Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/123/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: E. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Z. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. D. F., o zaplatenie 1.054,80 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 470,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamieta.

Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 584,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 584,80 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a vo výške 0,75 % ročne zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zastavuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 16.06.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.054,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný a jeho právny predchodca obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. so sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava, IČO:35 805 731 (ďalej aj ako „PF“) uzavreli dňa 19.04.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej PF poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 680,- eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy, čo svojim podpisom na zmluve žalovaný potvrdil. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 26.04.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 13.06.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 234,60 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok (ktorý zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu PF). Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzavrel s PF dňa 19.04.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu PF, a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 350,20 eur, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte splátok, pričom tieto boli splatné spolu so splátkami spotrebiteľského úveru. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť tak činila 1.264,80 eur (istina vo výške 680,- eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 234,60 eur a čiastka zabezpečenia splátok úveru 350,20 eur). Celkovú

čiastku 1.264,80 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 a výške 21,08 eur. Žalovaný PF uhradil celkovo 210,- eur. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 13.06.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky z PF na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia celkovo 1.054,80 eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky). Žalovaný žalobcovi neuhradil na danú pohľadávku nič. Žalobca tak napokon uviedol, že si žalobou tak uplatňuje istinu 470,- eur (pôvodná istina vo výške 680,- eur ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom vo výške 584,80 eur a úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne z istiny vo výške 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia. 3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, aj napriek výzve súdu zo dňa 14.08.2017 v určenej lehote písomne nevyjadril. 4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 23.01.2018 za účasti žalobcu (jeho povereného zamestnanca) a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, a to vzhľadom na to, že títo sa na pojednávanie neustanovili. Žalobca ospravedlnil neprítomnosť svojho právneho zástupcu na pojednávaní a súhlas s vykonaním pojednávania aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie doručené podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie. 5. Žalobca ešte pred začatím pojednávania zobral bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu žalobu v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 470,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia späť. Ďalej na pojednávaní zotrval v plnom rozsahu na zvyšnej časti žaloby, pričom žiadnu novú skutkovú, alebo právnu argumentáciu neuviedol. 6. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov. 7. Dňa 19.04.2013 uzavreli PF a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa PF zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 680,- eur. V zmluve boli uvedené nasledujúce údaje poskytnutého spotrebiteľského úveru: celkové náklady tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 97,92 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 136,68 eur; RPMN vo výške 70,38 %; celková čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť PF za predpokladu riadneho a včasného plnenia dlhu vo výške 914,60 eur; priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na poskytnutý úver 47,29 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver, vrátane úrokov a poplatku za garantovanú službu splatiť v 59 týždenných splátkach vo výške 15,25 eur a poslednej 60. splátke vo výške 14,85 eur, s termínom splatnosti prvej splátky 7. kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, termínom splatnosti každej ďalšej splátky 7. kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúce splátky a termínom splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie čiastky spotrebiteľského úveru v hotovosti. Na rube zmluvy sa nachádzali ďalšie podmienky zmluvy, v zmysle ktorých bodu 1 bol spotrebiteľský úver poskytovaný vo forme pôžičky a prostriedky úveru boli určené na osobné potreby žalobkyne bez obmedzenia osobitným účelom s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania a inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. 8. Dňa 19.04.2013 uzavreli PF a žalovaný súčasne zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa zaviazal PF za odmenu žalovanému počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal k tomu poskytnúť súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí PF odmenu vo výške 350,20 eur v 60 pravidelných splátkach, a to 59 vo výške 5,83 eur a poslednej 60. vo výške 6,23 eur, s rovnakou splatnosťou ako to bolo u splátok predmetného spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a mala zaniknúť dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky súd predmetom dojednanej služby. 9. Podľa výpisu splátok a úhrad uhradil žalovaný na daný prípad dňa 24.04.2013 sumu 100,- eur a dňa 31.05.2013 sumu 110,- eur.

10. Dňa 16.12.2016 uzavrel PF ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou došlo medzi iným aj k odplatnému postúpeniu žalovanej pohľadávky s príslušenstvom. Túto skutočnosť oznámil aj PF žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. 11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.] 14. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 19. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20. Podľa ust. § 110 ods. 3 OZ, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 21. Podľa ust. § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 22. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 23. Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. 24. Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 25. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 28. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) zamestnania alebo povolania, (napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov), b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. 30. Podľa ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 31. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 32. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 33. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 34. Súd vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 584,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia (na pojednávaní dňa 23.01.2018 pred jeho začatím) konanie o tejto časti žaloby v zmysle cit. ust. § 145 ods. 2 zastavil. 35. V danom prípade sa tak žalobca ako nositeľ pohľadávky, nadobudnutej spolu s jej príslušenstvom podľa ust. § 121 ods. 3 - úrokmi z omeškania - na základe postúpenia podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 domáhal zaplatenia sumy 470,- eur, a to titulom vrátenia zvyšku nesplatenej peňažnej čiastky, ktorú prevzal žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 19.04.2013 medzi jeho právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva“). S poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 680,- eur, súd konštatuje, že v danom prípade išlo súčasne o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade sa účastníci zmluvy zjavne dohodli, že PF poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 680,- eur (k čomu aj nesporne došlo) a žalovaný vráti túto peňažnú sumu PF spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom za garantovanú službu v celkovej sume 234,60 eur. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi PF a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, keďže nepochybne vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy a vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do

sumy 680,- eur a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky (podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka). 36. Keďže v danom prípade žalovaný svoj zmluvný záväzok vrátiť veriteľovi PF poskytnutú pôžičku splnil len v rozsahu sumy 210,- eur, dostal sa dňom 14.06.2014 (deň po splatnosti poslednej dojednanej splátky) do omeškania (§ 517 ods. 1 s plnením zvyšnej časti svojho peňažného záväzku zo Zmluvy vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu sumy 470,- eur (žalovaná suma). 37. Súd tak dospel k záveru, že žalobca je nositeľom žalovanej pohľadávky na vrátenie nesplateného zostatku dlžnej istiny predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 470,- eur. Súčasne vzhľadom ku konštatovanému omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku vo výške 470,- eur je súčasne žalobca aj nositeľom žalovaného práva na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, t. j. vo výške v súlade s cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 (žalovaný sa dostal do omeškania už zjavne skôr postupne so splatnosťou dlžných splátok, v celom rozsahu dňa 14.06.2014) do zaplatenia. 38. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci rozhodoval o nároku vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, bol povinný ex offo v zmysle cit. ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. preskúmať žalobcom uplatnené právo, či nie je premlčané, pričom dospel k záveru, že tomu tak v celom rozsahu je. 39. V prejednávanom prípade vzhľadom k tomu, že súd posúdil medzi PF a žalovaným uzavretú zmluvu, ako zmluvu o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ, je potrebné na akékoľvek právo, ktoré malo vzniknúť veriteľovi z tejto zmluvy vztiahnuť z hľadiska premlčania ust. § 100 a nasl. OZ. Práva veriteľa tak bolo potrebné uplatniť na súde v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa cit. ust. § 101 OZ. K splatnosti celého peňažného záväzku žalovaného vrátiť spotrebiteľským úverom poskytnutú peňažnú sumu došlo dňom splatnosti poslednej dojednanej splátky, t. j. dňa 13.06.2014. Dňom nasledujúcim tak začala veriteľovi plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle cit. ust. § 101 OZ, ktorá v zmysle ust. § 122 ods. uplynula skončením dňa 13.06.2017. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu na súde až dňa 16.06.2017, došlo pred podaním žaloby k premlčaniu práva žalobcu. Z tohto dôvodu súd prihliadajúc na oslabenie práva - premlčanie práva žalobcu musel žalobu v časti, na ktorej žalobca zotrval, o zaplatenie sumy 470,- eur aj spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 470,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamietnuť. K premlčaniu práva na zaplatenie úrokov z omeškania, súd považuje za potrebné sa v krátkosti vyjadriť k problematike premlčania práva na úroky z omeškania. Pri otázke premlčania práva na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej cit. ust. § 101 (začiatok plynutia premlčacej doby) a cit. ust. § 110 ods. 3 OZ. V kontexte tejto právnej problematiky si tak súd dovolí poukázať na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006 zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, kým povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojím názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcemu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania na splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. 40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu procesne úspešný (tak v časti konania, v ktorom došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu; § 255 ods. 1 CSP, ako aj v časti konania, ktoré bolo na základe

čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom bez udania dôvodu zastavené, čím žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania; § 256 ods. 1 , preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania nároku žalovanému vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou časti podľa poslednej vety jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti tomuto rozsudku v časti podľa poslednej vety jeho výroku odvolanie nie je prípustné. (§ 357 Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).