Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Pc/18/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou vo veci navrhovateľa: L. C., M.. XX.X.XXXX, trvalý pobyt mesto Martin, Slovenská republika, korešpondenčná adresa: M. X/XX, XXX XX F., proti povinnému 1/ ( syn navrhovatreľa): Q. C., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Martin, povinnej 2/ ( dcéra navrhovateľa): B. C.-Q., M.. XX.X.XXXX, A. Q. E.. U. Č.. XXX/XX, XXX XX A. Š., povinnej 3/ ( bývalá manželka navrhovateľa): L. C., M.. XX.X.XXXX, A. Q. E.. P. Č.. X/XX, XXX XX A. Š., obidve povinné 2/ a 3/ zastúpené JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin v konaní o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičom, ako aj o príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

rozhodol:

I. Návrh sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 28.6.2017 domáhal vo vzťahu k povinnému 1/ a povinnej 2/, čiže synovi a dcére určenia vyživovacej povinnosti v sume po 100 eur mesačne. Čo sa týka povinnej 3/, bývalej manželky navrhovateľa, tak takisto od nej žiadal, aby súd rozhodol, že mu je povinná prispievať na výživu vo výške 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že zostal na ulici ako bezdomovec, bez strechy nad hlavou, je chorý, má 75 % invaliditu s tým, že jeho jediný mesačný príjem je 57,70 eur. Má za to, že by mu deti, ako aj bývalá manželka mali ako človeku v hmotnej núdzi pomáhať, čo sa ale napriek jeho veľkým snahám a úsiliam nestalo. Má za to, že jeho deti - povinní 1/ a 2/ a ex manželka- povinná 3/ sú dobre situovaní, sú v pracovnom pomere, sú mladí, zdraví a silní a majú relatívne dobré finančné zdroje a bývanie na úrovni. V ďalšom opisuje navrhovateľpovinnú 3/, jeho bývalú manželku, opisuje povinného 2/, jeho syna, ako aj opisuje povinnú 2/, jeho dcéru, už teraz vydatú Babčovú. Súd podrobne neuvádza tieto skutkové tvrdenia, nakoľko nesúvisia s danou vecou. Zároveň ešte v návrhu navrhovateľ uvádza, že sa dostal do situácie, kedy si môže vybrať život s 57,70 eurami mesačne a žiť na chlebe a vode, teda s 1,90 eur na deň alebo má spáchať samovraždu a ponechať penziu tým, čo mu ju takto vypočítali. Poukazuje takto, že Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave mu zničili život až do smrti, domotali všetko, čo sa len dalo, nepriznali odpracované roky na Slovensku a v zahraničí, domiešali pracovné pomery na trvalý, dočasný, domiešali invaliditu a zdravotný stav. Mestskí otcovia mesta Martin s mestskou políciou spolu s Matrou a Gallom ho vyhnali na ulicu do mrazivej zimy za nesplatený dlh na bývaní, ktorý by uhradil, keby ho sociálna poisťovňa neoklamala tak, ako čo si platil za bývanie vyše 10 rokov. Od prechladnutia a spávania na ulici od mínusových mrazov ešte viac ochorel, čo sa odrazilo na jeho katastrofálnom zlom zdravotnom stave. Dostal chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, premrzli mu kĺby a chrbtica a osteoporóza sa mu tak zhoršila, že ho pripravujú na operácie oboch bedrových kĺbov, ako aj liečenie lézie stavcov a zlomeninu chrbtice. Čo sa týka povinnej 3/, jeho manželky, v tomto návrhu opísal ako sa spolu zoznámili ešte v bývalej Juhoslávii s tým, že ako spolu žili. Keďže spolu nežili dobre, tak podala povinná 3/ žiadosť o rozvod manželstva, dodnes v dnešnom Srbsku na matrike sú stále evidovaní ako v manželskom zväzku. Vzala mu aj deti, aj vnúčatá, otočila sa mu chrbtom, narozprávala klebety,

že sa mu nechcú ani pozdraviť. Deťom nikdy neublížil a nevie prečo ho jeho deti nechcú. Najprv žila s ním ako príživník vyše 25 rokov. Potom s deťmi ako pijavica a napokon zničila aj synove manželstvo a zanedlho to čaká aj dcéru. K povinnému 1/ - synovi uviedol, že ho zháňa polícia už roky. Narobil veľmi veľa zla s tým, že, ale s ním nebol dlhé roky, nakoľko ho nechceli ako otca, vôbec nevie kde pracuje, kde žije. Bolo by dobre, keby ho našiel Interpol. Čo sa týka jeho dcéry, tak k tomu uviedol, že vôbec sa s dcérou nestretáva. Keďsa s ňou pri náhodnom stretnutí stretol, tak povedala, že na neho zavolá policajtov, ani netušil prečo. V ďalšom uvádzal skutočnosti, ktoré je ťažké použiť v rámci tohto konania. Poukázal na to, že uzavreli manželstvo s povinnou 3/ 17.3.1977 s tým, že súd v Martine ich bezprávne rozviedol na jej žiadosť dňa 17.6.2000, ale trvá na tom, že manželstvo je právoplatné až do dnešného dňa. Súčasťou tohto návrhu boli fotky detí, fotky zo sobáša jeho syna s Martinčankou Denisou Princovou, fotky zo sobáša jeho dcéry, kde na sobáš pozvaný nebol.

2. Súd návrh navrovateľa zaslal povinným 1/ až 3/ na vyjadrenie. Čo sa týka povinného 1/, tak tu súd zistil, že má trvalý pobyt evidovaný na meste Martin. Z tohto dôvodu požiadal Mestský úrad Martin o doručenie návrhu spolu s návrhom a prílohami, poučením s tým, že mesto Martin vrátilo neprevzatú zásielku súdu 25.9.2017.

3. Povinná 2/ sa vyjadrila k tomuto návrhu na určenie vyživovacej povinnosti podaním doručeným súdu 4.9.2017( č. l. 60), kde uviedla, že jej jediný príjem od augusta 2014 až doteraz predstavuje iba materské a následne rodičovský príspevok aktuálny v sume 213,20 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že je matkou maloletej J. Q., M.. XX.XX.XXXX, má k nej prioritnú vyživovaciu povinnosť. Nie je možné, aby prispievala na výživu navrhovateľa. Navyše k osobe navrhovateľa sa môže bližšie vyjadriť aj na pojednávaní. Už celý text jeho žaloby vyvoláva rôzne pochybnosti. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd prvého stupňa podanú žalobu voči nej zamietol v celom rozsahu. Ako prílohy preložila k vyjadreniu rodný list jej maloletej dcéry ( č. l. 61 spisu), potvrdenie o poberaní nemocenských dávok ( č. l. 62 ) a potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017 ( č. l. 63 ), ako aj Rozhodnutie o nároku na materské za obdobie od 27.8.2014 do zániku na materské vo výške 9,62325000 eur na deň ( č.l. 64 ).

4. Podaním doručeným súdu 4.9.2017 ( č.l. 53 ) sa vyjadrovala k podanému návrhu povinná 3/, bývalá manželka navrhovateľa, kde uviedla, že sa rozviedla s navrhovateľom v roku 2000, t.j. pred 17 rokmi. V zmysle ust. § 72 ods. 3 zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, iba ak bol súdom určený príspevok v tejto dobe, môže sa za splnenia výnimočných podmienok súd predĺžiť túto dobu. To znamená, že po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode môže súd rozhodovať už iba o predĺžení tejto doby za podmienky, že povinnosť už bola skôr súdom určená. Zároveň po oboznámení sa s textáciou žaloby si dovoľuje vznieť aj otázku procesnej spôsobilosti navrovateľa. Žiadala návrh voči nej zamietnúť v celom rozsahu. Súčasťou predmetného vyjadrenia bolo aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Martin o tom, že sa manželstvo navrhovateľa s povinnou 3/ rozvádza ( č. l. 54 spisu). Toto nadobudlo právoplatnosť 20.9.2000.

5. Povinný 1/, teda syn navrhovateľa sa k veci nevyjadril.

6. Čo sa týka dôkazov, ktoré do konania doložil navrhovateľ, tak išlo o správy týkajúce sa jeho zdravotného stavu ( č.l. 14, 29-31, ). Ďalej doložil do konania e-mailovú komunikáciu so synom- povinným 1/, ako aj s dcérou -povinnou 2 ( č.l. 27), rozhodnutie o poberaní starobného dôchodku od 14.4.2007 vo výške 57,70 eur mesačne a od 2.8.2017 odňatie invalidného dôchodku v sume 52,90 eur mesačne ( č.l. 32), potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % ( č.l. 33). Ďalej vyjadrenie Slovenského Červeného kríža v súvislosti s pátraním po pobyte povinného 1/ adresované navrhovateľovi zo dňa 28.8.2012 ( č.l. 35), z ktorého je zrejmé, že sa nepodarilo zistiť žiadne informácie o jeho synovi, teda povinnom 1/.

7. Podaním doručeným súdu 15.1.2018 ( č.l. 84 ) sa opätovne vyjadroval navrhovateľ s tým, že uviedol viaceré skutočnosti, ktoré však nesúvisia s touto vecou, sú rozporné a súd ich ani neuvádza v rámci odôvodnenia rozsudku. Navrhovateľ trval na tom, že rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní sp. zn. 8C/439/99 o rozvode manželstva je neprávoplatné, nakoľko v krajine, v ktorej vstúpil navrhovateľ s povinnou 3/ do manželstva ( Juhoslávia, teraz Srbsko ) nie je evidovaný rozvod manželstva do dnešného dňa, čo bolo povinnosťou súdu s tým, že naďalej sú v manželskom zväzku s povinnou 3/. Ďalej poukázal na to, že povinná 3/ dopomohla navrhovateľovi k ťažkému životu a až do smrti by mu mala prispievať

výživným. On jej to všetko odpustil a doložil aj najnovší výpis z Matriky zosobášených z 8.1.2018, kde je zrejmé, že teda manželstvo jeho v bývalej Juhoslávii, teraz v Srbsku naďalej trvá, koho je to vina ( č. l. 87, 88).

8. Podaním doručeným súdu 16.1.2018 ( č. l. 98) navrovateľ uviedol, čo vlastne žiada jeho návrhom, a to žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie o rozvode manželstva s tým, že sú naďalej manželmi s povinnou 3/ a naďalej trvá na tom, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k povinnému 1/ a 2/, ako deťom navrhovateľa, ako aj vo vzťahu k povinnej 3/. Rovnako žiadal, aby súd povinným 1/ až 3/ uložil povinnosť ho pochovať v rodisku.

9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 22.1.2018. Na pojednávaní navrhovateľ trval na tom, že je naďalej v manželskom zväzku s povinnou 3/, o čom svedčí aj výpis z matriky z republiky Srbska. Bol na ňom spáchaný podvod, on nesúhlasil, ani nepodpísal rozvod manželstva s tým, že ho nezaujíma, že jeho dcéra má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu s tým, že nevie ani koľko má detí. Ona žije v rodinnom dome a on žije na ulici bez liekov a bez operácií. Zároveň na otázku súdu, aby sa vyjadril navrhovateľ, akú finančnú čiastku poberá, tento uviedol, že poberá starobný dôchodok v sume 57,70 eur. Na otázku súdu, či nepoberá aj dávky v hmotnej núdzi navrhovateľ uviedol, že poberá cca dva mesiace vo výške 90 eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd vypátral, kde sa nachádza jeho syn -povinný 1/. Má informáciu, že je v tom čase v Anglicku. Zároveň na otázku súdu pre navrhovateľa, že z dokladov vyplýva, že je poberateľom invalidného dôchodku od 21.3.2016, aby sa vyjadril k dobe pred jeho poberaním, navrovateľ uviedol, že do doby, kým sa stal poberateľom invalidného dôchodku normálne pracoval v SBS s tým, že jeho príjem bol cca 500 až 600 eur mesačne. Zástupca povinnej 2/ a povinnej 3/ na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ nepodal včas odvolanie proti rozsudku o rozvode, nepodal návrh na opravu rozsudku, keďže uvádzal, že sú tam zrejmé chyby v písaní. Ďalej poukázal na to, že to, že predložil súdu papier z republiky Srbskej neznamená, že nie je rozvedený na území Slovenskej republiky, kde žije a kde je aj občanom Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Slovenská republika nemá povinnosť oznamovať republike Srbskej, že manželia sú rozvedení. Bolo to na účastníkoch konania, aby túto vec oznámili. Súd je viazaný rozhodnutím o rozvode manželstva. Ďalej poukázal na to, že čo sa týka príspevku na výživu rozvedeného manželstva, tak uplynutím päťročnej doby už nie je možné rozhodnúť o príspevku na výživu rozvedeného manželstva, nakoľko by to bolo v rozpore s hmotno-právnym ustanovením zákona o rodine. Čo sa týka dcéry, tak táto je bez príjmu, má iba rodinné prídavky a aj keď mala rodičovský príspevok, mala sumu 213 eur pre seba a pre dieťa. Čo sa týka navrhovateľa, tak jeho príjem v súčasnosti je cca 147 eur, to znamená, že keď sa vydelí 216 : 2, tak povinná 2/ mala spolu so svojim dieťaťom menej ako má navrhovateľ. Čo sa týka povinnosti vystrojiť pohreb pre navrhovateľa, tak k tomu zástupca povinnej 2/ a 3/ uviedol, že táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho hmotno-právneho predpisu. V prípade, že by človek umrel na území Slovenskej republiky a rodina by ho nepochovala, tak je tu štát, ktorý by zabezpečil jeho pochovanie..

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pripojil spis sp. zn. 8C/439/99 týkajúci sa rozvodu manželstva a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci.

11. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine deti ( ďalej len „zákon č. 36/2005 Z. z.“) deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových k pomerov ostatných detí.

Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovania príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať o bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. príspevok na rozvedeného manžela možno priznať na dobu piatich rokov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov shcopný sám sa

živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené po rozvode dieťa z dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôvoditého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Súd z pripojeného spisu sp. zn. 8C/439/99 mal preukázané, že manželstvo navrhovateľa a povinnej 3/ bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 8C/439/99-42 zo dňa 21.8.2000. Navrhovateľ podal voči nemu odvolanie. Toto však bolo odmietnuté ako odvolanie podané oneskorene, a to rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k. 6Co/457/01. Z tohto dôvodu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok o rozvode navrhovateľa s povinnou 3/ dňa 20.9.2000. Navrhovateľ po 17 rokoch podal návrh na to, aby súd uložil povinnej 3/ príspievať na neho ako manžela sumou 100 eur mesačne a aby súd zrušil rozhodnutie o rozvode manželstva, nakoľko navrhovateľ je naďalej v manželskom zväzku s povinnou 3/. Právoplatný a vykonateľný rozsudok o rozvode manželstva navrovateľa s povinnou 3/ bol riadne doručený navrhovateľovi. V tomto smere súd poukazuje na to, že navrhovateľ, ako aj povinná 3/ v čase rozvodu manželstva žili na území SR, bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode ich manželstva a nie je povinnosťou súdu tieto informácie oznamovať matrike v Srbsku. Bolo to na účastníkoch konania, tieto skutočnosti oznámiť. Súd musí vychádzať z právoplatného rozsudku o rozvode manželstva, a zo žiadneho zákonného ustovenia nevyplýva možnosť „obnoviť manželstvo“. Súd preto posudzuje návrh navrhovateľa ako žiadosť o poskytnutie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa vyššie citovaného § 72 zákona o rodine. Súd zobral do úvahy námietku povinnej 3/, ktorú považoval za dôvodnú. Všeobecne platí, že príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Iba ak bol určený príspevok v tejto dobe, môže za splnenia výnimočných podmienok, súd predĺžiť túto dobu. To znamená, že po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode môže súd rozhodovať už iba o predĺžení tejto doby za podmienky, že povinnosť už bola skôr súdom určená. Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa vo vzťahu k povinnej 3/ o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol. Čo sa týka návrhu navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k povinnej 2/ - dcére navrhovateľa, bolo v konaní preukázané, že táto si plní vyživovaciu povinnosť, ktorú má ako matka k maloletému dieťaťu, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 25.10.2017 a poberá len rodinné prídavky na maloletú dcéru. Dovtedy poberala len rodičovský príspevok v sume 213 eur pre seba a pre dieťa s tým, že v porovnaní s príjmami, ktoré deklaroval navrhovateľ aj na pojednávaní vo výške 147 eur mesačne mala povinná 2/ ten príjem vo vzťahu k nej a jej maloletému dieťaťu ešte menší ako mal navrhovateľ. Čo sa týka povinného 1/, tak tu súd uvádza, že sa nepodarilo zistiť jeho pobyt, a preto sa k návrhu nevyjadril. Súd právne uzatvára, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného deťom pre navrhovateľa. Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ako aj dávok v hmotnej núdzi, súd je teda toho názoru, že nie je splnená tá podmienka potreby navrhovateľa na poskytovanie výživného, čiže ten stav odkázanosti, t. j. že to navrovateľ potrebuje. Zároveň súd poukazuje aj na majetkové pomery povinnej 2/, ktorá je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá je prioritná. Súd nepozná vyjadrenie povinného 1/ z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Pre úplnosť súd poukazuje aj na vzťahy medzi navrhovateľom a jeho deťmi, ktoré vyplynuli z predloženej korešpodencie, deti sa odmietali s navrhovateľom stýkať, navrhovateľ sa s nimi nestýka, nevie ako žijú a tieto vzťahy sú rozvrátené natrvalo a to už minimálne od rozvodu manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené v roku 2000. Z tohto dôvodu súd návrh aj vo vzťahu k povinnému 1/ a povinnej 2/ zamietol v celom rozsahu.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhardu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.