Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: C+K Consulting, spol. s r.o., so sídlom 831 07 Bratislava, Rybničná 40, IČO: 36 795 216, proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom, U. H. XXX, XXX XX U., zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, o zaplatenie 2.659,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/374/2013-108 zo dňa 07.06.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.659,22 eur s úrokmi z omeškania. Žalobca poukazoval na to, že so žalovaným uzatvoril dňa 03.07.2007 Zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka v spojení so zák. č. 95/2002 Z.z. a zák. č. 340/2005 Z.z. Žalovaný vykonával činnosť sprostredkovateľa poistenia, za čo dostával odmenu. Dlžná suma vznikla stornovaním poistných zmlúv, ktoré žalovaný a jeho spolupracovníci uzatvorili a na vrátenie ktorej má žalobca nárok na základe Zmluvy o sprostredkovaní v spojení s čl. II, bod B, odsek 5.2. Všeobecných zmluvných podmienok ( VZP) , ktoré sú jej súčasťou. Úroky z omeškania žiadal žalobca na základe čl. II, bod B, odsek 1.

2. Žalovaný označil návrh žalobcu za nedôvodný. Od ukončenia zmluvného vzťahu od 23. 1. 2009 dostal od žalobcu vyúčtovanie za január 2009, v ktorom je suma celkovej storno rezervy 2 399,82 eur. Vo vyúčtovaní za 03/2009 až 12/2010, je storno rezerva k 28. 2. 2009 1 544,02 eura. Žalovaný nesúhlasí so storno rezervou k 28. 2. 2009 vo výške 1 544,02 eur, pretože vo vyúčtovaní za január 2009 je storno rezerva 2399,82 eura, ktoré bolo vystavené o mesiac neskôr, a to dňa24. 3. 2009, pričom žalobca v tabuľke stornovaných zmlúv neuvádza žiaden dátum ich stornovania a nie je možné zistiť ich stav a tak ani dlh, ktorý by mal mať žalovaný voči žalobcovi.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vzal do úvahy, že dňa 03.07.2007 uzatvorili strany sporu Zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa žalovaný ako poradca zaviazal k sprostredkovaniu poistenia alebo k sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi C&K Consulting a tretími osobami. Práva a povinnosti zmluvných strán boli upravené vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o sprostredkovaní. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia citoval čl. IV Zmluvy podmienky pre priznanie provízie, bod 5.2 písm. a/ VZP o zániku nároku na jednotky a ich peňažnú hodnotu, bod

6 VZP, o nárokoch a povinnostiach pri ukončení činnosti poradcu, bod 9 VZP upravujúci postup pri stornovaní zmlúv (č.l. 5-14) , na zistené skutočnosti aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 642 , § 642, § 649 a § 650 Obchod. zák., na použití ktorého sa strany v Zmluve dohodli .

4. Súd zistil, že vo vyúčtovaní 03/2009 - 12/2010 vystavenom dňa 1. 11. 2012 (č.l. 15) je uvedená storno rezerva celkom 2 659,22 eur, pričom storno rezerva k 28. 2. 2009 bola 1 544,02 eur. Vo vyúčtovaní 01/2009 vystavenom dňa 24. 3. 2009 (č.l. 23) je uvedená storno rezerva celkom 2 399,82 eur a storno rezerva k 31. 12. 2008 bola 2 064,63 eur. Žalobca trval na opodstatnenosti nároku, žalovanú sumu ale žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, súdu nepreukázal, ktoré zmluvy boli stornované a tabuľka, ktorú predložil a na základe ktorej mal súd jeho návrhu vyhovieť tieto skutočnosti tak, aby boli nedostatky výpočtu a postupov, ktorými dospel žalobca k žalovanej istine preukázané neboli. Predloženú tabuľku súd označil iba za metódu štatistického spracovania údajov, v ktorej uvedené údaje ale nemal súd ako verifikovať, nemal preukázanú ani dobu trvania zodpovednosti žalovaného za jednotlivé zmluvy počas doby 2 rokov odo dňa ich uzatvorenia, nebola súdu preukázaná ani opodstatnenosť storno rezervy, , nie je zrejmé, s akými pohľadávkami boli započítané a tak zistiť, či nedošlo k započítaniu i premlčaných nárokov.

5. Pri rešpektovaní znenia ust. 118 ods. 1 O.s.p. prvoinštančný súd zdôraznil, že sporným zostáva skutočnosť súvisiaca s nepreukázaním stornovania zmlúv a dĺžka trvania zodpovednosti žalovaného za jednotlivé zmluvy, či účet storno rezervy je kladný alebo záporný s prihliadnutím na spôsob vykonávania zrážok podľa bodu 10 VZP a s tým spojené posúdenie premlčania.

6. Žalobca síce doložil do spisu (č.l. 57) i vyjadrenie spoločnosti AXA životní pojišťovňa, a.s. zoznam stornovaných zmlúv, vyúčtovanie 07/2007 - 2/2009, podľa ktorých storno rezervy narastá, kópie zmlúv s potvrdením ich správnosti od spoločnosti AXA, a.s., ale napriek týmto dôkazom súd nemal za preukázaný záver a oprávnenosti žalovanej sumy a pokiaľ by súd mal z nich vykonať sám v prospech žalobcu výpočet, závažným spôsobom by porušil zásadu kontradiktórnosti konania, pretože úlohou súdu nie je vykonávať dokazovanie v prospech či v neprospech niektorej strany sporu, ak strana, ktorá má povinnosť dôkazné bremeno uniesť, a ktorou stranou je žalobca, takýto dôkaz nepredloží a tak dôkazné bremeno tvrdenia opodstatnenosti žaloby súdu nepreukáže relevantnými dôkazmi. Napriek tomu, že súd prvej inštancie poučil strany sporu o tom, že žalovanú sumu nemá zo strany žalobcu preukázanú, ďalšie návrhy na dokazovanie žalobca nemal, preto súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaného a návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť úspešnému žalovanému trovy konania, ktorý podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v odôvodnení rozsudku podrobne špecifikoval.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a žalovanému povinnosť uplatnenú v návrhu uložil a zaviazal ho i k povinnosti zaplatiť trovy konania. V odvolacích dôvodoch zdôraznil, že Zmluva o sprostredkovaní, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov presne definuje podmienky poradcu, uvádza, kedy tento stráca nárok na vyplatené jednotky a ich peňažnú hodnotu - províziu, ktoré sú založené i v súdnom spise. V uvedených VZP je presne stanovený výpočet a spôsobom, ako sa určuje navrhovaná jednotka, a v priebehu konania odvolateľ doručil súdu i kompletné doklady od spoločnosti AXA, ktoré obsahovali zmluvy o ukončení a priebeh plnenia zmlúv klientami. Uvedené údaje sú základom pre výpočet, ktorý je vo vyúčtovaní tzv. plachte, z ktorých je nárok vypočítaný. Žalobca si je vedomý, že musí pri podaní návrhu uniesť pre úspech v konaní i dôkazné bremeno, ale vyúčtovanie robí z podkladu, ktorý dostáva od poisťovne ako súbor vyhotovený v exceli, ktorý obsahuje len koeficienty odpočtu provízie, a pokiaľ sa v rozhodnutí poukazuje na nemožnosť žalovaného jednotlivé výpočty overiť, má žalobca za to, že ak poisťovňa potvrdí správnosť údajov, z ktorých žalobca pri výpočte nároku vychádzal, nemá žalobca možnosť a povinnosť iným spôsobom oprávnenosť svojej pohľadávky preukazovať, pretože iný zdroj ako poisťovňa v danom prípade neexistuje.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zároveň priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný zdôraznil, že odvolanie nespĺňa náležitosti, pretože neobsahuje podpis osoby oprávnenej konať v jej mene, ale v prípade ak by odvolací súd pre tento nedostatok neodmietol uvedené podanie, zotrváva na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neposkytol dôkazy, z ktorých by sa dal zistiť a preskúmať nárok, čo do titulu jeho vzniku a výšky uplatneného plnenia. Žalobca je povinný preukázať nielen to, že mu takýto

nárok zo zmluvy vznikol, ale aj jeho výšku a teda produkovať pred súdom také dôkazy, ktoré pravdivosť jeho tvrdenia preukážu a sú preskúmateľné.

9. Súd prvej inštancie vyjadrenie k odvolaniu zaslal žalobcovi na podanie odvolacej repliky, ku ktorej odvolateľ podaním zo dňa 05.06.2016 zdôraznil, že je presvedčený o tom, že nárok na úhradu dlžnej sumy prvoinštančnému súdu dostatočnými dôkazmi preukázal, nie je možné, aby súd predložené dôkazy žalobcu iba ignoroval a nebral do úvahy ich výpovednú hodnotu. Odvolateľ za to, že uplatnený nárok bolo možné preskúmať čo do jeho výšky, titulu vzniku a pri výpočte storna je najdôležitejší údaj o počte neuhradených mesiacov, ktorý bol súdu predložený a nachádza sa v spise a VZP jednoznačne označujú spôsob, ako sa vypočíta netto návrhová jednotka, ktorá je základom pri odmeňovaní každého jedného poradcu.

10. Odvolacia replika bola doručená právnej zástupkyni žalovaného na podanie odvolacej dupliky, ktorá vyjadrenie prevzala dňa 19.12.2016, kedy jej bolo toto doručené elektronicky, odvolaciu dupliku už nepodala.

11. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.

12. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

15. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Žalujúca strana sporu podala odvolanie v ktorom uviedla, že súd nesprávne rozhodol keď dospel k záveru, že neuniesla dôkazné bremeno.

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. f /C.s.p., ktorý sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných predpisov.

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu uviedol, k akým skutkovým zisteniam dospel vo vzťahu k nároku uplatňovanom žalobcom o zaplatenie žalovanej istiny, vysvetlil a uviedol, ktorú právnu normu a z akého dôvodu aplikoval a ako ju interpretoval. Nie je pritom úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dávať na všetky v rozhodnutí odpoveď, pretože súd sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové / rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 410/06/ čo určuje súd a nie účastník.

20. Z obsahu spisu a samotného znenia podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektoval právnu úpravu vyplývajúcu z v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého vo veci rozhodol. Odvolanie bolo podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje pri použití pravidla okamžitej aplikability i na konania už začaté s poukazom na vyššie citovaný § 470 ods.1 C.s.p. K odvolateľom uvedeným odvolacími dôvodmi odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu je logické, komplexné a správne, pretože nie je úlohou súdu nahrádzať nečinnosť žalobcu, ktorý nesie dôkazné bremeno. Bolo na odvolávajúcom sa žalobcovi, aby súdu predložil zrozumiteľne špecifikovaný nárok na priznanie žalovanej istiny, za splnenie ktorej povinnosti nemožno považovať len súdu predložený súbor listín a vyjadrení, zmluvy o vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, z ktorých si má konajúci súd identifikovať, vyšpecifikovať,

vypočítať a overiť správnosť žalobcom požadovaného plnenia. U žalobcu nebola zistená objektívna nemožnosť tvrdené skutočnosti podložiť dôkazmi, z ktorých by mohol súd žalovaný nárok verifikovať.

21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje odvolací súd i na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 17.05.2017 vec C-48/16 ERGO Poisťovňa, a.s. proti H. X., v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že smernica Rady 86/653/EHS z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie takejto zmluvy, teda ak sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. Súdny dvor sa v tomto prípade zaoberal v spore vo veci samej aj vysvetlením „obchodného zástupcu“, ktorý je samostatne zárobkovo činný sprostredkovateľ a tiež otázkou posúdenia samotnej zmluvy a dôvodnosťou aplikovania práva Únie.

22. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.2 C.s.p. súd prvej inštancie.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).