Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-1-2018.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Subarea
10Co/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Bc. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., P. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom K. XXX, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom J., S. XXX/XX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/37/2017-14 zo dňa 18.10.2017, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie okresného súdu tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s rozostavanou stavbou rodinného domu postavenou na pozemku CKN parc. č. 672/6, v celku na ňu zapísanou na LV čl XXXX, vedenom pre obec Tvrdošín, kat. územie H. E., najmä ho previesť na iného, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo vykonať jeho dobrovoľnú dražbu. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca osvedčil všetky zákonné podmienky pre kladné rozhodnutie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzal z rozhodujúcich tvrdení žalobcu, s ktorými sa stotožnil, predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná predmetný rozostavaný rodinný dom previedla na svoju matku a následne v septembri 2017 bol opätovne prevedený na žalovanú s ťarchou záložného práva. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného rozostavaného rodinného domu, a to v podiele 1-ica. V žalobe, ktorej súčasťou bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol, že predmetnú stavbu od začiatku realizovali spoločne so žalovanou, on zabezpečil vyhotovenie geometrického plánu Ing. S., vybudovanie elektrickej prípojky od firmy SPRE-M, vodovodnej prípojky, vyrovnanie pozemku ornicou, vybudovanie prístupovej cesty od firmy Betonáreň Šprlák a podobne. Tieto veci sám financoval, zakúpil aj všetok potrebný materiál na ich zhotovenie. Žalovaná mu od začiatku tvrdila, že dom po skolaudovaní bude ich spoločný, z ktorého dôvodu nikdy nežiadal ani zaplatenie splátok zo zmluvy o pôžičke, ktoré boli dohodnuté, ani vrátenie ďalších poskytnutých finančných prostriedkov. Koncom leta 2017 zistil, že predmetná rozostavaná stavba bola zapísaná už na príslušnom liste vlastníctva na matku žalovanej Q. Y. a v prospech otca žalovanej K. Y. bolo neskôr zriadené vecné bremeno. Ku dňu podania žaloby bola už stavba znovu zapísaná na žalovanú, avšak s ďalšou vyznačenou plombou. Nakoľko sa žalovaná pokúsila previesť rozostavanú stavbu rodinného domu na iného, žalobca navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým až do rozhodnutia vo veci samej upraví pomery medzi sporovými stranami a znemožní tak žalovanej ďalej previesť predmetnú stavbu na iného alebo ju zaťažiť a znemožniť tak žalobcovi s ňou právne disponovať.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná a domáhala sa jeho zmeny tak, že krajský súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Primárne namietala arbitrárnosť napadnutého uznesenia. Mala za to, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia - neosvedčil svoj nárok. Listiny, ktoré žalobca pripojil k žalobe (faktúra žalobcu č. 17012 na dodávku stavebného materiálu, zmluva o pôžičke) samé osebe vyvracajú tvrdenia žalobcu, že sa podieľal na financovaní stavby, resp. stavebných prác. Žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mal byť spoluvlastníkom predmetnej stavby, iba to tvrdil. Na stavbe sa nikdy nepodieľal finančne, ani vlastnou prácou. Stavba bola realizovaná pomocou rodiny žalovanej a známych svojpomocne, hlavne otcom K. Y., ktorý má stavebnú firmu, a financovaná z úverov jej poskytnutých (napr. Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.7.2013 na sumu 12.000 eur, Prvá stavebná sporiteľňa, a ďalšie úvery z VÚB). 4. So žalobcom podľa odvolateľky nebola nikdy uzatvorená dohoda o tom, že stavba bude v podielovom spoluvlastníctve. Pre toto tvrdenie niet opory v žiadnom dôkaze. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o geometrickom pláne od Ing. S., o tomto sa dozvedela zo žaloby; geometrický plán na základe jej objednávky vyhotovil Ing. X.. Žalobcu v čase pojatia rozhodnutia postaviť dom v roku 2008 ani nepoznala. Samotný projekt domu vylučuje jeho účel pre bývanie viacerých osôb. V roku 2008 jej bolo vydané prvé stavebné povolenie Mestom Tvrdošín, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2008. Následne požiadala o vydanie nového stavebného povolenia dňa 4.12.2014, ktoré jej vydalo Mesto Tvrdošín, kedy však už stavba bola zhotovená. Predmetom stavebného povolenia bola stavba rodinného domu v H. E. na pozemku CKN parc. č. 672/6 a 672/14, pričom so stavebnými prácami začala už v roku 2010 (stavebný denník) rôznymi terénnymi úpravami a zriadením elektrickej a vodovodnej prípojky na základe stavebného povolenia z roku 2008. Pritom bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 93/99). Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že viedli spoločnú domácnosť. So žalobcom sa občas stretávali, lebo sa mu snažila ako viackrát liečenému alkoholikovi zo súcitu pomôcť. Zmluva o pôžičke pripojená k žalobe preukazuje len pôžičku a faktúra č. 17012, ktorá jej nikdy nebola doručená, svedčí o tom, že materiál, na ktorý sa vzťahuje, si žalobca ako dodávateľ žiada zaplatiť. Nie sú to investície žalobcu do stavby. Žalovaná v danej súvislosti poukázala na príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.9.2015 o vrátení sumy 3.330 eur ako časti poskytnutej pôžičky. Jej zvyšok bol žalobcovi vrátený sčasti odovzdaním hotovosti, sčasti prevodom osobného automobilu Opel Insignia EČ TS 656 BB vo vlastníctve jej matky Q. Y., toho času zapísaného na žalobcu. 5. Odvolateľka - žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že žalobca hneď po podaní žaloby dal zapísať do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX vedený pre kat. územie H. E. informatívnu poznámku o začatí súdneho konania. Pokiaľ by po jej zápise došlo k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k tejto nehnuteľnosti by bol záväzný pre jej prípadného nadobúdateľa, bez potreby viesť voči nemu osobitné súdne konanie. Aj preto nie je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Argumentáciu žalovanej označil za účelovú, nemajúcu oporu nielen v jej tvrdeniach, ale ani v skutkových okolnostiach veci. Uviedol, že žalovaná bola počas celej doby výstavby nezamestnaná a kým ho nespoznala, nemala prostriedky ani na zabezpečenie prípravných prác na výstavbu. Neskôr ju zamestnal vo svojej firme, kde jej mesačne platil až do 900 eur v čistom, hoci okrem spracovania pošty reálne nepracovala. Zopakoval svoje dovtedajšie tvrdenia ohľadom (s)poznania sa so žalovanou, dohody so žalovanou o spolufinancovaní stavby z jeho strany a o nadobudnutí stavby do spoločného vlastníctva. Uviedol, že nepopiera vrátenie sumy 3.330 eur žalovanou, uvedená suma však bola mimo sumy vyčíslenej v žalobe. Poukázal na trestné stíhanie žalovanej za úverový podvod, pravdepodobne v súvislosti s úverom na stavbu domu (OR PZ Dolný Kubín). V súvislosti so zabezpečovaním a financovaním stavby z jeho strany zdôraznil doklady o tom svedčiace - dodací list BioMega SK, s.r.o., na makadam na úpravu terénu, dodacie listy Betonáreň, s.r.o., prehlásenie p. S. o dodaní elektrického kábla na prípojku k domu. Osobný automobil Opel Insignia zakúpil od p. X. H. a dal ho do užívania žalovanej, ktorá si ho nemohla zapísať na seba, nakoľko poberala sociálne dávky, tak bolo zapísané na jej matku. V roku 2010, podľa zápisov v „stavebnom denníku“ žalovanej, zakúpila poriská na krompáč a sekeru; za reálny začiatok stavby možno považovať koniec roka 2012, kedy sa začali robiť inžinierske siete (ak to vôbec možno považovať za začiatok stavby). Po právnej stránke však stavba mohla byť realizovaná až po vydaní druhého stavebného povolenia, teda v roku 2014. Pritom už v roku 2011 boli so žalovanou dohodnutí, že stavbu budú realizovať spoločne (písomná dohoda nie je potrebná, čo potvrdzuje aj žalovanou označený rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 93/99).
7. Zhrnul, že z jeho strany boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie bezprostredného nebezpečenstva vzniku ujmy. Žalovaná je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníčka stavby, a to v rozpore s konkludentne uzatvorenou dohodou so žalobcom o nadobudnutí podielového spoluvlastníctva k tejto stavbe; pritom už predtým nechala bezdôvodne zapísať ako vlastníčku stavby svoju matku. Žalovaná nemala a nemá žiadne finančné prostriedky, ani iné materiálne hodnoty, ktorým by bolo možné zabezpečiť výkon práva pri ukončení sporu.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP.
9. Náležite odvolateľka poukázala na skutočnosť, že na LV č. XXXX vedenom pre obec Tvrdošín, kat. územie H. E., na ktorom je evidovaná aj rozostavaná stavba predmetného rodinného domu, je zapísaná poznámka o vedení aktuálneho súdneho konania. Na uvedený zápis sa totiž viažu zákonné dôsledky formulované v § 228 ods. 2 CSP, t.j. že výrok o určení vecného práva (t.j. akého sa vo veci samej domáha aj žalobca) je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ka bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. 10. Takto zapísanou poznámkou v katastri nehnuteľností je tak dosiahnutý účel, ktorý žalobca sleduje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj keby totiž žalovaná previedla nehnuteľnosť na iný/ ďalší subjekt, nemusel by žalobca reagovať návrhom na zmenu strany sporu, keďže rozhodnutie v súdenej veci bude zaväzovať aj ich prípadných (všetkých) ďalších nadobúdateľov nehnuteľností. Za aktuálneho stavu je preto bezpredmetným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený obavou z predaja (scudzenia) dotknutej nehnuteľnosti žalovanou tretím osobám
11. Následne, pokiaľ uplatnený návrh na vydanie neodkladného opatrenia presahuje rámec účinkov (opísaných v predchádzajúcom bode) zapísanej poznámky (t.j. v časti, kde sa žalobca domáha uložiť ďalšie čiastkové zákazy než prevod nehnuteľnosti) platí, že nie je riadne osvedčený nárok žalobcu vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť dočasná/predbežná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, teda, že by žalobca mohol byť podielovým spoluvlastníkom rozostavaného rodinného domu postaveného na pozemku CKN parc. č. 672/6, zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre obec Tvrdošín, kat. územie H. E.. 12. Zmluva o pôžičke zo dňa 24.9.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky/úveru vo výške 17.600 eur, bez ďalšieho osvedčuje najviac ak poskytnutie pôžičky/úveru žalobcom žalovanej. Je tiež pozoruhodné, že žalobca, ktorý poukazoval na blízky osobný vzťah k žalovanej, tejto v zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke poskytol pôžičku za odplatu - ročný úrok 10,90 %. 13. Pokiaľ ide o faktúru č. 17012 vystavenú žalobcom ako dodávateľom žalovanej ako odberateľovi, táto osvedčuje najviac ak existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej. 14. Výpis z účtu žalobcu vedený vo VÚB, a.s., zo dňa 30.6.2015, preukazuje, okrem iného, platby v prospech F. Y., avšak tieto mali byť, podľa tvrdení samotného žalobcu, realizované titulom poskytnutia pôžičiek žalovanej. 15. Zo všetkých uvedených podkladov v doterajšom priebehu konania nemožno vyvodzovať ten záver, že by mali osvedčovať spolufinancovanie predmetnej stavby zo strany žalobcu, resp. akúkoľvek formu spolupodieľania sa na jej realizácii (ako žalobcom tvrdenou okolnosťou nepriamo svedčiacou existencii dohody o spoločnej výstavbe domu medzi ním a žalovanou); pri zmluvách o pôžičke v spojení len s tvrdením žalobcu, že nežiadal splatenie pôžičiek, nakoľko mu žalovaná tvrdila, že dom bude po skolaudovaní spoločným. 16. Pokiaľ žalobca v žalobe/návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal práce a materiál, ktoré financoval (geometrický plán vyhotovený Ing. S., vybudovanie prípojok elektriny a vody, prístupová cesta atď.), ohľadom uvedeného nepredložil nijaké dôkazy. Vzhľadom na § 329 ods. 2 CSP krajský súd neprihliadal na súvisiace podklady predložené žalobcom v štádiu odvolacieho konania (keď tieto samotné ani nevykazujú spojitosť práve s predmetným rodinným domom).
17. Na tomto mieste je vhodné konštatovať, že záver krajského súdu o neosvedčení nároku žalobcu vo veci samej nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie vo veci samej.
18. Napokon, nie úplne zrozumiteľne žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z hľadiska jeho účelu. V konaní o určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti totiž žiadal predbežne upraviť pomery sporových strán poukazujúc na tú skutočnosť, že predmetný rodinný dom je jediným majetkom žalovanej a neodkladné opatrenie má slúžiť nielen na zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, ale hlavne na zabránenie neodstrániteľnej škody, ktorá by mu vznikla po tom, ako by žalovaná previedla predmetný rodinný dom na iného, zaťažila ho alebo inak žalobcovi znemožnila s ním právne disponovať. 19. Z takto vymedzeného hľadiska však nie je zrejmá súvislosť nároku žalobcu vo veci samej s majetkovou situáciou žalovanej. O výkone rozhodnutia v pravom slova zmysle, resp. o jeho ohrození, nemožno v prejednávanej veci uvažovať, keďže predmetom konania je určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (nie uloženie povinnosti žalovanej plniť).
20. Možno teda uzavrieť, že nakoľko nebola osvedčená existencia/danosť nároku vo veci samej, ktorému by mala byť formou nariadenia neodkladného opatrenia poskytnutá predbežná ochrana, účel neodkladného opatrenia (čiastočne) napĺňa zapísaná poznámka a žalobca ani relevantne nevymedzil ujmu bezprostredne hroziacu jeho právam a oprávneným záujmom pre prípad nenariadenia neodkladného opatrenia, krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.