Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-57-2017.pdf
PDF · 141.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 23. januára 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. T., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom K., J. XXX/X,
sa uznáva za vinného, že
v presne nezistenom čase asi od 01:00 hod. do 01:30 hod. dňa 02. apríla 2016 v K. na K. ulici XX v bare s názvom X. W. po predchádzajúcom verbálnom napádaní poškodeného M. B., ktorému vulgárne nadával, kričal na neho, aby vypadol z baru, najskôr zobral M. B. z rúk mobilný telefón a hodil ho o zem, pričom ako poškodený M. B. odchádzal z baru z dôvodu vyhnutia sa ďalšiemu konfliktu, pri vychádzaní z priestorov baru po otvorení dverí pristúpil k M. B. a silno ho sotil oboma rukami do hornej časti tela, v dôsledku čoho poškodený spadol na betónový chodník na ulici pred barom, čím spôsobil M. B. zranenia: vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca pravej lakťovej kosti, zlomeninu hlavičky vretennej kosti a zlomeninu horného konca pravej stehennej kosti v oblasti pod krčkom, tzv. bazicervikálnu až pertrochanterickú zlomeninu s posunom kostných úlomkov, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní minimálne 3 mesiace, práceneschopnosť a obmedzenia na obvyklom spôsobe života do 6 mesiacov,
teda
inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
a odsudzuje sa:
Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť: · poškodenému M. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom K., B. XXXX/XX, škodu vo výške 3.000,00 €, · poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., S. XX, 851 01 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.207,89 €,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť).
odôvodnenie:
V predmetnej trestnej veci vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrhy procesných strán, ktoré spočívalo vo výsluchoch obžalovaného G. T., poškodeného M. B., svedkov Z. N., W. X. a F. X. a znalca W.. W. B., boli prečítané výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného W.. W. Žolnerovej a svedka E. W., ako aj boli oboznámené listinné dôkazy.
*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***
Obžalovaný G. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je nevinný. V ten večer pracoval ako barman v podniku X. W., kde spravil takú menšiu akciu, bolo na nej asi 15-20 ľudí. V ten večer nepil. Všetko bolo v poriadku až na to, že možno po polnoci zbadal, ako si poškodený M. B., ktorého dovtedy nepoznal, natáča na mobilný telefón ľudí, ktorí sa tam zabávali, na čo k nemu pristúpil a upozornil ho, že si nepraje, aby natáčal, nakoľko sa tam dosť popíjalo. Povedal mu, aby to vymazal z telefónu, na čo mu poškodený povedal, že to urobil. Poškodený na to dosť arogantne a agresívne reagoval, a preto ho požiadal, aby opustil priestory baru, čo urobil, vyšiel z baru von a on za ním zatvoril dvere. Dodal, že pri dverách v čase, keď poškodený z baru už odchádzal, sa nachádzal poškodený, Z. N. a jeho priateľka E. W.. Títo dvaja teda videli, ako poškodený z baru odchádza. Po tom, čo poškodenému povedal, aby prestal natáčať, tak s jeho telefónom sa nestalo nič. Poškodený v ten večer sedel s tými X. a sedel s ním aj pán N.. Títo štyria v ten večer pili dosť, pili nejaký tatranský čaj, nejaké fľaškové pivá 10-stupňové. Po tomto skutku mal osobný spor s tými X., z čoho bolo občiansko-právne konanie, ktoré skončilo v jeho prospech. Bar je maličký, má asi 4 x 15 metrov, je v ňom 6 stolov. Keď je tam 15-20 ľudí, nie je sa tam kde hýbať. Nič nebráni výhľadu od baru smerom k vchodovým dverám. Pri vchodových dverách z baru na ulicu je jeden schod označený žlto-čiernou páskou. Vchodové dvere do baru sú široké 90 cm, dokonca sa ani neotvárajú úplne, otvárajú sa tak na 75 cm, ťažko cez ne môže niekto prejsť. Vonku pred barom na ulici je chodník a trávnik, na trávniku boli vtedy odrezané dva pníky, teraz sú už zakryté terasou. Nevyjadroval sa v ten večer vulgárne voči poškodenému a ani nikomu inému. Nemal v ten večer fyzický konflikt s nikým.
Poškodený M. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten večer prišiel do baru X., dal si tam jedno pivo, potom si objednal ďalšie a to už nedopil, pretože za ním prišiel obžalovaný kvôli tomu, že natáčal video na mobil. Obžalovaný za ním prišiel a povedal, aby to vymazal. Ukázal mu, že to vymazal, na čo mu obžalovaný chytil mobil a hodil ho o zem. Bol to mobilný telefón zn. M. P.. Iba mu vtedy obžalovaný povedal, že to má vymazať a má vypadnúť, povedal mu, že má ísť „do piče“ odtiaľ a že ho tam nechce vidieť. Preto sa postavil, aby nebol ďalší konflikt, išiel k vchodovým dverám baru, ale dvere boli zamknuté. Chcel odísť z baru. Potom prišiel k dverám Z. N. a ten mu dvere odomkol, lebo kľúčik bol vo dverách. Ako chcel ísť preč, obžalovaný sa rozbehol od baru a sotil ho do chrbta dosť veľkou silou, čo nečakal, a potom vyletel von. Vtedy stál čelom k vchodovým dverám. Obžalovaného poznal aj podľa hlasu, že ho sotil on. Síce nevidel to, ako sa obžalovaný rozbehol, ale vedel, že to bol on, lebo mu ešte povedal, aby vypadol. To kričal, keď ho sotil. Po tom sotení padal dopredu a spadol na chodník pred barom. Bolela ho pravá noha aj pravá ruka, spadol vtedy na pravú stranu (pravý bok). Potom sa presúval, plazil sa k pekárni, možno aj 30 metrov, ktorá tam je na ulici, nechcel byť pred barom, kde bol obžalovaný. Potom prišiel za ním von asi za 5 minút Z. N., ktorý mu zavolal sanitku. V bare bol v ten večer s manželmi X. a s Z. N., prišiel tam za nimi. I. z nich nebol pod vplyvom alkoholu, pili tiež len pivo. Pred príchodom do baru nepil. V nemocnici bol potom 13 dní, bol aj na operácii, operovali mu lakeť na pravej ruke a potom na druhý deň mu operovali pravú nohu. PN bol dokopy 9 mesiacov. Obžalovaný mal v ten večer vypité, aj ho videl piť. Nevedel, či pri tých dverách bol ešte niekto ďalší. Po skutku sa stretával s manželmi X. i Z. N., naposledy teraz v sobotu. Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovaného v ten večer nevidel požívať alkoholické nápoje, k čomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že si to už nepamätá, ale obžalovaný mal určite vypité. Tiež na hlavnom pojednávaní zotrval na nároku na náhradu škody, ktorý si uplatnil v prípravnom konaní vo výške 3.000,00 €.
Svedok Z. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten večer bol v bare X. W., kde pil pivo, predtým mal 2-3 poldecáky tatranského čaju. Potom za ním prišiel aj poškodený M. B., ktorý si objednal pivo.
Bola zábava, všetci sa tam bavili. Poškodený tú zábavu natáčal na mobilný telefón. Natáčal ako sa tancuje. Potom za ním prišiel obžalovaný a povedal mu, hučal naňho, nech vymaže to video. Poškodený to vymazal, ale obžalovaný mu chytil telefón a hodil ho o zem, na čo sa telefón rozletel. Bol to mobilný telefón zn. M. S.. Poškodený si ho potom zdvihol zo zeme a poskladal. Potom obžalovaný povedal poškodenému, nech láskavo z baru vypadne, následne na to mu on išiel otvoriť dvere z baru von na ulicu, lebo poškodený chcel ísť preč, nemienil mať ďalšie konflikty. On mu odomkol dvere a v tom čase obžalovaný išiel do polky miestnosti smerom k baru, tam sa zvrtol (otočil sa), podišiel k poškodenému a sotil ho von (dopredu) obidvomi rukami do pŕs. Poškodený mu bol vtedy zoči voči, nevedel už prečo, nevedel či na neho vtedy niekto nevolal z baru. Obžalovaný pri tom sotení nič nepovedal a následne zamkol dvere. Pri dverách boli vtedy len oni traja. Vonku potom videl, že poškodený padal zozadu šikmo na jednu stranu, už nevedel na ktorú, a padol nohou a rukou na betónový obrubník, ktorý bol pri bare, alebo možno aj na odpílený peň, ktorý tam vtedy bol. Boli tam aj svedkovia X., ktorí to videli. Po asi 10 minútach vyšiel von a našiel poškodeného ako sedí s dolámanou nohou aj rukou. Nohu mal naopak, už nevedel ktorá to bola. Keď ho našiel, tak poškodený sedel na ulici Hlohovej oproti Jednote na chodníku. X. nevedel čo pili. Myslel si, že obžalovaný v ten večer pil, videl ho, ako si dal za pultom nejaké poldeci. Poškodený v ten večer nebol voči obžalovanému drzý ani vulgárny.
Svedok W. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tesne pred skutkom sa chcel dohodnúť s poškodeným M. B., že s ním bude chodiť na fušky. Bol vtedy v tom bare a videl celý incident. V inkriminovaný deň sa tam dostavil s manželkou, prítomný bol obžalovaný, jeho vtedajšia družka E. W.. Bol tam ešte aj Z. Kukla a zopár ďalších ľudí, ktorých nepoznal po mene. Keď prišli, tak v tom bare bolo okolo 15-20 ľudí. Sedel zo začiatku pri stole s manželkou, postupne začali odchádzať ľudia, tak sa presunuli k inému stolu a asi tak medzi 23:00 hod. až 00:00 hod. prišiel poškodený, ktorý si objednal jedno pivo. On v tú dobu pil kofolu. Pani W. vtedy tancovala, zobrala tancovať aj jeho manželku, pán N. bol pri počítači a púšťal hudbu cez reproduktor. Poškodený vzal do ruky svoj telefón, ale nevedel, či natáčal alebo len manipuloval s telefónom, lebo sedel oproti nemu. B. W. vtedy tancovala na stole len v podprsenke. Obžalovaný následne vyzval poškodeného dosť vulgárnym spôsobom, aby vymazal záznam s tým, že si neželá žiadnu reklamu na J., a aj kričal na neho. Poškodený uisťoval obžalovaného, že je to vymazané. Ukazoval mu telefón, keď obžalovaný chytil tento telefón a hodil ho o zem. Telefón sa rozletel na niekoľko častí. Potom ho pozbierali. Obžalovaný ďalej vyzval poškodeného, aby dopil pivo a vypadol odtiaľ preč, povedal to s krikom. Povedal: „dopi to pivo a choď odtiaľto do piče“. Poškodený sa snažil dopiť pivo, ale videl, že u obžalovaného narastá agresivita, začal viac pobehovať po bare, takže to pivo nedopil a odchádzal preč. Zodvihol sa zo stoličky, zobral si časti telefónu, obliekol si bundu s tým, že ho vyprevádzal pán N.. Nakoľko dvere boli zamknuté, tak pán N. odomkol dvere a ešte sa o niečom bavili v priestore dverí. Potom obžalovaný zase nadával poškodenému a približoval sa k nemu so slovami: „ty kokot vyjebaný, vypadni odtiaľto do piče“, približoval sa primeranou chôdzou, na čo on podišiel k obžalovanému a snažil sa ho ukľudniť. Poškodenému povedal, nech radšej ide preč. Obžalovaný sa otočil smerom k baru a od vstupných dverí odchádzal preč, prešiel asi do polky miestnosti, otočil sa, rozbehol sa a surovo vysotil poškodeného von z dverí. Sotil ho raz päsťami od svojho tela do vrchnej polovice jeho tela, zhruba oblasti pŕs, boli vtedy čelom k sebe. Obžalovaný vtedy nehovoril nič. Obžalovaný hneď na to stiahol pána N. do baru a zamkol dvere. On vtedy stál kúsok od vstupných dverí, bolo to asi 2 metre. Videl aj to, že poškodený padol. Zo začiatku spadol smerom na chrbát, ale či sa postupne otočil, to nevedel. Jeho manželka vtedy sedela pri stole. V tú noc už poškodeného nevidel. Neskôr pán N. zmizol a po chvíli sa vrátil s tým, že poškodeného zobrala sanitka. Hovoril, že poškodený má zlomenú nohu. V ten večer pil kofolu. Jeho manželka pila malé pivo. Poškodený najprv vypil jedno celé pivo a druhé už nedopil. Nevyzeral, že by bol pod vplyvom alkoholu. Pán N. pil kofolu s tatranským čajom spolu s obžalovaným. Videl aj to, že obžalovaný vtedy pil, s pánom N. pil tatranský čaj. Obžalovaný bol riadne pod vplyvom alkoholu. Poškodený nemal s nikým iným konflikt. Obžalovaný bol potom agresívny, nakoľko pán N. oznámil, že ešte prídu príslušníci polície, v bare sa vyhrocovala situácia. Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, v ktorej uviedol, že keď obžalovaný udrel poškodeného do hrudníka, tak poškodený ako padal, tak sa otáčal tak, aby dopadol na ruky, k čomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Taktiež uviedol, že vie o tom, že obžalovaný si pred ním nalieval tatranský čaj a pil alkohol.
Svedkyňa F. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že boli pozvaní od obžalovaného do jeho baru. Prišla tam s manželom, prisadli si k stolu a obžalovaný robil v ten deň zemiakové placky. Bola tam ona, jej manžel, aj ľudia, ktorých nepoznala. Jedinú, ktorú poznala, bola priateľka obžalovaného E. a Z. (N. Poškodený tam prišiel za nimi neskôr. Keď prišiel, tak sa s ním rozprávali, sedeli s ním pri stole, jednalo
sa tam ohľadom práce, lebo jej manžel potreboval vtedy prácu. Z. púšťal cez počítač pesničky. Ona a obžalovaného priateľka tancovali pri bare. Poškodený vypil jedno pivo, nakoľko držal aj telefón, ale nebolo vidieť, či natáčal. Obžalovaný pribehol k nemu, nech to okamžite vymaže. Obžalovaný povedal poškodenému: „okamžite to vymaž, vypi to pivo a páľ do piče“. Obžalovaný potom poškodenému vytrhol telefón a treskol ho o zem, na čo sa telefón rozsypal. Poškodený si dal potom aj druhé pivo, ale toto nedopil a povedal, že ide. Poškodený sa potom zdvihol, pozbieral si telefón, išiel k vchodovým dverám baru a Z. mu išiel otvárať dvere, lebo boli zamknuté. Ani mu nestihol otvoriť, lebo obžalovaný išiel najprv k baru, v polovičke sa náhle otočil, zvrtol sa, potom pribehol k dverám ku Z. a poškodenému, všetci traja boli otočení ku dverám vedľa seba, obžalovaný stál v strede a pravou rukou chytil poškodeného za lakeť, drapol ho, prudko ho zaň držal, a ľavou odomykal dvere. Potom už viac nevidela, otočila sa, nechcela sa pozerať. Vedela, že poškodený bol vonku, že ho obžalovaný vysotil, čo taktiež videla, a že Z. išiel za ním. Či vtedy sedela, to nevedela, ale jej manžel sedel. Z. sa vrátil do baru, nevedela po akej dobe, mal v ruke telefón, sadol si na barovú stoličku a povedal, že prídu policajti, že poškodeného brala sanitka. V ten večer si dali s manželom pivo. Nič iné nepili. Poškodený okrem piva nič nepil. B. N. pil tiež pivo. Obžalovaný pil tatranský čaj. Pred incidentom neregistrovala, či je niekto veľmi pod vplyvom alkoholu. Nevidela, že by niekto niekoho v tom bare sácal. Dozvedela sa od Z., že poškodený má niečo s bedrovou kosťou a že mal nohu vykrútenú, nevedela ktorú. Vedela, že na miesto prišla aj polícia. Bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania, v ktorej uviedla, že videla ako obžalovaný poškodeného vysotil von na chodník pred bar, k čomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Dodala, že obžalovaný sa im (jej a jej manželovi) od tohto incidentu vyhrážal.
Znalec MUDr. W. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na základe jeho účasti na hlavnom pojednávaní pri vypočúvaní všetkých osôb sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojho znaleckého posudku č. 048/2017, ktorý vypracoval a ktorý sa nachádza na č.l. 85-101. Znalec sa následne pridržiaval odpovedí na položené otázky, keď uviedol nasledovné:
Pri fyzickom incidente, ku ktorému došlo v noci z 01.04.2016 na 02.04.2016, utrpel poškodený zranenia uvedené v skutkovej vete rozsudku. V mechanizme ich vzniku sa uplatnil pád a náraz pravou stranou tela - oblasťou pravého lakťa a oblasťou pravého bedrového kĺbu na tvrdý, tupý, plošný predmet - zem. Pádom na lakeť došlo jednak ku vzniku zlomeniny lakťovej kosti v oblasti háka (olekranu) a pod ním, ako aj v oblasti hlavičky vretennej kosti. Intenzita pôsobiacej sily bola pri vzniku zranenia silná. Pri dopade pravou stranou tela na tvrdú podložku sa dostala do kontaktu so zemou i oblasť pravého bedrového kĺbu, kde došlo ku vzniku zlomeniny pod krčkom stehennej kosti v oblasti výbežkov (chocholov, tzv. trochanterov). Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola tiež silná. Pádu na zem mohlo predchádzať sotenie, hrknutie, prípadne úder, ktorý nemusel mať silnú intenzitu a nemusel sám o sebe spôsobiť vonkajšie prejavy zranenia, mohol byť však postačujúci na stratu rovnováhy, čo mohlo následne viesť k voľnému pádu poškodeného. Daným mechanizmom a pri danej intenzite vedeného násilia do daných oblastí došlo ku vzniku ťažkého zranenia. V tomto konkrétnom prípadne nedošlo však ani k priamemu ohrozeniu ani k zraneniu životne dôležitých orgánov ľudského organizmu. E., charakteru ako utrpel poškodený, spôsobuje dlhú dobu trvajúcu poruchu zdravia. Zranenie mohlo vzniknúť v priamej súvislosti s fyzickým incidentom z noci z 01.04.2016 na 02.04.2016. Mechanizmom, ktorý uviedol poškodený, ako malo dôjsť ku vzniku zranenia, je možné vyššie popisované zranenia spôsobiť. Zranenie si vyžaduje liečbu približne 3-4 mesiace. Doba práceneschopnosti býva zväčša o 4-8 týždňov dlhšia, z dôvodu nutnej rehabilitácie. Celkovo trvá 4-6 mesiacov. V danom prípade trvala liečba od 02.04.2016 približne do začiatku júla 2016. Práceneschopnosť mal vystavenú od 02.04.2016 až doposiaľ (mal ju aj v čase vypracovávania znaleckého posudku), čiže približne 5 mesiacov. Poškodený pre zranenie bol obmedzený v bežnom spôsobe života. Obmedzenie sa týkalo fyzickej záťaže, v manuálnej práce vykonávanej pravou hornou končatinou, resp. obojručne. K obmedzeniu došlo i v zmysle pohybu a chôdze. Obmedzenie, ktoré pre dané zranenie vzniká, trvá hlavne po dobu liečenia, to znamená približne 3-4 mesiace. Čiastočne obmedzenie pretrváva i počas nutnej rehabilitácie, tzn. následne ešte 4-8 týždňov. Celkovo obmedzenie trvá po dobu približne do 6 mesiacov pri nekomplikovanom priebehu liečby. Zranenie, ktoré poškodený utrpel pri incidente, postihlo kostný skelet kostí pravého predlaktia v oblasti lakťového kĺbu, ako aj stehennej kosti. Zranenie môže zanechať trvalé funkčné následky hlavne v zmysle obmedzenia pohybu v lakti. Po operáciách zostanú ako trvalé kozmetické následky operačné jazvy. S určitosťou sa k trvalým funkčným ako aj kozmetickým následkom bude možné vyjadriť najskôr po roku od skončenia liečenia. Zranenia predstavujú podľa Zák. č. 437/2004 Z.z. v bodovom hodnotení 235 bodov, čo pri hodnote bodu 17,66 € v roku 2016 predstavuje sumu 4.150,10 €.
Znalec na hlavnom pojednávaní dodal, že z medicínskeho hľadiska sa nedá presne uviesť vzhľadom k výpovediam vypočutých osôb na hlavnom pojednávaní, či poškodený padal dopredu na pravú stranu alebo dozadu na pravú stranu. V každom prípade však tento pád bol na miesta na jeho tele, kde došlo k zraneniam, ktoré popísal a tieto boli spôsobené pádom na tvrdú podložku. Nemá význam, či zranenia vznikli (pádom) spredu alebo zozadu. Poškodený padal na pravú stranu, lebo zranenia boli na pravej strane. Zranenia mohli vzniknúť aj pri voľnom páde, pri šmyknutí. Taktiež by bolo možné, aby sa zranená osoba pri takomto zranení mohla plaziť po ľavej strane s tým, že chodiť a plaziť sa po pravej strane nemohol. K takýmto zraneniam mohlo dôjsť aj pri páde na rovnú podložku, uvádzaný bol aj obrubník, pri ktorom je tiež možné, že by zranenia mohli vzniknúť aj pádom na neho, ale z hľadiska jeho záverov to nemá až taký význam.
Na hlavnom pojednávaní bola taktiež prečítaná výpoveď svedka - poškodeného Mgr. W. E., ktorá ku skutku nevedela nič uviesť a vypovedala k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní.
Taktiež bola na hlavnom pojednávaní bola prečítaná i výpoveď svedkyne Zuzany W. zo dňa 06.04.2017, ktorá uviedla nasledovné (relevantné citácie): „Zdržiavam sa ale 1,5 roka v K. na adrese J. X u svojho druha G. T.. Momentálne pracujem v K. pre spol. Y., s.r.o., prostredníctvom ktorej môj druh prevádzkuje bar s názvom X. W., ktorý sa nachádza na ul. K. XX, K.. Tento bar funguje od 02.02.2016. Niekedy na jar 2016 bola v bare DUO W. uzavretá spoločnosť, chceli sme tam s druhom spraviť nejakú akciu. Bolo tam asi 15-20 ľudí, okrem mňa a môjho druha som tam poznala manželov X. a ešte Z., ktorého priezvisko som sa dozvedala až neskôr. Ostatní boli cudzí ľudia. Všetci ľudia sa v bare zabávali, bola dobrá atmosféra, nebol tam žiadny konflikt. Niektorí z tých ľudí sedeli za stolíkmi, ktoré boli spojené, iní ľudia zas tancovali medzi stolíkmi. Ja som mala v ten večer voľno, za barom bol G.. Ja som si nič nevšimla, akurát potom niekedy v noci už, keď som stála pri vstupných dverách, ako som tancovala, som sa otočila zbadala som, že sú vstupné dvere otvorené, tak som videla že nejaký pán odchádza z baru a môj druh za ním zatvoril dvere. To bolo všetko. Ako druh zatvoril dvere, ďalej sme sa zabávali. Ja som si to všimla iba preto, pretože tie dvere boli po celý zamknuté a proste som sa otočila vtedy, keď boli otvorené. Kto ich otvoril neviem povedať. Pri tých dverách bol aj Z. vtedy, F. X. tancovala medzi stolíkmi v strede baru aj s nejakými inými ľuďmi, W. X. sedel chrbtom k vstupným dverám hneď pri nich naľavo. Druh bol hneď pri vstupných dverách, bol vnútri baru. Druh v ten večer nepil vôbec alkohol. To by som na ňom cítila, z úst. Aj ma viackrát v ten večer pobozkal. Nič som necítila. Po určitej dobe v ten večer prišla do baru policajná hliadka. Videla som iba ako tá hliadka prišla. Išla som vtedy zrovna na toaletu a nevedela som, čo tam prišla riešiť. To je všetko, čo sa v ten večer stalo. Až potom za niekoľko dní som sa dozvedela od Z., že tomu pánovi, čo vtedy odišiel, sa niečo stalo, že bol v nemocnici. Ja som a Z. vtedy pýtala, že čo sa stalo tomu pánovi, na čo mi povedal, že on nič nevie, lebo nič nevidel a nič si nepamätá, pretože bol opitý.“ Na otázky odpovedala tak, že v ten večer pili alkohol všetci (i poškodený) okrem obžalovaného. Poškodený mal podľa nej vypité. Videla aj to, ako popíjali v ten večer alkohol manželia X. a tiež Z. N., ktorý pil tatranský čaj. V akom množstve nevedela, ale bolo na ňom vidieť, že je opitý. Nevidela žiadny fyzický kontakt obžalovaného do poškodeného. Nevidela ani to, že by si poškodený v ten večer niečo natáčal na mobilný telefón. Nevidela ani to, že by sa v ten večer obžalovaný správal v bare agresívne voči zákazníkom.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: lekárske správy na poškodeného (č.l. 102-108), zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a náčrtkom (č.l. 109-116) a vyjadrenie Sociálnej poisťovne (č.l. 118).
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné: Oboznámené lekárske správy boli aj podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku MUDr. W. B. a bolo z nich zrejmé, že poškodený M. B. dňa 02.04.2016 pri prijatí na hospitalizáciu uviedol, že dnes ho majiteľ baru X. sotil na chodník, pri tom si udrel oblasť pravého bedrového kĺbu a lakeť. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a náčrtkom vyplynul bližší popis miesta činu (pred barom), bol fotograficky zdokumentovaný aj schod do baru, ktorý bol výšky 15 cm nad chodníkom, taktiež dvere baru, ktoré sa otvárajú smerom dovnútra baru, pred barom bolo vidieť vystavaný chodník s dlažobných kociek o šírke 2,5 metra, ktorý je rovný, bez nerovností. Predajňa pekárne sa nachádza 40 metrov od baru smerom do centra mesta. Bolo vidieť tiež terasu pred barom, ktorá však v zmysle výpovede obžalovaného, poškodeného a svedka Z. N. nebola v čase skutku ešte postavená.
*** Odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania ***
Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to výsluch svedka R. B., nakoľko ho považoval za nedôvodný. Z hľadiska do tej doby vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol súd toho názoru, že išlo o dôkaz nadbytočný, resp. o dôkaz týkajúci sa spochybnenia vierohodnosti výpovede jedného vypočutého svedka (Z. N.), ktorého obhajoba s odôvodnením návrhu na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní v rámci jeho výsluchu ani len nekonfrontovala (obštrukcia?), pričom však výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní bola podporená aj výpoveďami ostatných vypočutých osôb (okrem obžalovaného a svedkyne E. W.) a tento svedok totožne vypovedal k veci aj v prípravnom konaní, teda súd jeho výpoveď posúdil ako vierohodnú.
*** Výrok o vine ***
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že tento spáchal obžalovaný G. T..
Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že nemal v ten večer fyzický ani slovný konflikt s nikým, on sa vulgárne nevyjadroval, po tom, čo poškodenému povedal, aby prestal natáčať v bare, tak s jeho telefónom sa nestalo nič, a bol to poškodený, kto sa k nemu správal naopak dosť arogantne a agresívne, pričom pri dverách v čase, keď poškodený z baru už odchádzal, sa nachádzal poškodený M. B., Z. N. a jeho priateľka E. W. a títo dvaja videli, ako poškodený z baru odchádza.
Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.
Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený obžalobou. Bolo nesporné, že obžalovaný, poškodený i všetci vypočutí svedkovia (aj E. W.) sa v inkriminovaný večer nachádzali v bare X. W.. R. svedkovia stotožnení neboli a nenavrhli vypočutie takýchto svedkov ani procesné strany, preto bolo možné vychádzať len z výpovedí na hlavnom pojednávaní vypočutých osôb (aj E. W.).
Z hľadiska prezentovaných verzií, čo sa v bare odohralo, bolo zistené, že obžalovaný akýkoľvek útok či negatívne správanie voči poškodenému poprel, čo (nepriamo) potvrdzovala aj svedkyňa E. W. (v tom čase družka obžalovaného), ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti a ktorá s ním pracovala v bare. Svedkyňa E. W. vo svojej výpovedi ani úplne presne nevedela stotožniť, či tou osobou, o ktorej vypovedala a ktorá odchádzala z baru, bol skutočne poškodený M. B.. Jej výpoveď súd z hľadiska hodnotenia aj všetkých vykonaných dôkazov v súhrne považoval za nepravdivú.
Poškodený M. B. a svedkovia Z. N., W. X. a F. X. vo svojich výpovediach zhodne popísali, že obžalovaný napadol poškodeného pri dverách baru. Nebolo preukázané a zo žiadneho dôkazu ani náznakom nevyplynulo, že by mal poškodený v ten večer konflikt s inou osobou.
Vo výpovediach týchto osôb boli zrejmé aj isté nezrovnalosti, keď niektoré skutočnosti popisovali inak (odlišne), avšak podľa názoru súdu nešlo o zásadné rozpory, ktoré by mali vplyv na dôkaznú hodnotu ich výpovedí v neprospech obžalovaného.
Všetci potvrdili, že poškodený pil v ten večer v bare len pivo, resp. druhé pivo už nedopil. Všetci potvrdili aj to, že obžalovaný hodil mobilný telefón poškodeného o zem. Všetci potvrdili aj to, že obžalovaný v ten večer pil alkohol (N.: „dal si nejaké poldeci“; X.: „pil tatranský čaj“) a bol pod jeho vplyvom, taktiež to, že sa vulgárne vyjadroval na adresu poškodeného, tohto z baru vyhadzoval a následne ho vysotil cez otvorené dvere baru na ulicu (chodník). Poškodený uviedol, že aby nebol ďalší konflikt s obžalovaným, z baru odchádzal, čo potvrdil aj svedok N. a nepriamo aj svedkovia X. tak, že po vulgárnej výzve obžalovaného na opustenie baru bol na odchode z baru, resp. X. ho na to vyzýval po tom, čo ukľudňoval obžalovaného pred útokom na neho (sotením). Všetci potvrdili, že poškodený prišiel do baru z nich ako posledný.
Verzie o tom, akým spôsobom obžalovaný vysotil poškodeného z priestoru dverí baru na chodník a čo sa dialo následne, boli v prípade svedkov s menšími odchýlkami, pričom uvedené sa podľa názoru súdu dalo pripísať situácií v bare, ktorý bol podľa výpovedí vypočutých osôb malý, v danom čase bol maximálne naplnený, zabávajúci sa ľudia tancovali aj medzi stolmi a celý incident sa zbehol rýchlo. Mierne rozdiely boli aj vo výpovediach týchto svedkov pokiaľ ide o to, kto v ten večer pil pivo, kofolu či tatranský čaj.
Poškodený M. B. uviedol, že keď odchádzal, dvere baru boli zamknuté, pričom Z. N. mu ich odomkol a ako chcel ísť preč, obžalovaný sa rozbehol od baru a sotil ho do chrbta dosť veľkou silou, čo nečakal. Vtedy stál čelom k vchodovým dverám. Potom prišiel za ním von asi za 5 minút Branislav N., ktorý mu zavolal sanitku.
Poškodený na svojej verzii, ktorú prezentoval v prípravnom konaní, zotrval aj na hlavnom pojednávaní, pričom je potrebné uviesť, že túto verziu uviedol už pri prijatí na hospitalizáciu, kedy presne pomenoval útočníka a spôsob útoku.
Svedok Z. N. uviedol, že poškodenému odomkol dvere a obžalovaný vtedy išiel do polky miestnosti smerom k baru, tam sa zvrtol (otočil sa), podišiel k poškodenému a sotil ho von (dopredu) obidvomi rukami do pŕs. Poškodený mu bol vtedy zoči voči. Pri dverách boli vtedy len oni traja. Obžalovaný následne zamkol dvere. Vonku videl, že poškodený padal zozadu šikmo na jednu stranu, už nevedel na ktorú, a padol nohou a rukou na betónový obrubník, ktorý bol pri bare, alebo možno aj na odpílený peň, ktorý tam vtedy bol. Po asi 10 minútach vyšiel von a našiel poškodeného ako sedí s dolámanou nohou aj rukou. Uviedol, že v ten večer pil pivo a predtým 2-3 tatranské čaje.
Svedok W. X. uviedol, že poškodený odchádzal preč a vyprevádzal ho Z. N.. Nakoľko dvere boli zamknuté, tak ich N. odomkol a ešte sa o niečom bavili v priestore dverí. Potom sa obžalovaný približoval k poškodenému, následne sa otočil smerom k baru a od vstupných dverí odchádzal preč, prešiel asi do polky miestnosti, otočil sa, rozbehol sa a surovo vysotil poškodeného von z dverí. Sotil ho raz päsťami od svojho tela do vrchnej polovice jeho tela, zhruba oblasti pŕs, boli vtedy čelom k sebe. Obžalovaný hneď na to stiahol N. dovnútra baru a zamkol dvere. On vtedy stál kúsok od vstupných dverí, bolo to asi 2 metre. Videl aj to, že poškodený padol. Zo začiatku spadol smerom na chrbát, ale či sa postupne otočil, to nevedel. Keď obžalovaný udrel poškodeného do hrudníka, tak ten ako padal, tak sa otáčal tak, aby dopadol na ruky. Neskôr pán N. zmizol a po chvíli sa vrátil s tým, že poškodeného zobrala sanitka. Hovoril, že poškodený má zlomenú nohu. Uviedol, že v ten večer pil kofolu, jeho manželka pila malé pivo, N. pil kofolu s tatranským čajom spolu s obžalovaným a s pánom N. pil tatranský čaj aj obžalovaný.
Svedkyňa F. X. uviedla, že poškodený išiel k vchodovým dverám a Z. mu išiel otvárať dvere, lebo boli zamknuté. Ani mu nestihol otvoriť, pretože obžalovaný išiel najprv k baru, v polovičke sa náhle otočil, zvrtol sa, potom pribehol k dverám, všetci traja boli otočení ku dverám vedľa seba, obžalovaný stál v strede a pravou rukou chytil poškodeného za lakeť, drapol ho, prudko ho zaň držal, a ľavou odomykal dvere. Potom videla len to, že obžalovaný vysotil poškodeného von, a že Z. išiel za ním. Po chvíli sa vrátil a povedal, že poškodeného brala sanitka, že poškodený má niečo s bedrovou kosťou a že mal nohu vykrútenú, nevedela ktorú. V ten večer si dali s manželom pivo a pán N. pil taktiež pivo. Obžalovaný pil tatranský čaj.
Skutočnosti zistené z výpovede poškodeného ohľadom toho, čo sa stalo, keď spadol na chodník a ako sa plazil po chodníku, posúdil ako možné znalec MUDr. W. B. (...by bolo možné, aby sa zranená osoba pri takomto zranení mohla plaziť po ľavej strane...), ktorý sa tiež vyjadril k tomu, že v mechanizme vzniku zranení sa uplatnil pád a náraz pravou stranou tela na tvrdý, tupý, plošný predmet (zem) s tým, že intenzita pôsobiacej sily bola pri vzniku zranenia silná. Pádu na zem mohlo predchádzať sotenie, hrknutie, prípadne úder, ktorý nemusel mať silnú intenzitu, ale mohol byť však postačujúci na stratu rovnováhy, čo mohlo následne viesť k voľnému pádu poškodeného (sám poškodený pri tom uviedol, že útok obžalovaného vtedy nečakal, nebol naň pripravený, preto nemohol adekvátne v tej chvíli zareagovať a pád stlmiť alebo úplne zabrzdiť, pričom intenzitu jeho pádu zvýšil s určitosťou aj schod pred vchodovými dverami do baru o výške 15 cm). Znalec na hlavnom pojednávaní dodal, že z medicínskeho hľadiska sa nedá presne uviesť (vzhľadom k výpovediam vypočutých osôb), či poškodený padal dopredu na pravú stranu alebo dozadu na pravú stranu. V každom prípade však tento pád bol na miesta na jeho tele, kde
došlo k zraneniam, ktoré popísal a tieto boli spôsobené pádom na tvrdú podložku. Nemá význam, či zranenia vznikli (pádom) spredu alebo zozadu. Zranenia mohli vzniknúť aj pri voľnom páde, pri šmyknutí. K takýmto zraneniam mohlo dôjsť aj pri páde na rovnú podložku, uvádzaný bol aj obrubník, pri ktorom je tiež možné, že by zranenia mohli vzniknúť aj pádom na neho, ale z hľadiska jeho záverov to nemá až taký význam.
Súd z hľadiska komplexného posúdenia výpovedí týchto svedkov dospel k záveru, že bola dostatočným spôsobom preukázaná verzia tvrdená obžalobou, teda že obžalovaný pri vychádzaní z priestorov baru po otvorení dverí pristúpil k M. B. a silno ho sotil oboma rukami do hornej časti tela, v dôsledku čoho poškodený spadol na betónový chodník na ulici pred barom, a v tomto smere vyhodnotil výpovede svedkov ako vierohodné, pričom v tomto smere neprihliadol na výpoveď svedkyne F. X., ktorá uvádzala iný spôsob vysotenia poškodeného obžalovaným, pričom táto sa rozporuplne vyjadrila v tom smere, že najprv uviedla, že sa otočila a nechcela sa pozerať na to, čo sa bude diať pri dverách, a následne uviedla, že to vysotenie videla. Bola tiež jednoznačne najďalej od dverí (podľa výpovede svedka W. X. sedela pri stole, pričom sama si to už nepamätala), a preto nemala taký výhľad ako iní svedkovia.
Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, vymedzuje pojem ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zák.). V zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným ani rozhodujúcim kritériom. Napriek tomu bude treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej 7 dní, ale pri súčasnom splnení všetkých ďalších kritérií. Ani okolnosť, že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú osobu alebo individuálne určité osoby odlišné od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. V odseku 3 písm. c/ je kvalifikovaná skutková podstata spočívajúca v spôsobení iného následku - ťažkej ujmy na zdraví. Tento ťažší následok musí byť spôsobený iba z nedbanlivosti (§ 16 Tr. zák.), inak by išlo o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák. Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný G. T. inému (M. B.) úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí poškodeného a na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov. Z vykonaného dokazovania bolo možné jednoznačne ustáliť, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému, a to s poukazom na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, a ďalej tiež na to, že útok obžalovaného bol náhly (rýchly) a nečakaný, v ktorom smere bola dôležitou okolnosťou aj navonok zrejmá robustná postava obžalovaného oproti poškodenému. Vo vzťahu k spôsobeniu ťažšieho následku na zdraví poškodeného konal obžalovaný z nedbanlivosti.
Na strane obžalovaného G. T. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).
*** Výrok o treste ***
V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy: rozsudok OS Trnava sp. zn. 6T/110/2013 (č.l. 122-123), aktuálne lustrácie na obžalovaného (č.l. 180-183) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 6T/110/2013.
Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.03.2014 sp. zn. 6T/110/2013, právoplatným dňa 04.03.2014, a to pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a uloženými povinnosťami nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a osobe alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej. Týmto rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného v podstate pre veľmi podobnú trestnú činnosť (vulgárne a agresívne správanie voči inej osobe) na svojej bývalej priateľke, ktorej sa dopustil v roku 2009. Skúšobná doba obžalovanému uplynula dňa 05.03.2017, pričom doteraz súd nerozhodol o jeho osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Z registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný bol v rokoch 2014-2015 spolu 4-krát priestupkovo postihnutý za priestupky spáchané na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové pokuty a v jednom prípade pokuta spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil naopak jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, keď v prípade oboznámeného odsúdenia sa na neho zatiaľ nehľadí, ako keby nebol odsúdený, a išlo o veľmi podobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade), dospel k záveru, že obžalovanému G. T. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, a to ako trest nepodmienečný so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie dvoch úmyselných trestných činov. Preto mal za to, že iný druh (napr. alternatívny) a výmera trestu (ktorá bola na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., teda od 3 do 5 rokov) u neho nemôže splniť účel (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), nakoľko ani hrozba výkonu relatívne vysokého trestu odňatia slobody (3 roky) obžalovaného neodradila od páchania veľmi podobnej trestnej činnosti - teda vulgárneho a agresívneho konania obžalovaného voči inej osobe, a neviedla ho teda k tomu, aby do budúcna viedol riadny život. Zaradenie obžalovaného práve do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bolo odôvodnené tým, že tento nikdy v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).
Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.
Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia.
*** Výroky o náhrade škody ***
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nároky na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili viacerí poškodení. V tomto smere boli oboznámené tieto listinné dôkazy: podklady k náhrade škody poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. (č.l. 44-47) a odborné vyjadrenie k výške škody s výpisom zo ŽR SR (č.l. 119-120), ako aj bodové ohodnotenie zranení poškodeného v znaleckom posudku, na ktorého
záveroch znalec na hlavnom pojednávaní zotrval. Pokiaľ ide o uplatnené nároky poškodených - M. B. vo výške 3.000,00 € a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 2.207,89 €, tak súd nemal žiadne pochybnosti o ich opodstatnenosti (súd poškodenému M. B. nemohol priznať viac, ako si tento uplatnil v prípravnom konaní, i keď dokazovanie na hlavnom pojednávaní preukázalo, že mu vznikla škoda vo väčšom rozsahu), a preto uplatnené nároky priznal podľa § 287 ods. 1 Tr. por., resp. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť týmto poškodeným škodu v celom uplatnenom rozsahu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (čím súd určil vykonateľnosť týchto výrokov rozsudku, nie povinnosť škodu aj nahradiť!).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.