Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. V. XX, XXX XX J. V., 2/ W. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. V.O. XX, XXX XX J. V., v spore o zaplatenie 1.778,26 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.429,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22. 07. 2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,- eur mesačne s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, ďalšie splátky sú splatné do 25. dňa toho ktorého mesiaca. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60,78%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 17. 08. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatenia istiny vo výške 1.778,26 eur, úroku vo výške 53,43 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,67 eur, úroku vo výške 11,50% ročne z nezaplatenej istiny 1.778,26 eur od 22. 07. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.778,26 eur od 22. 07. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 53,43 eur od 22. 07. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca argumentoval tým, že dňa 08. 10. 2015 uzatvoril so žalovanými v rade 1/ a 2/ Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - V. O. W., a.s. a Všeobecné obchodné podmienky - V. O. W., a.s., a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, upravuje zmluva v bode 1.2., v spojení s bodom 2.5.3 Obchodných podmienok, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaje o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných

obchodných podmienok a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka poplatkov a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zmluva neuvádza, keďže na základe zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 a naň nadväzujúce rozhodnutia slovenských súdov. K neprípustnosti požiadavky na rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky sa vyjadrila aj K. O. W., pričom jej stanovisko je zverejnené na internete. 3. Bonita žalovaných v rade 1/ a 2/ bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom mali splatiť do 16. 09. 2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní v rade 1/ a 2/ porušili svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 21. 07. 2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 18. 05. 2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (21. 07. 2017) predstavovala sumu 1.912,07 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.778,26 eur, úrokov vo výške 53,43 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,67 eur, poplatkov vo výške 78,25 eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,46 eur. Žalovaní v rade 1/ a 2/ po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnili žiadnu úhradu. Žalobca poukázal aj na fakt, že pomer istiny a úrokov sa v priebehu splácania mení. K uplatnenému zmluvnému úroku po zosplatnení žalobca uviedol, že nárok na jeho zaplatenie trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Na podporu svojho názoru odkázal na ustanovenie § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31. 01. 2017. Zdôraznil, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka. Obdobne sa k danej otázke vyjadril aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21. 08. 2014 4. K žalobe bola pripojená Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 08. 10. 2015, vrátane Všeobecných obchodných podmienok - V. O. W., a.s., Obchodných podmienok pre úvery občanom - V. O. W., a.s. a Sadzobníka poplatkov, Opakované upozornenie zo dňa 18. 05. 2017, Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 21. 07. 2017, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Prehľad splácania - po predčasnom zosplatnení, Stav omeškaných splátok na úvere, Prepočet zmluvných úrokov a Prepočet úrokov z omeškania.

5. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že si je vedomá pohľadávky, avšak žiadala, aby súd prešetril, či úverová zmluva bola uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, preto navrhla splácanie dlhu po 20,- eur mesačne.

6. Žalovaný v rade 1/ sa k podanej žalobe nevyjadril.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 2/ poukázal na fakt, že žalovaná v rade 2/ uznala dlh, dôsledku čoho je opodstatnený postup podľa § 282 CSP. Zároveň vyslovil súhlas so zaplatením dlhu v splátkach, pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ uhradia istinu do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasil s určením splátok na sumu 20,- eur mesačne, pretože v takom prípade by bola istina bez príslušenstva zaplatená za viac ako sedem rokov. Zdôraznil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ mohli prejaviť snahu splácať dlh aspoň v takých splátkach, aké zodpovedajú ich finančných možnostiam, čo však neučinili. Pokiaľ ide o majetkovú situáciu žalovaných, táto nebola v spore preukázaná.

8. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na fakt, že nie je v jeho silách zaplatiť dlh jednorazovo, pretože je nezamestnaný a jeho jediný príjem a príjem jeho rodiny predstavuje 270,- eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú 20,- eur mesačne, za elektrinu platí 90,- eur mesačne a úver v stavebnej sporiteľni spláca po 90,- eur mesačne. Nedávno mu diagnostikovali onkologický problém, v

spojitosti s čím mu vznikajú ďalšie mesačné náklady vo výške 50,- eur. Najvyššie možné splátky, ktoré sú schopní so žalovanou v rade 2/ uhrádzať predstavujú 35,- eur mesačne. Zároveň požiadal, aby mu žalobca odpustil úroky a úroky z omeškania.

9. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu rovnako poukázala na najvyššiu možnú splátku, ktorú je ochotná zaplatiť, a to v sume 35,- eur mesačne. Jediným príjmom žalovaných v rade 1/ a 2/ je dávka v hmotnej núdzi v sume 270,- eur mesačne. Zopakovala svoju požiadavku na preskúmanie súladnosti úverovej zmluvy s Občianskym zákonníkom.

10. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

11. Z predloženej zmluvy uzavretej dňa 08. 10. 2015 medzi V. O. W., a.s. a žalovanými v rade 1/ a 2/ vyplýva, že dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 11,5% ročne, výška poplatku za poskytnutie úveru predstavovala 60,- eur, výška poistenia schopnosti splácať úver bola dojednaná na 0,73 eur mesačne, výška anuitnej splátky bola 29,79 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 15. 10. 2015, počet anuitných splátok 108, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky bol 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru bola určená na 16. 09. 2024, spôsob splácania úveru bol dohodnutý inkasom z osobného účtu v banke/príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu, výška RPMN dosiahla 13,25%, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy predstavovala 15,44%, celková čiastka, ktorú mal klient zaplatiť, bola 3.277,32 eur, odplata dosiahla 14,94%, úrok z omeškania bol dohodnutý na 5% ročne, poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet dosiahol 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti bol 1%/0,5%/0% z predčasne splatenej čiastky úveru, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť bol určený na 40,- eur, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,- eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru 30,- eur, poplatok za potvrdenie a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť 25,- eur a poplatok za potvrdenia zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť bol dohodnutý na 50,- eur.

12. Z Opakovaného upozornenia žalobcu zo dňa 18. 05. 2017 mal súd zistené, že žalobca upozornil žalovaného v rade 1/ na potrebu úhrady dlžnej sumy, a to najneskôr do 23. 05. 2017. V prípade nesplnenia povinnosti mienil veriteľ uplatniť postup podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

13. V zmysle Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 21. 07. 2017 žalobca uplatnil právo na predčasné „zosplatnenie“ celého úveru a požiadal žalovaného v rade 1/ uhradiť celý dlh vo výške 1.912,07 eur s príslušenstvom najneskôr do 31. 07. 2017.

14. Z Prehľadu splácania - do predčasného zosplatnenia mal súd preukázané, že suma splátok realizovaných žalovanými dosiahla 570,45 eur a doposiaľ nesplatená istina predstavovala 1.778,26 eur.

15. Z listiny označenej ako Stav omeškaných splátok na úvere vyplýva výška dlhu do „zosplatnenia“ ku dňu 21. 07. 2017 vo výške 1.831,69 eur.

16. Z tabuľkového Prepočtu zmluvných úrokov vyplýva výška dlžných úrokov vo výške 53,43 eur.

17. Z tabuľkového prepočtu úrokov z omeškania je zrejmá výška dlžných úrokov z omeškania vo výške 0,67 eur.

18. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 08. 10. 2015 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 08. 10. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytol spotrebiteľský úver a spotrebitelia, teda žalovaní v rade 1/ a 2/, nekonali v rámci svojho podnikania alebo povolania. Na uvedenú zmluvu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 9 uvedeného zákona. V zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že žalobca vymedzil výšku úveru, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj výšky úrokovej sadzby. Výška splátky úveru predstavovala 29,79 eur, avšak daná suma nie je členená v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Uvedená požiadavka na rozčlenenie splátky je významná aj z dôvodu, že pomer istiny a úrokov sa postupným splácaním úveru menil, čo vyplýva z tvrdení samotného žalobcu v žalobe.

20. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15 venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno aplikovať na danú vec.

21. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 22. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

23. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

24. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 08. 10. 2015). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne:

- musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice,

- musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický, historický, teleologický výklad),

- nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.

26. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.

27. Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Keďže sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

28. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

29. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že aj napriek skutkovému tvrdeniu v žalobe, žalobca neprodukoval v spore žiaden dôkaz, ktorým by potvrdil preskúmanie bonity dlžníkov, čo malo tiež za následok konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona č. 129/2010 Z. z.).

30. Vzhľadom na uvedené závery, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 1.429,55 eur (výška úveru 2000,- eur mínus splatená suma 570,45 eur). Vzhľadom na to, že žalobca požadoval aj úroky z omeškania, súd o nich rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

31. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vzniesli požiadavku na zaplatenie dlhu v splátkach, čomu okresný súd postupom podľa § 232 ods. 3 a 4 vyhovel. Na preukázanie opodstatnenosti postupu v zmysle uvedenej regulácie žalovaná predložila žalovaná v rade 2/ na pojednávaní dňa 18. 01. 2018 rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 11. 2017 o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi v prospech žalovanej v rade 2/ na sumu 312,70 eur mesačne od 01. 11. 2017 a fotokópie dokladov o úhradách platieb, a to sumy 32,61 eur v prospech Obce Liptovská Porúbka (poplatok za odpad a daň z nehnuteľnosti), sumy 91,10 eur za elektrinu, sumy 4,64 eur ako koncesionárskeho poplatku a sumy 18,24 eur v prospech spoločnosti Telekom (Magio). Uvedené životné náklady súd s výnimkou platby v prospech spoločnosti Telekom akceptoval a rešpektujúc aj záujem veriteľa rozhodol o splácaní dlhu v splátkach po 50,- eur mesačne. Za takýchto podmienok bude istina dlhu splatená za viac ako dva roky. Pre zabezpečenie ochrany žalobcu vyslovil súd vo výroku, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane dlh splatným v celom rozsahu. Súd takýmto spôsobom prihliadol na záujmy oboch sporových strán a zabezpečil tak ich rovnováhu - veriteľ má zaistené splácanie dlhu a žalovaným v rade 1/ a 2/ sa umožnilo pri zabezpečení minimálnej životnej úrovne postupne uhrádzať dlh, ktorý zjavne nemôžu zaplatiť jednorazovo.

32. Vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

33. Pre úplnosť na záver súd uvádza, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie na základe uznania nároku, pretože žalovaní v rade 1/ a 2/ neučinili jasný a zrozumiteľný prejav, ktorým by v plnom rozsahu uznali žalobcov nárok. Žalovaná v rade 2/ síce poukázala na fakt, že si je vedomá existencie pohľadávky, avšak požadovala preskúmanie zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Jej prejav mal tak zjavne podmienený charakter a bránil súdu postupovať v zmysle § 282 CSP.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalobca dosiahol úspech v rozsahu 80,39%, žalovaní v rade 1/ a 2/ úspech v rozsahu 19,61%, z čoho vyplýva čistý úspech žalobcu v rozsahu 60,78%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.