Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/21/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci o nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa W. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej i Českej republiky, bydlisko na území Slovenskej republiky Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, otec: W. C.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. Č.. XXXX, K. XXX XX, Česká republika, štátny občan Českej republiky, zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Mária Adamečková, advokátka, Panenská č. 5, 811 03 Bratislava, matka: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt a bydlisko Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, Slovenská republika, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kancelária Moreno Vlk & Asociados SK s. r. o., Cukrová č. 14, 811 08 Bratislava, zastúpená JUDr. Václav Vlk, usadený euroadvokát, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje návrat maloletého W. C., nar. XX.XX.XXXX, do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky.

II. Súd nariaďuje matke S. C., narodená XX.XX.XXXX, aby vrátila maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Českej republiky nevráti, je otec oprávnený maloletého po uplynutí tejto lehoty prevziať za účelom jeho vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletého na územie Českej republiky.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.11.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh (v českom jazyku) otca maloletého W. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý"), v ktorom žiadal o nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky (doslovný petit uvedený v návrhu otca - matka je povinná navrátiť maloletého do Českej republiky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia).

2. Súd uznesením zo dňa 15.11.2017 ustanovil maloletému na jeho zastupovanie v tomto konaní a ochranu jeho záujmov opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava (ďalej len " opatrovník").

3. Otec vo svojom návrhu a počas konania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Příbrami č. k. 7Nc 6010/2015 - 26 zo dňa 16.06.2015 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 2 800.- Kč, styk otca s maloletým upravený nebol. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja rodičia. Krajský súd v Prahe

rozhodnutím č. k. 29Co 356/2015 - 60 zo dňa 02. 12. 2015 toto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Matka od roku 2010 žila a pracovala v Českej republike, v Prahe. Do Českej republiky prišla z Anglicka, kde predtým žila a pracovala. Po zoznámení sa s otcom maloletého v roku 2012, následnom chodení, začali po pol roku od zoznámenia spolu žiť v jednej domácnosti v trojizbovom byte vo vlastníctve otca v meste K., M. G., Česká republika. Po dlhšom spolužití sa obaja rozhodli, že si založia rodinu a že budú mať dieťa. Matka otehotnela a dňa XX.XX.XXXX sa v nemocnici v G. narodil maloletý. Od narodenia maloletý žil a vyrastal, na území Českej republiky. O maloletého sa starali obaja rodičia. Na jar 2015 sa rodičia ako partneri rozišli, matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým do iného bytu v rovnakom meste. Český súd, vyššie uvedenými rozhodnutiami, upravil ich rodičovské práva a povinnosti voči maloletému. I po rozchode a odsťahovaní sa matky s maloletým do iného bytu, sa s maloletým stretával, staral sa o neho, bral ho k jeho rodine, za jeho príbuznými (rodičia, teta). Zo správania matky nevyplývalo, že by sa chcela odsťahovať späť na Slovensko spolu s maloletým, aj keď chodila na dlhšie alebo kratšie dovolenky na Slovensko za svojimi príbuznými. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke. Dňa 27.02.2017 mu matka poslala list, v ktorom ho požiadala o udelenie súhlasu s presťahovaním maloletého do Slovenskej republiky. S presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky nesúhlasil, čo následne oznámil matke ústne i písomne. Keďže s presťahovaním maloletého na Slovensko nesúhlasil, matka dňa 14.03.2017 podala na Okresný súd v Příbrami návrh na udelenie súhlasu súdu s presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky. I v tomto konaní vedenom na Okresnom súdu v Příbrami pod č. k. 10P 32/2015, 13P a Nc 113/2017 sa otec vyjadril nesúhlasne s presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky. Matka mu oznámila, že dňa 14.04.2017 ide na Veľkú noc na Slovensko. Matka na Slovensko však odišla skôr, dňa 28.03.2017, a odvtedy sa s maloletým do Českej republiky nevrátila. Od odchodu matky s maloletým na Slovensko, mu matka neumožňovala styk s maloletým. Keďže s matkou sa na styku otca s maloletým nebolo možné dohodnúť, na základe návrhu otca zo dňa 14.08.2017, Okresný súd v Příbrami uznesením č. k. 10P 32/2015 - 267, 13P a Nc 113/2017 zo dňa 15.08.2017 vydal predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým. Matka sa proti tomuto uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia odvolala. Krajský súd v Prahe uznesením č. k. 32Co 340/2017 - 308 zo dňa 13.09.2017 predbežné opatrenie potvrdil, zmenil iba predbežné opatrenie v časti úpravy styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov, a v časti určenia miesta odovzdávania maloletého. Od tohto času styk otca s maloletým, tak ako je upravený českým súdom, prebieha riadne, s výnimkou času, keď je maloletý chorý. Maloletý v čase realizovania styku je spokojný, chodí v G. do materskej škôlky, keďže otec sa medzi tým presťahoval z mesta K. do mesta G.J. (16 km), kde pracuje, maloletý tu má sociálne i rodinné zázemie. V G. ma otec prenajatý dvojizbový byt, byt v K. prenajíma. Maloletý žil od narodenia na území Českej republiky, pozná český jazyk, pozná prostredie, má tu kamarátov, príbuzných, lekára. Otec má s maloletým veľmi dobrý vzťah, majú sa radi, maloletý je s otcom spokojný. Otec nesúhlasí s tým, aby maloletý žil trvalo v Slovenskej republike. Matka sa spolu s maloletým presťahovala na Slovensko bez jeho súhlasu, čím neoprávnene premiestnila maloletého z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, a preto žiadal o nariadenie návratu maloletého do Českej republiky, ktorá je podľa otca krajinou obvyklého pobytu maloletého pred jeho neoprávneným premiestnením matkou. Počas konania otec uviedol, že dňa 13.11.2017 Okresný súd v Příbrami neudelil matke súhlas s presťahovaním maloletého do Bratislavy na Slovensko, ďalej návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti zamietol, zamietol i návrh otca na zverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým a uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého výživné 1 400.- Kč mesačne, pričom proti tomuto rozhodnutiu podali obaja rodičia odvolanie, o ktorom odvolací súd ešte nerozhodol. Počas konania otec maloletého ponúkol matke maloletého, že kým si nájde v Českej republike bývanie a prácu, môže s maloletým bývať v rodinnom dome u jeho rodičov, ktorý bývajú v dedine L. T., čo je 8 minúť cesty do mesta K..

4. Súd uznesením zo dňa 15.11.2017 vyzval matku, aby sa v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vyjadrila k návrhu otca. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11. 12. 2017.

5. Dňa 15.11.2017 súd požiadal opatrovníka maloletého o prešetrenie pomerov u matky (bytové a majetkové pomery), stavu maloletého (psychický a fyzický zdravotný stav, návšteva škôlky) a prešetrenie styku maloletého s otcom. Opatrovník dňa 13. 12. 2017 doručil súdu správu z prešetrenia pomerov v danej veci, z ktorej vyplýva, že vo výchovnom prostredí matky opatrovník nezistil žiadne nedostatky, maloletý má u matky vytvorené dobré životné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin, styk maloletého s otcom prebieha z zmysle rozhodnutí českých súdov.

6. Dňa 15.11.2017 súd oznámil doručenie predmetného návrhu otca Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, a požiadal o oznámenie, či medzi rodičmi prebehla alebo prebieha mediácia, a ak áno s akým výsledkom. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže podaním doručeným súdu dňa 22.11.2017 oznámilo, že žiadosť otca o návrat maloletého do Českej republiky im doručená nebola. Český ústredný orgán ich dňa 21.04.2017 informoval o tom, že maloletého matka odviezla bez súhlasu otca a českého súdu z miesta jeho obvyklého pobytu v Českej republike na Slovensko a súčasne požiadal o prešetrenie pomerov maloletého v mieste jeho pobytu na Slovensku, keďže na českom súde prebieha konanie o udelenie súhlasu s presťahovaním maloletého do zahraničia, pričom matka nepočkala na rozhodnutie súdu a s maloletým odišla na Slovensko aj bez súhlasu súdu. Centrum tejto žiadosti nevyhovelo z dôvodu, že prešetrenie pomerov bolo vyžiadané z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania ako dôkaz v súdnom konaní, a preto pri získavaní tohto dôkazu bolo potrebné postupovať podľa Nariadenia rady (ES) č. 1206/2001 zo dňa 28. 05. 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a súdnych veciach.

7. Súd ďalej dňa 15.11.2017 oznámil Okresnému súdu Bratislava V, keďže maloletý má na území Slovenskej republiky bydlisko na Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, doručenie predmetného návrhu otca. Uvedené bolo súdu oznámené na prípadný ďalší postup podľa ustanovenia čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len "Dohovor"), v prípade ak by bolo na tomto súde vedené konanie vo veci starostlivosti o maloletého. Okresný súd Bratislava V dňa 20.11.2017 oznámil súdu, že vo veci starostlivosti o maloletého sa na ich súde nevedie žiadne konanie.

8. Dňa 15.11.2017 súd oznámil doručenie predmetného návrhu i Okresnej prokuratúre Bratislava I. Dňa 16.01.2018 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I podľa ustanovenia § 13 ods. 1 v spojení s ustanovením § 123 Civilného mimosporového poriadku vstúpila do tohto konania. Prokurátorka sa vyjadrila k veci na pojednávaní dňa 22. 01. 2018.

9. Matka sa k návrhu otca vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 11.12.2017. Vo vyjadrení a počas konania uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, požiadala o nevyhovenie návrhu otca. Matka uviedla, že v Českej republike žila a pracovala od roku 2010, tam si našla i partnera, otca maloletého, s ktorým počas trvania partnerského vzťahu a ich spolužitia počali dieťa. Dňa XX. XX. XXXX sa narodil maloletý. Ich spolužitie však po narodení maloletého netrvalo dlho, v marci 2015 ich partnerstvo skončilo zo strany matky z dôvodu nevery otca. Od jari 2015, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala do sociálneho bytu, ktorý dostala od mesta, o ulicu ďalej ako pôvodne bývali, bol záujem otca o maloletého sporadický, maloletého navštevoval veľmi málo. Stávalo sa, že otec nejavil záujem o maloletého aj štyri mesiace. Matka bola od narodenia maloletého na materskej dovolenke, bez akéhokoľvek príjmu, svojej pôvodnej rodiny, ktorá žije na Slovensku. O maloletého sa tak starala sama, izolovane od svojich rodinných príslušníkov, od profesného a spoločenského života, keďže bola na materskej dovolenke. Spolu s maloletým viedli život osamote skoro dva roky. Počas týchto dvoch rokov sa matka spolu s maloletým čoraz častejšie vracali na Slovensko, kde žije celá pôvodná rodina matky. Dňa 28. 03. 2017 prišla matka s maloletým na Slovensko. Otec s presťahovaním maloletého na Slovensko najprv ústne v januári 2017 súhlasil, avšak následne vo februári 2017, keď ho požiadala o jeho písomný súhlas, už nesúhlasil. Keďže otec s presťahovaním maloletého na Slovensko nesúhlasil, dňa 14. 03. 2017 podala návrh na Okresný súd v Příbrami na udelenie súhlasu s presťahovaním maloletého na Slovensko, ktorý dňa 13.11.2017 súhlas s presťahovaním maloletého na Slovensko neudelil. Matka sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala, odvolací súd o jej odvolaní ešte nerozhodol. Matka sa od 28. 03. 2017 do Českej republiky sa už s maloletým nevrátila. Od návratu na Slovensko začal maloletý navštevovať Súkromnú škôlku E. K., V. Č.. X, Bratislava. Od 25. 09. 2017 maloletý navštevuje Materskú škôlku na J. A. Č.. X E. J.. Maloletý používa slovenský jazyk. Českému jazyku síce rozumie, niekedy použije i české slovo, avšak česky nerozpráva plynule. Matka má za to, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je Slovenská republika, nie Česká republika, a to už dlhšiu dobu, nie iba od marca 2017, od kedy žije maloletý na Slovensku. Maloletý má aj slovenské občianstvo. Maloletý má takmer výlučne rodinné väzby s pôvodnou rodinou matky, s ktorou často komunikoval pomocou video rozhovorov cez službu skyp. Maloletý všetky sviatky a prázdniny trávil na Slovensku u pôvodnej rodiny matky. Maloletý má veľmi blízky vzťah so svojou tetou I. C., sestrou matky, v byte ktorej matka s maloletým v súčasnej dobe žijú. Matka ďalej uviedla, že otec s jeho pôvodnou rodinou majú k maloletému vlažný vzťah, a v prípade nariadenia návratu maloletého do Českej republiky nepredstavuje otec a jeho pôvodná rodina pre maloletého stabilné zázemie. Matka sa po návrate na Slovensko zamestnala, od 15. 08. 2017 pracuje v spoločnosti K. D.. O.. M.., V. Č.. X, XXX XX Bratislava, ako Specialist, Accounts Payable

(účtovníčka). Matka rešpektuje rozhodnutie českého súdu o úprave styku otca s maloletým a v zmysle tohto rozhodnutia pravidelne vozí maloletého k otcovi do Českej republiky, aj keď je to časovo a finančne pre matku náročné a maloletý je z neustáleho cestovania a sťahovania preťažený a chorý. Striedavý pobyt maloletého u otca a matky (po týždni), jeho časté cestovanie, maloletému neprospieva, spôsobuje mu psychickú traumu, o čom svedčí i správa od klinickej psychologičky C.. S. J. (maloletý si otrháva kožu v okolí nechtov na rukách). Matka žiadala, aby súd v danej veci aplikoval ustanovenie čl. 13 písm. b) Dohovoru a nenariadil návrat maloletého do Českej republiky z dôvodu, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletého vystavil duševnej ujme. Matka poukazovala na to, že záujem otca o maloletého je iba predstieraný. Otec mal záujem uzatvoriť s matkou maloletého dohodu, v ktorej by súhlasil s vysťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky, keby sa dohodli s matkou maloletého, že nebude na maloletého platiť výživné, s čím matka nesúhlasila, pretože výživné predstavujú peniaze pre maloletého. Matka počas konania uviedla, že sa nechce s maloletým vrátiť do Českej republiky, pretože tam po skončení materskej dovolenky nemá prácu, nemá bývanie, nemá tam rodinné a sociálne zázemie. Rovnako matka nechcela dobrovoľne vrátiť maloletého na územie Českej republiky. Až úplne na záver konania uviedla, že predsa len zváži prípadný návrat do Českej republiky, a to z dôvodu ochrany maloletého a z dôvodu nezaťahovania maloletého do bojov medzi rodičmi.

10. Dňa 15.11.2017 súd vytýčil v danej veci prvý termín pojednávania na 19.12.2017, o 10. 00 hod., č. d. 74. Dňa 15.12.2017 otec písomne požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov (zranenie pravého členka a nemožnosť tak pohybu), pre ktoré sa nemohol dostaviť na pojednávanie (otec predložil súdu lekársku správu zo dňa 12.12.2017 C.. I.Ř. T., praktickej lekárky). Súd dňa 15.12.2017 rozhodol na základe tejto žiadosti otca, že pojednávanie dňa 19.12.2017 odročí, o čom v rovnaký deň upovedomil opatrovníka maloletého a matku prostredníctvom jej právneho zástupcu, a oznámil im i nový termín pojednávania 12.01.2018, 10.00 hod., č. d. 65 (mimo pojednávacích dní zákonnej sudkyne). Súd vytýčil termín pojednávania na 12.01.2018 z dôvodu vianočných sviatkov a dovolenky zákonnej sudkyne. Na pojednávaní dňa 12.01.2018 boli prítomní obaja rodičia, ich právni zástupcovia (otec splnomocnil na zastupovanie svoju právnu zástupkyňu dňa 12.01.2018) a opatrovníčka maloletého. Pojednávanie trvalo od 10.00 hod. do 12.54 hod. Súd neotvoril pojednávanie vo veci samej, pretože obaja rodičia, za aktívnej spolupráce ich právnych zástupcov, sa snažili nájsť zmierlivé riešenie predmetného súdneho konania, i celej veci týkajúcej sa maloletého. Rodičia boli ochotní sa predbežne dohodnúť tak, že otec by súhlasil s vysťahovaním maloletého z Českej republiky, keby mu matka umožnila rozsiahly styk s maloletým (napr. mesiac v lete), a požadovala by teraz i neskôr, najnižšie možné výživné. Súd, za súčinnosti opatrovníčky maloletého, intenzívne pôsobil na oboch rodičov za účelom hľadania a prijatia zmierlivého riešenia predmetnej veci. Rodičia, následne žiadali pojednávanie odročiť, a to za účelom prekonzultovania prípadnej dohody vo veci, i s ich českými právnymi zástupcami, keďže rodičia mali záujem sa dohodnúť i o súdnom konaní prebiehajúcom na českom súde. Súd ich žiadosti vyhovel, pretože má za to, že zmierlivé riešenie danej veci je jediné riešenie, ktoré je skutočne na prospech maloletého a umožnil tak rodičom vec riešiť mimosúdne, o to viac, že medzi rodičmi neprebehla mediácia v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Súd pojednávanie odročil, na žiadosť rodičov, ktorí žiadali trochu dlhší čas, na 22. 01. 2018, 10. 00 hod., č. d. 65 (opäť mimo pojednávacích dní zákonnej sudkyne). Keďže sa rodičia zmierlivo nedohodli, súd na pojednávaní dňa 22.01.2018 otvoril pojednávanie vo veci samej. Pojednávanie trvalo od 10.20 hod. do 15.10 hod., s tým, že súd pojednávanie odročil na nasledujúci deň 23.01.2018, 11.00 hod., č. d. 74, kedy na pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a následne vo veci rozhodol. Súd v danej veci rozhodol do skoro 10 týždňov od začatia konania. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nemohol dodržať lehotu na rozhodnutie veci podľa ustanovenia § 134 Civilného mimosporového poriadku do šiestich týždňov od začatia konania. 11. Súd v danej veci nevykonal výsluch maloletého, narodeného 07.07.2014, ktorý mal v čase prebiehajúceho konania 3 roky a 6 mesiacov a v zmysle ustanovenia čl. 4 Civilného mimosporového konania maloletého neinformoval o predmetnom konaní, pretože to nepovažoval vzhľadom na vek maloletého za vhodné. Vzhľadom na tento veľmi nízky vek a z neho plynúci stupeň vyspelosti, súd ustálil, že jeho výsluch za účelom zistenia jeho názoru, či súhlasí alebo nesúhlasí s návratom, by bol irelevantný a nehospodárny, a naopak pre maloletého by bol zbytočne stresujúci. Súd k tomuto rozhodnutiu dospel i po oboznámení sa s lekárskou správou - nálezom klinickej psychologičky C.. S. J. zo dňa 19.10.2017, z obsahu ktorej vyplýva, že maloletý je už i bez znalosti o tomto súdnom konaní, vzhľadom na neustále cestovanie a sťahovanie sa dosť preťažený, čo sa prejavuje na jeho zdravotnom stave. S týmto názorom súdu, ktorý súd počas konania vyslovil, súhlasili i obaja rodičia, ich právni zástupcovia, opatrovníčka maloletého i prokurátorka.

12. Súd v danej veci vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia § 123 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku výsluchom oboch rodičov, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými počas celého konania obomi rodičmi, ďalej správou opatrovníka maloletého, správou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ako aj všetkými ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. 13. Matka počas konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla doplniť dokazovanie v danej veci výsluchom I. C., bydlisko Y. Č.. XX, Bratislava, sestry matky maloletého. Navrhovaná svedkyňa sa mala vyjadriť k tomu ako žije matka s maloletým na Slovensku, keďže žijú v jej byte spolu s navrhovanou svedkyňou. Ďalej by sa mala vyjadriť k rodinným a sociálnym väzbám maloletého, ktoré si už na Slovensku vytvoril i k duševnej ujme, ktorá by maloletému vznikla nariadením jeho návratu do Českej republiky. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesúhlasil s výsluchom tejto navrhovanej svedkyne, najmä z dôvodu jej neobjektivity, keďže ide o sestru matky maloletého. Súd po oboznámení sa s vyjadreniami všetkých prítomných k tomuto návrhu na doplnenie, na pojednávaní dňa 22.01.2018 nepripustil tento návrh na doplnenie dokazovania. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania nepripustil z dôvodu, že názor sestry matky maloletého, aj keď žije spolu s matkou a maloletým v jednej domácnosti, v danej veci by bol iba jej subjektívnym názorom, zjavne neobjektívnym vychádzajúc z blízkeho príbuzenského pomeru s matkou maloletého a bol by vzhľadom na predmet konania i irelevantý. 14. Matka počas konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalej navrhla doplniť dokazovanie v danej veci nariadením znaleckého dokazovania (neuviedla odbor, ani odvetvie, ani otázky, ktoré by prípadne mal súd znalcovi položiť) za účelom preukázania, že návrat maloletého do Českej republiky by maloletému spôsobil duševnú ujmu. Otec prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, i prokurátorka, uvádzali, že matka neuviedla, a ani nebola počas konania zistená, žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo aspoň podozrenie, že návrat maloletého na územie Českej republiky by maloletému priviedol vážne nebezpečenstvo tým, že by ho vystavil duševnej ujme. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne poukazoval na to, že od leta 2017 sa otec riadne stretáva s maloletým, maloletý je s otcom súvisle celý týždeň, maloletý sa s otcom cíti dobre, netrpí žiadnou duševnou ujmou z pobytu u otca a v Českej republike, v danom čase riadne a bez problémov chodí do škôlky v G.Ř., stretáva sa s rodičmi otca maloletého, maloletý nejaví zo stretávania sa s otcom žiadne známky duševnej ujmy. Súd po oboznámení sa s vyjadreniami všetkých prítomných k tomuto návrhu na doplnenie, na pojednávaní dňa 22. 01. 2018 nepripustil i tento návrh matky na doplnenie dokazovania. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania nepripustil z dôvodu, že matka počas celého konania neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorou by preukázala, že návrat maloletého do Českej republiky by maloletého priviedol do vážneho nebezpečenstva tým, že by ho vystavil duševnej ujme. Súd, súhlasne s názorom prokurátorky, uvádza, že počas celého konania súd nezistil, ani len minimálne podozrenie, že návrat maloletého do Českej republiky by mu priviedol vážne nebezpečenstvo tým, že by ho vystavil duševnej ujme. Maloletý sa v priebehu mesiaca skoro dva súvisle týždne nachádza na území Českej republiky, v prítomnosti otca, tým, že sa realizuje českým súdom upravený styk otca s maloletým. Tento styk sa realizuje už od leta 2017, prebieha riadne. Ani samotná matka, ani český súd, ktorý o úprave práv a povinností rodičov stále koná, nespochybnil duševné zdravie maloletého vzhľadom na jeho pobyt v Českej republiky, a nespochybnili ani starostlivosť otca o maloletého. Súd nespochybňuje, že vzhľadom na nízky vek maloletého a z neho plynúcu intenzívnu citovú naviazanosť na matku, bude maloletému v prípade jeho návratu do Českej republiky za matkou smutno, avšak primeraný smútok dieťaťa za matkou nie je tak vážnym nebezpečenstvom, ktoré by ho vystavilo duševnej ujme. A ak matka primeraný smútok maloletého za matkou a prípadne primerané strádanie maloletého z odlúčenia od matky, vníma ako vážne nebezpečenstvo pre maloletého, má stále možnosť toto podľa nej tzv. vážne nebezpečenstvo odstrániť tým, že dobrovoľne zabezpečí návrat maloletého do Českej republiky, sama sa dobrovoľne vráti s maloletým do Českej republiky a tam si právne dorieši celú situáciu, najmä vyčká rozhodnutie českého súdu prvého stupňa, ktorý matke neudelil súhlas s presťahovaním maloletého na Slovensku, práve z dôvodu, že neoprávnene bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu premiestnila maloletého na Slovensko. 15. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci zistil nasledovný skutočný stav veci:

16. Z výsluchu rodičov a rodného listu maloletého súd zistil, že matka žila a pracovala v Českej republike, v Prahe, asi od roku 2010, kde sa presťahovala z Anglicka, kde žila a pracovala. Počas svojho pobytu v Českej republike sa prostredníctvom internetu zoznámila s otcom maloletého a po pol ročnej známosti začali spolu žiť v meste K.. Z partnerského vzťahu rodičov sa dňa XX. XX.. XXXX v nemocnici v meste G. v Českej republike narodil maloletý, ich rodičovstvo je zapísané v rodnom liste maloletého. Jeho

narodenie je zapísané v Knihe narození matričního úřadu Městského úřadu G., okres G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane/list XX, pod poradovým číslom XXX.

17. Z výsluchu rodičov súd zistil, že od momentu narodenia až do marca 2015 rodičia spolu s maloletým žili v trojizbovom byte na Y. Č.. XXXX, vo vlastníctve otca maloletého, v meste K.. V marci 2015 sa rodičia ako partneri rozišli. Rozchod iniciovala matka z dôvodu nevery otca maloletého. Matka maloletého sa spolu s maloletým presťahovala do sociálneho jednoizbového bytu, ktorý dostala od mesta K. na dobu určitú (nájom tohto bytu bolo možné vždy predlžiť), ktorý sa nachádzal o jednu ulicu ďalej ako byt, v ktorom pôvodne bývali. Matka bola celý čas na materskej dovolenke, poberala sociálne dávky.

18. Rozsudkom Okresného súdu v Příbrami č. k. 7Nc 6010/2015 - 26 zo dňa 16.06.2015, na návrh matky, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 2 800.- Kč počínajúc dňom 01.04.2015, styk otca s maloletým upravený nebol. Na základe odvolania oboch rodičov Krajský súd v Prahe rozhodnutím č. k. 29Co 356/2015 - 60 zo dňa 02.12.2015 toto rozhodnutie potvrdil.

19. Listom zo dňa 27.02.2017 matka oznámila otcovi maloletého, že sa na konci marca chce s maloletým presťahovať na Slovensko, do Bratislavy a požiadala otca o udelenie súhlasu s presťahovaním maloletého na Slovensko. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 08. 03. 2017 matke oznámil, že nesúhlasí s presťahovaním maloletého na Slovensko.

20. Matka dňa 14.03.2017 podala na Okresný súd v Příbrami návrh na udelenie súhlasu matke s presťahovaním maloletého do Bratislavy na Slovensko. Počas tohto konania otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opakovane nesúhlasil s presťahovaním maloletého na Slovensko.

21. Matka dňa 28.03.2017 bez súhlasu otca alebo súdu presťahovala maloletého na Slovensko, do mesta Bratislava, kde matka spolu s maloletým bývajú v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve sestry matky maloletého, na adrese Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava. Od 25.09.2017 maloletý navštevuje Materskú školu J. Č.. X, XXX XX Bratislava. Zo správy opatrovníka maloletého vyplýva, že matka sa o maloletého stará riadne, že vo výchovnom prostredí matky opatrovník nezistil žiadne nedostatky, maloletý má u matky vytvorené dobré životné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin, a styk maloletého s otcom prebieha z zmysle rozhodnutí českých súdov.

22. Na návrh otca zo dňa 14.08.2017 Okresný súd Příbram uznesením č. k. 10P 32/2015 - 267 zo dňa 15.08.2017 vydal predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým. Krajský súd v Prahe rozhodnutím č. k. 32 Co 340/2017 - 308 zo dňa 13.09.2017 toto predbežné opatrenie v zásade potvrdil, zmenený bol iba výrok styku otca s maloletým počas vianočných prázdnin.

23. Súd rozsudkom č. k. 10P 32/2015 - 347, 13P a Nc 35/2017, 13P a Nc 44/2017, 13P a Nc 77/2017, 13P a Nc 78/2017 zo dňa 13.11.2017, neudelil súhlas matke s presťahovaním maloletého do Bratislavy na Slovensko (výrok I.). Súd týmto rozhodnutím súčasne návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti zamietol, zamietol i návrh otca na zverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým, určil otcovi výživné vo výške 1 400.- Kč. Proti rozhodnutiu podali obaja rodičia odvolanie, o ktorom ešte nie je odvolacím súdom rozhodnuté.

24. Podľa ustanovenia čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

25. Podľa ustanovenia čl. 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je:

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

26. Podľa ustanovenia čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

27. Podľa ustanovenia čl. 12 Dohovoru ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

28. Podľa ustanovenia čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 29. Podľa ustanovenia čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 30. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

31. Podľa ustanovenia § 123 ods. 1 Civilného sporového poriadku v predmetnom konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení podľa Dohovoru a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušilo nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"), súd rozhoduje, či premiestnenie maloletého na Slovensko z Českej republiky bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého do Českej republiky, preto súd vykonával dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie týchto skutočností.

32. Súd s poukazom na Dohovor a Nariadenie všeobecne uvádza, že konanie o nariadenie návratu dieťaťa nie je konaním o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu napr. zverenie dieťaťa do starostlivosti, styk rodičov s dieťaťom, výživné atd. Tieto skutočnosti sú predmetom samostatného súdneho konania, ktoré sa vedie v štáte obvyklého pobytu dieťaťa. V konaní o nariadenie návratu súd rieši len to, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa do štátu obvyklého pobytu dieťaťa, nerozhoduje ktorému rodičovi bude dieťa zverené do starostlivosti po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu. Súd skúma, ktorý štát je štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či dieťa bolo premiestnené neoprávnene. Základným cieľom tzv. návratového konania je obnovenie pôvodného stavu pred premiestnením dieťaťa a to nariadením okamžitého návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Tým má byť umožnené, aby príslušný súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa mohol po jeho návrate rozhodnúť vo veci starostlivosti o dieťa, teda komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude upravené právo styku druhého

rodiča k dieťaťu. Tzv. medzinárodný únos dieťaťa je teda neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu, kde dieťa obvyklý pobyt nemá, vtedy, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča, a ani súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt. Rodič sa medzinárodného únosu dopúšťa vtedy, ak premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia dieťaťa zapísaní v rodnom liste dieťaťa. O bežných záležitostiach dieťaťa môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, o podstatných záležitostiach musia rozhodovať rodičia spolu alebo sa vyžaduje súhlas každého z rodičov. Medzi podstatné záležitosti v živote dieťaťa sa považuje aj presťahovanie, vysťahovanie (premiestnenie) do iného štátu. Ak chce rodič svoje dieťa presťahovať do iného štátu oprávnene, potrebuje súhlas druhého rodiča. Ak mu druhý rodič súhlas nechce udeliť, musí rodič, ktorý chce dieťa presťahovať do iného štátu, požiadať súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa o vyslovenie súhlasu s presťahovaním dieťaťa, teda o nahradenie súhlasu druhého rodiča. V prípadoch, ak sú rodičovské práva a povinnosti upravené súdnym rozhodnutím (napr. dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matke a otec má súdom upravené právo styku), ani jeden z rodičov nemá výhradné právo určiť alebo meniť obvyklý pobyt dieťaťa. O zmene štátu obvyklého pobytu dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne, pretože ide o podstatnú (nie bežnú) záležitosť starostlivosti o dieťa, preto ak ten rodič, ktorý má zverené dieťa do svojej osobnej starostlivosti premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu, dopúšťa sa tzv. medzinárodného únosu dieťaťa. Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie podľa ustanovenia čl. 13 písm. b) Dohovoru. Toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, ale rodič ho musí podložiť relevantnými dôkazmi (napr. trestné oznámenie v prípade fyzického násilia na dieťati podané na území štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, psychologickými správami, súkromným znaleckým posudkom atd.). A sa jedná o štát, ktorý je členským štátom Európskej únie, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, za splnenia podmienky, že sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu podľa ustanovenia čl. 11. 4 Nariadenia. Návrat dieťaťa sa taktiež nenariadi, ak sa konanie začalo po uplynutí jedného roka od premiestnenia dieťaťa a ak sa preukáže, že dieťa sa zžilo s novým prostredím podľa ustanovenia čl. 12 Dohovoru.

33. Súd ďalej všeobecne, pôsobiac výchovne na rodičov dieťaťa, uvádza, že obeťou medzinárodného únosu dieťaťa je vždy samotné dieťa, ktoré trpí v dôsledku náhleho narušenia jeho stability a straty kontaktu s jedným z rodičov. Dieťa, bez ohľadu na vek a rozumovú a duševnú vyspelosť, zažíva pocity neistoty, straty bezpečia, ktoré sú spôsobené nutnosťou prispôsobiť sa novému, často neznámemu alebo málo známemu prostrediu, ale najmä právnym bojom rodičov o dieťa na súdoch v štáte obvyklého pobytu dieťaťa a i v štáte, kde dieťa bolo jedným z rodičov premiestnené. Výsledkom takéhoto boja rodičov nebude zdravé a šťastné dieťa, ako sa rodičia mylne domnievajú, ale dieťa psychicky zničené, vyčerpané a fyzicky choré z neustáleho a dlhotrvajúceho napätia a boja medzi rodičmi. Preto súd, rovnako ako na všetkých pojednávaniach v tejto veci, apeluje na oboch rodičov, zodpovedných za blaho svojho dieťaťa, aby sa predsa len pokúsili, za súčinnosti ich právnych zástupcov v oboch štátoch, o zmierlivé riešenie danej veci, i s poukazom na skutočne nízky vek dieťaťa.

34. Súd v zmysle vyššie uvedeného, sa v danej veci zaoberal ustálením podstatných skutočností a to, ktorá krajina je krajinou obvyklého pobytu maloletého, kedže otec tvrdil, že Česká republika a matka, že Slovenská republika, ďalej ktorý z rodičov alebo či obaja k maloletému vykonávali opatrovnícke práva, či bolo premiestnenie maloletého z Českej republiky na Slovensko matkou dňa 28. 03. 2017 neoprávnené, a následne, ak súd ustáli, že návrat maloletého je potrebné nariadiť, či sú prípadne dané podmienky na jeho nenariadenie.

35. Súd konštatuje, že prvou skutočnosťou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, bolo ustálenie krajiny (štátu) obvyklého pobytu maloletého. Otec vo svojom návrhu a počas celého konania uvádzal, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je Česká republika. Svoj názor odôvodňoval tým, že maloletý sa narodil dňa XX. XX. XXXX v meste G. v Českej republike a od svojho narodenia až do jeho odchodu na Slovensko dňa 28. 03. 2017 žil v Českej republike. Maloletý od narodenia až do jari 2015, kedy sa rodičia maloletého rozišli, žil spolu s obomi rodičmi v meste K.Ř., okres G.. Po rozchode rodičov žil

maloletý spolu s matkou v tomto meste, v sociálnom byte o ulicu ďalej ako pôvodne bývali všetci spolu. Kedže matka maloletého bola na materskej dovolenke, nechodil maloletý v tom čase ešte do žiadneho predškolského zariadenia, ale bol doma s matkou. Počas celého času bol maloletý zdravotne poistený v Českej republike vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a až po návrate na Slovensko ho matka prihlásila (preregistrovala bez vedomia a súhlasu otca ) do slovenskej zdravotnej poisťovne. Matka s maloletým počas celej doby chodila na Slovensko na návštevy k svojim rodičom. Návštevy boli dvojtýždňové, maximálne dvojmesačné (otec nevedel presne určiť časové obdobia kedy bola matka s maloletým na Slovensku), avšak vždy išlo iba o návštevy, dovolenky, a tak to prezentovala i matka maloletého. Naopak, matka maloletého počas celého konania argumentovala tým, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je Slovenská republika, a to od momentu príchodu maloletého na Slovensko dňa 28. 03. 2017, ale i pred týmto príchodom. Podľa matky, všeobecne (kedže presná definícia pojmu krajina obvyklého pobytu neexistuje), krajinou obvyklého pobytu dieťaťa, sa rozumie štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky, kde je dieťa zdravotne poistené, má tam lekára. Vzhľadom na všeobecné vymedzenie pojmu krajina obvyklého pobytu dieťaťa, má matka za to, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je Slovenská republika, pretože maloletý má takmer výlučne rodinné väzby s pôvodnou rodinou matky na Slovensku (rodičia matky, jej sestra), s nimi bol najviac v kontakte a na Slovensku počas svojho života trávil aj všetky sviatky a prázdniny. Súd po vyhodnotení argumentácie oboch rodičov vo veci určenia krajiny obvyklého pobytu maloletého má za to, že "miestom obvyklého pobytu maloletého je Česká republika". Súd súladne s názorom matky, má za to, že presná definícia pojmu krajina obvyklého pobytu neexistuje, a preto je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa, skutočne, tak ako uvádza matka, štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky, kde je dieťa zdravotne poistené, má tam lekára. Práve z tejto všeobecnej definície pojmu krajina obvyklého pobytu dieťaťa vyplýva, že maloletý od momentu svojho narodenia dňa XX. XX. XXXX v meste G. v Českej republike až do jeho odchodu na Slovensko dňa 28. 03. 2017 žil sústavne a neprerušovane v Českej republike. Rozhodnutím oboch rodičov, ktorí žili pred narodením maloletého v Českej republike (matka od roku 2010) založiť si rodinu, priviesť na svet dieťa v Českej republike, po jeho narodení viesť spoločnú domácnosť v jednom byte až do ich rozchodu na jar roku 2015, nadobudol maloletý obvyklý pobyt na území Českej republiky. Existencia takto nadobudnutého obvyklého pobytu maloletého pokračovala i po rozchode rodičov na jar 2015, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala do sociálneho bytu (matka ho dostala od mesta) o ulicu ďalej ako pôvodne bývali, a kde matka s maloletým bývali až do ich odchodu na Slovensko dňa 28. 03. 2017. Maloletý v čase, kedy žil v Českej republike nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, mal v Českej republike zdravotné poistenie, lekára. Zdravotné poistenie zmenila maloletému matka až po ich príchode na Slovensko, a až po príchode na Slovensko prihlásila matka maloletého do škôlky. Súd dáva do pozornosti, že i samotná matka na území Slovenskej republiky má prihlásený trvalý pobyt až od 17. 02. 2017 (tesne pred odchodom na Slovensko), preto ani nie je možné, že by maloletý, ktorý celý čas žil s matkou, mal miesto obvyklého pobytu na Slovensku, kedže matka v uvedenom čase nemala na Slovensku žiadne bydlisko, ani trvalý pobyt. Súd má ďalej za to, že pobyty matky s maloletým na Slovensku (napr. návštevy u rodičov, sestry počas sviatkov a počas roka), ktoré nepochybne matka s maloletým absolvovala častejšie a v rôznych časových intervaloch, nezakladajú Slovensko krajinou obvyklého pobytu maloletého, pretože išlo iba o návštevy pôvodnej rodiny, a to bez ohľadu na ich trvanie.

36. Následne sa súd zaoberal otázkou, kto vykonával opatrovnícke práva k maloletému. Podľa ustanovenia čl. 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. V zmysle Nariadenia pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Rodič sa medzinárodného únosu dopúšťa vtedy, ak premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral. Súd má za to, že v danej veci rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia maloletého zapísaní v rodnom liste maloletého. O bežných veciach maloletého môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, o podstatných veciach sa vyžaduje súhlas každého z rodičov. Podstatnou vecou v živote maloletého je i jeho trvalé presťahovanie do iného štátu. V danej veci majú rodičia upravené práva a povinnosti voči maloletému súdnymi rozhodnutiami (právoplatným rozhodnutím týkajúcim sa zverenia maloletého matke, právoplatným predbežným opatrením upravujúcim styk otca s maloletým, a neprávoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhov otca na striedavú starostlivosť, zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti otca a úprave styku otca s maloletým). Rozsudkom

Okresného súdu v Příbrami č. k. 7Nc 6010/2015 - 26 zo dňa 16. 06. 2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prahe č. k. 29Co 356/2015 - 60 zo dňa 02. 12. 2015 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým je nateraz (dočasne) právoplatne upravený predbežným opatrením Okresného súdu Příbram č. k. 10P 32/2015 - 267 zo dňa 15. 08. 2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prahe č. k. 32 Co 340/2017 - 308 zo dňa 13. 09. 2017. Rozsudkom Okresného súdu v Příbrami č. k. 10P 32/2015 - 347, 13P a Nc 35/2017, 13P a Nc 44/2017, 13P a Nc 77/2017, 13P a Nc 78/2017 zo dňa 13. 11. 2017 súd rozhodol o neudelení súhlasu matke s presťahovaním maloletého do Bratislavy na Slovensko, zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, úprave styku otca s maloletým a určení výživného otcovi , pričom rozhodnutie ešte nie je právoplatné, pretože obaja rodičia sa proti nemu odvolali. Súd zastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, ani jeden z rodičov nemá výhradné právo určiť alebo meniť obvyklý pobyt dieťaťa. Podľa súdu otec má opatrovnícke práva voči maloletému, ktoré nadobudol podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého má maloletý svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením na Slovensko, pričom podľa ustanovenia čl. 5 Dohovoru znamená opatrovnícke právo najmä právo určiť miesto pobytu maloletého. Súd má tak za to, že opatrovnícke práva, ktorých súčasťou je aj určenie pobytu maloletého, patrí obidvom rodičom.

37. Treťou otázkou ktorou sa súd zaoberal v tomto konaní, bolo či premiestnenie maloletej bolo vykonané neoprávnene. Neoprávneným premiestnením sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (Čl. 3 Dohovoru). Súd mal za preukázané skutkové tvrdenie, na ktorom sa zhodli obaja rodičia, a to, že dňa 28. 03. 2017 matka zobrala maloletého na Slovensko, a už sa do Čiech nevrátila, nevrátila ani maloletého. Matka sa spolu s maloletým presťahovala na Slovensko natrvalo, o čom svedčí, že si tu našla prácu a maloletý začal chodiť do materskej škôlky. Matka presťahovala maloletého i napriek nesúhlasu otca, ktorý matke písomne oznámil, že s presťahovaním maloletého na Slovensko nesúhlasí. Matka presťahovala maloletého na Slovensko i napriek tomu, že nemala ani súhlas súdu s týmto presťahovaním, kedže otec s presťahovaním maloletého nesúhlasil. Matka síce dňa 14. 03. 2017 podala na Okresný súd v Příbrami návrh na udelenie súhlasu s presťahovaním maloletého na Slovensko, avšak nepočkala na právoplatné rozhodnutie českého súdu, ale naopak ihneď dňa 28. 03. 2017 maloletého presťahovala na Slovensko. Okresný súd v Příbrami dňa 13. 11. 2017 neudelil súhlas matke s presťahovaním maloletého na Slovensko, práve z dôvodu, že matka nerešpektovala toto súdne konanie a svojvoľne maloletého presťahovala na Slovensko a nie je ochotná dobrovoľne vrátiť maloletého do štátu jeho obvyklého pobytu. Súdu sa javí z odôvodnenia tohto českého rozhodnutia, že súd by tento návrh matky zjavne posúdil úplne inak, keby matka rešpektovala právnu úpravu týkajúcu sa presťahovania maloletého a počkala na rozhodnutie českých súdov. Naopak za stavu, keď matka nerešpektuje právny stav štátu, kde má maloletý obvyklý pobyt (čo ustálili i české súdy, ktoré tak majú právomoc rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému), a uniesla maloletého, podľa názoru českého nebolo možné matka vyhovieť a tak odobriť jej protiprávne konanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že dňa 28. 03. 2017 došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého na Slovensko a tento protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletého mimo krajiny jeho obvyklého pobytu i naďalej trvá.

38. Na záver sa v tomto konaní súd zaoberal námietkou matky, že v danej veci existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletého vystavil duševnej ujme. Súd sa tak zoberal otázkou, či podľa ustanovenia čl. 13 písm. b) Dohovoru existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletého vystavil duševnej ujme, tak ako to namietala počas celého konania matka. Súd v tejto časti veci, tak ako v bode 32 tohto rozhodnutia, uvádza, že súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie podľa ustanovenia čl. 13 písm. b) Dohovoru. Toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, ale rodič ho musí podložiť relevantnými dôkazmi. Matka počas celého konania žiadnym spôsobom svojimi tvrdeniami, ani dôkazmi, nepreukázala, čo i len podozrenie, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletého vystavil duševnej ujme, a takéto podozrenie nezistil v danej veci ani súd, preto

je táto námietka matky nedôvodná. Maloletý žil v Českej republike od svojho narodenia, v meste K.Í., kde žil do 28. 03. 2017, a po jeho neoprávnenom premiestnení v meste G., kde sa od leta 2017 realizuje veľmi široký styk otca s maloletým, ktorý sa fakticky až blíži striedavej starostlivosti. Maloletý v meste G. chodí riadne do materskej škôlky, a ako vyplýva i z rozhodnutí českých súdov, prostredníctvom ktorých bolo realizované i šetrenie pomerov u otca, maloletý je na území Českej republiky spokojný, s takto realizovaným stykom nemá problém. V prípade návratu maloletého do Českej republiky by sa maloletý nevrátil do neznámej vojnou zmietanej krajiny, ale do mierovej demokratickej krajiny, ktorú od malička dôverne pozná, pozná jej jazyk, je štátnym občanom tejto krajiny, teda vrátil by sa do pre neho známeho a bezpečného prostredia, kde neexistuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletého vystavil duševnej ujme, tak ako to namietala počas celého konania matka. Súd opakovane poukazuje na to, rovnako ako v inej časti svojho rozhodnutia, že ak matka subjektívne vníma návrat maloletého do Českej republiky ako vážne nebezpečenstvo, že návrat maloletého do Českej republiky by ho vystavil duševnej ujme, tak matke nič nebráni, aby sa vrátila s maloletým do Českej republiky i ona sama, a tak maloletého ochránila pred duševnou ujmou, ktorej vzniku sa u maloletého obáva. Matka nemá žiadne prekážky prípadného jej návratu do Českej republiky, pretože krajinu dobre a dôverne pozná, dlhé roky v nej žila a pracovala, presťahovala sa do nej ešte skôr ako sa zoznámila s otcom maloletého, dokonca sa do nej presťahovala z inej krajiny Anglicka, kde rovnako dlhodobo žila a pracovala. Matka má možnosť si v Českej republike zabezpečiť bývanie (prenájom bytu alebo i sociálny byt, ktorý matka už pred premiestnením od mesta K. mala pridelený a dobrovoľne ho opustila) i prácu, tak ako to robila do momentu neoprávneného premiestnenia. Argumentácia matky, že zrealizovať jej návrat do Českej republiky späť, etablovať sa tam opäť bytovo i profesne by bolo náročné, a že v českej republike je sama, cez pomoci a podpory svojej pôvodnej rodiny, je síce súdu pochopiteľná, ale v danej veci nedôvodná. Je na matke, aby prijala zodpovednosť za to, že sa raz rozhodla pracovať a žiť na území cudzieho štátu, že sa raz rozhodla mať partnerský vzťah s cudzincom a rozhodla sa dobrovoľne a vedome mať s ním dieťa a založiť si rodinu, a to všetko v cudzine, bez rodinného zázemia pôvodnej rodiny žijúcej na Slovensku, čo v reálnom živote prináša rôzne komplikácie a obtiaže. Zodpovednosť za tieto vážne životné rozhodnutia a z nich plynúce pozitívne i negatívne následky nesie jedine matka, a nie je možné ju prenášať na justičný systém oboch štátov.

39. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh otca je dôvodný a v súlade s ustanovením čl. 12 Dohovoru, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

40. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.