Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/323/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu W.. E. E., T., A. X, zastúpeného JUDr. Jozefom Kissom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Krakovská 15, IČO: 31 311 636, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 161,97 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 39C/193/2014-195 zo 7.2.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 663,65 € spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Žalobca v zákonnej lehote dal odvolanie voči rozsudku a to voči časti o nepriznaní práva na náhradu trov konania. 3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.2 C. s. p. (jeho znenie citoval). Keďže každá zo strán mala približne čiastočný úspech v konaní, žalobca v rozsahu 57 %, žalovaná v rozsahu 43 %, rozhodol podľa § 255 ods.2 C. s. p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 4. Žalobca v odvolaní uviedol: Odvolanie podáva z nasledovných dôvodov: V samotnom spore bol úspešný na 57,2 %. K samotnému sporu by nebolo došlo, ak by zo strany žalovanej neboli robené obštrukcie, ešte pred samotným podaním žaloby. Zo strany žalovanej a to zastúpením riaditeľom poisťovne bolo prisľúbené vyplatenie náhrady škody zo zvláštneho fondu z dôvodu, že k pochybeniu došlo zo strany poisťovne. Jemu z neznámeho dôvodu ale k vyplateniu náhrady škody a to ani čiastočne nedošlo. Chce podotknúť, že jednania so žalovanou bolo niekoľko. Ak by bola žalovaná vyplatila len čiastku aká mu bola priznaná súdom zrejme by k samotnému sporu nebolo došlo. K samotnému sporu došlo zavinením žalovanej, či už uzavretím predmetnej poistnej zmluvy, čím bol uvedený do omylu a ako už uviedol aj samotným postojom žalovanej k samotnej veci. Tým, že jemu, ktorý bol v tomto spore úspešnejší, aj keď malej miere, nepriznaním práva na náhradu trov konania mu vzniká znovu škoda, tým že musí vykonať náhradu trov právneho zast. Na základe uvedeného žiada v napadnutej časti rozsudok zrušiť a priznať mu právo na náhradu trov konania v miere jeho úspešnosti. Po priznaní tohto práva vyčísli trovy právneho zast. 5. K odvolaniu žalobcu podala žalovaná nasledovné v y j a d r e n i e: Má za to, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania je nedôvodné. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 255 ods.2 C. s. p. (jeho znenie cituje). Súd vyslovil, že na náhradu trov konania nemá právo žiadna zo strán, keďže každá zo strán mala približne rovnaký úspech v konaní, t. j. žalobca v rozsahu 57 % a ona v rozsahu 43 %. Má za to, že pri zohľadnení pomeru úspechu každej zo strán mal

súd správne zohľadniť nielen výšku požadovanej istiny - 1 161,97 € a priznanej istiny 663,65 €, ale aj žalobcom uplatnené prísl., v ktorom bol taktiež čiastočne neúspešný, nakoľko požadoval priznať úroky z omeškania 9,75 % ročne zo sumy 1 161,97 € od 25.2.2013 do zaplatenia, avšak súdom mu boli priznané úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 663,65 € od 14.3.2013 do „zaplatenie“. Uvedené po prepočte ku dňu vydania súdneho rozhodnutia (7.2.2017) predstavuje úspech žalobcu iba v rozsahu 55 % a jej v rozsahu 45 %. Uvedené predstavuje iba zanedbateľný rozdiel medzi úspechom žalobcu a jej neúspechom, preto rozhodnutie súdu považuje za správne, a to aj s poukazom, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 6MCdo 19/2010, v ktorom, o. i., vyslovil, že ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobcom uvádzané skutočnosti považuje, vzhľadom znenie § 255 ods.1 C. s. p. za bezpredmetné. Žalobca bol navyše v konaní zastúpený, napriek tomu požadoval plnenie vo výške, ktorá mu podľa zmluvnej dohody s ňou, neprináležala. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok v časti napadnutého výroku o náhrade trov konania potvrdiť. 6. Podľa 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 8. Rozsudok, okrem výroku III., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol, okrem výroku III., v odvolacom konaní preskúmavaný. 9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a rozsudok vo výroku III. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 10. Na zdôraznenie správnosti výroku III. napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 , že je v súlade so súdnou praxou, na ktorú poukazuje žalovaná (uznesenie NS SR 6MCdo 19/2010 z 26.1.2011). 11. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu odvolacích trov, a žalovaná žiadne trovy neuplatnila. 15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.