Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-23-2021.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobkyne: V. A., r. č.: XXXXXXXXXX, bytom Q. C. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa 19.01.2021 rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 21.06.2021 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 28.05.2021 je žalobkyňa aj naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola určená aj naďalej na 70%.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala posúdenie zdravotného stavu a poukázala na zhoršený zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje zamestnať sa a žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu. K odvolaniu doložila aj lekárske správy z odborných vyšetrení.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2021 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
- Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.
4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo svojich odborných posudkoch posúdili zdravotný stav účastníčky konania komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že účastníčka konania je naďalej invalidná s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo vyplýva z posúdenia jej zdravotného stavu. Zároveň mal za to, že účastníčka konania v odvolacom konaní nepreukázala dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu jej rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.
II. Správna žaloba a jej dôvody
5. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že nesúhlasí so zhodnotením jej zdravotného stavu a s tvrdením, že jej zdravotný stav zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% a má za to, že je invalidná na 70% a zdravotne ťažko postihnutá. Uvádza, že jej najhoršou diagnózou je že z dôvodu sarkoidózy pľúc a astmy sa veľmi rýchlo zadýchava až sa dusí. Má len základnú školu, ľahkú prácu vykonávať nemôže nakoľko na to nie je spôsobilá a fyzickú prácu z dôvodu zadýchavania sa nevládze, ani ju nikto nechce zamestnať. Na prechádzky chodí za pomoci iných.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2021 zotrvala na správnosti rozhodnutia žalovanej a žiadala, aby krajský súd žalobu zamietol. Uviedla, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredia so sídlom v Košiciach zo dňa 10.08.2021, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 70%. Žalovaná poukázala na to, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredia, so sídlom v Košiciach určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly VIII choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných dýchacích ciest, položka 3 - bronchiálna astma, písmena d) - ťažká perzistujúca astma, každodenné príznaky, časté exacerbácie, časté nočné astmatické príznaky, FEV1 < 60 % referenčných hodnôt pred začatím liečby alebo pri akejkoľvek antiastmatickej liečbe, prejavy ako v bode b) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi betasymatikoemetikami, prípadne antielukotriénmi alebo teofylínmi alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejav ako v bode c) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % z percentuálneho rozpätia od 60 % do 90 %. Posudkový lekár ústredia sa zaoberal aj inými ochoreniami, ktoré podľa žalobkyne ovplyvňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (depresívne epizódy, vysoký krvný tlak 2. stupňa ESC/ ESH, hypotyreóza v substitučnej liečbe, bolesť chrbta, polyartrický syndróm, anémia ľahkého stupňa, porucha glukózovej tolerancie, porucha metabolizmu lipidov) a so zreteľom na ich závažnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná má za to, že námietka žalobkyne, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 % je nedôvodná, nakoľko z posudkového záveru je zrejmé, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % zvýšená o 10 % na celkových 70 %. Žalovaná je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý, úplný a zodpovedná kritériám upraveným v zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná má za to, že celkový zdravotný stav bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutie je správne a zákonné, skutkové okolnosti zdravotného poškodenia žalobkyne boli posúdené správne, komplexne a v súlade s príslušnými predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
7. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa replikou nereagovala.
IV. Priebeh správneho konania
8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazajúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
V. Relevantná právna úprava
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
11. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
12. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
16. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
22. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
VI. Právne posúdenie veci správnym súdom
23. Medzi účastníkmi konania bola spornou žalovanou určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď žalovaná uzavrela, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj naďalej 70 %, pričom žalobkyňa nesúhlasila s tým, že jej miera poklesu schopnosti je 40 % a má za to, že je invalidná na 70 % a zdravotne ťažko postihnutá.
24. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou od novembra 2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre sarkoidózu pľúc, kože a krčných lymfatických uzlín so stredne ťažkou poruchou pľúcnych funkcií, od apríla 2012 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % pre depresívnu poruchu. Od 01. februára 2019 bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % a to 60 % pre ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu s kombinovanou ventilačnou poruchou so zvýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia - depresívnu poruchu, vysoký krvný tlak 2. stupňa ESC/ESH, zníženú činnosť štítnej žľazy v substitučnej liečbe, anémiu ľahkého stupňa.
25. Z administratívneho spisu z predložených lekárskych správ je ďalej zrejmé, že od posledného posúdenia zdravotného stavu prekonala žalobkyňa v októbri 2020 obojstrannú pľúcnu embóliu. Z lekárskej správy zo dňa 28.10.2020 je ďalej zrejmé, že ECHO vyšetrenie zo dňa 15.10.2020 ukázalo ľahkú dilatáciu pravej komory, vážnejší nález zistený nebol, jednoznačne bolo kardiológom vylúčené podozrenie na chronické srdcové zlyhanie, bola upravená liečba vysokého krvného tlaku. Z lekárskej správy z pneumologického vyšetrenia zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že CT vyšetrenie pľúc je bez zhoršenia oproti roku 2017, od roku 2015 užívala kortikoidy pre sarkoidózu, v čase kontrolného pneumologického vyšetrenia dňa 15.03.2021 bola bez liečby kortikoidmi. Už v lekárskej správe zo dňa 09.12.2020 bol nález z CT vyšetrenia pľúc hodnotený ako stacionárny (nález na hrudníku sa nemení). Kontrolné pľúcne vyšetrenia dokumentujú, že nedošlo k zhoršeniu už v minulosti stanovenej ťažkej prieduškovej astmy, ktorá je hodnotená ako kontrolovaná, bez známok exacerbácie. Spirometrické vyšetrenie ukázalo reštrikčnú ventilačnú poruchu stredne ťažkého stupňa kombinovaného pôvodu, pri obezite a sarkoidóze pľúc, zníženie difúznej kapacity pľúc zo 60 % na 64 %, pri znížených pľúcnych objemoch (lekárska správa z pneumologického vyšetrenia zo dňa 18.03.2021). Stav si nevyžiadal hospitalizáciu pre dekompenzáciu astmy. V apríli 2021 u žalobkyne realizované imunoalergické vyšetrenie, ktoré uzatvára ako stredne ťažkú prieduškovú astmu, čiastočne kontrolovanú (lekárska správa zo dňa 30.04.2021). Z predložených lekárskych správ je ďalej zrejmé, že žalobkyňa je naďalej liečená pre vysoký krvný tlak. Je taktiež liečená psychiatrom pre depresívne poruchy, v popredí v klinickom obraze sú úzkostné stavy, labilita, stav je kompenzovaný ambulantnou liečbou (lekárska správa zo dňa 10.05.2021). Oproti roku 2017 pribudla novozistená diagnóza - diabetes mellitus II. stupňa, ktorá je liečená diétou bez komplikácií. Pretrváva aj naďalej liečba reumatológom pre bolesti kĺbov, kĺby rúk a nôh sú bez známok opuchu a zápalu (lekárska správa z reumatologickej ambulancie zo dňa 04.03.2021). Z lekárskej správy z hematologickej ambulancie zo dňa 14.07.2021 je zrejmé, že aj naďalej pokračuje u žalobkyne hematologická liečba dlhodobo pretrvávajúcej ľahkej anémie a prebieha aj naďalej štandardná antikoagulačná liečba po prekonaní pľúcnej embólie.
26. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na základe jej žiadosti bolo vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Z ústneho pojednávania bola vyhotovená lekárska správa/posudok zo dňa 28.05.2021 so záverom uznaná naďalej invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 70 %, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
27. Po podanom odvolaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, pobočky Košice, ktorý pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal s ňou predložených lekárskych správ k žiadosti, ako aj k odvolaniu. Záver posudkového lekára bol totožný so záverom posudkového lekára v prvostupňovom správnom konaní a z tohto dôvodu bola dokumentácia predložená posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredie.
28. Po predložení dokumentácie odvolaciemu orgánu, posudkový lekár žalovanej vo svojom posudku zo dňa 10.08.2021 opätovne zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe ňou k žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku predložených lekárskych správ, pričom do úvahy bral aj žalobkyňou k odvolaniu predložené lekárske správy z hematologického vyšetrenia zo dňa 22.06.2021 a 14.07.2021. Zo záveru lekárskeho posúdenia vyplýva, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je u žalobkyne naďalej rozhodujúcim zdravotným posúdením ťažká perzistujúca priedušková astma, ktorú posudkový lekár zaradil do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, položka 3 - bronchiálna astma, písmeno d) - ťažká perzistujúca astma, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dolná hodnota percentuálneho rozpätia bola stanovená vzhľadom k tomu, že pľúcny lekár dokumentuje prieduškovú astmu kontrolovanú, bez exacerbácie, bez zhoršenia. Aj spirometricky bola dokázaná reštrikčná ventilačná porucha stredne ťažkého stupňa pri obezite a po sarkoidóze pľúc a zníženie difúznej kapacity pľúc, ktorá je však zlepšená zo 60 % na 64 %. Liečba ochorenia je len ambulantná, bez nutnosti hospitalizačného preliečenia pre dekompenzáciu prieduškovej astmy. Zároveň bolo pri posúdení zdravotného stavu prihliadané aj na iné zdravotné postihnutia, pre ktoré bola miera poklesu schopnosti zvýšená o maximálnu zákonom stanovenú mieru 10 %. Žalobkyňa je teda invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % so zdravou osobou a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %.
29. Súd má vychádzajúc z administratívneho spisu za to, že skutkový stav bol dostatočne zistený na účel prijatia záveru o rozhodujúcom zdravotnom stave žalobkyne. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav komplexne, na základe zdravotnej dokumentácie a predložených lekárskych správ z lekárskych vyšetrení a odborných nálezov. Lekársky posudok žalovaného bol dostatočne odôvodnený, záver posudku je logický, vychádzajúci zo zistení ošetrujúcich lekárov žalobkyne, logicky je aj odôvodnené priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia od 60 % do 90 %, ako aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo v súhrne dáva hodnotu 70 %. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nesúhlasí s tvrdením o tom, že jej zdravotný stav zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hodnote 40 %, toto jej tvrdenie v žalobe nezodpovedá lekárskemu posudku, ktorý hovorí o miere 70 %. Žalobkyňa zrejme nepostrehla vo formulácii záveru lekárskeho posudku slovné spojenie: o viac ako 40%: „Je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % ... „ teda nie 40 % ale viac ako 40 %, konkrétne 70 %, o čom hovorí samotný výrok posudku: „ Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 70%.“ Jej námietka posúdenia zdravotného stavu teda nebola vzhľadom na vyššie uvedené v konaní dôvodná.
30. Súd zároveň zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie spĺňa atribúty zákonnosti, je náležite odôvodnené, pričom konajúce orgány verejnej správy svojím postupom v konaní rešpektovali ustanovenia zákona o sociálnom poistení.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaná nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).