Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13Csp-114-2016.pdf
PDF · 103.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobkyne: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., B. XXX, v konaní zast.: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka so sídlom 935 22 Kozárovce, Kozárovce 632, IČO: 47 134 747, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je n e p l a t n á.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. 2. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe uviedla, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej vystupuje ako spoludlžník č. 1, popri dlžníkovi: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX (manžel žalobkyne). V zmysle uvedenej zmluvy mali žalovaní spoločne a nerozdielne za úver - skutočne poskytnutú sumu 2.000 eur, uhradiť sumu 4.560 eur, (v 48 mesačných splátkach po 95 eur). 3. Nakoľko finančné prostriedky nevedeli žalobkyňa s manželom splácať, uplatnil si žalovaný u zamestnávateľa žalobkyne Z. Q. X. Z..H.., Q. Q. Š. K. XX, XXX XX Z., F. X.L. Q. XX, XXX XX E. 03.03.2015 nárok na zrážky zo mzdy žalobkyne. Odo dňa 01.02.2015 až do dnes vykonáva zamestnávateľ zrážky zo mzdy žalobkyne, do 01.11.2016 jej bolo zrazené 899,04 eura. 4. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že nikdy slobodne neuzatvorila žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú žalobkyňa musela akceptovať a podrobiť sa jej. Žalobkyňa považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a s ktorou sa nemala možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere. 5. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť ovplyvniť znenie zmluvy, ani dohody o zrážkach zo mzdy, uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je jednoznačne zo strany žalovaného zneužívaná. Žalovaný si uplatňuje nárok na uhradenie istiny a príslušenstva dlhu v rozsahu, na ktorý nemá nárok, a ktorý je v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. 6. Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na to, že existuje dôvodná obava zo strany žalobkyne, že žalovaný zotrvá v žiadosti o zrážkach zo mzdy u jej zamestnávateľa až do doby, kým nebude mať uhradenú
svoju pohľadávku, ktorej výška je v rozpore s ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa. Zo strany žalovaného ide jednoznačne o úžerné konanie, keď za úver 2 000 eur, sa domáha uhradenia 4.560 eur a zmluvnej pokuty 5 % z výšky úveru, úrokov z omeškania, plnenia zo zmenky v sume 5.213 eur. Žalobkyňa sa preto domáha ochrany svojich práv podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto ustanovenia taktiež vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa, na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky. 8. Dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom môže zasahovať do majetku žalobkyne, nakoľko vykonávanie a rozsah zrážok zo mzdy nepodlieha žiadnej kontrole zo strany súdu. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu. V zmysle článku 5 uvedenej Smernice, podmienky majú byť vypracované v jednoduchom, zrozumiteľnom jazyku. Ak existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. 9. Podľa článku 6 ods. 1 uvedenej Smernici, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách neboli pre spotrebiteľa záväzné. 10. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 07.02.2017 č. k. 13Csp/114/2016-42 na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie v znení, že žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, pričom uznesenie pod č. k. 13Csp/114/2016-42 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2017. 11. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne dňa 28.08.2017, v ktorom uviedol, že určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). 12. Žalovaný poukázal na to, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Žalobkyňa doposiaľ nikdy netvrdila, že dohodu o zrážkach zo mzdy neuzatvorila slobodne. Na túto okolnosť si „spomenula“ až po uplynutí takmer 4 rokov od jej uzatvorenia. Je logické predpokladať, že v prípade, ak by dlžník bol k niečomu nútený, takéto dojednanie by nepodpísal. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prostredníctvom výkonu zrážok sa neprimerane zasahuje do jej majetku, je potrebné špecifikovať, v akom rozsahu, ktorými zrážkami a pod. Výška zrážky má oporu v právnych predpisoch a nemôže byť určovaná svojvoľne. Žalobkyňa netvrdí, že by výška zrážok presahovala zákonnú hranicu. 13. Žalobkyňa v predmetnom zmluvnom vzťahu nevystupovala ako spotrebiteľ. Žalobkyňa v zmysle článku 5 ods. 5.8 zmluvy pristúpila na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku svojho manžela ako dlžníka spočívajúceho v úhrade úveru, ako aj jeho príslušenstva, zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy. Žalovaný uzavrel zmluvu s manželom žalobkyne, ktorému poskytol peňažné prostriedky vo forme úveru. 14. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie dňa 23.01.2018 nedostavila, predvolanie mala riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnila písomným podaním zo dňa 24.10.2017 z dôvodu hospodárnosti konania a pracovnej zaneprázdnenosti, o odročenie nepožiadala, a preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného. 15. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného podania a požiadala, aby súd žalobe vyhovel a poskytol tak žalobkyni ako spotrebiteľke aj náležitú súdnu ochranu a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. K doplneniu žaloby k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, uviedla, že je neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a neobsahuje ani základné náležitosti tak, ako to upravuje ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, nie je určená výška zabezpečenej pohľadávky, tak isto je nesprávne určená aj výška mesačnej zrážky, ktorá v čase vzniku pohľadávky nemohla reflektovať na aktuálnu výšku mzdy a povolenú výšku zrážky zo mzdy. 16. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.08.2017 navrhol vyžiadať súdny spis Okresného súdu Bratislava V pod spisovou značkou 1CbZm/11/2015, nakoľko v tomto súdnom konaní sa rozhoduje o nároku žalovaného (v predmetnom konaní žalobcu) v zmenkovom konaní. 17. Súd vykonal dokazovanie písomnou zmluvou o revolvingovom úvere č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, písomnou výzvou žalovaného zo dňa 23.02.2015 na vykonanie zrážok zo mzdy adresovanú
Z. Q. X. Z..H.. mzdová učtáreň, dohodou o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) spoludlžníka k číslu úverovej zmluvy 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, počítačovou zostavou vytlačenou organizáciou Nemocnice s poliklinikami n.o. ku dňu 23.11.2016, zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 23.09.2015 vydaným Okresným súdom Bratislava V č. k. 1CbZm/118/2015-13, návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý spísal žalovaný PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zo dňa 12.01.2015, zmenkou vystavenou I. A. dňa 29.01.2013. 18. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka (iných príjmov) spoludlžníka č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Súčasne pri podávaní žaloby sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 a nasl. CSP v znení, že žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 164622-52029 zo dňa 29.01.2013. 29. Okresný súd Levice vo veci nariadil neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 07.02.2017 č. k. 13Csp/114/2016-42, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2017. 30. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel, nakoľko vykonaným dokazovaním mal dôvodnosť žaloby za preukázanú. 31. Súd na návrh žalovaného zo dňa 28.08.2017 nedoplnil dokazovanie za účelom zabezpečenia si spisu Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/11/2015, ktorý mal obsahovať podľa tvrdenia žalovaného relevantnú právnu dokumentáciu, pričom pod uvedeným konaním má prebiehať zmenkové konanie. Súd nedoplnil dokazovanie v tomto smere, nakoľko žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súdu túto predložila vrátane zmluvy o revolvingovom úvere, a preto súd doplnenie dokazovania podľa návrhu žalovaného považoval za nadbytočné. 32. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy síce uvádzala, že spoločnosť má voči žalobkyni ako spoludlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikla tým, že spoludlžník - žalobkyňa v zmluve o revolvingovom úvere č. 164622-52029 zo dňa 28.01.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou ako veriteľom a I. A. ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva“) pristúpila na základe § 533 Občianskeho zákonníka k všetkým záväzkom (či už existujúcim, budúcim alebo podmieneným záväzkom) dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy a spočívajúcich predovšetkým v povinnosti uhradiť spoločnosti základný úver vo výške 4.560 eur, avšak tiež v tejto dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uvádza, že sa to týka aj prípadne všetkých dlžníkovi poskytnutých revolvingov, príslušenstva úveru, prípadne uplatnených zmluvných pokút ako aj ďalších prípadných pohľadávkach veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú alebo vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou. V tejto časti je preto potrebné poukázať na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala presné a konkrétne označenie pohľadávky. Odkazovala síce v tejto časti na to, že žalobkyňa je povinná ako spoludlžník zaplatiť základný úver vo výške 4.560 eur z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. 164622-52029, ale aj prípadne všetky dlžníkovi poskytnuté revolvingy, ktoré ale neboli špecifikované ničím v dohode o zrážkach zo mzdy (ani čo do výšky ani čo do titulu), rovnako neboli špecifikované ani zmluvné pokuty, prípadne ďalšie pohľadávky veriteľa. V dohode o zrážkach zo mzdy sa len opisujú možné ďalšie spôsoby vzniku pohľadávok, kde sa uvádza, že žalobkyňa ako spoludlžník je povinná uhradiť žalovanému aj prípadné ďalšie dlžníkovi poskytnuté revolvingy, v príslušenstve úveru, v prípadne uplatnených zmluvných pokutách a ďalších pohľadávok veriteľa. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky je preto neurčité a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. V rámci občiansko-právnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Žalovaný ako veriteľ vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré okrem iného vzniknú aj v budúcnosti, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. 33. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spoludlžníka č. 1 k č. 164622-52029 uzavretá medzi stranami sporu dňa 29.01.2013 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Na toto poukazuje aj žalobkyňa v podanej žalobe, kde uvádza, že žalobkyňa nikdy neuzatvorila slobodne dohodu o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného, pričom išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom type, ktorú žalobkyňa musela akceptovať a podrobiť sa jej. Dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne
- spotrebiteľa. Žalobkyňa uzatvárala dohodu o zrážkach zo mzdy ako spoludlžník, v pozícii spotrebiteľa, nakoľko dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Pri uzatváraní dohody dlžník, spotrebiteľ, v danom prípade spoludlžník ako fyzická osoba, musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. V článku I Dohody o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobkyňa ako spoludlžník je povinná uhradiť žalovanému základný úver vo výške 4.560 eur, ale súčasne sa uvádza, že je povinná uhradiť prípadné všetky dlžníkovi poskytnuté revolvingy, v príslušenstve úverov, v prípadne uplatnených zmluvných pokutách a v ďalších prípadných pohľadávkach veriteľa za dlžníkom, ktoré vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou. V tejto časti je preto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, nakoľko žalobkyňa ako spoludlžník nevie zistiť, čo všetko má voči žalovanému ako spoludlžník zaplatiť. 34. V dohode o zrážkach zo mzdy bolo neurčité aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok v rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Aj neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Totiž v článku II dohody o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ spoludlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy spoludlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne spoludlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXX, vo výške 95 eur mesačne. Súčasne sa ale v článku II uvádza, že strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to z akéhokoľvek dôvodu, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní, pričom spoludlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. 35. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spoludlžníčka v pozícii spotrebiteľky mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalobkyňa už v žalobe uviedla, že neuzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy slobodne, pričom išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú žalobkyňa musela akceptovať a podrobiť sa jej. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy nemala možnosť odmietnuť. Taktiež poukázala na to, že je tu dôvodná obava aj z toho, že žalovaný zotrvá v žiadosti o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne až do doby, pokiaľ nebude mať uhradenú svoju pohľadávku, ktorej výška je v rozpore s ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňu žalovaný poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. 36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa podpísala zmluvu o revolvingovom úvere č. 164622-52029 dňa 29.01.2013 a dohodu o zrážkach zo mzdy toho istého dňa, t. j. 29.01.2013. 37. Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku VI Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku VII Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu zdôrazňuje opakovane, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám. 38. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy. Dlžník preto takéto zrážky zo mzdy nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny stav. Moc nad majetkom žalobkyne, ako spotrebiteľky je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobkyne, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, čo je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa bola v čase vzniku zmluvy o revolvingovom úvere nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. 39. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Totiž na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy písomným podaním zo dňa 23.02.2015, pričom zrážky boli vykonávané, o čom svedčí výtlačok z počítačovej zostavy zamestnávateľa žalobkyne ku dňu 23.11.2016, ktorú listinu súdu predložila. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.