Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-85-2017.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpená: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I., o zaplatenie 147,12 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 147,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 147,12 eura od 29.03.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.02.2017, doručenou súdu dňa 29.03.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie jej sumy 147,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 147,12 eura od 29.03.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným Poistnú zmluvu - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. Poistným obdobím v súlade s VPP je jeden rok, v danom prípade technický rok. V poistnej zmluve bola zakotvená povinnosť žalovaného platiť ročné poistné vo výške 175,96 eura, so spôsobom platenia v štvrťročných splátkach po 43,99 eura so splatnosťou 28.05., 28.08., 28.11., 28.02. príslušného roka. Žalovaný nezaplatil poistné ani za jedno poistné obdobie, preto poistenie zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. - nezaplatením poistného v lehote jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Vzhľadom k tomu, že nebola dohodnutá strata výhody splátok v zmysle § 565 OZ, splatnosť ročného poistného nastala až dňom splatnosti poslednej (štvrtej) splátky poistného t.j. dňa 28.02.2015, poistenie zaniklo uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti štvrtej splátky, t.j. 28.03.2015. Ku dňu zániku poistnej zmluvy nemal žalovaný zaplatené poistné za obdobie od 28.05.2014 do 28.03.2015 čo predstavuje dlžné poistné vo výške 147,12 eura. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžného poistného výzvou zo dňa 18.05.2015. Na výzvu žalovaný nereagoval a dlžnú sumu nezaplatil. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Poistku číslo: 6 580 971 459, Upomienku zo dňa 24.03.2015, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 18.05.2015, Výpis z inkasného účtu.
3. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/85/2017-13 zo dňa 28.06.2017. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd ho uznesením č.k. 11Csp/85/2017-34 zo dňa 27.10.2017 zrušil.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 15.11.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa ako poistiteľ a žalovaný ako poistník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX.. Na základe predmetnej poistnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v poistnej zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté poistné vo výške 175,95 eura ročne, v štvrťročných splátkach vo výške 43,99 eura, splatných k 28.05., 28.08., 28.11. a 28.02. v roku. Žalovaný neuhradil žiadne poistné. Žalobkyňa listom zo dňa 18.05.2015 oznámila žalovanému zánik poistnej zmluvy ku dňu 28.03.2015 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného poistného vo výške 147,12 eura. Žalovaný na výzvu dlžné poistné nezaplatil.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). (1) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. (2)
13. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
14. Podľa § 11 ods. 11 ZoPZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Začiatok poistenia bol dojednaný na 28.05.2014. Na základe uvedenej poistnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému poistné plnenie, ak nastane náhodná udalosť uvedená v poistnej zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté ročné poistné v štvrťročných splátkach splatných k 28.05., 28.08., 28.11. a 28.02. kalendárneho roka. Účastníci si v zmluve dohodli ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 43,99 eura. Žalovaný nezaplatil žiadnu splátku poistného. V zmysle § 9 ods. 4 ZoPZP malo nezaplatenie splátok ročného poistného splatných k 28.05.2014, 28.08.2014, 28.11.2014 a 28.02.2015 za následok zánik poistenia ku dňu 28.03.2015. Žalobkyňa žiadala o zaplatenie poistného do zániku poistenia, t.j. za obdobie od 28.05.2014 do 28.03.2015.
19. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Na základe poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, bol žalovaný povinný platiť dohodnuté ročné poistné v štvrťročných splátkach vo výške 43,99 eura, ktoré splátky boli splatné dňa 28.05., 28.08., 28.11. a 28.02. v roku. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť poistné za obdobie od 28.08.2014 do 28.02.2015 nesplnil riadne a včas, preto poistenie zaniklo v lehote jedeného mesiaca po splatnosti poslednej splátky ročného poistného, teda dňa 28.03.2015. Žalobkyňou požadovaná suma 147,12 eura predstavuje dlžné poistné za obdobie od 28.05.2014 do 28.02.2015 ((3x 43,99 eura) + 15,15 eura). Súd vzhľadom k uvedenému považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 147,12 eura.
20. Žalovaný tým, že svoj dlh z poistnej zmluvy v lehote splatnosti nesplnil, dostal sa s plnením dňa 29.03.2015 (teda odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia) do omeškania, a žalobkyni je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa vyššie citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobkyňa tak má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne zo sumy 147,12 eura od 29.03.2015 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 29.03.2015 bola 0,05 %.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za opodstatnenú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 147,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 147,12 eura od 29.03.2015 do zaplatenia, pričom vzhľadom k výške istiny mu na plnenie určil v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).