Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoKR-10-2017.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoKR/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: RADIO ONE ROCK, s.r.o., so sídlom Slávičie chodníky 31, Nitra, IČO: 36 010 863, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/11/2014-106 zo dňa 28.11.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/11/2014-106 zo dňa 28.11.2016 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na dlžníka RADIO ONE ROCK, s.r.o., Slávičie chodníky 31, Nitra, IČO: 36 010 863, na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 32R/1/2014, potvrdeného uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 12.06.2014, voči žalobcovi. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 27.06.2014 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by sú určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 14.01.2014 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému a uznesením zo dňa 24.01.2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, do funkcie správcu bol ustanovený U.. G. V.. Žalobca si v súlade s § 120 ZoKR prihlásil v zákonnej lehote do reštrukturalizácie svoje pohľadávky v celkovej výške 3.281,47 eura súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 10.02.2014, ktoré boli zistené v plnom rozsahu. Oznamom uverejneným v Obchodnom vestníku č. 80/2014 dňa 28.04.2014 správca oznámil, že veriteľský výbor na zasadnutí dňa 17.04.2014 schválil predložený návrh reštrukturalizačného plánu a zároveň bola zvolaná schvaľovacia schôdza veriteľov na deň 23.05.2014 za účelom schválenia reštrukturalizačného plánu. Po naštudovaní plánu žalobca zistil, že žalovaný vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne skupiny veriteľov: skupina č. 1 - nezabezpečení veritelia, skupina č. 2 - nezabezpečený veriteľ, ktorého pohľadávky by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené (spriaznená osoba), skupina akcionárov dlžníka. Pohľadávky žalobcu boli zaradené do skupiny č. 1 - nezabezpečení veritelia s výškou uspokojenia 7 % zistenej sumy v dvanástich mesačných splátkach. Dňa 12.05.2014 bola správcovi doručená žiadosť žalobcu zo dňa 07.05.2014 o vytvorenie skupiny veriteľov - poskytovateľov štátnej pomoci ako skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi a žiadal, aby bola jeho pohľadávka zaradená do tejto skupiny. Žalobca poukázal na to, že je poskytovateľom štátnej pomoci a odpustenie poistného alebo penále sú v zmysle §
5 ods. 2 ZoŠP formou nepriamej štátnej pomoci. Žalobca na to upozornil predkladateľa plánu už na prvej schôdzi veriteľov. Na schvaľovacej schôdzi žalobca požadoval 100 % uspokojenie svojej pohľadávky. Žalovaný sa ďalej zaoberal formou poskytnutia štátnej pomoci. Žalovaný sa na schvaľovacej schôdzi dňa 23.05.2014 vyjadril k žiadosti žalobcu, jeho žiadosť považoval za neopodstatnenú a nevyhovel jej. S dôvodmi žalovaného žalobca nesúhlasí. Na schvaľovacej schôdzi bol predložený reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý, námietky žalobcu boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze. Okresný súd Nitra reštrukturalizačný plán dlžníka potvrdil a reštrukturalizáciu skončil dňa 18.06.2014. Žalobca v konaní postupoval podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR. Podľa názoru žalobcu je predložený plán v rozpore so spoločnými záujmami veriteľov. V prípade prijatia plánu ako aj v prípade jeho neprijatia pôjde vždy o pomerné uspokojenie veriteľov v trvaní niekoľkých rokov, pričom pravdepodobné uspokojenie žalobcu v reštrukturalizácii je 7 % a v prípade konkurzu 6,15 %, čo je absolútne zanedbateľný rozdiel.
3. Právny zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril písomne dňa 23.01.2015. Žalovaný vytvoril v rámci reštrukturalizačného plánu tri skupiny veriteľov, žalobcu zaradil do skupiny pre nezabezpečených veriteľov s výškou uspokojenia 7 % z prihlásenej a uznanej pohľadávky po dobu 12 mesiacov. Žalovaný zohľadnil zákonné podmienky kladené na vytvorenie skupín a prihliadol aj na právo Európskych spoločenstiev. Nevidel zákonný dôvod vytvoriť pre žalobcu osobitnú skupinu veriteľov pre pohľadávky, ktoré by mali byť plánom nedotknuté. Základnou podmienkou pre odpustenie pohľadávky žalobcom žalovanému ako pomoci de minimis je celková pomoc nepresahujúca 100.000,- eur v posledných troch rokoch. Žalobca môže podať návrh na určenie neúčinnosti plánu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho pohľadávku do skupiny ako požadoval. Žalobca požadoval vytvoriť novú skupinu a nepožadoval zaradiť svoju pohľadávku do inej skupiny, už vytvorenej ako bola zaradená predkladateľom plánu. Žalobcovi zákon nepriznáva právo podať návrh na určenie právnej neúčinnosti plánu pre nevytvorenie novej skupiny pohľadávok podľa návrhu žalobcu. Ďalšou podmienkou je zhoršenie postavenie veriteľa v dôsledku nezaradenia pohľadávky do ním žiadanej skupiny pohľadávok oproti postaveniu v akom by bol v prípade neprijatia plánu teda v prípade konkurzu. Odpustenie časti pohľadávky vo výške 3.057,77 eura nie je pomocou zakázanou, neexistuje žiadna povinnosť žalobcu oznamovať to písomne komisii a žalobca sa nedostal do horšieho postavenia v dôsledku jeho zaradenia do skupín vytvorených plánom.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie na základe, ktorého dospel k záveru, že vyslovenie neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu súdom prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú splnené všetky zákonom vymedzené podmienky. Žalobcom môže byť iba účastník plánu, ktorého pohľadávka bola zistená, najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze požiadal predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom, ktorý jeho pohľadávku nezaradil do skupiny ako požiadal a tým sa dostal účastník plánu do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu, pričom sa vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurze, účastník hlasoval proti prijatiu plánu, do zápisnice zo schvaľovacej schôdze podal odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu a žalobu podal do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Pasívne vecne legitimovaným v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu je dlžník. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca si splnil všetky formálne, zákonom vymedzené podmienky pre podanie žaloby.
5. Žalobca požadoval, aby bola jeho pohľadávka zaradená do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Predkladateľ plánu takúto skupinu nevytvoril aj napriek tomu, že o požiadavke žalobcu vedel od prvej schôdze veriteľov. Žalobca je veriteľom, ktorý môže byť poskytovateľom nepriamej štátnej pomoci (§ 5 ods. 2 písm. b) zák. č. 231/1991 Zb.), a preto jeho nezaradenie do inej skupiny, skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, je v rozpore s § 137 ods. 3 ZoKR. Právo žalobcu domáhať sa vytvorenia ním požadovanej skupiny je v súlade s § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR. Schválením reštrukturalizačného plánu došlo k poskytnutiu nepriamej štátnej pomoci v rozsahu 93 % pohľadávok žalovaného voči žalobcovi.
6. Súd sa zaoberal aj otázkou, či sa nezaradením pohľadávky žalobcu do ním požadovanej skupiny jeho postavenie zhoršilo alebo nie. V konaní nebolo sporné, že uspokojenie žalobcu ako veriteľa by bolo v reštrukturalizácii 7 % a pravdepodobné uspokojenie v konkurze 6,15 %. Rozdiel v uspokojení pohľadávok žalobcu v reštrukturalizácii a v konkurze je zanedbateľný, reštrukturalizácia nie je pre žalobcu oproti konkurzu výhodnejšia, pretože rozdiel pravdepodobného uspokojenia v konkurze a reštrukturalizácii je nepatrný, pričom splátky v reštrukturalizácii sú rozvrhnuté až na 12 kalendárnych
mesiacov. Na základe uvedených dôvodov možno konštatovať, že postavenie žalobcu sa prijatím plánu zhoršilo. Súd žalobe vyhovel, pretože bola podaná dôvodne, boli splnené všetky formálne ako aj materiálne podmienky požadované zákonom pre vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi.
7. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 137 ods. 1,2,3, § 145 ods. 1 písm. c), § 148 ods. 3, § 154 ods. 1 písm. a) z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“) a § 1 písm. b, § 2 ods 1 a § 5 ods. 2 písm. b) z. č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci.
8. V konaní úspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil (§ 255 ods. 1 CSP).
9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnou časťou jeho námietok majúce pre rozhodnutie súdu podstatný význam. Zastáva názor, že vzhľadom na dokumenty európskeho spoločenstva a príslušných ustanovení zákona o štátnej pomoci, s prihliadnutím na výšku pohľadávky žalobcu, ktorá sa odpúšťala, táto nespĺňa legálnu definíciu štátnej pomoci t. j. pomoci zakázanej. Koncepciou reštrukturalizačného plánu žalovaný vytvoril podmienky na to, aby žalobca mohol hlasovať za prijatie plánu, ak je tento v súlade s právnou úpravou poskytovania štátnej pomoci. Prijatím tohto plánu nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobcu. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť tak, že súd žalobu zamieta.
10. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého sa súd počas konania aj v rozsudku zaoberal všetkými dôkazmi, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o opodstatnenosti predmetnej žaloby, svoje rozhodnutie odôvodnil a preto sa žalobca s ním stotožňuje. Žalobca má za to, že sa jedná o pomoc zakázanú (§ 2 ods. 1 z. č. 231/1999 Z. z.) nakoľko uvedeným plánom a jeho naplnením by došlo k poskytnutiu štátnej pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
11. Podľa § 470 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, §380 CSP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Rozsudok bol vyhlásený dňa 23.01.2018.
13. Podľa § 393 ods. 3 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na iné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre - rozsudok senátu 26CoKR, ktorý bol vydaný v konaní pod č. k. 26CoKR/3/2016-115 zo dňa 29.06.2017. Predmetným rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/7/2015-78 zo dňa 30.11.2015, ktorým bola žaloba žalobcu s rovnakým predmetom konania zamietnutá. Z odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu - senátu 26CoKR vyplýva, že dôvod ochrany spočívajúci v tom, že splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci, bol do zákona o konkurze a reštrukturalizácii implementovaný až jeho novelizáciou zákonom č. 87/2015 doplnením ust. § 157 ods. 1 písm. e), ktoré nadobudlo účinnosť dňom 29.04.2015. Podľa príslušného prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 29.04.2015 (§ 206b ods. 1 ZoKR) sa konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona. Z uvedených súvislostí je zrejmé, že domáhať sa ochrany tým, aby súd určil neúčinnosť plánu voči jeho účastníkovi v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože predmetné reštrukturalizačné konanie bolo začaté predo dňom účinnosti z. č. 87/2015, ktorý bol § 157 ods. 1 ZoKR v naznačenom smere novelizovaný.
14. S týmto vyššie vysloveným právnym názorom sa v zásade dá súhlasiť. Podľa názoru senátu 15CoKR sa však vec mala posudzovať podľa právneho stavu platného a účinného do prijatia novely z. č. 87/2015 Z.z.
15. Podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR účinného v rozhodnej dobe, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
16. Z predložených dôkazov a vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca si zákonom účinným v rozhodnej dobe stanovené podmienky pre podanie žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu splnil.
17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku vecne správne potvrdil.
18. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich však nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).