Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-178-2017.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/178/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého X. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, Bratislava, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov W.. C. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, Bratislava a otca M. I., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom Mierová 1725, Čadca, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému X. C., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 1 000 Sk/33,19 Euro na 130 Euro mesačne počnúc dňom 04.07.2017 vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 04.07.2017 do 28.02.2018 v sume 629,34 Euro súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Euro spolu s bežným výživným.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Čadci, Č..I..XXP/XX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výške výživného.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
V. Súd upravuje styk otca s maloletým X. tak, že otec je oprávnený stretať sa so synom každý rok od 27.12. od 12.00 hod do 31.12. do 18.00 hod a každý veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod do 18.00 hod tak, že matka dieťa odovzdá v mieste bydliska otca a otec po ukončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľka sa domáhala návrhom podaným na tunajší súd dňa 04.07.2017 zvýšenia výživného k maloletému X. zo sumy 33,18 € na sumu 350,- € počnúc dňom podania návrhu. Návrh dôvodila tým, že vyživovacia povinnosť voči maloletému X. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Od tohto rozhodnutia sú výdavky na maloletého diametrálne odlišné. Spočiatku s maloletým žili na Kysuciach, avšak z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí bola nútená sa presťahovať do Bratislavy. V Bratislave si kúpila byt, na ktorý si zobrala hypotekárny úver a pôžičku od rodiny. V návrhu ďalej poukázala na jej výdavky, ako aj na výdavky maloletého. Maloletý má 15 rokov, ukončil základnú školu a v súčasnosti navštevuje strednú školu, odbor letecký mechanik. Keďže má záujem stať sa pilotom, začal navštevovať aeroklub v S., ktorý školí mladých pilotov, pričom v priebehu dvoch rokov bude táto príprava stáť 10 000,- € a z toho dôvodu žiada od otca maloletého uhradiť polovicu nákladov spojených s prípravou. Čo sa týka
starostlivosti otca o maloletého matka uviedla, že otec nemá o neho záujem, syna nevidel takmer 7 rokov, na dohodnuté stretnutia sa nedostavil, dokonca s ním nie je ani v telefonickom kontakte. Otec pôvodne platil súdom stanovenú sumu 30,- € mesačne, cca 2 roky sumu 40,- € mesačne, a asi pol roka sumu 50,- € mesačne. O príjmoch otca nemá vedomosť. Celú starostlivosť o maloletého tak po finančnej, ako aj osobnej stránke zabezpečuje matka. S neľahkou finančnou situáciou jej doposiaľ pomáhala jej matka, avšak vzhľadom na jej vek a zdravotný stav to nie je už možné. Maloletému sa snaží zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť, avšak bez pomoci otca je to nemožné.
2./ Otec maloletého sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2017. V odôvodnení uviedol, že presťahovanie matky do hlavného mesta bolo z jej vlastnej vôle. V roku 2007 sa oženil, z manželstva má dvoch maloletých synov O. a M., ku ktorým má tiež vyživovaciu povinnosť. Keďže X. je stredoškolák, navrhol súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť na sumu 120,- € mesačne. K výdavkom na maloletého poukázal, že v minulosti navštevoval viacero krúžkov, avšak ani jeden nenavštevoval aspoň 1 rok, a preto tieto náklady považuje za nadbytočné. Tiež nesúhlasí s úhradou nákladov na výchovu mladých pilotov, nakoľko nie je zrejmé, či sa pilotom aj naozaj stane, keďže na toto povolanie musí spĺňať okrem iného aj zdravotné predpoklady a maloletý v detstve prekonal infekčnú mononukleózu. O študijných výsledkoch maloletého nemá žiadnu vedomosť, s maloletým má vybudovaný veľmi dobrý vzťah, stretávajú sa sporadicky, najmä v meste D.. Tvrdenia matky o tom, že maloletého nevidel takmer 7 rokov sa nezakladajú na pravde, nakoľko sa s ním stretáva každý rok na Veľkú noc. Tiež je jeho prianím, aby maloletý u neho trávil každý rok Vianoce, ako aj Veľkonočný pondelok. Ak nastala v živote maloletého nejaká významná udalosť, snažil sa ho vždy nejako potešiť a na sviatosť prvého svätého prijímania mu daroval zlatú retiazku v hodnote 350,- €. Vo vzťahu k svojej finančnej situácii uviedol, že od 16.01.2017 pracuje v spoločnosti B. Y. ako zvárač, jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 717,28 €. V spoločnej domácnosti žije spolu s manželkou a ich dvoma maloletými synmi, manželka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 240,-€ mesačne. Je výlučným vlastníkom rodinného domu. Spolu s manželkou vlastní rodinný dom, v ktorom bývajú, na ktorý čerpá hypotekárny úver, pričom mesačná splátka predstavuje 250,- €. Mesačná splátka spotrebiteľského úveru predstavuje 77,54 €. 3 27P/178/2017
3./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého X., prednesom právneho zástupcu otca, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä s rodným listom maloletého, rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4./ Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý X. zverený do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 1000,- Sk mesačne počínajúc dňom 01.01.2003 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné na maloletého X. za obdobie od 01.01.2003 do 07.07.2006 bolo v sume 24.000,- Sk, ktoré sa otec maloletého zaviazal zaplatiť do 18 mesiacov od dňa právoplatnosti rozsudku.
5./ Matka pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby jej súd priznal zročné výživné. Doposiaľ jej finančne vypomáhala matka a keďže vyčerpala všetky finančné rezervy, bola nútená podať návrh na súd. Maloletý X. navštevuje súkromnú strednú školu, odbor letecký mechanik. Ročné poplatky na školu pozostávajú zo vstupného poplatku vo výške 50,- € + výdavky spojené so ZRPŠ vo výške 40,- € + stravné vo výške 40,- € a električenka vo výške 14,- €. Maloletý X. navštevuje aj voľnočasové aktivity - fitnescentrum, mesačná permanentka predstavuje sumu vo výške 19,90,- € a rekreačne pláva. Od mája 2017 navštevuje v S. X. kurz na malé motorové lietadlá, ide o dvojročný kurz vo výške 10 tis. €. Doposiaľ ide len o zoznamovacie stretnutia, za ktoré ešte neplatila. Keď zaplatí uvedený poplatok, dôjde aj k uzatvoreniu zmluvy. K zdravotnému stavu maloletého uviedla, že jeho zdravotný stav je dobrý, nosí fixný zubný strojček, má vybitý predný zub, zatiaľ má túto závadu vyriešenú provizórne na strojčeku, avšak bude treba zaplatiť mostík alebo implantát. K svojím príjmom a výdavkom uviedla, že je zamestnaná v Ú. pre U. K.. I. X. M. O., jej čistý mesačný príjem predstavuje 900,- €. Iný príjem nemá. S maloletým X. býva v 3-izbovom byte na B. P. v Bratislave. Na uvedený byt čerpá hypotekárny úver, mesačná splátka je 370,- € a tiež spláca pôžičku vo výške 100,- € mesačne. Byt je v jej výlučnom vlastníctve od roku 2017.
Okrem bytu vlastní pozemok - záhradu o rozlohe 200 m2, ktorá sa nachádza v katastrálnom území D.. Hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní a nie je vlastníčkou ani motorového vozidla.
6./ Otec maloletého X. pred súdom uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného avšak nie vo výške, ktorú žiada matka. Výživné na maloletého platil v stanovenej výške 30,- € + zročné výživné. Rok a pol platí výživné vo výške 50,- € mesačne. Otec maloletého je zamestnaný v obchodnej spoločnosti B. Y. so sídlom v Ž. ako zvárač. Jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 751,- €. Je ženatý, z manželstva má dvoch synov M., ktorý sa narodil v roku 2007 a O., ktorý sa narodil v roku 2010, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Manželka poberá opatrovateľsky príspevok vo výške 240,- €. Obaja synovi navštevujú ZŠ v M.. Mladší syn hrá futbal za obec, platia mu lyžiarskeho inštruktora 18,- € na hodinu, starší syn hrá futbal a rekreačne chodí na skateboarde. M. má nosiť zubný strojček, s ktorým budú spojené výdavky. So svojou rodinou žije v rodinnom dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve. Na uvedený dom čerpajú hypotekárny úver vo výške 60 tisíc €, pričom mesačná splátka predstavuje 250,- €. Čerpali aj spotrebiteľský úver, ktorý použili na prístavbu v rodinnom dome, pričom mesačná splátka predstavuje 77,- €. Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti- drevenice vo A. na I.. 4 27P/178/2017
7./ Právny zástupca otca vo svojom prednese pred súdom uviedol, že sa pridržiavajú písomného vyjadrenia otca. Výživné, ktoré žiada matka na maloletého, považujú za neprimerane vysoké, keďže matka dnes pred súdom vyčíslila mesačné náklady na maloletého na sumu 170,- €. Matkin príjem je neporovnateľne vyšší ako príjem otca. Ukázalo sa, že suma kurzu na malé motorové lietadlá bola skreslená, samotný kurz stojí 5400,- € a ďalšie poplatky s ním súvisiace predstavujú 400 - 500 € a nie 4 600,- €, ako uviedla matka. Maloletý v súčasnosti nenavštevuje žiadne krúžky, a teda nie je ani v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletého v sume 350,- €. Záverom uviedol, že žiadajú súd, aby nepriznal zročné výživné, nakoľko matka neobjasnila náležitým spôsobom dôvody hodné osobitného zreteľa.
8./ Kolízna opatrovníčka maloletého navrhla súdu zaviazať otca výživným vo výške 150,- € mesačne, a to vzhľadom na značnú dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, ako aj na vek maloletého, ale aj finančnú situáciu otca, ktorého možnosti čo sa týka pracovných príležitostí v meste Č. sú obmedzené.
9./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10./ Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov 5 27P/178/2017
systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
11./ Pri zvýšení výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého X., ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov otca a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
12./ Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po úplnom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa zmenili.
13./ Vyživovacia povinnosť otca k maloletému X. bola naposledy upravená v roku 2006, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 1.000,- Sk/33,19 €. V tom čase mal maloletý X. štyri roky. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na súd dňa 04.07.2017, čo je viac ako desať rokov od poslednej úpravy. Je nepochybné, že na strane maloletého X. došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov. Maloletý nastúpil do školy a jeho výdavky na stravu, hygienu, ošatenie, či cestovné stúpli. Taktiež má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou zubného lekára, nakoľko nosí strojček na zuby a tiež bude potrebné, aby v budúcnosti postúpil zákrok, ktorým mu bude doplnená zubná náhrada, ktorej úhrada nie je hradená poisťovňou. Matka maloletého je riadne zamestnaná, pričom jej mesačný príjem predstavuje 900,- €. Iný druh príjmu nemá. S maloletým zdieľa spoločnú domácnosť - 3 izbový byt, za ktorý platí mesačne 470,- € (370,- € hypotekárny úver, 100,- € pôžička na bývanie). Je vlastníčkou pozemku - záhrady o rozlohe 200 m2 v katastrálnom území D.. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého je riadne zamestnaný, pričom jeho mesačný príjem predstavuje cca 751,- €. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému X., má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým synom O. X. M., s ktorými žije 6 27P/178/2017
v spoločnej domácnosti - rodinnom dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s manželkou. Na uvedenú nehnuteľnosť čerpajú úvery, pričom mesačná splátka predstavuje sumu vo výške 327,- €. Príjem manželky predstavuje opatrovateľský príspevok vo výške 240,- € mesačne. Otec maloletého je aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - drevenice vo A. C. I..
14./ Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výžive maloletého dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 12 rokov a pomery sa na strane maloletého X. zmenili výrazným spôsobom. Tieto pomery sú podmienené najmä jeho vekom, nástupom do školy, potrebami, záujmami, či voľnočasovými aktivitami, ktorým by sa chcel venovať. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel len s časti a vo zvyšnej ho zamietol majúc za to, že uvedené výživné odzrkadľuje dôvodné potreby dieťaťa a predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. 15./ Čo sa týka námietky otca, že v danom prípade nie je možné určiť výživné spätne, nakoľko matka maloletého žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, súd sa s jeho argumentáciou stotožnil. V danom prípade bol súd povinný rozhodnúť podľa okolností daného prípadu. Zákon vo všeobecnosti priamo neustanovuje konkrétny pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ale hovorí o možnosti priznať konkrétny nárok. Podľa ustálenej judikatúry sú takýmito dôvodmi napr. zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Súd dáva do pozornosti, že v danom prípade matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto súd v tejto časti návrhu nemohol vyhovieť.
16./ Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. počnúc dňom podania návrhu, čím mu vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 629,34 €, ku ktorému dospel tak, že od novourčeného výživného za obdobie od 04.07.2017 do 28.02.2018 (8 mesiacov x 130,- € + alikvotná čiastka za mesiac júl 2017) odrátal výživné, ktoré za uvedené obdobie otec platil (8 mesiacov x 50,- € + alikvotná čiastka za júl 2017).
17./ Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným, nakoľko mal za to, že vzhľadom na jeho súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery, je v predmetnej veci povolenie splátok plne dôvodné. Uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu otca.
18./ V otázke styku je potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom a tým sa podieľať na jeho výchove. Napriek tomu, že jeden z rodičov nežije v spoločnej domácnosti s druhým rodičom a dieťaťom, dieťa má právo stýkať sa s týmto rodičom, ktorý má voči nemu stále rodičovské práva a povinnosti. Práve úprava tohto kontaktu rodiča s dieťaťom je obsahom práva styku. Právo styku prináleží rodičovi bez ohľadu na to, či je upravené súdnym rozhodnutím alebo nie. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča. Dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť. Autoritatívne 7 27P/178/2017
súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. Takéto riešenie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd mal jednoznačne za preukázané, že v tomto prípade je potrebné styk otca s dieťaťom upraviť súdnym rozhodnutím, nakoľko komunikácia medzi rodičmi je sťažená a sami sa nevedia dohodnúť na homogénnom, ustálenom režime stretávania sa otca s dieťaťom. Súdne rozhodnutie však nevylučuje možnú dohodu rodičov o styku mal. X. s otcom, avšak táto musí byť schodná na oboch stranách a predovšetkým v záujme mal. dieťaťa.
19./ Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20./ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo 8 27P/178/2017
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).