Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., B. XX, zastúpená JUDr. Luciou Kuzmovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, otec Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., G. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o návrhu matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a na rozhodnutie pri nezhode rodičov, takto

rozhodol:

I. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým Q. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska. V prípade, že maloleté dieťa nebude v predškolskom zariadení, vyzdvihne si ho u matky. Na Veľkonočný pondelok v každom roku od 10.00 hod. do 17.00 hod.

Počas vianočných sviatkov v každom párnom roku dňa 24.12. od 09.00 hod. do 15.00 hod. a v každom nepárnom roku dňa 24.12. od 14.00 hod. do 19.00 hod.

Počas letných prázdnin v každom roku, v mesiaci júl od 01.07. do 15.07., v mesiaci august od 01.08. do 15.08. tak, že si otec dieťa prevezme u matky o 08.00 hod. a dieťa odovzdá po ukončení styku v mieste jej bydliska o 19.00 hod., čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/200/2015-192 zo dňa 16.06.2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Cop/49/2016-231 zo dňa 30.11.2016 v časti úpravy styku.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a otcovi odovzdať v stanovenú hodinu pred svojim bydliskom a otec je povinný maloleté dieťa v stanovenú hodinu, po skončení styku matke odovzdať pred jej bydliskom s výnimkou, keď si otec dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení.

II. V zostávajúcej časti súd konanie o návrhu otca z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2017 domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, pretože od posledného rozhodnutia súdu v zmysle Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/200/2015-192 zo dňa 16.06.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Cop/49/2016-231 maloleté dieťa nastúpilo do škôlky, podrástlo a zmenil

sa jeho režim. Je v záujme maloletého, aby styk prebiehal tak, že otec bude s maloletým dieťaťom tráviť dlhšie časové úseky, menej krát do týždňa.

2. Otec maloletého dieťaťa podaním zo dňa 30.10.2017 doručil súdu vyjadrenie k návrhu matky, ako aj jeho návrh na úpravu styku a na rozhodnutie pri nezhode rodičov. Otec uznal, že zmena úpravy je potrebná, avšak úpravu navrhol inak ako matka tak, aby došlo k jej rozšíreniu. Matka otcovi nevytýkala nedostatočnú starostlivosť, dôkazom čoho je skutočnosť, že maloleté dieťa sa s otcom stretáva bez akýchkoľvek problémom aj s prespávaním každý druhý víkend. Stalo sa, že matka žiadala otca o starostlivosť aj mimo určeného času, avšak len v prípade, keď to matke vyhovovalo. Doteraz upravené stretávanie vzhľadom na vek maloletého dieťaťa považoval za nepostačujúce. Otec má záujem o plnohodnotné participovanie na výchove maloletého a rozšíreného stretávania. Otec jednoznačne navrhol dlhšie časové úseky na stretávanie s maloletým. Otec zároveň podal návrh podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine a to v súvislosti s návštevou škôlky, pretože maloleté dieťa navštevuje škôlku v Nových Zámkoch, na ul. P. Blahu, avšak matka ho dala zapísať do maďarskej triedy, hoci dieťa maďarsky nehovorí, nerozumie deťom, otec mal za to, že toto nie je v záujme maloletého dieťaťa a navrhol, aby súd spornú otázku vyriešil vo výroku rozhodnutia, v zmysle ktorého bude maloletý navštevovať materskú školu v Nových Zámkoch na ul. P. Blahu s jazykom slovenským.

3. Matka maloletého dieťaťa sa vyjadrila k návrhu podaním zo dňa 24.11.2017 (č. l. 30), kde zdôraznila, že mala snahu sa s otcom dohodnúť tak, aby trávil viac času s maloletým dieťaťom, avšak otec s jej návrhom nesúhlasil. Ak matka z dôvodu plnenia jej pracovných povinností alebo z iného dôvodu nevie zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, je otec prvý, koho matka o zabezpečenie starostlivosti požiada. Určitý konsenzus rodičia našli, avšak nedohodli sa na úprave styku otca s maloletým dieťaťom počas pracovného týždňa a počas letných prázdnin. Matka mala za to, že ňou navrhovaný styk je primeraný veku dieťaťa a otcovi zabezpečí dostatočný priestor na realizáciu rodičovských práv. Čo sa týka letných prázdnin, matka navrhla jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste. K návrhu otca ohľadom vyučovacieho jazyka v materskej škôlke uviedla, že maloleté dieťa pred nástupom do materskej škôlky bolo v starostlivosti u maďarskej opatrovateľky a mala za to, že znalosť cudzieho jazyka bude maloletému len na prospech, keď vyrastá v regióne, kde viac ľudí komunikuje aj v maďarčine.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením predložených listinných dôkazov: úradný záznam spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.10.2017, sms správy (č. l. 15 - 26), správa z materskej školy maloletého dieťaťa zo dňa 28.11.2017 a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 7P/200/2015 mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 03.09.2015 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenia výživného. Návrhom zo dňa 04.11.2015 sa otec maloletého dieťaťa domáhal nariadenia predbežného opatrenia ohľadne úpravy styku s maloletým dieťaťom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesením č. k. 7P/200/2015-26 zo dňa 10.11.2015 súd predbežným opatrením upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka a odvolací súd uznesením č. k. 7CoP/1/2016-86 zo dňa 20.01.2016 predbežné opatrenie, ktorým bol upravený styk s maloletým dieťaťom zmenil. Rozsudkom č. k. 7P/200/2015-192 zo dňa 16.06.2016 súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 110 eur mesačne počnúc od 08.09.2015, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Zročné výživné povolil otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že s omeškaním s plnením má za následok zročnosť celého plnenia. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať: každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu zakaždým od 08.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí uvedeného času každý nepárny týždeň v sobotu od 08.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. na Veľkonočný pondelok v každom roku od 08.00 hod. do 15.00 hod., dňa 24.12. od 16.00 hod. do 19.00 hod. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote matka, ktorá nesúhlasila s úpravou styku otca s dieťaťom, ani s výškou vyživovacej povinnosti. Odvolací súd Rozsudkom č. k. 7CoP 49/2016-231 zo dňa 30.11.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil.

6. Podaním zo dňa 15.12.2017 právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa doručila súdu písomné vyjadrenie z mimosúdnych jednaní rodičov, v zmysle ktorých sa rodičia dohodli na úprave styku otca s

maloletým dieťaťom tak, že otec sa bude s maloletým stretávať: každý nepárny týždeň v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 15.30 hod. do nedele 18.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 15.30 hod. do štvrtka do 18.00 hod., na Veľkonočný pondelok v každom roku od 10.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom roku dňa 24.12. od 09.00 hod. do 15.00 hod. a 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom roku dňa 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. Rodičia nenašli konsenzus ohľadne stretávania otca s maloletým počas letných prázdnin. Obaja rodičia maloletého pracujú, avšak matka len na polovičný úväzok a z tohto dôvodu má možnosť venovať sa maloletému počas pracovného týždňa viac času ako otec. Matka má záujem, aby maloleté dieťa trávilo počas leta aj čas so svojimi dvoma súrodencami, ktorí majú prázdniny a tiež s jeho starou matkou, na dedine, kde je záhrada a dieťa sa môže pohybovať na čerstvom vzduchu. Matka nepoprela, že je v možnostiach otca zabezpečiť starostlivosť o dieťa prostredníctvom iných osôb (otcova sestra, iní príbuzní). Je však nepochybne vhodnejšie, aby maloleté dieťa počas letných prázdnin malo vyplnený program zmysluplne s najbližšími členmi rodiny a aby nebolo niekam odkladané. Matka zotrvala na svojom návrhu, v zmysle ktorého by sa otec s maloletým dieťaťom stretával v letných mesiacoch týždeň v júli a týždeň v auguste, pretože takáto úprava je pre maloleté dieťa najvhodnejšia, pretože bude mať len tri roky a je ešte stále kojené. Dieťa v tomto veku je citovo pevne naviazané na matku.

7. Matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi zdôraznila, že podľa jej vedomostí otec nemá možnosť čerpať si dovolenku 20 dní v letných mesiacoch, pretože časťou dovolenky disponuje zamestnávateľ a počas jeho neprítomnosti sa budú o maloleté dieťa starať iné osoby. Mala za to, že vie zabezpečiť lepší program pre maloleté dieťa. Uvedomovala si, že je potrebné rozhodnúť v záujme dieťaťa. S otcom komunikuje len cez SMS a potvrdila, že absolvovali odborné poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie. V záverečnej reči matka navrhla upraviť styk tak, ako sa s otcom dohodli v zmysle podania zo dňa 15.12.2017 a čo sa týka letných prázdnin zdôraznila, že nie je vhodné, aby dieťa nebolo s matkou po dobu 15 dní, pretože je na ňu naviazané.

8. Otec maloletého dieťaťa trval na tom, aby mohol s maloletým dieťaťom tráviť dva týždne v každom prázdninovom mesiaci, pretože má 25 dní dovolenky, s ktorými si disponuje sám, jedine počas vianočných sviatkov je povinný čerpať si dovolenku, pretože v tomto období je firma zatvorená. O maloleté dieťa sa rovnako vedia postarať a pomôcť mu i jeho rodičia, t. j. starí rodičia maloletého, jeho krstná matka a jej manžel. Na úprave styku trval z toho dôvodu, že ani v lete mu matka neumožnila styk s maloletým dieťaťom, dala mu ho len vtedy, ak išla ona preč a mala svoj program, napr. 3-dňový festival Pohoda. Maloleté dieťa bolo u neho 5 dní, kedy sa nedožadovalo matky. Počas prázdnin sa jedná o obdobie, kedy sa každý snaží zariadiť svoj čas tak, aby sa mohol zregenerovať a venovať dieťaťu. Obdobie 15 dní nie je obdobím, ktoré by otec nezvládol vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Ak matka súhlasila s navrhovanou úpravou 7 dní počas letných prázdnin, že je dieťa odkázané na kojenie.

9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k navrhovanej zmene úpravy styku v časti, ktorej sa rodičia dohodli, nemal žiadne výhrady. K letným prázdninám poukázal na to, že ak bolo maloleté dieťa s otcom 5 dní bez problémov, otázku navrhovanej úpravy ponechal na rozhodnutie súdu, pretože takúto situáciu si rodičia ešte nevyskúšali.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

14. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).

15. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

17. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15). 18. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997). 19. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrhy oboch rodičov na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom sú dôvodné, pretože bolo potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, keďže od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery a maloleté dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie a tomuto bolo potrebné, okrem iných úprav prispôsobiť i styk otca. Rodičia sa ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom uvedeného vo výroku rozsudku dohodli a súdu predložili písomný návrh zo dňa 15.12.2017 tak, ako je vyššie uvedené. Z týchto dôvodov súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v zmysle predloženého návrhu na základe konsenzu rodičov. Sporným zostal styk otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin, pretože otec trval na tom, aby sa s maloletým dieťaťom mohol stýkať prvé dva týždne v júli a prvé dva týždne v auguste. Súd mal preukázané, že otec sa o maloleté dieťa vie riadne postarať, matka nevytýkala starostlivosť otca o maloleté dieťa a otec bol s maloletým dieťaťom i minulé leto, keď bolo dieťa o rok mladšie, nepretržite počas doby 5 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za to, že i otcovi prináleží možnosť tráviť s maloletým dieťaťom dlhšie obdobie počas dovolenkových mesiacov, keď je otec schopný o dieťa sa riadne postarať, má možnosť vybrať si dovolenku a je to v jeho záujme tak, aby sa mohol v neposlednom rade podielať i na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa počas dlhšieho obdobia, prípadne s ním absolvovať i dovolenku vzhľadom na jeho vek. Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že maloleté dieťa je v tomto období viacej citovo naviazané na matku, pretože je nepochybné, že rovnaké citové väzby je možné vybudovať a vytvoriť i k otcovi, ale len v prípade, ak sa bude uskutočňovať pravidelný a čo najširší styk maloletého dieťaťa s otcom. Rovnako súd nesúhlasil s tvrdením matky, že ona vie zabezpečiť lepší program pre maloleté dieťa, ktoré by počas prázdnin trávilo čas so súrodencami, prípadne so starými rodičmi len preto, že ona je zamestnaná zatiaľ na polovičný úväzok. Dieťa má rovnako právo nadväzovať rodinné väzby i vo vzťahu k rodine otca. Tvrdenie matky, že maloleté dieťa je kojené, súd považoval za irelevantné i tohto dôvodu, že dieťa i minulé leto už bolo u otca a rovnako momentálne dieťa navštevuje predškolské zariadenie. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania preukázaného v čase rozhodovania. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

20. Súd konanie v zostávajúcej časti návrhu otca maloletého dieťaťa o rozhodnutí pri nezhode rodičov zastavil podľa § 29 ods. 1, 2, 3 z dôvodu späťvzatia návrhu otcom v tejto časti, s dôrazom na dispozičné právo otca, pretože nevzhliadol dôvod pokračovať v tomto konaní a všetci účastníci so späťvzatím návrhu súhlasili.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu.