Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Pc/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľky: J. L., narodená XX. XX. XXXX, bytom L. V. XX, XXX XX X., zastúpená JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, a otca dieťaťa nevydatej matky: L. L., narodený XX. XX. XXXX, bytom B. P. XXXX/XX, J. U., zastúpený: Mgr. Peter Gazdík, advokát, Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská streda, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, takto

rozhodol:

I. Povinný z vyživovacej povinnosti, otec dieťaťa, je povinný prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 100,- eur mesačne odo dňa 03. 11. 2016 do dňa 02. 11. 2018, k rukám navrhovateľky, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné vo výške 1.493,33 eur, za obdobie od 03. 11. 2016 do 31. 01. 2018 súd povoľuje povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 150,- eur mesačne spolu s bežným príspevkom, pod hrozbou následku straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počínajúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 19. 4. 2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil povinnému z vyživovacej povinnosti, otcovi dieťaťa navrhovateľky, povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu od 03. 11. 2016 do 02. 11. 2018 mesačne sumou 180 eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Na zameškaný príspevok navrhovala povoliť povinnému z vyživovacej povinnosti splátky vo výške 60 eur mesačne splatné spolu s bežným príspevkom na výživu, pod následkom straty výhody splátok pri nesplnení jednej splátky. Návrh odôvodnila tým, že s povinným z vyživovacej povinnosti udržiavala vzťah vyše roka. Zo styku s ním sa jej 03. 11. XXXX narodilo dieťa, L. L., otcovstvo povinného z vyživovacej povinnosti ku ktorému bolo určené testom DNA a otec bol zapísaný aj do rodného listu maloletého dieťaťa. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu na materskej dovolenke, poberá len dávky v materstve, ktoré spolu s prídavkami na dve deti predstavujú sumu 250 eur. Povinný z vyživovacej povinnosti neprispieva navrhovateľke ničím, okrem výživného v sume 80 eur mesačne na dieťa. Navrhovateľkine príjmy pritom nestačia pokryť jej výdavky spojené s jej vlastnou primeranou výživou. Navrhovateľka v čase podania návrhu žila v spoločnej domácnosti s dvomi deťmi, matkou a babkou. Jej mesačné výdavky predstavujú výdavky na bývanie vo výške 56,40 eur mesačne (nájomné, elektrina, plyn, rozhlas a TV, interne) v pomere na jej osobu, 200 eur mesačne na stravu, 36 eur mesačne na telefón, ostatné výdavky 100 eur mesačne (drogéria, šatstvo, lieky). Navyše v návrhu uviedla, že spláca spoločný dlh s povinným s vyživovacej povinnosti, ktorý vznikol ešte v čase vzájomného spolužitia a predstavuje mesačne sumu 50 eur (v čase podania návrhu zostávalo uhradiť 5 splátok. Povinný z vyživovacej povinnosti bol v čase podania návrhu zamestnaný ako kuchár v reštaurácii Andy's pizza,

jeho ním tvrdený príjem je cca. 435 eur mesačne, pričom podľa tvrdenia navrhovateľky skutočný príjem predstavuje sumu 800 - 900 eur mesačne. Navrhovateľka navrhla vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, správou o vyšetrení príbuzenstva, dokladmi o príjme matky a dohodou o splátkach dlhu.

2. Povinný z vyživovacej povinnosti s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti v prenajatom byte so svojou družkou, pričom spolu vychovávajú maloletú dcéru. Uviedol, že jeho čistý prijem predstavoval v mesiaci júl 2016 54,06 eur, v mesiaci august 2016 70,69 eur, v mesiacu september 2016 83,14 eur, v mesiaci október 2016 284,10 eur, v mesiaci november 2016 295,57 eur, v mesiaci január 2017 401,14 eur, v mesiaci apríl 2017 sumu 369,06 eur a v mesiaci máj 2017 342,05 eur. Uviedol tiež, že iný príjem nemá a tiež nevlastní iný majetok. Tvrdenia navrhovateľky o jeho príjme vo výške 800 - 900 eur považoval za neopodstatnené. Mesačné výdavky na maloletú dcéru vyčíslil vo výške 259,85 eur. Vlastné výdavky na domácnosť a osobnú potrebu vyčíslil v sume 687,99 eur mesačne (nájom na mesiac spoločne s družkou vo výške 350 eur, mesačné výživné na maloletého syna L. L. 80 eur, exekúcie 30 eur, strava 50 eur, oblečenie 40 eur, cestovné 70 eur, hygiena 20 eur, televízia 24 eur, poistenie 23,99 eur). Na základe uvedeného uzavrel, že jeho mesačné výdavky presahujú jeho príjem, pričom na výdavky je nútený si požičiavať peniaze od rodičov jeho družky. Príjem družky vyčíslil povinný z vyživovacej povinnosti vo výške 74,86 eur za mesiac august 2016, 83,14 eur za mesiac september 2016, 45,75 eur za mesiac október 2016, 116,41 eur za mesiac november 2016 , 90,93 eur za mesiac január 2017, pričom družka poberá na maloletú dcéru 23,52 eur rodinné prídavky. Výdavky družky vyčíslil povinný z vyživovacej povinnosti vo výške 350 eur mesačne (spoločný výdavok na nájom), cestovné vo výške 70 eur mesačne, stravu vo výške 100 eur mesačne, drogériu vo výške 30 eur mesačne a výdavky na spoločnú dcéru, ktoré družka zdieľa s povinným s vyživovacej povinnosti. Uviedol, že realita mu neumožňuje prispievať vo výške požadovanej navrhovateľkou, a prípadné priznanie takejto sumy by podstatným spôsobom prehĺbilo jeho aktuálnu nepriaznivú situáciu. Návrh na priznanie príspevku navrhovateľke preto žiadal zamietnuť. Navrhol vykonať dokazovanie rodným listom maloletej dcéry, nájomnou zmluvou z 02. 08. 2016, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne - družky povinného z vyživovacej povinnosti, H. O., výplatnými páskami povinného z vyživovacej povinnosti, lustráciou zo Sociálnej poisťovne, výsluchom rodičov družky povinného z vyživovacej povinnosti, upovedomeniami o začatí exekúcií.

3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že jej príjmy spočívajúce v rodičovskom príspevku a prídavkoch na dve maloleté deti predstavujú spolu suma 260 eur mesačne (podporené aj listinami o výplate príjmu na č. l. 62-64 v spise) nepostačujú na pokrytie mesačných výdavkov navrhovateľky, bez zahrnutia výdavkov na bývavanie pohybujúcich sa okolo 290 eur mesačne (podporené aj listinami na č. l. 68-79, 89-93 v spise). S nákladmi na domácnosť navrhovateľke formou pôžičky pomáha matka navrhovateľky. Navrhovateľka žije v domácnosti s dvoma maloletými deťmi a svojou matkou.

4. Z výsluchu povinného z vyživovacej povinnosti súd zistil, že jeho mesačný príjem je okolo 430 eur mesačne (táto suma zodpovedá aj dokladom príjme povinného z vyživovacej povinnosti založeným v spise na č. l. 30-32 v spise a 95 až 103 v spise). Žije v spoločnej domácnosti v prenajatom byte s družkou a spoločným maloletým dieťaťom. S nákladmi na domácnosť im pomáhajú rodičia družky povinného z vyživovacej povinnosti.

5. Z výsluchu svedkyne H. O., družky povinného z vyživovacej povinnosti súd zistil, že s povinným s vyživovacej povinnosti má vzťah 9 rokov. Počas tohto obdobia mal povinný s vyživovacej povinnosti pomer s navrhovateľkou, z ktorého sa narodil maloletý L. L.. Svedkyňa potvrdila výšku príjmu povinného z vyživovacej povinnosti okolo 435 eur mesačne. Na chod domácnosti im prispievajú sumou 500 eur jej rodičia. Spoločné dieťa navštevuje materskú škôlku, počas prázdnin v rámci letného tábora navštevovalo súkromnú škôlku Hoxfort, pričom náklady hradili rodičia družky povinného z vyživovacej povinnosti.

6. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Podľa § 154 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

10. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Predmetom toho konania bolo určenie príspevku na výživu navrhovateľky, ako nevydatej matky. Zákon o rodine poskytuje ochranu všetkým formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V konkrétnom prípade sa navrhovateľke, ako nevydatej matke, dňa XX. XX. XXXX narodil syn L. L., ktorého otcom je L. L., narodený XX. XX. XXXX. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za tohto otca svojho dieťaťa. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa narodenia dieťaťa. Maloletý L. L. sa narodil dňa XX. XX. XXXX a teda nárok navrhovateľky v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte trvá a je limitovaný do 02. 11. 2019, teda do dvoch rokov od narodenia maloletého. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania t.j. od podania návrhu na začatie konania, ktorý navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 19. 04. 2017. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania, za predpokladu, že si ho matka v návrhu uplatní. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Základom priznania tohto príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa nevydatej matke a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok na výživu nevydatej matky má užší rozsah než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.

12. Je nepochybné, že narodenie maloletého L. L. ovplyvnilo sociálnu situáciu navrhovateľky, obmedzilo jej možnosti zabezpečiť si príjem zamestnaním. Samotná výška mesačných výdavkov navrhovateľky pohybujúca sa okolo sumy 290 eur mesačne, ku ktorým je potrebné pripočítať výdavky spojené s bývaním, zodpovedá aj listinným dôkazom predloženým navrhovateľkou a nebola v konaní povinným z vyživovacej povinnosti ani rozporovaná. Mesačný príjem navrhovateľky predstavuje suma 260 eur, ktorá je tvorená rodičovským príspevkom a v ktorej je zahrnutý prídavok jednak na maloletého L. L., ako aj na druhé maloleté dieťa navrhovateľky. Z tohto príjmu pokrýva navrhovateľka nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletých detí. Súd mal preto za preukázané, že potreby navrhovateľky odôvodňujú priznanie príspevku na jej výživu zo strany povinného z vyživovacej povinnosti - otca dieťaťa navrhovateľky. V konaní nebolo preukázané, že by príjem povinného z vyživovacej povinnosti bol vyšší ako ním tvrdených približne 435 eur. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou povinného z vyživovacej povinnosti, že aktuálna situácia mu neumožňuje zabezpečiť si vyšší príjem, ktorý by mu umožňoval pokryť svoje výdavky a výdavky jeho domácnosti a ešte prispievať navrhovateľke na výživu. Povinný z vyživovacej povinnosti netvrdil ani nepreukázal v konaní žiadne objektívne, či už zdravotné alebo iné kritériá, ktoré by ho dlhodobo obmedzovali v pracovnej činnosti. Priemerná mzda v Slovenskej republike v rozhodnom období dvojnásobne prevyšuje príjem, aký podľa vykonaného dokazovania dosahuje povinný z vyživovacej povinnosti, v Trnavskom a Bratislavskom kraji je pritom priemerná mzda ešte vyššia. Je pritom známou skutočnosťou, že trh práce v Slovenskej republike pociťuje v súčasnosti nedostatok pracovnej sily. S ohľadom na uvedené súd nesúhlasí s tvrdením povinného z vyživovacej povinnosti, že mu aktuálna situácia a jeho možnosti neumožňujú obstarať si vyšší príjem, ako aktuálne dosahuje. Pri zohľadnení potrieb navrhovateľky a možnosti povinného z vyživovacej povinnosti súd určil

mesačnú výšku príspevku 100 eur. Táto sumu podľa úvahy súdu predstavuje dostatočný kompromis medzi potrebami navrhovateľky a možnosťami povinného z vyživovacej povinnosti. Keďže súd rozhodol o určení príspevku na výživu navrhovateľky zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť za obdobie od narodenia dieťaťa nevydatej matke, vznikol povinnému z vyživovacej povinnosti nedoplatok na už zročnom tomto príspevku za obdobie od 03. 11. 2016 do 30. 01. 2018 v celkovej výške 1.493,33 EUR. Súd povolil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach 150 eur mesačne. Pri výške splátok súd zohľadnil jednak skutočnosť, že výška príspevku je určená v nižšej výške, ako navrhovateľka požadovala a jednak dobu, po ktorú má ešte trvať povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky. Súd nevykonával dokazovanie výsluchom rodičov družky povinného z vyživovacej povinnosti, nakoľko tvrdenie o skutočnosti, že podporujú domácnosť povinného z vyživovacej povinnosti a jeho družky a spoločného maloletého dieťaťa, nebolo v konaní sporné a z pohľadu posúdenia možností povinného z vyživovacej povinnosti skutočnosť, že rodičia jeho družky podporujú jeho domácnosť, nebolo ani rozhodujúce. Samotná táto skutočnosť však nič nemení na skutočnosti, že povinný z vyživovacej povinnosti má objektívne možnosti na zabezpečenie príjmu na pokrytie tak svojich nevyhnutných výdavkov, ako aj svojich vyživovacích povinností.

13. Podľa § 49 ods. 1 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.