Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_3T-40-2021.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovaného Z. K. a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 03.05.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. K., narodený XX.XX.XXXX v T., U. republika, trvale bytom T. Z., X.mája XXXX/XX,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
ako zákonný zástupca maloletého E. K., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom u rodičov na adrese X.mája XXXX/XX od 01.09.2020 do 31.05.2021 v školskom roku 2020/2021 vydal svojho maloletého syna E. K. žiaka 2. ročníka Základnej školy s materskou školou Mojmírová v Zlatých Moravciach nebezpečenstvu spustnutia tým spôsobom, že nezáujmom o výchovu a nevenovaním dostatočnej pozornosti kontrole pravidelnej školskej dochádzky umožnil maloletému E. K. v školskom roku 2020/2021 bez objektívnych príčin vymeškať celkovo 552 neospravedlnených vyučovacích hodín,
t e d a :
vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a podľa § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 108/21/4403, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanému Z. K. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov založených v spise a oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/46/2019.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Z. K. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra. Keďže na všetky otázky súdu položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne a súd po súhlasnom stanovisku prokurátora jeho vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd rozhodol, že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste.
Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu a oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/46/2019, pričom v rámci vykonaného dokazovania zistil, že obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/46/2019 zo dňa 03.07.2019, právoplatným dňa 12.07.2019, za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona (skutok zo dňa 18.02.2019) uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou vo výmere osemnásť mesiacov, ktorá obžalovanému začala plynúť od 13.07.2019.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplývalo, že obžalovaný mal do 28.09.2021 evidované dve priestupkové konania, z toho priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (slovná hádka), ktorý bol vyriešený napomenutím a priestupok proti majetku (drobná krádež-vodky), ktorý bol vyriešený uložením pokuty vo výške 10,- eur (nezaplatená na mieste).
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, v šiestich prípadoch sa na obžalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený a naposledy bol obžalovaný uznaný vinným a odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/46/2019 zo dňa 03.07.2019, právoplatným dňa 12.07.2019 vyššie špecifikovaným.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súd zhodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založenom na zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania, bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tiež bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a takýmto protiprávnym konaním obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.
Ustanovenie § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona chráni mravnú výchovu osôb mladších ako osemnásť rokov a protiprávne konanie spočíva v tom, že páchateľ vydá, čo aj z
nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia niektorým zo spôsobov taxatívne vymenovaným v § 211 odseku 1 Trestného zákona (v prejednávanom prípade tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý alebo nemravný život, zároveň závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas). K umožneniu alebo zvádzaniu k záhaľčivému alebo nemravnému životu je potrebné uviesť, že ani v jednom prípade sa nevyžaduje, aby konanie malo za následok nebezpečenstvo spustnutia (postačí, že došlo k ohrozeniu, teda k vzniku nebezpečenstva spustnutia). Obžalovaný ako rodič maloletého E. K., narodeného XX.XX.XXXX, nezabezpečil z nedbanlivosti, aby riadne plnil povinnú školskú dochádzku na Základnej škole s materskou školou Mojmírová v Zlatých Moravciach, a tak vymeškal celkovo 552 neospravedlnených vyučovacích hodín v školskom roku 2020/2021 do dňa vznesenia obvinenia.
Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin. Súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako prečin menšej závažnosti, menšej spoločenskej nebezpečnosti, pretože sa jedná o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a) Trestného zákona).
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že pred spáchaním trestného činu bol odsúdený za majetkový trestný čin, vzhľadom na to, súd priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval, a z toho dôvodu súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu už v prípravnom konaní a rovnako postupoval aj na hlavnom pojednávaní.
S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (2:1) súd pri ukladaní trestu podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v Trestnom zákone (6 mesiacov-5 rokov) o jednu tretinu a vychádzal z upravenej trestnej sadzby 6-42 mesiacov. Trestný zákon pripúšťa pri prečinoch so sadzbou neprevyšujúcou 5 rokov uloženie alternatívneho trestu, a preto súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je otcom ôsmich detí, ktoré si vyžadujú jeho osobnú starostlivosť a sú odkázané na jeho výživu, jeho predchádzajúci spôsob života, majetkové pomery, nakoľko je poberateľom príspevku za výkon aktivačných prác a najmä možnosť jeho nápravy mu uložil alternatívny trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.
S poukazom na kombináciu vyššie uvedených skutočností, akými sú aktívne správanie obžalovaného (slobodné, vážne a zrozumiteľné vyhlásenie o zavinenom spáchaní skutku), osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života a na okolnosti prípadu, kedy sa jednalo o vybočenie z pravidiel slušného správania, nebránilo súdu v tom, aby na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, mohol považovať za dostačujúce ukladanie obžalovanému alternatívneho trestu povinnej práce v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu súd uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Súd mohol ukladať obžalovanému trest povinnej práce, nakoľko ho odsudzoval za nedbanlivostný prečin, za ktorý zákon
umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, taktiež obžalovaný súhlasil s uložením trestu povinnej práce. Obžalovaný je povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu, osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Uložený trest súd komplexne považoval za dostatočný vzhľadom na závažnosť trestného činu, ale aj s ohľadom na osobu a predchádzajúci život páchateľa s presvedčením, že takto uložený trest je pre jeho prevýchovu postačujúci. Trest za protiprávne konanie bol uložený obžalovanému v súlade so zákonnými ustanoveniami, zohľadňuje charakter a závažnosť trestnej činnosti, osobu obžalovaného a súd ho považuje za zákonný a okolnostiam prípadu aj primeraný.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.