Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/367/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcov 1) ATTICA a.s., Košice, Hrnčiarska 23, IČO: 36 175 510 a 2) C.. C. Č., M., F. V. X, oboch zastúpených Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, proti žalovaným 1) EUROSUPPORT s.r.o., Košice, Cesta Pod Hradovou 39, IČO: 36 217 077 zastúpenému JUDr. Jánom Garančovským, advokátom, Advokátska kancelária Olej Sedlák st. Dudášová Garančovský Sedlák ml., Košice, Kukučínova 19 a 2) SAFKAS, s.r.o., Košice, Krivá 2/1045, IČO: 43 814 760, zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Košice, Murgašova 3, IČO: 35 561 149, o určenie vlastníckeho práva a i., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu 37C/308/2009-158 z 24.3.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu. Žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol: Stranám náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení (v bodoch 1.-5) uznesenia reprodukoval (doslovne) časť odôvodnenia (na str.1-6, 9. ods. na str.7 a 1. ods. na str.8) uznesenia 11Co/569/2014-142 z 12.3.2015 Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach a, citujúc znenie § 255 ods.1,§ 262 ods.1,2 a § 257 CSP, uviedol: Aplikácia tohto ust. (§ 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky MCdo 14/99, uverejnené ZSP č.1/2000, nález III.ÚS ČR 1840/10 z 23.9.2010, dostupný na http://nalus.usoud.cz). Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemku - parc. registra C evidovaná na katastrálnej mape s parc.č.928, výmera 429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. registra C evidovaná na katastrálnej mape s parc.č.929, výmera 175 m2, druh pozemku: záhrady, a stavby so súp.č.XXX, na pozemku s parc.č.928, popis stavby: dom meštiansky, B. XX, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice I, obec Košice - Staré Mesto, k. ú. F. U., zapísané na LV č.XXXX, určenie, že kúpna zmluva z 26.5.2008 uzavretá medzi žalobcom v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 1.rade ako kupujúcim, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, je neplatná a taktiež, že kúpna zmluva medzi žalovaným v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 2.rade ako kupujúcim je neplatná. Podľa výsledku konania (konanie bolo zastavené pre litispedenciu a pre späťvzatie žaloby) vzniklo

žalovaným právo na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v okolnostiach danej veci, v okolnostiach na strane strán sporu a v okolnostiach, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde. Podaniu žaloby predchádzalo podanie obdobnej žaloby žalobcom v 1.rade voči žalovanému v 1.rade, pričom konanie sa vedie na Okresnom súde (ďalej len OS) Košice I pod sp. zn. 39C/299/2009 (doposiaľ nie je právoplatne skončené). V tomto skoršom konaní menovaný C.. Š., ktorý bol oprávnený na konanie v mene žalobcu v 1.rade, vzal podanú žalobu späť. Súd na to vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie vo veci 39C/299/2009, pričom na uznesení bola okamžite vyznačená aj právoplatnosť z dôvodu, že C.. Š. sa zároveň hneď vzdal práva na podanie odvolania (24.9.2009). Následne bola z katastra nehnuteľností vymazaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobca v 1.rade podal v konaní vedenom na OS Košice I pod sp. zn. 39C/299/2009 odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania vydanému 4.9.2009, o ktorom (odvolaní) rozhodol odvolací súd „až“ (úvodzovky súd) 26.2.2010 tak, že uznesenie o zastavení konania 39C/299/2009 zo 4.9.2009 zrušil. V čase od doručenia podania žalobcu v 1.rade z 24.9.2009 súdu, ktorým sa C.. Š. v mene žalobcu v 1.rade vzdal práva na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým súd zastavil konanie vo veci 39C/299/2009 (t.j. v čase od 24.9.2009), do podania žaloby v tejto veci 37C 308/2009 (29.10.2009), žalovaný v 1.rade previedol predmetné sporné nehnuteľnosti na žalovaného v 2.rade. Z tohto správania sa žalovaného v 1.rade usúdil, že žaloba podaná v prejednávanej veci mohla a - podľa názoru - aj zabránila negatívnym dôsledkom spojeným s prípadnými ďalšími prevodmi vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ako uviedol, po začatí tohto konania vydal 26.2.2010 KS v Košiciach uznesenie 11Co 346/2009, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia o zastavení konania 39C/299/2009. Následne došlo k čiastočnému zastaveniu konania 37C/308/2009 (v rozsahu určenia vlastníckeho práva) z dôvodu prekážky veci začatej - litispendencie (uznesením 37C 308/2009-76 z 28.2.2013) a z dôvodu, že sa následne začalo aj meritórne pojednávať v konaní 39C/299/2009, odpadol dôvod na pokračovanie v tomto konaní 37C/308/2009, čoho dôsledkom bolo späťvzatie žaloby. Podľa jeho názoru žalobca v 1.rade nemal inú možnosť ako brániť svoje ohrozené právom chránené záujmy, než postupom v súdnom konaní. Má teda za to, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti žalobcom nahradiť trovy konania žalovaným neprimerane prísne a zároveň je potrebné uviesť, že nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nespôsobí ekonomické problémy, teda za tejto procesnej situácie sa javí byť dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania sama. O trovách konania rozhodol podľa 257 tak, že stranám ich náhradu nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1.rade v zák. stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle § 355 a n. o d v o l a n i e z nasledujúcich dôvodov: Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Vychádzal pritom zo záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a javilo sa mu dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania sama. S nepriznaním mu nároku na náhradu trov konania nesúhlasí, s dôvodmi ani s argumentáciou súdu pre takéto rozhodnutie sa nestotožňuje a predmetné uznesenie považuje za nesprávne. Ako už bolo uvedené, pri posúdení otázky nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo záveru, že v prejednávanej veci na strane žalobcov existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v okolnostiach danej veci, v okolnostiach na strane strán sporu a v okolnostiach, ktoré viedli strany k uplatneniu „spáva“ na súde. Vychádzajúc z doterajšej judikatúry a odbornej právnej literatúry k O. s. p. naďalej platí, že v § 257 je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zák. vyžaduje na také rozhodnutie 2 podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Aj pri ich súčasnom splnení však treba skúmať, či tu nie je výnimka z výnimky, teda či nie sú dané dôvody na ponechanie účinkov právnej normy. Výklad týchto podmienok ponecháva zák. súdnej praxi. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa však treba vo všeobecnosti prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní (Zborník IV, s.64). Pokiaľ sa súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zmienil aj o konaní vedenom na OS Košice I pod sp. zn. 39C/299/2009, opomenul vziať do úvahy, že žalobcovia po vydaní zrušujúceho uznesenia KS v Košiciach 11 Co/346/2009 z 26.2.2010 nevzali žalobu v konaní 37C/308/2009 neodkladne späť, ale bezdôvodne vyčkávali až na zastavenie konania súdom z dôvodu litispendencie, v dôsledku čoho vznikli žalovaným ďalšie trovy. Špekulatívny postoj žalobcov v tomto konaní teda nesvedčí o dôvodnosti použitia podľa § 257 CSP. Navyše, okolnosti uvedené v bode 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Je viac než zrejmé, že v danom prípade vôbec nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 257 vo vzťahu medzi stranami sporu. Dôsledkom nepriznania mu náhrady trov konania vo vzťahu k žalobcom (z dôvodu použitia § 257 by logicky bola skutočnosť, že ťarchu týchto trov by musel znášať on. Procesná zodpovednosť žalobcov za ich neúspech v konaní

(§ 256 ods.1 by tak bola úplne nezmyselne a absolútne nespravodlivo prenesená naňho. Takýto záver by bol navyše aj v príkrom rozpore s Čl.2 ods.1 (jeho znenie cituje). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje napadnuté uznesenie súdu za nesprávne. je toho názoru, že - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ , - napadnutý rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ . Navrhujeme preto preskúmať uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a v zmysle § 388 napadnuté uznesenie zmeniť tak, že mu prizná voči obom žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti výroku uznesenia súdu, ktorým stranám náhradu trov konania nepriznal, podal žalovaný v 2.rade z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) v zákonnej lehote o d v o l a n i e a navrhol uznesenie súdu zmeniť tak, že dá zaviažu žalobcovia spoločne a nerozdielne nahradiť „žalobcovi“ trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolanie proti uvedenému uzneseniu odôvodňuje tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zast., s majetkovým právom podľa čl.20 ods.1 ústavy a čl.1 ods.1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl.3 7 ods.2 listiny. Pokiaľ teda súd mu náhradu trov konania nepriznal, odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu proti nemu späť, procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a je povinný uhradiť mu jeho trovy v celom rozsahu. Pokiaľ súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na údajné výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, tieto sa nijako netýkali a netýkajú jeho a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na aplikáciu tohto ust. vo vzťahu k nemu. Súd teda neuviedol žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali odôvodňovať aplikáciu § 257 vo vzťahu k nemu. Naviac poukazuje na to, že nie je vôbec zrejmé, na základe akého vykonaného dokazovania a akých konkrétnych dôkazov mal súd dospieť k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nespôsobí ekonomické problémy a prečo by uloženie povinnosti žalobcom nahradiť mu trovy konania malo byť neprimerane prísne. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhuje uznesenie súdu v odvolaním napadnutom výroku zmeniť tak, že sa zaviažu žalobcovia v spoločne a nerozdielne nahradiť „žalobcovi“ trovy konania v rozsahu 100 %. 5. Podľa 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že, nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 zmenil tak, že žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu. 8. Žalovanými uplatnené odvolacie dôvody sú dané. 9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu. 11. Súd nepoužil správny právny predpis, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 12. Podľa § 256 ods.1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa ods.2 cit. ust. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 14. Uznesením 37C/308/2009-116 zo 17.1.2014 bolo konanie právoplatne (8.3.2014) zastavené. 15. V odôvodnení uvedeného uznesenia, čo sa týka zastavenia konania, súd uviedol: Písomným podaním, doručeným mu 16.1.2014, žalobcovia mu oznámili, že žalobu berú v celom rozsahu späť, konanie žiadajú zastaviť a, že hlavným dôvodom späťvzatia žaloby bolo zneužitie oprávnenia C.. Š. konať v mene žalobcu v 1.rade, keďže na súde podali podobnú žalobu, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 39C/299/2009, a v ktorom konaní C.. Š. napriek evidentnému konfliktu záujmov zneužil skutočnosť, že je zároveň členom predstavenstva žalobcu v 1.rade a vzal podanú žalobu späť, aby zabránili opakovaniu takéhoto správania, podali novú žalobu, o ktorej sa vedie toto konanie a keďže v konaní 39C/299/2009 sa začalo meritórne pojednávať, odpadol dôvod na vedenie tohto konania. 16. Z uvedeného je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby a že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo konanie žalovaných, ale konanie C.. Š., člena predstavenstva žalobcu v 1.rade, preto majú obaja žalovaní právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v celom rozsahu. 17. Uznesenie 37C/308/2009-116 zo 17.1.2014 bolo vo výroku o náhrade trov konania zrušené pre nepreskúmatelnosť, ale nijako z neho nevyplýva, že mal súd aplikovať § 150 O. s. p. (teraz § 257 . 18. Skutočnosti uvádzané súdom ako dôvody hodné osobitného zreteľa takými nie sú, a to aj so zreteľom na čo, čo žalovaní tvrdia vo svojich odvolaniach, preto použitie § 257 bolo nesprávne. 19. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Obaja žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bola priznaná plná náhrada odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.