutí asi na pravej strane trupu pri rebrách. Pri incidente v nemocnici vyzeral, podľa názoru svedka, obžalovaný úplne normálne, nakláňal sa najprv na ľavú stranu, potom na pravú stranu, že ho bolí rameno, ale to všetko až po incidente v čakacej miestnosti. Keď vošiel do dverí, tak vyzeral normálne, žiadne zranenia, nemal nič na tvári. Ako prvý v nemocnici zaútočil D. A. na poškodeného, potom ho svedok od poškodeného odpútal a zápasil s ním a poškodeného napádal obžalovaný. Svedok dodal, že ich matka bola udretá do oblasti tváre, ale nie naschvál, a ani nebola na nijakom ošetrení. Svedok R. P. uviedol, že v ten deň prišiel domov z práce približne medzi 16-17 hod. Volala mu J. družka Y., že A. zbili J., že idú po neho. Svedok k nim prisadol do auta na Paseke a išli do Brezna. Otec počas cesty volal s J., stretli sa na Beňuši, J. presadol do auta k rodičom a bratovi J. a svedok zobral dodávku a na oboch autách išli do nemocnice. Približne po 10 minútach v nemocnici išiel svedok do Kauflandu kúpiť cigarety. Keď prišiel do čakárne, boli tam W. A., brat W. A. D. a jeden ich pracovník. Uviedol, že po návrate mu brat J. povedal, že ich znova napadli a napadli aj ich mamu. Približne do 10 minút tam už bola hliadka polície. Na otázky svedok odpovedal, že na obžalovanom nevidel žiadne zranenia. K zraneniam poškodeného uviedol, že mal niečo s okom, bol pohryzený približne v oblasti hrude a ukázal na ľavú časť trupu pod pazuchou, avšak si nebol istý, či to pohryzenie bolo na hrudi alebo na trupe. Boli to asi dve pohryznutia. K autu, ktoré poškodený šoféroval, svedok uviedol, že sa jednalo o 9-miestne auto. Svedok N. R. uviedol, že on, U. R., J. R., J. P. J.., ktorý šoféroval a ešte dvaja - W. R. a meno druhého si nepamätal, išli z roboty z Banskej Bystrice odniesť chlapcov domov na Mazorník na Mládežnícku, kde býval U. R., W. R. a ten, čo nevedel jeho meno. Tam ich vysadili a nevedeli, že W. A. je za nimi. Svedok ho zbadal až vtedy, keď otvoril poškodenému dvere a povedal mu, aby išiel von, na čo mu poškodený odvetil, že nech to nechá tak, že s ním nechce mať nič. W. A. ho následne udrel, poškodený nechcel ísť von z auta, W. brat D. mu povedal, že ho prepichne, tak poškodený spanikáril a išiel von. W. A. ho vtedy začal fyzicky napádať a svedok s ostatnými to videli, išli hore do paneláku zavolať otcovi poškodeného, že jeho syn bol napadnutý. Keď dotelefonovali, išli vonku, ale už tam nebol ani W.Á. A. ani J. P.. Na otázky svedok odpovedal, že okrem už uvedených osôb sa tam nachádzal ešte G. R., J. R., R. R. a W. synovec. K veľkosti auta svedok uviedol, že auto je 9-miestne a on spolu s poškodeným sedeli vpredu. Keď videli, že sa obžalovaný a poškodený už len nerozprávajú, ale poškodený je na zemi, tak svedok s ďalšími osobami vybehli z auta a išli do paneláku zavolať otcovi poškodeného. Tomuto volal U. R. z telefónu jeho ženy a povedal mu, aby volal policajtov, lebo W. A. napadol jeho syna. Svedok U. R. uviedol, že prišli z roboty na Mazorník domov, išli na bielej dodávke. Bol tam svedok, J. R., W. R., N. R. a J. P.. Zaparkovali na parkovisku, svedok otvoril dodávku. W. A. tam už bol a zavolal poškodeného von, že sa chce biť. Svedok uviedol, že bitku už nevidel, lebo on, J. R. a N. R. utekali do paneláku k jeho žene, aby z jej telefónu zavolal J. P. Y.., lebo jeho telefón bol vybitý. Číslo na neho má uložené aj svedkova žena v telefóne. Na otázky svedok odpovedal, že pri incidente pred dodávkou bol ešte D. A. a zamestnanci obžalovaného, z ktorých nepozná nikoho. Stáli vonku a pozerali sa ako sa bijú. Svedok uviedol, že videl, že sa bije W. A. s J. P. J.. Na začiatku keď ešte sedeli v aute, pristúpil W. A. k ich dodávke, otvoril vodičove dvere a povedal poškodenému, aby išiel von, na čo mu poškodený odvetil: „jeb na to, nechceme problémy ani ty, ani ja“. W. A. vytiahol poškodeného a potom sa už bili. Svedok nevidel nikoho iného pristúpiť k šoférovým dverám. Svedok uviedol, že dodávka je 8-miestna a sedel vzadu za vodičom. Keď uvidel bitku, otvoril dvere a spolu s N.J. R. a J. R. utekal do paneláku. Svedok uviedol, že kým bol poškodený v aute, k žiadnemu úderu nedošlo, došlo k tomu, až po tom, ako poškodeného vytiahol obžalovaný z auta. Svedok J. R. uviedol, že v robote končili okolo 17:00 hod. a poškodený ich z roboty z Banskej Bystrice viezol domov. Viezol svedka, N. R., W. R., U. P. a U. R.Š.. Zastavili na Mazorníku na Mládežníckej ulici na ľavej strane. W. A. prišiel k autu, otvoril dvere, chytil za tričko J. P. a ťahal ho von. Voľačo sa rozprávali, svedok nevedel čo, lebo sedel vzadu. Ostatní otvorili zadné dvere a vyšli pred auto, kde videli, že poškodený padol a udrel ho W. A.. U. R. mal vybitý telefón, tak utekali k nemu, kde U. R. cez telefón jeho ženy zavolal J. P. Y.., že mu bijú syna. Na otázky svedok odpovedal, že videl ako W. A. otvára šoférovi dvere, vzadu bol jeho brat D. A.. W. A. chytil za tričko poškodeného a vytiahol ho von. Poškodený ho držal za ruky. Svedok uviedol, že videl, ako W. A. udrel poškodeného a poškodený padol na zem. Videl ho udrieť päsťou pravej ruky iba raz a zasiahol ho asi do oblasti tváre. Po tom, ako toto videl sa ponáhľali volať J. P. Y.. K autu svedok uviedol, že to bola 9-miestna dodávka a sedel v druhom rade vpravo.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 02. 2022 súd vypočul svedkov Q. P., G. R. a J. D.. Svedok Q. P. uviedol, že pracuje vo A. na dohodu, kde je jeho nadriadeným J. D.. Vykonávajú výkopové práce po celom okolí. Svedok uviedol, že od 07. 05. 2019 je to už dlhá doba, ale vie, že išli z Handlovej z roboty na aute Ford Galaxy. Vysadili najprv D. A. na Piesku a odtiaľ išli priamo na Mazorník vysadiť ostatných chlapcov. Cesta z Piesku na Mazorník im trvala asi 20 minút. Vysadili chlapcov na Mazorníku pri moste, kde vždy stávajú. Chlapci vystúpili z auta a videli, že tam stojí biela dodávka. Spolu so svedkom tam bol G. R., R. A., a ešte jeden, ale nespomína si kto. Svedok sedel vzadu a videl poškodeného, že prišiel k W. A., ktorý šoféroval a mal pootvorené okno. Svedok uviedol, že vie, že mu vrazil do oblasti tváre päsťou, nejako ho vytiahol z auta vonku, nevie ako, nejako sa váľali po zemi, a všetci, čo boli v aute, tam stáli a kričali na nich, aby sa prestali biť. Pozbierali sa, W. A., svedok a G. R. nastúpili do auta a išli do nemocnice. Pri nemocnici zastavili auto a išli do nemocnice, ale svedok bol ufúľaný z roboty, tak do nemocnice nešiel a šiel autobusom domov. Uviedol, že počas cesty do nemocnice volal D. A. a povedal mu, že sa jeho brat pobil, že ho zbil mladý P.. Na otázky svedok odpovedal, že z Mazorníka išla priamo do nemocnice cez most, cez kruhový objazd, cez námestie. Počas cesty volal D. A., opísal mu do telefónu čo sa stalo a telefonát trval 4-5 minút. Keď prišli do nemocnice, D. A. tam ešte nebol. Svedok išiel autobusom od Billy domov, býva na Štiavničke a cesta mu trvala cca 20 minút lebo ešte čakal na autobus, pričom samotná cesta autobusom trvá asi 10 minút, možno aj menej. K rozporom ohľadom D. A. pri tejto a predošlej výpovedi svedok uviedol, že nevie, kedy vypovedal pravdu, možno predtým, ale dobre si to nepamätá. Uviedol, že možno D. A. prišiel ešte pred nimi, že keď išli hore na Kaufland, zastavili sa po neho, on nastúpil do auta a išli na nemocnicu. Zaparkovali a W. A., D.N. A. a asi G. R. vošli do nemocnice a svedok išiel domov. Svedok dodal, že nevie, kedy sa po konflikte videl s obžalovaným, nakoľko obžalovaný bol pracovne neschopný a do roboty nechodil. Svedok G. R. uviedol, že si nepamätá presne, čo sa stalo dňa 07. 05. 2019, len vie, že sa bil obžalovaný s poškodeným, na ktorých ukázal. Na otázky svedok odpovedal, že, keď ich auto zastavilo na Mazorníku, tak on vystúpil. Nepamätá si, či z auta vystúpili aj ostatní alebo či tam zostali sedieť. Keď svedok vystúpil z auta, tak sa bili, svedok neutekal domov, ale ostal tam a pozeral sa. Keď sa bitka skončila, sadli s W.Á. A. a Q. do auta a išli do nemocnice. Cestou do nemocnice Q. telefonoval, ale svedok už nevie komu a ani o čom a ani si nepamätal presne kade išli do nemocnice. Cesta im mohla trvať 10-15 minút. Cestou do nemocnice nikoho nestretli, ani k nim do auta nikto neprisadol. Svedok uviedol, že v nemocnici bol on, W. A., D. A. a Q., ale žiadny konflikt nevidel. Svedok J. D. uviedol, že nebol konkrétnym svedkom tohto incidentu, nebol pri konflikte, bol dosť ďaleko a bola tma, šero, videl len, že prišiel Ford - Tomášove auto, bolo tam veľa ľudí, tam sú vždy nejakí ľudia, vystúpili chlapi a začal tam byť krik, humbuk, mela, tak svedok tam radšej nešiel a išiel preč. Nevie, či tam bolo iné auto okrem Forda, nejaké asi áno, ale nevie presne aké. Taktiež nevie, či po Forde prišlo ešte nejaké auto.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2022 sa obžalovaný ku skutku tak, ako je uvedený v obžalobe a k tomu, čo sa v ten deň stalo, priznal a uviedol, že to veľmi ľutuje. Ďalej uviedol, že je škoda že na hlavnom pojednávaní nie je prítomný poškodený J. P. J.., lebo obžalovaný celý skutok, ktorý sa stal, veľmi ľutuje a banuje a cíti sa byť vinný z toho, čo sa stalo poškodenému. Dodal, že sa takisto cíti byť aj poškodený, lebo bol prvý napadnutý J. P. J.. a dodnes má trvalé následky. Uviedol, že je škoda, že poškodený nie je prítomný na hlavnom pojednávaní. Chce sa mu ospravedlniť za jeho zranenia, ktoré mu vznikli, nech mu prepáči, čo sa stalo. Súd pristúpil k výsluchu svedkov D. A. a R. A.. Svedok D. A. uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 06. 02. 2020 a nechce ju doplniť. Z predmetnej výpovede vyplýva, že svedok sa dňa 07. 05. 2019 okolo piatej až šiestej nachádzal doma na Piesku, kde ho vysadil jeho brat W. po tom, ako prišli z Handlovej z práce. Následne, po jeho vysadení išiel W. odviezť chlapov niekam do Brezna. Ako bol doma, zavolal mu synovec Q. P., že brata W. bijú P., že s ním idú do nemocnice, nech rýchlo príde do Brezna. Svedok tak šiel ihneď najbližším autobusom do Brezna, vystúpil na zastávke pri Tescu a tam sa náhodou stretol s rodičmi, ktorí už vedeli, čo sa stalo a s ktorými šiel pešo do nemocnice. Tam sa stretli s obžalovaným, s ktorým išli všetci, aj s G. R., na pohotovosť, kde už bol poškodený, J. P. Y.., matka poškodeného a jeho dvaja bratia. Svedok uviedol, že keď vošli do čakárne, P. na nich zaútočili. Svedok radšej potom odišiel z nemocnice a išiel s rodičmi von a potom domov. Je mu ľúto, že sa stal tento incident. Na otázky svedok odpovedal, že býva cca 10-15 minút od autobusovej zastávky, na autobus čakal asi 2-3 minúty a cesta mu trvala 8-10 minút. To, či udrel poškodeného päsťou, z ktorej mu trčal hrot kľúča nevie, neuvedomuje si to. Na otázku, či mu obžalovaný povedal, kto ho napadol na Mládežníckej ulici uviedol, že to nevie, ale že sa obžalovaný len pobil s P.. Svedok R. A. uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 30. 12. 2019 a keďže už uplynula nejaká doba, už sa na predmetný incident nepamätá. Z predmetnej výpovede vyplýva, že dňa 07. 05. 2019 okolo 18:00 hod. išiel z práce z Handlovej spolu s W. A., D. A., Q. P., R. R. a G. R.. Najskôr na Piesku vysadili svedkovho otca D. A. a potom išli s ostatnými na Mládežnícku. Obžalovaný šoféroval 7-miestny Ford a zastavil dole pri moste, pretože tam zastavuje stále. Tam už stála veľká biela dodávka. Svedok sedel vo Forde vzadu. Obžalovaný mal spustené okno, pristúpil k nemu mladý P.Á., ktorý obžalovanému pustil jednu na tvár a vytiahol ho z auta von a začal obžalovaného kopať. Svedok vystúpil z auta a utekal domov, nevie kde boli a ani čo bolo s Q. P., G. R. a R. R.. Súd prečítal výpoveď svedka R. R. zo dňa 30. 12. 2019, z ktorej vyplýva, že dňa 07. 05. 2019 okolo 18.00 hod. išli z práce z Handlovej domov. Najprv na Piesku vysadili D. A. a potom spolu s W. A., R. A., Q. P. a G. R. išli na ul. Mládežnícka v Brezne. Keď tam prišli, už tam stála biela dodávka, z ktorej vystúpil poškodený a išiel k obžalovanému. Svedok uviedol, že už nič nepočul, lebo bol od auta 6-7 metrov, pretože sa ponáhľal domov na toaletu. Zrazu uvidel, ako poškodený udrel cez otvorené okno obžalovaného niekde do oblasti tváre. Potom počul krik, aby sa už ďalej nebili a videl, ako poškodený s nejakým starším pánom nasadli do auta a išli preč a obžalovaný s Q. a G. mali ísť do nemocnice, lebo obžalovaný mal niečo s ramenom. Viac nevidel, lebo už išiel domov.

Na otázky svedok odpovedal, že jediný, kto tam stál počas konfliktu bol Q., ostatní utekali so svedkom domov. Následne, asi po troch dňoch prišiel obžalovaný povedať, že sa asi pôjde do roboty.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 05. 2022 súd oboznámil Znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že poškodený J. P. utrpel dňa XX. XX. XXXX podľa lekárskych správ nasledujúce poranenia - pomliaždenie tváre, otras mozgu, odreniny na chrbte a ranu na hrudníku po uhryznutí. Mechanizmus vzniku je s najväčšou pravdepodobnosťou taký, ako to udáva poškodený a svedkovia vo svojich výpovediach a teda, že viackrát udierali päsťami do oblasti hlavy, zhodili na zem a tu ho tiež udierali päsťami, čím mu spôsobili pomliaždenie tváre, otras mozgu, odreniny na chrbte a tržnú ranu na trupe. Doba liečenia poškodeného trvala 15 dní, dĺžka PN bola taktiež 15 dní. Bodové hodnotenie bolestného znalec stanovil na 35 bodov. Znalec ďalej uviedol, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, nezanechajú trvalé následky na jeho zdraví a následkom úrazu bol obmedzený v obvyklom spôsobe života. Z podania obvineného doručeného na Okresnú prokuratúru Brezno dňa 10. 12. 2019 vyplýva, že ľutuje svoje konanie, ktoré spravil v inkriminovaný deň, kedy bol napadnutý inou osobu a taktiež tieto iné osoby napadol. Z úradného záznamu zo dňa 04. 12. 2019 vyplýva, že hliadka bola dňa 07. 05. 2019 v čase o 18:50 hod. vyslaná do NsP Brezno, nakoľko bolo oznámené, že na príjme počuje veľký krik a je tam veľa Rómov. Po príchode hliadky už bol kľud, pričom na mieste boli J. P., J. P. a R. P. spolu s rodičmi, ktorí uviedli, že za nimi prišli A., ktorí ich napadli a odišli. Zo správy o povesti obce Valaská vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu vo T., Č. R., Y. XXX/X, je otcom mal. Y. A. nar. XX. XX. XXXX a obec nemá vedomosť o tom, že by jeho správanie bolo prejednávané v priestupkovom konania na OÚ Brezno. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol v dobe od 19. 04. 2017 do 22. 10. 2019 celkom 16 krát (z toho 12 krát do dňa 07. 05. 2019) priestupkovo postihnutý, takmer výlučne za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z odpisu z registra trestov svedka G. R., svedka R. R. a svedka R. A. vyplýva, že G. R. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 03. 03. 2021 za prečin krivej výpovede podľa , R. R. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 24. 03. 2021 za prečin krivej výpovede podľa a R. A. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 04. 01. 2022 za prečin krivej výpovede podľa . Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný na území Slovenskej republiky, posledný krát rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 25. 05. 2015 k trestu odňatia slobody nepodmienečne na 3 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 12. 12. 2016 so skúšobnou dobou na 3 roky.

Prokurátor v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe, hlavne na dôkazoch, ktoré sú v nej uvedené a zotrval aj na právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov. Mal za to, že výsledky prípravného konania v potrebnom rozsahu odôvodňovali podanie obžaloby a je presvedčený, že dôkazy, ktoré boli následne na hlavnom pojednávaní vykonané a ktoré dôvodnosť obžaloby potvrdzujú, nakoniec viedli aj obžalovaného k výpovedi, ktorú činil na ostatnom hlavnom pojednávaní dňa 11. 04. 2022, kedy svojou výpoveďou sa k spáchaniu trestných činov priznal a svoje konanie oľutoval. Za takejto dôkaznej situácie preto navrhol obžalovaného uznať za vinného z oboch trestných činov, teda z prečinu výtržníctva podľa v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa a nakoľko sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XX/XXXX, a to rozhodnutím Okresného súdu Košice II. sp. zn. , preto v súlade s ustanovením , navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností podľa , nad poľahčujúcimi okolnosťami, kde vzhľadom na jeho priznanie navrhol priznať mu poľahčujúcu okolnosť podľa a na výkon tohto trestu ho zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň navrhol podľa obžalovaného zaviazať aj k povinnosti nahradiť poškodenému J. P. J.. ním uplatnený nárok na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 709,10 Eur. Splnomocnenec poškodeného v záverečnej reči uviedol, že je toho názoru, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a v tomto konaní bolo preukázané, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tak prečinu ublíženia na zdraví, ako aj výtržníctva. Okrem dôkazov, ktoré boli priamo na hlavnom pojednávaní vykonané, na poslednom pojednávaní samotný obžalovaný sa ku skutku priznal. Na základe uvedeného sa pripojil k návrhu prokurátora, aby súd rozhodol o vine a treste obžalovaného a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému J. P. J.. škodu z dôvodu bolestného vo výške 709,10 Eur.

Obhajkyňa obžalovaného v záverečnej reči uviedla, že obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu, avšak aj napriek tejto skutočnosti sa aj obžalovaný cíti byť poškodený, resp. že celá roztržka vznikla spoluzavinením. Obhajkyňa uviedla, že nechce zľahčovať vzniknutú situáciu, avšak toho času sa pobili rodinní príslušníci, u ktorých takáto forma prejavu býva bežná. Aj zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený utrpel zranenia nie tak závažného charakteru, kedy si tieto zranenia vyžiadali dobu liečenia 15 dní, ako aj sťažený obvyklý spôsob života v rovnakom rozsahu. Naopak zranenia obžalovaného zo záverov znaleckého posudku, ktorý nebol vypracovaný v tomto konaní vyplynulo, že tento mal zranenia závažnejšieho charakteru s dobou liečenia viac ako 42 kalendárnych dní. Celé konanie obžalovanému prinieslo stres, ponaučil sa z toho, pričom aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedie riadny život, stará sa o svoje 3 mal. deti, o svoju družku a chorú matku. Obhajkyňa uviedla, že v súčasnosti nie je voči obžalovanému vedené ani žiadne priestupkové konanie z čoho vyplýva, že vedie riadny život. Uloženie nepodmienečného trestu, by vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj závažnosť spáchaného skutku, bolo neprimerané prísne. Práve naopak uloženie takéhoto trestu by pre obžalovaného znamenalo sťaženie návratu do riadneho života a takýto trest by ho desocializoval. Ku spáchaniu tohto trestného činu v skúšobnej dobe uviedla, že obžalovaný sa osvedčil, preto sa na neho hľadí ako na nevinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obhajoba navrhla, aby bol obžalovanému uložený alternatívny trest v podobe peňažného trestu, príp. trestu povinnej práce, s uložením ktorého obžalovaný súhlasí a aby bol poškodený so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že by sa chcel poškodenému ospravedlniť za to, čo sa stalo, nemuselo sa to tak stať, možno len boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Uviedol, že chce poškodeného poprosiť, že keď vidí jeho rodinu v meste, jeho družku s deťmi, aby po nich nevykrikoval, nefotil si ich, aj on bude raz rodič, tak aby sa správal tak, ako by sa to jemu páčilo.

S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu. Hoci obžalovaný od začiatku svoju vinu popieral a vo vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) vyhlásil, že je nevinný, po vykonaní časti dokazovania uviedol, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe, že všetko ľutuje a poškodenému sa ospravedlnil. Okrem tohto následného vyhlásenia, obžalovaného zo spáchania predmetných trestných činov usvedčujú výpovede svedkov, hlavne svedka poškodeného J. P. J.., svedkov N. R., U. R. a J. R. a podporne aj svedkov J. P. Y.., J. P. a R. P.. Je možné uviesť, že títo svedkovia o predmetných skutkoch vypovedali relatívne konzistentne, s odchýlkami v detailoch, čo je však s ohľadom na podrobnosti veci, ako aj na časový odstup, pochopiteľné. Súd tak v zásade uveril tvrdeniu uvedených svedkov o priebehu deja, ako aj o tom, že k napadnutiu poškodeného došlo práve zo strany obžalovaného a nie naopak. Súd uvádza, že tvrdeniu svedkov Q. P., G. R., R. R. a R. A. je v danom prípade ťažšie uveriť aj s ohľadom na veľkú vágnosť a nejednoznačnosť ich tvrdení, ako aj s ohľadom na pôvodnú krivú výpoveď Q. P., G. R. a R. A. o tom, že pri incidente sa nachádzal aj J. P. Y.., ktorý spolu so svojím synom napadli obžalovaného, za ktorú boli títo svedkovia aj odstíhaní a boli im uložené tresty. Súd poukazuje na vykonané dokazovanie.

S ohľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa a prečinu výtržníctva podľa . Samosudca preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd sa oboznámil s dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré je pri ukladaní trestu povinný prihliadnuť. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, zohráva v rámci požiadavky primeranosti trestu významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, tzn. druh a výmera trestu musia v každom konkrétnom prípade zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu a pomery páchateľa. V zmysle má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle prihliadne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného dôsledne zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil u neho jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , keď sa obžalovaný ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa , keď spáchal viac trestných činov a , keď bol už za trestný čin odsúdený. Samosudca sa, aj bez podnetu obhajoby, zaoberal existenciou ďalších, či neexistenciou zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Samosudca v predmetnej veci vzal do úvahy aj závažnosť spáchaných prečinov, resp. tzv. materiálny korektív v zmysle . Závažnosť prečinu je v zásade určená spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (ide najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti) a mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa. V danom prípade je s ohľadom na vyššie uvedené kategórie (spôsob spáchania a následky, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj miera zavinenia a pohnútka) ovplyvňujúce závažnosť prečinu, možné celkom zjavne prijať záver, že miera závažnosti činov spáchaných obžalovaným nie je v žiadnom z nich nepatrná a preto sa v predmetnej veci skutočne jedná o prečiny v zmysle .

Samosudca potom obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa , prípadne alternatívny trest, s prihliadnutím na , a , a , . Nakoľko súd odsudzuje obžalovaného za dva alebo viac trestných činov, konkrétne prečinov, je nutné aplikovať aj a ukladať úhrnný trest. Súd neopomenul ani skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 25. 05. 2015.

Samosudca pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho vek, vzdelanie, zdravotný stav, možnosť nápravy, osobné pomery, postoj k spáchanému skutku, ako aj jeho predošlý život. Významnou skutočnosťou pri rozhodovaní o výmere trestu bol postoj obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu trestných činov priznal a svoje konanie oľutoval. Hoci sa v predmetnom prípade nejednalo o vyhlásenie viny (či nepopretia spáchania skutku) v zmysle alebo c) , súd na toto priznanie prihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť. Samosudca na tomto mieste dáva do pozornosti aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. 06. 2017. Vzhľadom na uvedené stanovisko, na priznanie sa a oľutovanie obžalovaného, na jeho ospravedlnenie poškodenému, na časový odstup od spáchania trestných činov, ktoré sa mu kladú za vinu, na jeho osobné a rodinné pomery a možnosť nápravy, ako aj jeho postoj k spáchaným skutkom, samosudca nakoniec dospel k záveru, že obžalovanému v tomto prípade bude najvhodnejšie uloženie alternatívneho trestu. Preto súd uložil obžalovanému trest povinnej práce a s ohľadom na samotné konanie, motív obžalovaného, ako aj následok jeho konania, uložil tento alternatívny trest v maximálnom možnom rozsahu, t. j. 300 hodín. Súd dáva do pozornosti, že trest má naplniť účel trestu (generálna a individuálna prevencia), a teda nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, ale musí byť aj proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil. Z uvedených dôvodov samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K nároku poškodeného na náhradu škody súd uvádza, že nakoľko bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, prvky náhrady škody boli preukázané a škoda bola poškodeným v trestnom konaní uplatnená, súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody (bolestného) v celej výške, ako si ju uplatnil poškodený v nadväznosti na znalecký posudok č. 12/2019, t. j. vo výške 709,10 Eur (bolestné bolo znalcom ohodnotené na 35 bodov, pričom jeden bod v roku 2019 predstavoval sumu vo výške 20,26 Eur).

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.