Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Pc-16-2017.pdf
PDF · 73.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľky: T.. B. I., O.., narodená XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX K. - C. Z., a otca dieťaťa nevydatej matky: V. M., narodený XX. XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX K., o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, takto
rozhodol:
I. Povinný z vyživovacej povinnosti, otec dieťaťa, je povinný prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 50 eur mesačne odo dňa 11. 02. 2017 do dňa 10. 02. 2019, k rukám navrhovateľky, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné vo výške 482,14 eur, za obdobie od 11. 02. 2017 do 31. 01. 2018 je povinný z vyživovacej povinnosti, otec dieťaťa, povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 15. 08. 2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, E. M., narodenému XX. XX. XXXX v K. a zároveň aby uložil povinnému z vyživovacej povinnosti, otcovi dieťaťa nevydatej matky, povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 50 €. Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 13P/191/2017-5 vylúčil návrh na určenie príspevku nevydatej matke na samostatné konanie. Povinný z vyživovacej povinnosti s návrhom na určenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke - nevydatej matke, v navrhovanej sume 50 € mesačne, súhlasil.
2. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
3. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
4. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
5. Podľa § 154 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
6. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
7. Predmetom toho konania bolo určenie príspevku na výživu navrhovateľky, ako nevydatej matky. Zákon o rodine poskytuje ochranu všetkým formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V konkrétnom prípade sa navrhovateľke, ako nevydatej matke, dňa 11. XX. XXXX narodil syn E. M., ktorého otcom je V. M., narodený XX. XX. XXXX. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za tohto otca svojho dieťaťa. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa narodenia dieťaťa. Maloletý E. M. sa narodil dňa XX. XX. XXXX a teda nárok navrhovateľky v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte trvá a je limitovaný do 10. 02. 2019, teda do dvoch rokov od narodenia maloletého. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania t.j. od podania návrhu na začatie konania, ktorý navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 15. 08. 2017. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania, za predpokladu, že si ho matka v návrhu uplatní. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Základom priznania tohto príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa nevydatej matke a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok na výživu nevydatej matky má užší rozsah než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Keďže súd rozhodol o určení príspevku na výživu navrhovateľky zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť za obdobie od narodenia dieťaťa nevydatej matke, vznikol povinnému z vyživovacej povinnosti nedoplatok na tomto príspevku za obdobie od 11. 02. 2017 do 23. 01. 2017 v celkovej výške 482,14 EUR.
8. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 CMP uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.