Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-65-2017.pdf
PDF · 105.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: LWA, s.r.o., Krivá 2, 040 01 Košice, IČO: 47 903 325, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Urbánková 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, proti žalovanému: PLASTT, spol. s r.o. Košice, Senný trh 2, 040 01 Košice, IČO: 17 080 819, zast. jančik & partners, AK, Hlavná 119, 040 01 Košice, IČO: 30 688 833, v konaní o zaplatenie 11.617,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.11.2016, č.k. 27Cb/57/2010-667 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v 100% výške.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 6.11.2009, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.617,87 eur s prísl. titulom nezaplatenia odmeny vyúčtovanej v súlade s uzavretou zmluvou o sprostredkovaní.
3. Uznesením zo dňa 9.8.2016 č.k. 27Cb/57/2010-634 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť LWA s.r.o., Krivá 2, 040 01 Košice, IČO: 47 903 325, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.6.2016.
4. Žalobca tvrdil, že uzavrel ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola dohoda, že ako sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre žalovaného ako záujemcu na uzavretie kúpno-predajnej zmluvy (zmluvy o prevode nehnuteľností) na nehnuteľné veci vedené v kat.úz. F. a to najmä na nehnuteľné veci zapísané v tom čase na LV č. XXX k.ú. F. a žalovaný ako záujemca za uvedenú činnosť sprostredkovateľovi zaplatí províziu vo výške 11.617,87 eur (350.000,- Sk). Žalobca dôvodí, že si svoju povinnosť splnil, keď žalovaný uzavrel so spoločnosťou PANAV SLOVAKIA s.r.o. dňa 7.2.2006 Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena č. 001/2006.
5. Žalovaný poprel existenciu zmluvy o sprostredkovaní a poprel aj skutočnosť to, že by k uzavretiu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy so spoločnosťou PANAV SLOVAKIA s.r.o. došlo v dôsledku činnosti žalobcu.
6. Ďalej žalobca predložil na preukázanie tvrdeného nároku Prehlásenie o uzavretí zmluvy na sprostredkovanie predaja pozemkov k.ú. F. zo dňa 7.11.2005, v zmysle ktorého PLASTT, spol. s r.o. Košice, Senný trh 2, Košice v zastúpení Ing. Milanom Petrenkom (konateľom spoločnosti) prehlásil, že pri realizácií predaja pozemkov doporučenej spoločnosťou PANAV SLOVAKIA s.r.o. uzavrú zmluvu o sprostredkovaní predaja s Ing. Petrom Šebestom a.s. Košice s výškou odmeny stanovenou celkom na sumu 350.000,- Sk (11.617,87 eur). Prehlásenie je podpísané Ing. Milanom Petrenkom. Ďalej bola súdu predložená Zmluva o sprostredkovaní, uzavretá podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá medzi sprostredkovateľom ALKON Košice a.s. IČO: 36 576 433 a záujemcom PLASTT spol. s r.o. Košice, IČO: 17 080 819, ktorou sa žalobca zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel zmluvu s treťou osobou - konkrétne kúpnu zmluvu: predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okr. S., Obec: F., kat.úz. F., parc. č. XXX/X, trvalý trávnatý porast, výmera XXXX m2; zastavaná plocha a nádvorie, súp. číslo XXX na parc. č. XXX/X o výmere 378 m2; časť parc. č. XXX/ X, trávnatý porast za kúpnu cenu 450 Sk/m2. Zmluvné strany sa zároveň zaviazali, že v prípade, ak záujemca (PLASTT, spol. s r.o. Košice) získa do vlastníctva aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, konkrétne parc. č. XXX/X o výmere 1207 m2, orná pôda na LV č. XXX, konkrétne parc. č. 531/2 o výmere 1574 m2, orná pôda, okres S., obec F., kat. územie: F., sprostredkovať za bude vyvíjať aj činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel kúpnu zmluvu s treťou osobou aj na tieto nehnuteľnosti (čl. II).
7. Pokiaľ ide o túto zmluvu (vyššie uvedenú), žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Košice I, domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvu pod č.k. 9C/33/2008, ktorú následne vzal späť a konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2009 č.k. 9Cb/33/2008-74 zastavené.
8. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uzatvoril nasledovné zmluvy:
- kúpnu zmluvu zo dňa 13.12.2005 uzavretú medzi Z. Z. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorou odkúpil žalovaný nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. F., Obec: F., okr. S., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX, druh pozemku -orná pôda o výmere 681 m2.
- kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi P. A., Z. A., Z. Z., A. N. a U. N. a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 12.12.2005, ktorou odkúpil žalovaný nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F., zapísané na LV XXX ako parc. č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 1241/m2.
- kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim B. N. a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 12.12.2005, ktorou kúpil žalovaný pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. F., X.: F., zapísaný na LV č. XXX ako parc. č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 627 m2.
9. Ďalej zistil, že dňa 7.2.2006 uzatvoril žalovaný ako predávajúci s kupujúcim PANAV SLOVAKIA s.r.o. Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena č. 001/2006, na základe ktorej predal žalovaný kupujúcemu pozemky na parc. č. 728/13, orná pôda o výmere 2604 m2; parc. č. 728/4, orná pôda o výmere 5457 m2, parc. č. 731 zastavané plochy a nádvoria o výmere 111m2.
10. Vec právne posúdil podľa § 642 a nasl. zák č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník). Uzavrel, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu písomnú zmluvu o sprostredkovaní neuzatvorili. Spornou sa javila skutočnosť, či táto bola uzatvorená konkludentne. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že z Prehlásenia o uzavretí zmluvy na sprostredkovanie predaja pozemkov v kat.úz. F., ktoré žalobca predložil na preukázanie ním tvrdeného nároku, a ktoré podpísal konateľ žalovaného, nie je možné konštatovať, že by strany uzatvorili zmluvu. Vyplýva z neho iba to, že strany uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, avšak nie je možné z neho vyvodiť obsah zmluvy. O skutočnosti, že strany sporu sa nedohodli na podpísaní zmluvy o sprostredkovaní, z ktorej by bol nesporný predmet obsahu zmluvy svedčia rôzne návrhy zmlúv predložené stranami v konaní.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu o existencii tvrdeného zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca nepreukázal, že by medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, kde by žalobca vystupoval v konaní sprostredkovateľa a žalovaný v postavení záujemcu. Zároveň nie je možné dospieť ani k záveru, že k prevodu predmetných nehnuteľností do vlastníctva PANAV SLOVAKIA s.r.o. došlo v dôsledku činnosti, ktorú vyvíjal žalobca ako sprostredkovateľ pre záujemcu, teda žalovaného. Uzavretiu tejto zmluvy totiž predchádzali mnohé ďalšie jednania, skupovanie nehnuteľnosti a ich sceľovanie od pôvodných vlastníkov a v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca na týchto činnostiach nejakou formou podieľal. Na základe uvedeného žalobu zamietol.
12. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je ešte potrebné uviesť, že nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie - výsluch konateľky žalobcu a to vzhľadom na správanie žalobcu počas celého konania, keď bolo z dôvodov na jeho strane odročené pojednávanie 22-krát.
13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.
14. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
15. Na úvod je potrebné uviesť, že v odvolaní žalobcu sú zahrnuté všetky jeho argumentácie v konaní, ktorými reagoval na námietky žalovaného vznesené počas konania. Poukazuje na to, že zmluva o sprostredkovaní nemusela byť uzavretá v písomnej forme (ako to tvrdí žalovaný) a že nezanikla zo zákona v zmysle § 43b OZ.
16. Zdôraznil, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní bolo obstaranie príležitosti predaja nehnuteľných vecí zapísaných na LV č. XXX, k.ú. F., teda predmetom zmluvy o sprostredkovaní nebolo obstaranie príležitosti kúpy nehnuteľných vecí od tretích osôb zapísaných mimo LV č. XXX, k.ú. F.. Geometrický plán P.. N. N. č. 59/2005 bol vyhotovený dňom 30.9.2005 a teda predmetný dátum vyhotovenia nad všetku pochybnosť osvedčuje, že:
- záujem žalovaného vyhovieť požiadavke spoločnosti PANAV SLOVAKIA s.r.o., ktorú pre žalovaného sprostredkoval právny predchodca žalobcu, vznikol už v 09/2005, t.j. 38 dní pred písomnosťou žalovaného zo dňa 7.11.2005, ktorou žalovaný zmenil pôvodne dohodnutú pohyblivú odmenu pre právneho predchodcu žalobcu v sume 150,- Sk/m2 na paušálnu odmenu v sume 350.000,- Sk;
- zmeny v katastri nehnuteľností vykonané v 12/2005 boli výsledkom realizácie Geometrického plánu P.. N. N. č. 59/2005 zo dňa 30.9.2005.
17. V odvolaní ďalej dôvodí, že ak súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti konateľky žalobcu na odročenie pojednávania za účelom výsluchu konateľky žalobcu (zmeneného), odňal jej tým ako strane možnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti zároveň uviedol, že až dňa 31.8.2016 sa stal stranou sporu, pojednávanie teda žiadal odročiť iba 2x.
18. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.
21. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený.
22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.1.2018 o 10:30 v pojednávacej miestnosti č.dv. 200/II posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, 378 ods. 1 CSP a § 385 CSP a contrario.
23. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP.
24. Odvolateľ uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal a dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania. Ako opakovane judikoval Ústavný súd SR súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
27. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
28. Žalobca teda tvrdí, že strany sporu uzavreli zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (Obch. zákonník).
29. Podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
30. Podstatnými časťami tohto tipu zmluvy je - záväzok jednej osoby (sprostredkovateľa) vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby druhá osoba (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu a odplatnosť zmluvy. Pre jej platnosť sa taktiež vyžaduje, aby zmluva, ktorá sa má medzi záujemcom a treťou osobou uzavrieť bola určená dostatočne určito.
31. O neurčitosti zmluvy (aj právneho úkonu všeobecne) môžeme hovoriť vtedy, ak je nejednoznačná, čím je nejednoznačný aj jej vecný obsah.
32. Je nepochybné, že písomná zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola.
33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k uzavretiu zmluvy ani ústne, pretože v konaní nebolo možné ustáliť po vykonanom dokazovaní obsah záväzku žalobcu (pokiaľ ide o kúpnu zmluvu).
34. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že ust. § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uvedené ale neplatí bezvýhradne - ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ak napr. žalobca tvrdí, že žalovaný nezaplatil, tak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby uvedené tvrdenie preukázal (t.j. označil dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť). V takomto prípade dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, t.j. žalovaný musí preukázať, že zaplatil. Z uvedených vychádzal aj OSP v § 120 a nasl. (procesná úprava, podľa ktorej prebiehala časť konania na súde prvej inštancie).
35. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný existenciu zmluvy popieral a žalobca jej uzavretie v ústnej forme predloženými dôkazmi nepreukázal, pretože nepreukázal (a vykonaným dokazovaním nebolo možné ustáliť predmet kúpnej zmluvy, ktorá mala byť medzi žalovaným a treťou osobou uzavretá) dohodu o jej podstatných náležitostiach, pričom dôkazné bremeno v zmysle vyššie uvedených zásad znáša žalobca, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol.
36. Len pre úplnosť odvolací súd udáva nasledovné: Keďže teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že sprostredkovateľská zmluva uzatvorená nebola a aj k záveru, že k uzavretiu zmluvy nedošlo pričinením žalobcu (medzi žalovaným a treťou osobou), riešil v podstate aj otázku, či nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
37. Návrh na začatie konania musí okrem iného obsahovať presné údaje o tom, na akom skutkovom základe žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalobca teda nie je povinný podať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, je povinný len pravdivo a úplne opísať skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva. Ak aj žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok, súd týmto nie je viazaný, pretože posúdenie právnej kvalifikácie patrí výlučne do právomoci súdu.
38. Žalobca v konaní vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku ako zaplatenie odmeny za sprostredkovanie na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Ako už bolo uvedené vyššie, právnym posúdením jeho nároku súd nie je viazaný. Pokiaľ by ale žalobca požadoval rovnaké plnenie na inom skutkovom základe, je pre jeho priznanie potrebný procesný úkon žalobcu - zmena žaloby, keďže podľa
ustálenej judikatúry zmenou žaloby nie je doplnenie žaloby o skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok aj z hľadiska iného zákonného ustanovenia, ani zmena právnej kvalifikácie pri nezmenenom petite a skutkovom základe, ale požadovanie (okrem iného) rovnakého plnenia na inom skutkovom základe. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj existenciou bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bez návrhu na zmenu žaloby (aj keď len podporne).
39. K tvrdenej existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd udáva:
40. K jeho naplneniu v konaní pred súdom prvej inštancie malo dôjsť tým, že súd neodročil pojednávania za účelom vypočutia konateľa „nového“ žalobcu (keďže došlo k zmene strany sporu). Zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bola uvedená žiadosť zo strany právnej zástupkyne žalobcu prednesená, je zrejmé, že súdu poskytnutá informácia o tom, prečo a k akým skutočnostiam by konateľka mala byť vypočutá, nebola. Zo spisu nepochybne vyplýva aj to, že žalobca sa stal stranou sporu dňom 31.8.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie vydané podľa § 80 CSP a do dňa konania prejednávania 15.11.2016 žalobca žiadne stanovisko k meritu veci nepodal. S prihliadnutím na skutočnosť, že odo dňa jeho vstupu do konania bolo na jeho žiadosť odročené pojednávanie 2x, súd neporušil žiadne práva priznané mu CSP, pretože k veci nepochybne mal možnosť sa vyjadriť. Právna úprava odročenia pojednávania upravená v § 183 a nasl. CSP podstatne sprísnila dôvody a predpoklady, kedy takémuto návrhu možno vyhovieť s cieľom obmedziť obštrukcie strán sporu.
41. Aj odvolací súd tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod na odročenie pojednávania vzhľadom k procesnému správaniu žalobcu nespĺňa charakter „dôležitosti“ vyžadovaný § 183 CSP.
42. Opäť len pre úplnosť odvolací súd udáva, že zmenený žalobca prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu, preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že z dôvodov na strane žalobcu došlo k odročeniu pojednávania celkom 22 x nie je nepravdivé.
43. Nie celkom presné je tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na vstup intervenienta do konania - spoločnosti GEALAN fenster - Systeme GmbH, Nemecko.
44. Podľa § 82 ods. 1 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.
45. Oznámenie podľa § 86 nie je intervenientovi zasielané prostredníctvom súdu, ale stranou v spore.
46. Z uvedeného vyplýva, že súd nemal na základe čoho o vstupe intervenienta do konania rozhodnúť (teda nemal žiadny dôvod o ňom rozhodovať), pretože oznámenie intervenienta o vstupe do konania (urobené z vlastného podnetu alebo na základe výzvy strany sporu -t.j. hmotnoprávneho úkonu strany sporu adresovanú tretej osobe, ktorým strana sporu tretiu osobu vyzýva, aby vstúpila do konania ako intervenient a aby ju v ňom podporovala) sa do dňa pojednávania v spise nenachádzalo.
47. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, vydaným súdnym úradníkom (§ 262 os. 2 CSP).
48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).