Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-72-2018.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: P. B., nar. XX. septembra XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného advokátom Mgr. Richardom Koišom, bytom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 665,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 665,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 665,64 eur od 20. januára 2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 72,84 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 665,64 eur s príslušenstvom ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24. septembra 2017 došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu značky Q. CX-3, A.: RK XXXBZ, ktoré bolo spôsobené prevádzkou motorového vozidla značky B. E., A.: SV XXXBB. Motorové vozidlo značky B. E., A.: SV XXXBB bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. 2.1. Žalobca si poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v autorizovanom autoservise, ktorý vystavil žalobcovi faktúru č. 1174789 na sumu 665,64 eur. Žalovaný oznámením z 9. januára 2018 oznámil žalobcovi, že predmetnú škodovú udalosť ukončil bez poskytnutia plnenia, keďže rozsah a charakter poškodenia na vozidle nezodpovedá a nekorešponduje s rozsahom poškodenia vozidla škodcu. Žalobca s postupom žalovaného a s uvedeným stanoviskom nesúhlasil. V rámci žalobnej argumentácie žalobca poukázal na to, že samotný škodca (P. S.) potvrdil, že pri zastavovaní kolóny nestihol pribrzdiť a v správe o nehode potvrdil, že zavinil poškodenie motorového vozidla žalobcu. 2.2. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. XXXXXXX, správu o nehode, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, fotodokumentáciu poškodeného vozidla, doklad o zaplatení sumy 665,64 eur žalobcom servisu U. Q., s.r.o., listy žalovaného z 28. novembra 2017 a z 9. januára 2018, list žalobcu z 24. januára 2018, odpoveď žalovaného z 19. februára 2018, žiadosť žalobcu o prehodnotenie škodovej udalosti z 10. apríla 2018, list žalovaného z 26. apríla 2018, žiadosti žalobcu o predloženie odborného vyjadrenia z 18. mája 2018 a 8. júna 2018 a odpoveď žalovaného z 13. júna 2018.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2018, sp. zn. 16Up/469/2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný uviedol, že odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že zdokumentované poškodenie vozidla žalobcu nemohlo byť spôsobené motorovým vozidlom škodcu, keď vzniknuté poškodenie vozidla žalobcu nezodpovedá opisu vzniku škodovej udalosti. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že došlo k vzniku škody pri ním tvrdenej škodovej udalosti. Rovnako tak žalovaný namietal uplatnený nárok na úroky z omeškania s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. 3.2. K odporu žalovaný pripojil uplatnenie nároku na náhradu škody a odborné stanovisko vo veci posúdenia možnosti vzniku škody pri škodovej udalosti.
4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nešpecifikoval a neodôvodnil, v čom nekorešponduje rozsah a charakter poškodenia vozidla žalobcu s rozsahom poškodenia vozidla škodcu. Žalobca zotrval na tvrdení, že poškodenia vozidla žalobcu a vozidla škodcu nastali pri strete oboch vozidiel na mieste ním označenom tak, ako to bolo opísané v skorších vyjadreniach. 4.1. V rámci repliky žalobca navrhol výsluch žalobcu a výsluch svedkov S. B., P. S. a Q. E. a prípadne aj znalecké dokazovanie. 4.2. V ďalšom priebehu sporu predložil žalobca čestné vyhlásenia Q. E. z 22. novembra 2019 a S. B. z 22. novembra 2019.
5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 3. mája 2022 o 12:30 hod., na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, pričom podaním z 2. mája 2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. 5.1. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach v spore.
6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 6.1. Dňa 24. septembra 2017 došlo pri zjazde z diaľnice D1 pri letisku Poprad v pravotočivej zákrute k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu Q. CX-3, A.: RK XXXBZ. Dopravnú nehodu zavinila v zmysle správy o nehode vodička motorového vozidla B. E., A.: SV XXXBB, P. S., ktorá pri zastavovaní kolóny nestihla zabrzdiť a narazila do motorového vozidla žalobcu, ktoré stálo v kolóne. Q. vozidlo B. E., A.: SV XXXBB bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Pri dopravnej nehode došlo k viditeľnému poškodeniu zadného nárazníka a cúvacieho senzoru na motorovom vozidle žalobcu, motorové vozidlo P. S. nebolo viditeľne poškodené. 6.2. Žalobca si motorové vozidlo Q. CX-3, A.: RK XXXBZ nechal opraviť v autoservise prevádzkovanom obchodnou spoločnosťou U. Q., s. r. o., ktorý žalobcovi fakturoval za opravu motorového vozidla faktúrou č. XXXXXXX sumu 665,64 eur, pričom v rámci opravy motorového vozidla došlo k výmene zadného nárazníka a cúvacieho senzora a k lakovaniu zadného nárazníka. 6.3. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného dňa 4. októbra 2017, kedy žalovaný prevzal doklady preukazujúce vznik nároku na náhradu škody. 6.4. Žalovaný listom z 9. januára 2018 oznámil žalobcovi, že rozsah a charakter poškodenia na motorovom vozidle žalobcu nezodpovedá a nekorešponduje s rozsahom poškodenia motorového vozidla škodcu, A.: SV XXXBB, a preto nie je možné vysporiadať žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody. 6.5. V zmysle odborného stanoviska spoločnosti SLOVEXPERTA, s.r.o. vypracovaného H.. E. O. z XX. apríla XXXX nemohlo byť motorové vozidlo žalobcu poškodené motorovým vozidlom škodcu, keď v zmysle záverov predmetného stanoviska nie je možné s istotou určiť, či všetky stopy na poškodenom motorovom vozidle pochádzajú z jednej udalosti a je možné, že ide o prekrytie stôp po viacerých zatlačeniach. Rovnako tak je v predmetnom stanovisku uvedené, že výška poškodení na jednotlivých vozidlách je síce rovnaká, no poškodenie by muselo byť spôsobené ľavou časťou držiaku evidenčného čísla, aby došlo k zhode tvaru na poškodenom mieste.
7. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 7.1. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku (ods. 2). 7.2. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
8. V rozhodovanej veci si žalobca ako poškodený uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 8.1. Základnou povinnosťou poškodeného je preukázať nárok na náhradu škody (podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.), ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, t. j. škodu predpokladanú zákonom č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 2 písm. b/, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetnú povinnosť si v rozhodovanom spore podľa názoru súdu žalobca splnil, keď preukázal vznik škody v sume 665,64 eur, ktorá predstavuje náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu v autoservise prevádzkovanom obchodnou spoločnosťou ALTERIA MOTOR, s. r. o 8.2. Súd konštatuje, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je možné vykladať spôsobom, že o nepreukázanie nároku na náhradu škody zo strany poškodeného sa jedná vtedy, ak poškodený nevyhovie akejkoľvek, hoc aj nezmyselnej požiadavke poisťovateľa (žalovaného). Tu súd poukazuje na to, že ak žalovaný (poisťovateľ) zastáva názor, že poškodenému nevznikla škoda v uplatnenej výške, prípadne že k škode došlo inak (t. j. že škodu poškodenému nespôsobil poistený poisťovateľa), je bremeno tvrdenia a zároveň dôkazné bremeno na žalovanom. Uvedené znamená, že je povinnosťou žalovaného v spore tvrdiť, že k škode na motorovom vozidle poškodeného došlo v dôsledku iného priebehu skutkového deja, než tvrdil žalobca, a toto svoje tvrdenie musí žalovanými podložiť relevantnými dôkazmi. Uvedenú povinnosť si žalovaný v rozsahu, v ktorom by mu mohla priniesť úspech v spore, nesplnil, hoci v spore predložil odborné stanovisko spoločnosti SLOVEXPERTA, s.r.o.
9. Súd považuje v rozhodovanom spore za nesporné, že dňa 24. septembra 2017 narazila vodička motorového vozidla B. E., A.: SV XXXBB (ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného), P. S. do zadnej časti motorového vozidla žalobcu Q.-D A.: RK XXXBZ, keďže sa dostatočným spôsobom nevenovala vedeniu motorového vozidla, čo sama vyjadrila v správe o nehode slovami „pri zastavovaní kolóny som nestihla zabrzdiť“. Túto skutočnosť žalovaný v spore vôbec nespochybnil. 9.1. Ak žalovaný v odpore spochybňoval miesto, na ktorom došlo k dopravnej nehode, keď tvrdil, že škodová udalosť nastala na žalobcom označenom mieste, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že k škodovej udalosti (dopravnej nehode) došlo na inom mieste, čo si však žalovaný v spore nesplnil. Naopak zo žalobcom predložených listinných dôkazov má súd za jednoznačne preukázané, že k dopravnej nehode došlo v pravotočivej zákrute pri zjazde z diaľnice D1, čo vyplýva jednak zo správy o nehode, ako aj z predložených fotografií motorových vozidiel B. E., A.: SV XXXBB a Q.-D A.: RK XXXBZ (odstavených po nehode na kraji cesty), v dôsledku čoho má súd vytvorenú dostatočnú predstavu o priebehu skutkového deja a o tom, ako k dopravnej nehode došlo.
10. Ak sa žalovaný odvolával na odborné stanovisko spoločnosti W., s.r.o. z 20. apríla 2018, súd konštatuje, že toto nie je spôsobilé spochybniť žalobou uplatnený nárok, keďže sa v ňom nachádzajú do značnej miery neurčité závery, keď súd výslovne poukazuje na tvrdenie, že nie je možné s istotou určiť, či všetky tieto stopy pochádzajú z jednej udalosti, a je možné, že ide o prekrytie stôp po viacerých zatlačeniach. Súd poukazuje na to, že predmetný záver je do značnej miery špekulatívny, keď autor stanoviska polemizuje s tým, či nedošlo k prekrytiu stôp po viacerých zatlačeniach, avšak predmetné tvrdenie žiadnym spôsobom nerozvíja a ani ho nijakým spôsobom nepodložil. Rovnako tak súd pri výklade toho - že nie je možné s istotou určiť, či všetky tieto stopy pochádzajú z jednej udalosti - je prípustný aj opačný záver, než si z neho vyvodzuje žalovaný, a to záver, že poškodenia na motorovom vozidle žalobcu môžu pochádzať zo škodovej udalosti označenej žalobcom (a ktorá vyplýva aj zo správy o nehode). 10.1. Osobitne súd poukazuje na to, že výška poškodení na motorových vozidlách žalobcu a škodcu je rovnaká.
11. Pri aplikácii vyššie uvedených záverov súd považuje za potrebné zohľadniť miesto vzniku dopravnej nehody (pravotočivá zákruta pri zjazde z diaľnice D1), keď motorové vozidlo B. E., A.: SV XXXBB narazilo do v kolóne stojaceho motorového vozidla žalobcu Q.-D A.: RK XXXBZ. B. na uvedené je podľa názoru súdu viac než pravdepodobné, že motorové vozidlo Škoda E., A.: SV XXXBB pravou prednou stranou (ľavou časťou držiaka A., tu myslené z pozície fotografa a ako jednotlivé strany vnímal autor odborného stanoviska H.. E. O.), narazilo do zadnej časti motorového vozidla žalobcu Q.-D A.: RK XXXBZ (ako to zodpovedá predloženým fotografiám), a pri náraze došlo k poškodeniu zadného nárazníka a cúvacieho senzora na motorovom vozidle žalobcu. 11.1. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu Q.-D A.: RK XXXBZ došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti vodičky motorového vozidla B. E., A.: SV XXXBB povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Nebyť porušenia právnej povinnosti vodičky motorového vozidla Škoda E., A.: SV XXXBB by žalobca nemusel vynaložiť náklady na opravu svojho motorového vozidla v sume XXX,XX eur, ktorú je potrebné považovať za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla B. E., A.: SV XXXBB. 11.2. Preto vznikla žalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla B. E., A.: SV XXXBB právna povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 665,64 eur.
12. Súd záverom považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca v spore navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by však bolo možné vykonať iba za poskytnutia súčinnosti žalovaného. Žalovaný, hoci mu na pojednávaní uskutočnenom dňa 20. novembra 2019 bola uložená povinnosť v lehote 10 dní predložiť likvidačný spis, tento likvidačný spis - bez ktorého by znalecké dokazovanie nebolo objektívne možné - nebol schopný (alebo ochotný) predložiť súdu za takmer 2 a pol roka. Túto nečinnosť žalovaného je potrebné podľa názoru súdu v spore vykladať na ťarchu žalovaného, osobitne keď žalobca uplatnený nárok na náhradu škody preukázal, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 15 ods. 1. Osobitne súd považuje za potrebné zvýrazniť, že závery znaleckého posudku by mohli byť skôr v prospech žalovaného, ako v prospech žalobcu, čiže žalovaný v spore zmaril vykonanie dôkazu, ktorý mohol byť v jeho prospech.
13. Na základe uvedeného vyhodnotil súd nárok žalobcu na náhradu škody v časti istiny 665,64 eur ako dôvodný.
14. Zároveň má žalobca aj nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 665,64 eur od 20. januára 2018 do zaplatenia.
15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania až do právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody, ak si žalovaný splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., súd poukazuje na to, že s predmetnou právnou argumentáciou sa nestotožnil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorý nálezmi zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020, III. ÚS 215/2020 a III. ÚS 309/2020 zrušil rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli vyslovené právne závery prezentované žalovaným v rozhodovanom spore. 15.1. Pokiaľ ide o posúdenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania z vyplatením náhrady škody, súd poukazuje na záver ústavného súdu, v zmysle ktorého platí, že ustanovenia zákona o PZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona o PZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľke vyplatila jej dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona o PZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona o PZP) od ich uplatnenia si sťažovateľkou, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jej dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľkou uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľke dostala do omeškania (k tomu viď nález ústavného súdu z 28. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020, bod 28. jeho odôvodnenia). 15.2. Pri správnej aplikácii § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti (podľa § 11 ods. 6) a 15dňovej lehoty na plnenie (podľa § 11 ods. 7). Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 4. októbra 2017, a preto sa uplynutím 19. januára 2018
dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý dobrovoľne poškodenému, resp. žalobcovi neuhradil. V časti od 5. januára 2018 do 19. januára 2018 vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny ako nedôvodný.
16. Súd vyhodnotil ako dôvodný aj nárok žalobcu v časti príslušenstva pohľadávky na zaplatenie nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje advokátom vypracovaná predžalobná výzva na vyplatenie náhrady škody zo 16. apríla 2018 vo výške 72,84 eur. Osobitne súd poukazuje na to, že tento nárok je priamo aj nárokom z povinného zmluvného poistenia podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z. z.
17. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 665,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 665,64 eur od 20. januára 2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 72,84 eur (výrok I.). 17.1. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 665,64 eur od 5. januára 2018 do 19. januára 2018 súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci v časti istiny plný úspech a čiastočný neúspech mal len v časti uplatneného úroku z omeškania, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.). 18.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).