Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-194-2012.pdf
PDF · 198.27 KB
No categories available
26Cb/194/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcov: v 1. rade X.. N. A., J. XXXX/X, I., r.č. XXXXXX/XXXX, v 2. rade X.. A. A., J. XXXX/X, I., r.č. XXXXXX/XXXX, obaja zastúpení: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Metodova 7, Bratislava, IČO: 30 799 988, proti žalovanému: Národný holdingový fond, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 31 384 943, zastúpený: KUTAN & PARTNERS s. r. o., Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 861 308, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon žalobcu v 1. rade označený ako uznanie dlhu žalovaného v sume 216.300,- Eur uzatvorený bez súhlasu manželky žalobcu v 1. rade - žalobkyne v 2. rade a úkon o žalobcu v 1. rade, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010 a s exekúciou na podklade Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, sú neplatné.
2. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že žalobca v 1. rade je konateľom a spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka 56351/B, s dňom vzniku 20.01.2009. Okrem žalobcu v 1. rade je spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o. aj žalovaný, ktorý nadobudol svoj 40% obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010. Jediným spoločníkom žalovaného bola Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, IČO: 30 845 301, Miletičova 23, Bratislava. Základné imanie spoločnosti Reilon, s.r.o. je vo výške 5.000,- Eur, pričom výška vkladu spoločníka - žalobcu v 1. rade je 3.000,- Eur, t.j. podiel vkladu k základnému imaniu spoločnosti predstavuje (obchodný podiel) 60% a výška vkladu spoločníka žalovaného Fond fondov, s.r.o. je 2.000,- EUR, t.j. pomer vkladu na základnom imaní spoločnosti, predstavuje (obchodný podiel) 40%. Žalobcovia vo svojej žalobe ďalej uviedli, že dňa 29.05.2012 bolo žalobcovi v l. rade ako povinnému doručené z Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa, so sídlom: Jesenského 7371/2, 911 0l Trenčín, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2012 a upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 24.05.2012, č.k. EX 744/12, o zaplatenie 150.721,77 Eur s príslušenstvom oprávnenému, t.j. žalovanému. Upovedomenia o začatí exekúcie boli vydané na základe exekučného titulu, a to Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010. Voči uvedeným upovedomeniam o začatí exekúcie, č.k. 744/12, podal žalobca v 1. rade (ako povinný) v zákonnej lehote námietky, nakoľko mal za to, že predmetná exekúcia sa zakladá na nevykonateľnom exekučnom titule, t.j. Notárskej zápisnici a tiež nesúhlasí, aby exekútor vykonal exekúciu predajom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade ako povinného a žalobcu v 2. rade ako jeho manželky A. A., rod. K., nar: XX.XX.XXXX,
a) s podielom vo veľkosti 1/16 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na LV č. XXXX, a to: pare. registra „C'' č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1785 m2
b) s podielom vo veľkosti 1/1 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na liste vlastníctva č. XXXX, a to: parc. registra „C'' č. XXX/XX,druh pozemku- záhrady o výmere 384 m2 parc. registra „C'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 198 m2 parc. registra ,,c'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 35 m2 rod. dom, súp.č. XXXX na parc. registra ,,c'' č. XXX/XXX, /ďalej len „nehnuteľnosť''/ z dôvodu, že nebol získaný súhlas druhého manžela - žalobcu v 2. rade s Notárskou zápisnicou ako exekučným titulom.
3. Žalobcovia vo svojej žalobe taktiež uviedli, že na základe Indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010 žalovaný predložil spoločnosti Reilon, s.r.o. financovanie Projektu - Juice Zone v celkovej výške 330.000,- Eur, ktoré malo byť financované vkladom do základného imania vo výške 2.000,- Eur, vkladom do kapitálových fondov vo výške 163.000,- Eur a úverom vo výške 165.000,- Eur. V zmysle tejto Indikatívnej ponuky boli medzi žalovaným - spoločnosťou Fond fondov, s.r.o. a spoločnosťou Reilon, s.r.o., ktorej je žalobca v 1. rade konateľom, dňa 27.05.2010 uzatvorené zmluvy, ktoré mali zabezpečiť plnenie schváleného financovania a riešenie zmluvných vzťahov medzi oboma stranami a to:
- Zmluva o vklade do kapitálových fondov, ktorej prílohou č. 1 bol investičný návrh. Predmetom tejto zmluvy o vklade bolo oprávnenie žalovaného ako vkladateľa vložiť do spoločnosti Reilon, s.r.o. vklad do kapitálových fondov vo výške 163.000,-Eur, za účelom financovania jej podnikateľských aktivít. Podľa bodu 3.3 Zmluvy o vklade si zmluvné strany dohodli, že vklad bude vložený na bankový účet spoločnosti Reilon, s.r.o. v lehote 120 dní od splnenia všetkých podmienok dohodnutých v tejto Zmluve o vklade. V zmysle bodu 4.2 tejto Zmluvy o vklade bolo tiež dohodnuté, že spoločnosť Reilon, s.r.o. je povinná použiť peňažné prostriedky tvoriace vklad na účel uvedený v bode 3.2 tejto Zmluvy o vklade najneskôr do 120 dni odo dňa poskytnutia vkladu, resp. jeho časti.
- Zmluva o úvere VS: 0120100031, s prílohou č. 1 označenou ako splátkový kalendár. Výška úveru bola určená na sumu 165.000,- Eur s úrokovou sadzbou 6% ročne a s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne. Účel poskytnutia úveru bol podľa základných podmienok zmluvy o úvere: financovanie investícií (prevádzkové financovanie). Podľa bodu 1.1 zmluvy o úvere sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o úvere, za splnenia podmienok uvedených v Zmluve o úvere a na požiadanie spoločnosti Reilon, s.r.o. ako dlžníka úver vo výške 165.000,- Eur. Spoločnosť Reilon, s.r.o. ako dlžník sa zaviazala použiť finančné prostriedky tvoriace úver na účel - financovanie investícií (prevádzkové financovanie), a to najneskôr do 6 mesiacov od ich poskytnutia. Spoločnosť Reilon, s.r.o. (dlžník) bola povinná vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť aj úroky v splátkach, ktoré si zmluvne strany Zmluvy o úvere dohodli v splátkovom kalendári, ktorý je prílohou č. 1 Zmluvy o úvere. Zabezpečenie úveru (záväzku) bolo dohodnuté podľa čl. VIII Zmluvy o úvere spísaním notárskej zápisnice - exekučného titulu, ktorý mal obsahovať právny záväzok s vyznačením veriteľa (žalobcu) a dlžníka (Reilon, s.r.o.), právny dôvod, predmet a čas plnenia, v ktorom má dlžník ako povinná soba s vykonateľnosťou súhlasiť. Ďalej mal byť záväzok zabezpečením záložného práva k hnuteľným veciam a vystavením zmenky.
- Zmluva o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu vo výške 40%, ktorý v nominálnej hodnote predstavuje 2.000,- Eur na základnom imaní spoločnosti Reilon, s.r.o., zo žalovaného ako spoločníka spoločnosti Reilon, s.r.o. na žalobcu v l. rade - X.. N. A. (nadobúdateľa) za podmienok určených v zmluve o prevode. Tento spätný prevod obchodného podielu bol podľa indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010 naplánovaný v lehote 4 roky od vstupu žalovaného do spoločnosti Reilon, s.r.o. Podľa čl. 5 zmluvy o prevode bol žalobca v 1. rade povinný za prevádzaný obchodný podiel zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 216.300,- Eur, ktorá mala byť splatná piaty deň po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spoločnosti Reilon, s.r.o. v zmysle zmluvy o úvere, piaty deň po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy o úvere spoločnosti Reilon, s.r.o. v zmysle zmluvy o úvere, piaty deň po doručení žiadosti žalovaného o zaplatenie kúpnej ceny, v deň kedy uplynú 4 roky odo dňa podpisu zmluvy o prevode.
4. V zmysle čl. 5 bod 5.4 zmluvy o prevode mala byť kúpna cena za prevádzaný obchodný podiel zabezpečená spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde ako povinná osoba bude uvedený žalobca v 1. rade a ako osoba oprávnená žalovaný, právnym dôvodom mala byť táto Zmluva o prevode, a nadobúdateľ - žalobca v 1. rade mal súhlasiť s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 31.05.2010 na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača v Bratislave spísaná notárska zápisnica, v zmysle ktorej žalobca v 1. rade vyhlásil že sa zaväzuje a je povinný splniť dlh podľa notárskej zápisnice a zmluvy o prevode voči oprávnenej osobe, t.j. zaplatiť žalovanému sumu 216.300,- Eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu za prevod prevádzaného obchodného podielu a že tento uznáva čo do výšky, základu a dôvodu. Čas plnenia sa v zmysle tejto notárskej zápisnice viaže na vyššie uvedené podmienky dohodnuté v zmluve o prevode. Kúpna cena mala byť splatná až v deň, keď uplynú 4 roky odo dňa podpisu zmluvy o prevode, t.j. 28.05.2014. Žalobca v 1. rade ďalej v Notárskej zápisnici vyhlásil, že záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Okrem tohto žalobca v 1. rade mal tiež prehlásiť, že v prípade, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok - nezaplatí kúpnu cenu v súlade s písomne dohodnutými podmienkami podľa zmluvy o prevode, súhlasí s vykonateľnosťou tejto Notárskej zápisnice a s exekúciou na podklade Notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode.
5. Podľa žalobcov žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, na ktorú nadväzovala zmluva o prevode, t.j. žalovaný poskytol spoločnosti Reilon, s.r.o., ktorej je žalobca v 1. rade konateľom iba čiastočné plnenie z úveru (33.000,- Eur namiesto 165.000,- Eur), v dôsledku čoho musel žalobca v 1. rade pozastaviť podnikateľský zámer - Projekt Juice Zone, do ktorého sa žalovaný zaviazal investovať na základe vyššie spomenutých už podpísaných zmlúv celkovo 330.000,- Eur v zmysle indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010, žalobca v 1. rade sa rozhodol jednostranne odstúpiť od zmluvy o prevode v zmysle § 346 Obchodného zákonníka a urobil tak dňa 11.06.2012, pričom žalovaný prevzal odstúpenie v júni 2012. Odstúpením od zmluvy o prevode došlo k zániku záväzku. Podľa žalobcov by bola exekúcia neprípustná aj v prípade, ak by žalobca v 1. rade od zmluvy o prevode zo dňa 11.06.2012 neodstúpil. Podľa žalujúcej strany vyhlásenie žalobcu v 1. rade v notárskej zápisnici, týkajúce sa dôsledkov odstúpenia od zmluvy o prevode je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom, nakoľko je nezákonné trvať na vykonateľnosti notárskej zápisnice, aj v prípade odstúpenia od zmluvy o prevode, ktorá je podkladom a právnym dôvodom Notárskej zápisnice, t.j. zaväzovať k plneniu bez právneho dôvodu, keďže odstúpením od zmluvy, zmluva o prevode, ktorá je podkladom pre záväzok z nej vyplývajúci zaniká a takéto plnenie nie je možné ďalej požadovať. Odstúpením od zmluvy o prevode podľa žalobcov právny dôvod odpadol a majetkový prospech získaný plnením po odstúpení od zmluvy o prevode by bol v zmysle ustanovení právneho poriadku platného v Slovenskej republike bezdôvodným obohatením. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva, a preto odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok. Finančné prostriedky poskytnuté žalovaným ako čiastočné plnenie zo Zmluvy o vklade a zo Zmluvy o úvere boli vložené na účet spoločnosti Reilon, s.r.o., ktorá ich eviduje aj vo svojom účtovníctve ako vklad do kapitálových fondov a ako záväzok voči žalovanému. Je preto taktiež v rozpore s dobrými mravmi, aby za záväzky, ktoré má spoločnosť Reilon, s.r.o. voči žalovanému zodpovedal žalobca ako fyzická osoba, ktorá uvedené finančné prostriedky nikdy neobdržala a nie spoločnosť Reilon, s.r.o., ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, a voči ktorej žalovaný žiadne kroky týkajúce sa prípadného vrátenia finančných prostriedkov neuplatňuje.
6. Žalobcovia ďalej uviedli, že splnenie podnikateľského plánu spoločnosti Reilon, s.r.o. si vyžadovalo splnenie zmluvných záväzkov žalovaného v zmysle podpísaných zmlúv. To, že si žalovaný prestal plniť svoje povinnosti a zmluvne dohodnuté prostriedky poskytol len čiastočne, podľa žalobcov spôsobilo, že spoločnosť Reilon, s.r.o. nemohla pokračovať v napĺňaní podnikateľského plánu. Za účelom doriešenia celej situácie prebehla medzi žalovaným a spoločnosťou, ktorej je žalobca v 1. rade konateľom písomná i ústna komunikácia, ktorá nepriniesla žiadne východisko, nakoľko žalovaný odmietol poskytnúť plnenia podľa podpísaných zmlúv a začal vyvíjať nátlak na spoločnosť Reilon, s.r.o., aby boli pôvodne riadne podpísané zmluvy zmenené a celé financovanie Projektu Juice Zone prehodnotené. Za týmto účelom žalovaný zaslal spoločnosti Reilon, s.r.o. novú indikatívnu ponuku reštrukturalizácia financovania zo dňa 20.12.2011, ktorá ponúkala riešenie investovať do plánovaného projektu namiesto zvyšných 165.000,- EUR len 41.250,- Eur. Táto nová indikatívna ponuka vychádzala z rozhodnutia prijatého na 65. zasadnutí Investičného výboru žalovaného dňa 16.12.2011, ktorého sa nezúčastnil zástupca spoločnosti Reilon, s.r.o. (žalobca v 1. rade). Z dôvodu, že táto nová indikatívna ponuka bola v úplnom rozpore s doteraz uzatvorenými platnými zmluvami a nekorešpondovala ani s napĺňaním podnikateľského plánu spoločnosti Reilon, s.r.o., nemohla byť táto podľa žalobcov zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. akceptovaná. Žalujúca strana mala za to, že práve odmietnutie tejto novej indikatívnej ponuky bolo podnetom pre žalovaného podať návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi v 1. rade. Žalujúca strana mala tiež za to, že žalovaný od podpisu vyššie uvedených zmlúv dňa 27.05.2010 odmietal poskytnúť plnenia, na ktoré sa zaviazal, a ktoré boli nielenže podstatné pre podnikanie spoločnosti Reilon, s.r.o., ale závisela od nich aj samotná existencia projektu Juice Zone. Neplatnosť notárskej zápisnice videli žalobcovia aj v tom, že pri podpisovaní zápisnice žalobcom v 1. rade chýbal súhlas jeho manželky.
7. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej zápisnice videla žalujúca strana v skutočnosti, že žalovaný na základe napadnutej notárskej zápisnice podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie voči žalovanému v 1. rade bolo už začaté a preto je v ohrození vlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade k majetku, ktorý je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 8. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že notárska zápisnica je v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je notárska zápisnica exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica spĺňala podmienky exekučného titulu, t.j. aby mohla byť exekučným titulom. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase nie je takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Podľa žalovaného vyhlásenie
- súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa nakladania so spoločnými vecami manželov, pričom poukázal na konštantnú judikatúru súdov, ktorá sa týka právnych úkonov manželov súvisiacich sa nakladaním, resp. nenakladaním so spoločnými vecami manželov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia žiadajú určenie neplatnosti právneho úkonu aj z toho dôvodu, že žalobca v 1. rade odstúpil od dňa 11.06.2012 od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. 05. 2010 a z toho dôvodu je nezákonné trvať na vykonateľnosti notárskej zápisnice aj v prípade odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá je podkladom a právnym dôvodom notárskej zápisnice, t.j. zaväzovať k plneniu bez právneho dôvodu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 je uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade a nie medzi spoločnosťou Reilon, s.r.o., ako sa to snažia navodiť žalobcovia. K odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, ku ktorému malo dôjsť listom žalobcu v 1. rade zo dňa 11.06.2012, žalovaný uviedol, že tento list nepovažuje za platné odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. 05. 2010, nakoľko na odstúpenie nebol daný žiaden dôvod (ani zákonný dôvod a ani zmluvný). Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvy o prevode obchodného podielu (ani nepodstatnému) a z uvedeného dôvodu nebol žalobca v 1. rade oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05. 2010 je zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade. Medzi stranami konania je nesporné, že odplata za prevod obchodného podielu bola medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným dohodnutá, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. K poskytnutiu všetkých predbežne dohodnutých finančných prostriedkov spoločnosti Reilon, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere VS: 0120100031 zo dňa 27. 05. 2010 nedošlo z dôvodu porušenia povinnosti zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. v mene ktorej ako jediný konal žalobca v 1. rade. Napriek tomu, že bola uvedená spoločnosť, prostredníctvom žalobcu v 1. rade ako jej konateľa, opakovane vyzývaná na splnenie všetkých dohodnutých podmienok (aby mohli byť poskytnuté všetky dohodnuté finančné prostriedky), nedošlo k splneniu dohodnutých podmienok. K pozastaveniu podnikateľského zámeru - Projekt Juice Zone došlo v dôsledku porušovania záväzkov zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. ako aj žalobcu v 1. rade ako konateľa tejto spoločnosti. Tvrdenie žalobcov, že k pozastaveniu podnikateľského zámeru uvedenej spoločnosti v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaného vyplývajúcich mu z vyššie uvedenej zmluve o úvere je absolútne nepravdivé. K tvrdeniam žalobcov, že v súvislosti s prerokovaním a vypracovaním novej indikatívnej ponuky financovania zámeru pred Investičným výborom žalovaného bez prítomnosti zástupcu spoločnosti Reilon, s.r.o. došlo k údajnému porušeniu ústavného práva na verejné prerokovanie veci v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že rokovanie medzi zmluvnými stranami nebolo a nie je súdnym konaním (ktoré je podľa ústavy verejné) a preto je tento argument absolútne irelevantný, a pre posúdenie predmetu tohto súdneho konania absolútne bezvýznamný. Investičný výbor žalovaného je jeho vnútorným orgánom, ktorý však nevykonáva žiadne právne úkony navonok, smerom k obchodným a zmluvným partnerom. Nová indikatívna ponuka predstavovala pokus o vyriešenie vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou Reilon, s.r.o. mimosúdne, v dôsledku čoho však nedošlo hlavne pričinením konateľa uvedenej spoločnosti, žalobcu v 1 rade.
9. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.12.2013 požiadali žalobcovia o pripustenie zmeny žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť:
Súd určuje, že právny úkon žalobcu v 1. rade označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, na základe ktorej žalobca v 1. rade previedol na žalovaného obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, je neplatný.
Súd určuje, že právny úkon žalobcu v 1. rade označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom, na základe ktorej odporca má previesť na žalobcu v 1. rade obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, je neplatný.
Súd určuje, že právny úkon žalobcu v 1. rade obsiahnutý v Notárskej zápisnici č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, označený ako: dohoda o vzniku povinnosti žalobcu v 1. rade zaplatiť žalovanému písomne dohodnutú kúpnu cenu 216.300,- Eur, v celosti, riadne a včas podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 uznanie dlhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému čo do dôvodu a výšky, vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že splní dlh voči žalovanému riadne a včas, podľa zmluvy o úvere, VS: 0120100031 zo dňa 27.05.2010. uznanie dlhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému čo do výšky, základu a dôvodu podľa tejto notárskej zápisnice a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010. vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010.
10. Žalobcovia v žiadosti o pripustenie zmeny žaloby uviedli, že po podpise zmluvy o vklade do kapitálových fondov, zmluvy o úvere VS0120100031, zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 a notárskej zápisnice, žalovaný poslal dňa 09.06.2010 na účet spoločnosti Reilon, s.r.o. časť finančnej investície vo výške 163.330,- Eur, z čoho 33.000,- Eur predstavoval úver poskytnutý žalovaným spoločnosti Reilon, s.r.o. a 130.330,- EUR predstavoval vklad do kapitálových fondov spoločnosti Reilon, s.r.o.. Okrem finančných prostriedkov, na ktorých poskytnutie sa zaviazal žalovaný, aj žalobca v 1. rade vložil do spoločnosti Reilon, s.r.o. vlastné finančné prostriedky vo výške 80.000,- Eur, na čo sa zaviazal aj v uzatvorených zmluvách. Celý projekt JUICE ZONE sa naštartoval a spoločnosť Reilon, s.r.o. otvorila prvú prevádzku. Do konca roka 2010 mala byť otvorená aj druhá prevádzka, tak ako to predpokladal podnikateľský zámer schválený žalovaným. To si však vyžadovalo poskytnutie celej finančnej investície, t. j. 330.000,- Eur zo strany žalovaného, a to poskytnutie úveru 165.000,- Eur v lehote do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy o úvere, t. j. najneskôr do 27.11.2010 a poskytnutie vkladu do kapitálových fondov v lehote 120 dní od splnenia všetkých podmienok dohodnutých v zmluve o vklade, t. j. do 27. 8. 2010. Odvtedy, čo žalovaný poslal spoločnosti Reilon, s.r.o. 163.330,- Eur (9. 6. 2010) už žiadne dohodnuté a schválené peňažné prostriedky neposlal. Žalobca v 1. rade ako konateľ a spoločník spoločnosti Reilon, s.r.o. rozbehol celý projekt podľa predloženého podnikateľského zámeru a opakovane od augusta 2010 žiadal žalovaného o dofinancovanie projektu v zmysle uzatvorených zmlúv, na čo však žalovaný už vôbec nereagoval. Podľa žalujúcej strany úspešnosť celého projektu závisela od striktného dodržania podnikateľského zámeru a od celkového poskytnutia dohodnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného a taktiež dodržania časového harmonogramu na poskytnutie týchto finančných prostriedkov. Žalovaný dlhodobo odmietal komunikovať so spoločnosťou Reilon, s.r.o. a žalobcom v 1. rade a po márnom uplynutí lehôt na plnenie, na ktoré sa zaviazal (ešte v roku 2010), začal spoločnosti Reilon, s.r.o. oznamovať, že si neplní povinnosti v zmysle uzatvorených zmlúv a preto nemôže poskytnúť zvyšné plnenie, pričom neuviedol konkrétne o aké povinnosti má ísť. Žalovaný začal vyvíjať nátlak na spoločnosť Reilon, s.r.o., aby boli pôvodne riadne podpísané zmluvy zmenené a celé financovanie Projektu Juice Zone prehodnotené. Za týmto účelom zaslal spoločnosti Reilon, s.r.o. novú indikatívnu ponuku reštrukturalizácie financovania zo dňa 20.12.2011, ktorá ponúkala riešenie investovať do plánovaného projektu namiesto zvyšných 165.000,- Eur len 41.250,- Eur, čo nebolo spoločnosťou Reilon, s.r.o. akceptované. Z dôvodu, že financovanie projektu nebolo zrealizované tak, ako to projekt predpokladal a vyžadoval, bola spoločnosť Reilon, s.r.o. nútená k 31. 12. 2011 tento projekt ukončiť, a to z dôvodu nedodržania podpísaných zmlúv zo strany žalovaného. Keďže spoločnosť Reilon, s.r.o. nebola schopná splácať žalovanému poskytnutý úver 33.000,- Eur, a to z dôvodu, že projekt sa nerozbehol tak, ako bolo navrhnuté a dohodnuté dostala sa do omeškania a žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím si zlegalizoval požiadavku na zaplatenie kúpnej ceny za spätný prevod 40% obchodného podielu, v spoločnosti Reilon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu v 1. rade a túto začal dňa 26.03.2012 exekučne vymáhať v zmysle Notárskej zápisnice N 202/2010, NZ 19381/2010, NCRIs 19687/2010. Keďže žalovaný neposkytol investície v dohodnutom rozsahu rozhodol sa žalovaný v 1. rade odstúpiť od zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej mal odkúpiť od žalovaného 40% obchodný podiel v spoločnosti Reilon, s.r.o. Podľa žalujúcej strany sú predmetné právne úkony neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Podľa žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi požadovať na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 zaplatenie kúpnej ceny 216.300,- Eur za obchodný podiel, ktorého trhová hodnota je nulová, čo malo byť spôsobené výlučne žalovaným. Taktiež je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi dobrými mravmi požadovať plnenie zo Zmluvy o prevode obchodného podielu a notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls19687/2010, ktorej uzatvorenie bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o vklade a zmluvy o úvere medzi žalovaným a spoločnosťou Reilon, s.r.o., bez riadneho poskytnutia protiplnenia, ktoré je obsahom predmetných zmlúv. Žalujúca strana ďalej opätovne uviedla, že predmetné právne úkony bola uzatvorené bez súhlasu žalobkyne v 2. rade, čo predstavuje ďalší dôvod ich neplatnosti.
11. Súd uznesením č.k. 26Cb/194/2012-164 zo dňa 09.12.2013 pripustil zmenu žaloby tak, ako o ňu žalobcovia požiadali.
12. Na uvedených argumentoch zotrvali strany sporu v priebehu celého konania.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom žalobkyne v 2. rade, výsluchom svedka X.. K. S., výsluchom svedka K.. N. N., výsluchom svedka K.. K. T., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, námietok voči exekučnému konaniu zo dňa 11.06.2012, výpisu z obchodného registra spoločnosti Reilon, s.r.o., výpisu z obchodného registra žalovaného, indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010, zmluvy o vklade do kapitálových fondov, zmluvy o úvere VS: 0120100031, zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, notárskej zápisnice N 202/2010, NZ19381/2010, NCRIs 19687/2010, odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, indikatívnej ponuky zo dňa 20.12.2011, odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 24.08.2012, č.k. 23Er/2356/2012, podnikateľského zámeru spoločnosti Reilon, s.r.o., uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/2356/2012, zakladateľskej listiny žalovaného, operačného manuálu žalovaného, výpisov z účtu spoločnosti Reilon, s.r.o., prehľadu vkladov do spoločnosti Reilon, s.r.o., konta účtu: 365001, sumarizácie položiek miezd, špecifikácie strojov a zariadení -cenovej ponuky technológie baru, hlavnej knihy spoločnosti Reilon, s.r.o., str. 14 podnikateľského zámeru, e-mailovej komunikácie, listu žalobcu v 1. rade, listu žalovaného zo dňa 21.01.2011, listu žalovaného zo dňa 16.03.2011, listu spoločnosti Reilon, s.r.o. zo dňa 18.03.2011, pokusu o zmier zo dňa 02.05.2011, dohody o mlčanlivosti, indikatívnej ponuky na poskytnutie konvertibilného úveru spoločnosti Reilon s.r.o., čestného vyhlásenia Ing. Martina Chrena, správ o žalovanom uverejnených v médiách, informácie k pripomienkam vzneseným na rokovaní vlády pri prerokovaní správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že žalobca v 1. rade pracoval na projekte, kt. sa volá „Juice Zone“ od roku 2009. Pre tieto účely bolo potrebné pripraviť podnikateľský zámer. Po jeho príprave začal oslovovať slovenské banky a investičné spoločnosti. Na základe predchádzajúcich skúsenosti kontaktoval aj žalovaného. Pre poskytnutie plnenia od žalovaného bolo potrebné splniť veľmi striktné podmienky, čo vyplýva aj z operačného manuálu, kt. doložil žalovaný. Tento proces trval tri mesiace. Zmluvy pripravoval žalovaný, žalobca v 1. rade ich prešiel a poukázal na ich nevyváženosť. Žalobca v 1. rade si bol vedomý toho, že mu hrozí exekúcia. Žalobca v 1. rade predložil podnikateľský plán žalovanému, následne došlo k diskusii o konečnej úprave podnikateľského zámeru, kde boli jasne stanovené investičné prostriedky a kto akou mierou sa mal podieľať na investíciách. Žalovaný mal vložiť do spoločnosti Reilon, s.r.o. 330.000,- Eur a žalobca sumu 80.000,- Eur. Druhá podmienka bola, že sa žalovaný sa stane spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o. a za túto investíciu získa 40% podiel v spoločnosti. Suma 80.000,- Eur boli vlastné finančné prostriedky žalobcu v 1. rade. Išlo o peniaze z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S manželkou svoje aktivity nikdy nekonzultoval. To, že ide zakladať firmu, manželka vedela, ale o detailoch nevedela. Zmluvy boli podpisované súčasne. V indikatívnej ponuke bola celková výška schváleného projektu 330.000,- Eur. Žalovaný navrhol rozdeliť túto investíciu. Časť poskytnutých prostriedkov bol vklad do kapitálových fondov vo výške 163.000,- Eur, druhú časť tvoril úver do sumy 165.000,- Eur. Úver bol poskytnutý len čiastočne vo výške 33.000,- Eur. Úver bolo potrebné splácať s odkladom 6 mesiacov. Prvá splátka zo strany spol. Reilon, s.r.o. bola uhradená tak, ako to bolo určené v splátkovom kalendári a ďalšie splátky uhradené neboli. Dôvodom neuhradenia splátok bola podľa žalobcu v 1. rade skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenia zo zmlúv o úvere a o vklade kapitálových fondov. Záväzok žalovaného vložiť 163.000,- Eur do spoločnosti Reilon, s.r.o. bol splnený iba čiastočne a to v sume 132.000,- Eur. Poskytnuté prostriedky mali byť spoločnosťou Reilon, s.r.o. využité na projekt Juice Zone. Žalobca v 1. rade mal vyplatiť isté zúročenie vkladu, ktoré predstavovalo sumu 214.000,- Eur. Na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.5.2010 sa stal žalovaný spoločníkom v spoločnosti Reilon, s.r.o.. Z druhej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.5.2010 vyplývalo, že pri odchode žalovaného zo spoločnosti Reilon, s.r.o. bude povinný vyplatiť žalovanému 216.000,- Eur. K tomu som sa zaviazal žalobca v 1. rade osobne v dobrej vôli. Bol taký zámer, že sa to vyplatí z prostriedkov spol. Reilon, s.r.o. Plán žalobcu nebol skončiť pri štyroch prevádzkach, ale budovať ďalšie a čo mal prejednané s Genesis Kapital. Žalobca v 1. rade mal kúpenú licenciu Juice Zone, v ktorej sa zaviazal v priebehu roku 2010 otvoriť dve prevádzky. Nakoľko podmienky žalovaného boli zaujímavé v porovnaní s ďalšími investormi, začal s ním jednať v marci 2010, paralelne jednal aj s developérmi. Naskytli sa dve lokality, kt. by spĺňali podmienky projektu a zároveň mu pán S. oznámil, že investície žalovaný ukončuje ku koncu mája 2010. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca v 1. rade rozhodol zápisnicu podpísať bolo uskutočnenie investície do spol. Reilon, s.r.o. vo výške 330.000,- Eur. Zápisnicu podpisoval v dobrej viere, že dôjde k naplneniu zmluvných podmienok a záväzkov žalovaného v súlade s odsúhlaseným podnikateľským zámerom spoločnosti Reilon, s.r.o. na vybudovanie siete Juice Zone. Keď mal žalovaný zo zmluvy o vklade a zo zmluvy o úvere plniť, žalobcovi v 1. rade bolo oznámené, že na účet spoločnosti Reilon, s.r.o. bude odoslaná polovica investície vo výške 165.000,- Eur. Po otvorení prvej prevádzky a odoslaní zakúpených základných prostriedkov do prevádzky malo dôjsť k dodatočnému doinvestovaniu na druhú prevádzku. S týmto žalobca v 1. rade súhlasil. Prvá prevádzka sa otvorila dňa 22.7.2010 na Karadžičovej ulici. Začiatkom augusta 2010 poslal podklady pánovi N. tak ako bolo dohodnuté. Ten mal vybrať z nakúpených podkladov zariadení, kt. použije v spísaní záložnej zmluvy ako záloh v prospech žalovaného. Následne zostal žalovaný nečinný. Vtedy kontaktoval žalovaného a uviedol, že očakáva doinvestovanie podľa zmlúv. Telefón mu zdvihla pani H., vtedy projektová manažérka, ktorá povedala, že bol odvolaný generálny riaditeľ pán S. a pán N. je na mesačnej dovolenke a niet toho, kto by sa tým projektom mohol zaoberať. Dňa 18.11.2010 bol pozvaný novým generálnym riaditeľom pánom Š. za účasti pána N. a pána A., kde prezentoval stav projektu a riziká, ktoré z toho vyplývajú. Na čo pán Š. uviedol, že sa tým budú zaoberať a v krátkej dobe oznámia ako sa bude s týmto projektom pokračovať. Následne bol žalovaný opäť nečinný. Žalobca v 1. rade oslovil znova aj finančné skupiny. Jednou bola Genesis Kapital z Prahy a druhou Wood International. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mal indikatívnu ponuku od spoločnosti Wood & Co., ktorá chcela navýšiť podnikateľský zámer o cca 800.000,- Eur. Žalovanému pri podpise zmluvy neuviedol, že je ženatý, nosí však obrúčku. Súhlas s uzatvorením napadnutých právnych úkonov od svojej manželky nežiadal.
15. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade so žalobcom v 1. rade uzatvorila manželstvo v roku 1994. Žalobca v 2. rade sa už od tej doby venuje viacerým aktivitám a žalobkyňa mu plne mu dôveruje. Rodinný dom nadobudli v roku 2005. O tom, že žalovaný v 1. rade chce použiť majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na účely podnikania nemala vedomosť a ani žiaden súhlas nedala, avšak uviedla, že žalobca v 1. rade má vo všetkom jej súhlas. Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že k podaniu tejto žaloby ju viedlo to, že je manželkou žalobcu v 1. rade a situáciu nepozná dopodrobna. Všetky aktivity necháva na manžela. Bolo jasné, že po ukončení svojho pôsobenia bude niečo riešiť a preto mi bolo jasné, že niekde bude pracovať.
16. Z výsluchu svedka K.. N. N. súd zistil, že svedok bol zamestnancom žalovaného od roku 2007 do roku 2011. Bol výkonným riaditeľom. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca v 1. rade žiadal o poskytnutie prostriedkov na podnikateľskú činnosť. Svedok nevedel uviesť, či pripravoval zmluvy, ktoré boli uzatvorené so žalobcom v 1. rade a nevedel uviesť ani to, či spoločnosť Reilon, s.r.o. splnila všetky podmienky na poskytnutie investície, ani to, či došlo k zriadeniu záložného práva k hnuteľným veciam, nakoľko si už nepamätá obsah zmluvnej dokumentácie. Z tohto dôvodu sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, či zo strany žalovaného nedošlo k celkovému plneniu zazmluvnenej investície. Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil stretnutia za účasti spol. Wood & Co, ktorá mala záujem vstúpiť do projektu, ale aký bol výsledok týchto rokovaní nevie.
17. Z výsluchu svedka K.. K. T. súd zistil, že svedok prišiel do kontaktu so žalobcom v 1. rade v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti pre žalovaného približne v marci alebo apríli roku 2011. Následne sa pomerne pravidelne stretávali pri riešení investície do spoločnosti Reilon, s.r.o. Svedok pracuje pre žalovaného na základe dohody o pracovnej činnosti ako právnik. V čase uzatvárania zmlúv v roku 2010 pracovnú činnosť pre žalovaného nevykonával. Svedok vedel o ponuke financovania zo strany spoločnosti Wood and Company, ale nevedel sa k nej bližšie vyjadriť. Svedok sa so žalobcom v 1. rade stretol na prevádzke spol. Reilon, s.r.o. na Karadžičovej ulici, niekedy v marci alebo apríli 2011, keď boli skontrolovať, či a ako táto prevádzka funguje. Následne sa zúčastňoval niektorých rokovaní medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade. Rokovalo sa o reštrukturalizácii investície do spoločnosti Reilon, s.r.o., zo strany žalovaného bola daná aj písomná ponuka na reštrukturalizáciu tejto investície, ktorá nebola zo strany žalobcu akceptovaná. Následne sa stretával so žalobcom v 1. rade a po odmietnutí tohto návrhu s jeho právnou zástupkyňou p. Milatovou. Nakoľko k dohode nedošlo, bol prípad odstúpený na riešenie externej advokátskej kancelárii. Svedok nevedel uviesť presne, či boli dodržané podmienky z uzatvorených zmlúv zo spoločnosti Reilon, s.r.o. ale má sprostredkované informácie o tom, že tomu tak nebolo.
18. Z výsluchu svedka X.. K. S. súd zistil, že žalobca v 1. rade sa nahlásil do národnej agentúry ako potenciálny žiadateľ o úverové zdroje. Svedok bol u žalovaného konateľom asi do septembra 2010, ale začiatkom júla 2010 bol odvolaný z pozície generálneho riaditeľa. Formálne u žalovaného pôsobil až do októbra 2010. Žiadosť zo strany spol. Reilon, s.r.o. bola podľa svedka taká ako mnohé iné. Žiadateľ podal projekt, projekt bol postúpený investičnému manažérovi a ten to posunul do investičného výboru. Tam sa diskutovalo medzi členmi a manažérom fondu, pričom aj svedok sám bol jeden z členov investičného výboru. V tom čase sa oboznámil s investičným zámerom spoločnosti Reilon, s.r.o.. Štandardným postupom, bolo, že suma, ktorá bola uvoľňovaná čiastočne, išla do kapitálových fondov, čiastočne do podielu spoločnosti a čiastočne do úverového vzťahu. Ako to bolo v tomto konkrétnom prípade svedok už uviesť nevedel. Projekt Juice Zone prezentovaný žalobcom v 1. rade bol schválený. Tento projekt bol smerovaný do fondu rizikového kapitálu. V čase, keď žalobca v 1. rade podával projekt, bol upozorňovaný, že žalovaný nemal v tom čase dostatok finančných zdrojov, v tomto fonde, z ktorého malo ísť financovanie. Podľa svedka žalobca mal možnosť zmluvy pripomienkovať mal a mal aj možnosť ich odmietnuť. Zmluvy boli pripravované naraz a tvorili komplex k jednej žiadosti. Nestávalo sa, že by žalovaný nedofinancoval projekty. Výnimkou boli dva alebo tri prípady po jeho odvolaní. Žalobca v 1. rade bol informovaný, že v tom čase zdroje nie sú a že treba čakať. Zmluvy, ktoré podpisoval žalovaný boli štandardné. Išlo o fondy rizikového kapitálu a zmluvy pripravovali právni zástupcovia.
19. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že JUDr. Pavol Crkoň, súdny exekútor upovedomil žalovaného v 1. rade, že dňa 26.03.2012 začalo exekučné konanie a vyzval povinného, aby do 14 dní od doručenia tejto písomnosti uspokojil pohľadávku žalovaného v celkovej sume 168.932,73 Eur.
20. Z upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň upovedomil žalovaného v 1. rade o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti s podielom vo veľkosti 1/16 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obes I., katastrálne územie I., na LV č. XXXX, a to: pare. registra „C'' č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1785 m2, s podielom vo veľkosti 1/1 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom D., Správa katastra K., nachádzajúcej sa v okrese K., obec I., katastrálne územie I., na liste vlastníctva č. XXXX, a to: parc. registra „C'' č. XXX/XX,druh pozemku - záhrady o výmere 384 m2, parc. registra „C'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 198 m2, parc. registra ,,c'' č. XXX/XXX,druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria výmere 35 m2 rod. dom, súp.č. 2140 na parc. registra ,,C'' č. XXX/XXX, /ďalej len „nehnuteľnosť''.
21. Z námietok voči exekučnému konaniu zo dňa 11.06.2012 súd zistil, že žalovaný v 1. rade podľa v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti.
22. Zo zmluvy o vklade do kapitálových fondov zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo oprávnenie žalovaného ako vkladateľa vložiť do spoločnosti Reilon, s.r.o. vklad do jej kapitálových fondov za účelom financovania jej podnikateľských aktivít vo výške 163 000,- Eur a záväzok spoločnosti Reilon použiť peňažný vklad vkladateľa na dohodnutý účel a to na vybavenie prevádzok, t.j. vnútorné vybavenie, pulty, konštrukcie, vnútorné a vonkajšie označenia, pokladničné systémy, nábytok a pod., ďalej na prevádzkové financovanie a ako pracovný kapitál. Jednou z podmienok pre vznik oprávnenia žalovaného ako vkladateľa poskytnúť žalobcovi vklad bolo spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, v ktorej bude ako povinná osoba uvedený žalobca a ako osoba oprávnená žalovaný.
23. Zo zmluvy o úvere VS: 0120100031 zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou Reilon ako dlžníkom zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie úver vo výške 165.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal použiť na financovanie investícií. Súčasťou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár.
24. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že žalovaný ako prevodca a žalobca v 1. rade ako nadobúdateľ uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu prevodcu v spoločnosti Reilon, s.r.o. na žalobcu v sume 216.300,- Eur. Zaplatenie kúpnej ceny malo byť zabezpečené aj spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, v ktorej ako povinná osoba bude uvedený nadobúdateľ a ako osoba oprávnená prevodca.
25. Z notárskej zápisnice N 202/2010, NZ19381/2010, NCRIs 19687/2010 súd zistil, že obsahom tejto notárskej zápisnice je vyhlásenie žalobcu v 1. rade, že sa zaväzuje a je povinný splniť dlh voči žalovanému riadne a včas a to podľa Zmluvy o úvere VS: O 120100031 zo dňa 27. 2010. Žalobca v 1. rade prehlásil, že tento záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh voči oprávnenej osobe - žalovanému čo do výšky, základu a dôvodu podľa tejto notárskej zápisnice a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27. mája 2010. Žalobca v 1. rade v tejto zmluve zároveň uviedol, že v prípade ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a dlh nezaplatí v súlade s dohodnutými podmienkami podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, výslovne súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s exekúciou na základe tejto notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok.
26. Z odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu súd zistil, že žalobca v 1. rade dňa 11.06.2012 odstúpil do zmluvy o prevode obchodného podielu a to z dôvodu, že žalovaný žiadal od žalobcu zaplatenie kúpnej ceny za prevod tohto podielu odvolávajúc sa na mimoriadnu splatnosť úveru, v zmysle zmluvy o úvere VS:0120100031, ako aj z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy o úvere VS:0120100031.
27. Z výpisov z účtu spoločnosti Reilon, s.r.o. súd zistil, že na účet tejto spoločnosti boli odo dňa 15.03.2010 do 02.06.2010 pripísané platby v celkovej sume 30.000,- Eur od žalobcu v 1. rade, všetky tieto platby boli označené ako pôžička.
28. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
30. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 145 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 701 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
34. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
35. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že spoločnosť Reilon, s.r.o. požiadala žalovaného o poskytnutie financovania podnikateľského zámeru, ktorého predmetom malo byť poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia. Na základe tejto žiadosti zaslal žalovaný spoločnosti Reilon s.r.o. indikatívnu ponuku, v ktorej uviedol, že je pripravený poskytnúť tejto spoločnosti financovanie, pričom výška schváleného projektu bola v sume 330.000,- Eur. Financovanie malo prebehnúť formou vkladu do základného imania v sume 2.000,- Eur, vkladu do kapitálových fondov vo výške 163.000,- Eur a úveru v sume 165.000,- Eur.
36. Obsahom zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným bolo investovanie finančných prostriedkov žalovaného do spoločnosti Reilon, s.r.o. Tieto peňažné prostriedky mali slúžiť na realizáciu podnikateľského zámeru prevádzok rýchleho občerstvenia Juice Zone. Po realizácii projektu, presnejšie po uplynutí štyroch rokov od uzatvorenia uvedených zmlúv mali byť žalovanému ním investované peňažné vrátené a to prostredníctvom zaplatenia kúpnej ceny za spätný prevod obchodného podielu v spoločnosti Reilon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu v 1. rade. Práve povinnosť vrátenia investovaných finančných prostriedkov žalovaného žalobcom, teda povinnosť žalobcu v 1. rade vrátiť investované prostriedky prostredníctvom spätného odkúpenia 40% obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Reilon, s.r.o. bolo zabezpečené spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
37. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010, na základe ktorej žalobca v 1. rade previedol na žalovaného obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010, na základe ktorej má žalovaný previesť na žalobcu v 1. rade obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o. ako aj neplatnosti Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá obsahuje uznanie dlhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému čo do dôvodu a výšky a tiež vyhlásenie žalobcu v 1. rade o tom, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu v 1. rade.
38. Základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je v súčasnosti (rovnako ako aj v čase podania žaloby) preukázanie existencie naliehavého záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
39. Žalujúca strana zdôvodňovala existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení najmä v skutočnosti, že bez tohto určenie by existovala možnosť ohrozenia vlastníckych práv žalobcov spočívajúca v ohrození ich vlastnícke právo k majetku tvoriacemu ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Toto ohrozenie bolo podľa žalobcov dané tým, že exekučné konanie už bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Pavla Crkoňa pod sp. zn. EX 744/12 a to na základe exekučného titulu, ktorým bola práve notárska zápisnica č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010.
40. Žalobou napadnuté zmluvy a notárska zápisnica, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 09.08.2012, teda v čase, kedy bol účinný predchádzajúci procesnoprávny predpis, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Ten výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku boli žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu prípustné iba vtedy, ak žalobca preukázal na určení tejto neplatnosti naliehavý právny záujem. Z dôvodovej správy k samotnému Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že záujmom zákonodarcu pri novom vymedzení prípustného obsahu určovacích žalôb bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Účelom uvedenej zákonnej zmeny však nebolo zúženie možnosti domáhať sa žalobou určenia, či tu právo je alebo nie je, ale priamo zákonom vyjadriť skutočnosť, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu a to práve z dôvodu, že takáto žaloba nie je reálne schopná naplniť účel určovacej žaloby a odstrániť spornosť práva. Z uvedených dôvodov nemohlo byť legitímnym očakávaním, žalobcov, že podaním žaloby o určenie neplatnosti nimi napadnutých právnych úkonov by došlo k odstráneniu ich právnej neistoty ohľadom skutočnosti, či je žalovaný vlastníkom exekučne vymožiteľnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Uvedené platí najmä vo vzťahu k tej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, nakoľko tieto nie sú exekučným titulom, na základe ktorého by sa žalovaný v exekučnom konaní domáhal uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Ani v prípade, ak by súd určil neplatnosti oboch zmlúv o prevode obchodného podielu, nedošlo by bez ďalšieho k zániku vykonateľnosti notárskej zápisnice. Otázka platnosti týchto právnych úkonov môže tvoriť prejudiciálnu otázku pri posudzovaní nárokov žalovaného a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, sama osebe je však pre právne postavenie žalobcov bez významu. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
41. Notárska zápisnica môže (ale nemusí) ďalej obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu, ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom sporovom konaní.
42. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy a obsahových náležitostí notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Materiálna stránka bola v čase spísania notárskej zápisnice predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (okrem iného) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jednou z esenciálnych náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu, až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozsudku. To znamená, že je povinnosťou exekučného súdu v rámci exekučného konania posúdiť platnosť takéhoto úkonu dlžníka a to aj vo vzťahu ku skutočnosti, či súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice netrpí vadami, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť.
43. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. Napriek tomu, že rozhodnutie je formálne vykonateľné (spĺňa predpoklady vykonateľnosti ustanovené v predpise, podľa ktorého bolo vydané), nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd konštatuje, že tento titul reálne v exekučnom konaní nemožno vykonať. Notárska zápisnica ako exekučný titul nenadobudne, resp. stratí materiálnu vykonateľnosť v prípade, ak povinnosť z nej vyplývajúca vôbec nevznikne, napr. v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, ktoré ju mali zakladať, alebo v dôsledku nesplnenia povinností veriteľa podmieňujúcich uplatniteľnosť jeho nárokov, resp. ak táto zanikne zánikom samotného záväzku napr. jeho splnením. V prípade, ak sa povinný domnieva, že exekúcia vedená voči nemu, na základe takejto notárskej zápisnice je neprípustná práve preto, že z uvedených dôvodov nenadobudla, resp. už stratila, či už formálnu alebo materiálnu vykonateľnosť, môže povinný uplatniť uvedenú obranu priamo v exekučnom konaní. Rovnako aj žalobca v 1. rade tieto skutočnosti uplatniť v námietkach povinného proti exekúcii, ako aj podať prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 50 a § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom pred 01.04.2017 v spojení s 243h Exekučného poriadku), pričom exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu obsiahnutého v notárskej zápisnici spočívajúcu v tom, že tento úkon je neplatný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
44. Uvedené samozrejme neznamená, že by bol povinný úplne pozbavený možnosti určovacou žalobou podanou všeobecnému súdu urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah a povinnosť z neho vyplývajúcu. Aj takáto žaloba ale musí spĺňať požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Túto požiadavku mohla žaloba žalobcov spĺňať iba vtedy, ak by jej predmetom bolo určenie neexistencie práva žalovaného ako oprávneného zachyteného v notárskej zápisnici (nie určenie neplatnosti právnych úkonov) a žaloba by bola podaná ešte predtým, ako žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Ak už exekučné konanie začalo, určovacia žaloba stráca svoj preventívny charakter, keďže námietky týkajúce sa neplatnosti notárskej zápisnice, resp. úkonov jej predchádzajúcich môže žalobca v 1. rade uplatniť v rámci svojej obrany v exekučnom konaní. Účelom určovacej žaloby v žiadnom prípade nie je zabezpečiť odklad exekúcie pre povinného alebo prenášať právomoc exekučného súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu na súd všeobecný.
45. Výnimku by bolo možné pripustiť vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, v prípade, ak by sa domáhala neexistencie pohľadávok (nie neplatnosti právnych úkonov) žalovaného uplatnených voči žalobcovi v 1. rade z dôvodu ich relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a a 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko relatívnej neplatnosti notárskej zápisnice sa žalobca v 1. rade v exekučnom konaní nemôže dovolávať, keďže je subjektom, ktorý ju sám spôsobil a žalobkyňa 2. rade sama nie účastníčkou exekučného konania.
46. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v 2. rade sa spolu so žalobcom v 1. rade domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov, ktorými bol medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným založený záväzok žalobcu, ktorého vymoženie je predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/2356/2012, je možné konštatovať, že takáto žaloba nemôže odstrániť stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ale naopak pozitíve rozhodnutie súdu by viedlo k vzniku ďalších sporov, ktorých by sa žalovaný domáhal vrátenia plnení poskytnutých napadnutých právnych úkonov. Žaloba žalobcov nemôže slúžiť potrebám praktického života a jej účelom nebolo nič iné ako oddialiť exekúciu ich majetku. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto ju zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení.
47. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby bola neexistencia naliehavého právneho záujmu žalujúcej strany na ňou požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, súd považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré malo preukazovať samotnú neplatnosť týchto úkonov a preto ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonal.
48. Súd len pre úplnosť považuje, aspoň v stručnosti, za potrebné vyjadriť sa aj k samotnej platnosti žalobcami napadnutých právnych úkonov. Je nevyhnutné konštatovať, že väčšina skutkových tvrdení žalobcov, ako aj väčšina nimi predložených listinných dôkazov mala preukazovať, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmlúv uzatvorených so žalobcom, resp., že k neúspechu podnikateľského projektu Juice Zone došlo práve v dôsledku neposkytnutie vopred avizovaného financovania zo strany žalovaného. Tu je nevyhnutné poznamenať, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho úkonu jedným z jeho účastníkov môže spôsobiť zmenu alebo prípadne aj zánik práv a povinností z neho vyplývajúcich, v žiadnom prípade však nemôže spôsobiť jeho neplatnosť. Preto aj argumentácia a poukazovanie na (údajné) nesplnenie si povinností žalovaným sú vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti žalobcami napadnutých právnych úkonov absolútne irelevantné.
49. Z vykonaného dokazovania navyše existencia žalobcami tvrdených dôvodov neplatnosti vôbec nevyplýva. Jedným z dôvodov neplatnosti mala byť skutočnosť, že žalobca uzatvoril zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok však samo osebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale iba zakladá právo od takto uzatvorenej zmluvy odstúpiť v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, pričom v Obchodnoprávnych vzťahoch (vrátane zmluvy o prevode obchodného podielu bezpochyby) je v súlade s § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikácia tohto ustanovenia vylúčená. Uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok nie je možné považovať za vadu vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opačný výklad by priamo popieral ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo úplne obsolétnym, nakoľko by umožňovalo odstúpiť iba od neplatných zmlúv, čo je samozrejme nemožné. Zo skutkových tvrdení, resp. z výpovede žalobcu v 1. rade existencia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nevyplýva, nakoľko sám žalobca v 1. rade opakovane uvádzal, že o financovanie jeho podnikateľského zámeru mali záujem aj iné subjekty, avšak podmienky poskytnuté žalovaným sa mu zdali najvýhodnejšie. Taktiež nie je zrejmé v čom mala spočívať tieseň žalobcu v 1. rade pri zaisťovaní investícií pre jeho podnikateľských zámer a ako mal túto tieseň spôsobiť žalovaný.
50. Obdobne, už so samotných skutkových tvrdení žalujúcej strany, nie je zrejmé v čom mal spočívať omyl žalobcu v 1. rade pri uzatváraní zmluvy. Aj z výpovede žalobcu v 1. rade je zrejmé, že tento si bol už pri podpise zmlúv, ako aj pri spisovaní notárskej zápisnice vedomý toho, že žalovaný je oprávnený uplatniť si voči ako fyzickej osobe nemu nárok na vrátenie poskytnutých investícii, pričom tento nárok si je oprávnený uspokojiť z celého jeho majetku, t.j. aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za omyl rozhodne nemožno považovať skutočnosť, že žalovaný mu automaticky iba na základe podpisu predmetných zmlúv a spísania notárskej zápisnice poskytne celú investíciu, nakoľko takýto záver nenachádza oporu ani v samotných textoch uzatvorených zmlúv. V prípade, ak by žalovaný túto investíciu neposkytol, nemohla by nikdy nastať ani materiálna vykonateľnosť samotnej notárskej zápisnice. V prípade, ak sa žalobca v 1. rade domnieva, že žalovanému nikdy nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti zmluvy o úvere, ako aj právo na spätný prevod obchodného podielu tak, ako súd už uviedol, môže tieto skutočnosti uviesť na svoju obranu v exekučnom konaní, nemožno ich však považovať za dôvod neplatnosti napadnutých právnych úkonov.
51. Ďalším dôvodom neplatnosti napadnutých právnych úkonov bol podľa žalobcov ich rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný síce namietal, že rozpor s dobrými mravmi nemôže spôsobovať neplatnosť obchodných právnych úkonov, avšak pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. uvádzané zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka právneho vzťahu, k využitiu jeho dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia jedného účastníka na úkor ostatných účastníkov právneho vzťahu sa považuje za zneužitie práva (tzv. šikanu). Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani individuálny záujem. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v prípade ust. § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ust. § 267 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. To však neznamená, že dobrovoľné plnenie takýchto povinností nie je možné. Subjekt môže takéto povinnosti plniť dobrovoľne a jeho plnenie bude v súlade s právom, pretože v prípade § 265 nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s obchodným stykom. Z uvedeného vyplýva, že v obchodných vzťahoch v prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) je právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zotrvaním poctivého obchodného styku. Zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v obchodných vzťahoch. Keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami. V judikatúre európskych štátov je tento pojem vyjadrovaný formuláciou o „pocite spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí“, ktorá napriek svojej vážnosti zabraňuje tomu, aby hlavným meradlom pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi boli normy uznávané tým ktorým sudcom. V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol pojem dobré mravy vymedzený ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.
52. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by napadnuté právne úkony boli rozpore so zákonom, s morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, nebolo zistené, žeby v danom prípade boli prekročené medze zmluvnej voľnosti. Žiadna zo strán nebola do takéhoto právneho úkonu nútená. Nepodarilo sa preukázať, že by predmetná kúpna zmluva boli v rozpore s dobrými mravmi, prípadne, že nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi nie je v žiadnom prípade možné považovať konanie žalovaného ako investora, ktorým sa snaží zabezpečiť svoju investíciu a jej navrátenie. Súd sa nemohol stotožniť s tvrdeniami žalujúcej strany, podľa ktorej je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný žiada od žalobcu v 1. rade za spätný prevod obchodného podielu omnoho vyššiu sumu, ako za ňu sám uhradil. Žalobcovia v tomto smere absolútne opomenuli skutočnosť, že práve prostredníctvom spätného prevodu obchodného podielu malo dôjsť k „odchodu“ žalovaného zo spoločnosti Reilon, s.r.o. a k návratu ním vložených peňažných prostriedkov do tejto spoločnosti. Cena za spätný prevod obchodného podielu v sebe odrážala práve výšku vynaložených investícii, pričom napadnuté úkony v žiadnom prípade nie je možné považovať za úkony, ktorými by zmluvné strany prekročili dovolené zmluvnú voľnosť a vybočili z medzi dobrých mravov.
53. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov o neplatnosti napadnutých právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela (žalobkyne v 2. rade) s ich uskutočnením. Súd sa rovnako, ako žalovaný stotožňuje s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto práva sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú prakticky upravené v Obchodnom zákonníku ako špeciálnym zákonom a spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo svojej činnosti a ani na nakladanie s obchodným podielom, povinnosťami vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ustanovení Obchodného zákonníka len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený disponovať s obchodným podielom a v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. To závisí buď od spoločenskej zmluvy alebo od súhlasu valného zhromaždenia. Preto pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela. Absencia súhlasu žalobkyne v 2. rade tak nemohla pôsobiť ani neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom tento súhlas nebol potrebný ani pre platnosť uznania záväzku, ktorý žalobcovi z tohto právneho úkonu vyplýval, by ani pre súhlas s vykonateľnosťou zahrnutý v spísanej notárskej zápisnici a to práve z dôvodu, že súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu a nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik hmotnoprávnych oprávnení alebo povinností.
54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcom v 1. a 2. rade.
55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).