Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/124/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna č. 48, proti žalovanému: P. X., nar. X.X.XXXX, bytom F., T. č. XXX/XX, o zaplatenie 1553,43 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 29,85 eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a zaplatenie istiny 60,06 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 317,28 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 21.07.2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná najneskôr do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Právny predchodca žalobcu žalobou podanou 3.8.2017 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1553,43 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. So žalovaným uzavrel dňa 6.7.2012 zmluvu o pôžičke na sumu 2.000,- eur, ktorú mal žalovaný splácať v 60 mesačných splátkach po 64,19 eur. Keďže zaplatil len sumu 1562,66 eur, uplatňuje zvyšnú časť nesplatenej pôžičky.

2/ Súd v priebehu konania rozhodol o zmene žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o Bratislava, a to uznesením sp. zn. 15Csú 124/2017 zo dňa 20.12. 2017.

3/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je invalidným dôchodcom, nemá možnosť splácania úveru, má viacerých veriteľov a na pokrytie jeho potrieb mu zostáva suma 170,00 eur. Na pojednávaní uviedol, že si nepamätá na okolnosti uzatvárania zmluvy, v dôsledku úrazu si niektoré veci nepamätá. Pôžičku splácal tak ako tvrdí žalobca v prehľade úhrad a splátok. Platí naďalej každý mesiac pôžičku 15,00 eur. Nepamätá si, či bolo dojednané poistenie. Jeho príjmom je len invalidný dôchodok 350,00 eur, iný príjem nemá. Žije s manželkou, ktorá je zamestnaná, nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Následne predložil doklady o zaplatení splátok za mesiace jún až november 2017, v novembri zaplatil 20,00 eur a aj v nasledujúcich mesiacoch by splácal túto sumu. Nespochybnil, že mu bola doručená predžalobná upomienka a vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.

4/Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutie pôžičky z 6.7.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou z 27.8.2014, doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti z 29.10.2014, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalovaného z 2.10.2018, žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, písomným vyjadrením žalobcu z 17.1.2018, na základe čoho zistil tento skutkový stav: 5/ Dňa 6.7.2012 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6123430, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku 2.000,- eur, s výškou mesačnej splátky 64,19 eur, ročnou úrokovou sadzbou 28,20%, RPMN 28,20%, sadzbou poistenia 2,9%, priemernou hodnotou RPMN 21,68%, termínom konečnej splatnosti 7/2017, celkovou sumou pôžičky 3618,04 eur, počet splátok 60, mesačnou výškou poistenia 1,81 eur, celkovými nákladmi spotrebiteľa 1742,80 eur. Súčasťou zmluvy so Všeobecné obchodné podmienky platné od 1.10. 2010.

6/ Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil splátkami od 19.10.2012 do 9.10.2017 celkom sumu 1622,66 eur, pričom išlo o rôzne nepravidelné splátky.

7/ Predžalobnou upomienkou z 27.8.2014 vyzýval veriteľ žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok 312,61 eur do 5.10.2014 s tým, že ak nedôjde k zaplateniu tejto splátky za 6/2014 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola doručená žalovanému 12.9.2014.

8/Listom z 29.10.2014 veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v celom rozsahu, pričom výška dlhu predstavuje 1848,05 eur a žiadal žalovanému o úhradu celej sumy.

9/ Žalovaný v priebehu konania vykonával splátky, naposledy za január 2018 v sume 20,03 eur. Nespomína si na uzavretie poistného, v tom čase bol čiastočne invalidný, poistenie mu skôr nebolo dané. Žiadal povoliť splátky po 30,00 eur mesačne, aktuálne je jeho príjmom len invalidný dôchodok a spláca aj iné pôžičky. Celkovo uhradil žalobcovi 1682,72 eur.

10/ Žalobca v písomnom podaní z 17.1.2018 poukázal na to, že uplatňuje nezaplatenú časť úveru, pričom zobral späť žalobu v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 29,85 eur. Ďalej potvrdil platby na strane žalovaného v mesiacoch november, december 2017 a v januári 2018 po 20,03 eur a preto aj v tejto časti zobral žalobu späť.

11/ Súd podľa § 144 ods. 2 akceptoval dispozíciu žalobcu so žalobou a konanie v časti o zaplatenie 29,85 eur a zaplatenie 60,06 eur s úrokmi z omeškania zastavil. 12/ Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. l/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

Podľa § 11 ods. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

ábr. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny nástupca žalobcu ako nástupca pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje

voči žalovanému po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok na zaplatenie 1463,52 eur, ktorá suma má predstavovať sumu poskytnutej a nevrátenej pôžičky. Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 6.7. 2012 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci výkonu podnikania, povolania, resp. zamestnania. Rovnako je nepochybné, že veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil predloženú zmluvu o pôžičke podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti a nakoniec i uplatneného nároku. V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa 1.742,80 eur, údaj o celkovej sumy pôžičky 3.818,04 eur, termín konečnej splatnosti pôžičky je uvedený ako 7/2017 a v časti údajov o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako vo výške 28,20%.

14/Podľa názoru súdu údaj o celkovej sumy pôžičke 3818,04 eur je nepochybne nesprávny údaj, pretože pôžička, resp. spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý bol v sume 2.000,- eur a nie v sume 3.818,04 eur. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru /§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona/ a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru ako maximálnej výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa mu poskytuje a tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ zakomponovanú vo VOP v časti 1.Definície a výkladové pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na čo viackrát upozornila a sankcionovala veriteľa Consumer Finance Holding a.s. aj Slovenská obchodná inšpekcia, napríklad aj v rozhodnutí SOI P /0436/07/11 zo dňa 15.3.2012 v časti hodnotenie VOP, definícia pojmu Celková suma pôžičky. Podľa SOI takáto definícia pojmov vytvára základ pre nekalú obchodnú praktiku, nakoľko z dôvodu rozporu s citovaným zákonným ustanovením sú tieto pojmy v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od účastníka konania ako veriteľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Podľa SOI takáto definícia pojmov Celková suma pôžičky, Splátka a Splátkový kalendár ako má veriteľ obsiahnuté vo VOP, vyvoláva totiž dojem, že spotrebiteľ je povinný splatiť účastníkovi na základe zmluvy o úvere len peňažnú sumu vo výške poskytnutej pôžičky bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, čo nezodpovedá skutočnosti. Obdobný právny názor je vyslovený aj v rozsudku NS SR 6Sžo 61/2014 zo dňa 26.8.2015.

15/ V zmluve absentuje aj správny údaj o RPMN, pretože pri základných parametroch úveru, a to sumy úveru 2.000,- eur a celkovej sume, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť /60 mesiacov x 64,19 eur/ 3.851,40 eur nemôže predstavovať RPMN hodnotu 32 %, a to preto, že úrok je stanovený taktiež v sume 32%. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zrejme nebol informovaný o tom, že má v zmluve uzatvárať zároveň aj poistenie, teda nevedel o aké poistenie má ísť, čo sa poisťuje a s ktorou poisťovňou sa uzatvára poistná zmluva. V zmluve sa síce nachádza predformulovaný text, podľa ktorého je možné uzavrieť zmluvu aj bez poistenia schopnosti splácať splátky a ďalej sú dané na výber dva typy poistenia, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V časti IV. Poistenie schopnosti splácať pôžičku má veriteľ naformulovaný text o tom, že podpisom zmluvy o pôžičke zároveň klient vyhlasuje súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky poskytovanej spoločnosťou. O takejto forme uzavretia poistenia nebol žalovaný informovaný, uvádzal, že pre drobné písmo si nebol ani schopný prečítať text v zmluve. Za takéhoto stavu je zrejmé, že veriteľ ponúka pôžičku nevyhnutne aj s poistením a dlžník má možnosť len výberu niektorého typu poistenia. Žalovaný nemal ani vôľu uzavrieť poistenie ako také, preto je v tomto smere zmluva o poistení uzavretá neplatne pre nedostatok jeho slobodnej vôle uzavrieť takýto doplnkový zmluvný vzťah /§ 37, § 39

Občianskeho zákonníka/. Okrem toho v zmluve predloženej žalobcom nie je ani označené či vôbec žalovaný nejaké poistenie prijíma. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie vo výške 1,81 eur, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu RPMN do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Vychádzajúc z výšky celkových nákladov 1.742,80 eur vyplýva, že suma celkového poistného dojednaného na dobu 60 mesiacov po 1,81 eur mesačne, t.j. 108,60 eur do týchto nákladov zahrnutá nebola. Ďalej súd konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a rovnako nie je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa nachádza údaj len o počte splátok 60, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o splatnosti každej splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v čl. 6.2., podľa ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20- teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V čl. 6.3. zase stanovuje, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V tejto súvislosti je významné, či žalovaný ako dlžník v momente uzatvárania zmluvy bol informovaný o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Nie je zrejmé, či žalovaný vôbec v čase uzavretia zmluvy mal vôbec k dispozícii VOP, avšak že text s drobným písmom by aj tak nebol schopný prečítať práve pre to, že to bolo uvedené nečitateľným spôsobom. Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v časti VII. Vyhlásenie klienta, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tieto prevzal a súhlasí s nimi, nemá k nimi žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaný sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámil a porozumel im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru oberá spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum kedy má zaplatiť prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, ďalej aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami a podobne. Nakoniec takouto praktikou sa neprípustne prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Uvedené konštatoval napríklad aj KS v Prešove v rozsudku 4S/48/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorým podporil záver a právny názor SOI Ústredného inšpektorátu SOI v Bratislave, podľa ktorého „aj keď je v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal“, na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára“. Súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje, pričom ešte dodáva, že ani odkaz na takéto samotné prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že spotrebiteľ bol informovaný v čase pred uzatvorením zmluvy .

16/ Vzhľadom k uvedenému súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov i z dôvodu absencie údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený určito a zrozumiteľne /§ 9 ods. 2 písm. k /. Pokiaľ v tejto súvislosti poukazuje aj v iných konaniach žalobca na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. Klára Bíroová, súd konštatuje, že z takejto poznámky žalobcu nie je zrejmé, na čo konkrétne chcel zástupca žalobcu poukázať. Súdu je známe uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, avšak s ohľadom na skutočnosti zistené v prejednávanej veci, je záver uvedeného rozhodnutia ESÚ neaplikovateľný. Z citovaného rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V predmetnej veci súd odôvodňuje svoj právny záver o tom, že údaj o splatnosti jednotlivých splátok a o presnom termíne konečnej splatnosti nie je uvedený správne práve s poukazom na to, že žalovaného nemôžu zaväzovať VOP, s ktorými nemohol byť oboznámený. V základných údajoch zmluvy na jej prednej strane sa takéto informácie nenachádzajú.

17/ Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úver bez úrokov a poplatkov a samozrejme bez poistenia, ktoré nepovažuje súd za platne uzavreté. Žalobca uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že predžalobnou upomienkou zo dňa 29.10.2017 zosplatnil celý úver v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Podľa názoru súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade

omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V čl. 12.Skončenie zmluvy a predpokladá len vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovaného, nie je upravené právo veriteľa využiť predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou a následne oznámením o zosplatnení k takému zosplatneniu nedošlo. Uvedené podporuje nakoniec i ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením možného zosplatnenia. Uvedené evidentne veriteľ nesplnil. Žalobcovi preto patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu rozhodovania súdu splatná jednotlivými mesačnými splátkami. Pre úplnosť súd ešte v tejto súvislosti uvádza, že predžalobnou upomienkou v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k inému spôsobu ukončenia zmluvy zo strany veriteľa, ako napr. výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, pretože z textu tejto upomienky uvedené vôbec nevyplýva, veriteľ nepoukazuje na takýto spôsob ukončenia zmluvy a jeho vôľu dať výpoveď alebo odstúpiť od zmluvy týmto úkonom nemožno vyvodiť pri použití akéhokoľvek výkladu

18/ V danej veci však došlo k uplynutiu pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti júl 2017, preto v čase rozhodovania súdu je celý úver už splatný. Keďže žalovanému bola poskytnutá suma 2.000,- eur, preukázateľne zaplatil sumu 1682,72 eur /viď prehľad splátok a úhrad, doklady žalovaného a písomné vyjadrenie žalobcu/, zostáva povinnosť na jeho strane zaplatiť žalobcovi sumu 317,28 eur /2.000,- eur - 1682,72 eur/. Súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto čiastky ako rozdielu medzi skutočne poskytnutou pôžičkou a splatenou sumou a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

19/ V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej sumy počnúc 21.7. 2017, teda od dátumu, kedy boli splatné všetky splátky. V dôsledku toho, že súd nepovažuje predčasné zosplatnenie za platné, nemohol sa dostať žalovaný do omeškania tak ako tvrdí žalobca a uplatňuje úrok z omeškania od 30.10. 2014. Žalovaný platil priebežne splátky, ktoré sa započítavali na istinu, preto nemohol byť žalovaný v omeškaní so sumami tak ako tvrdí žalobca.

20/ Súd v súlade s § 232 ods. 3,4 povolil žalovanému splátky 30,- eur mesačne, pretože prihliadol na pomery na jeho strane. Žalovaný je invalidný dôchodca, jeho dôchodok je jediným zdrojom príjmu, má zdravotné problémy a spláca aj iné pôžičky. Aj v priebehu konania splácal v splátkach podľa jeho schopností, preto súd prihliadol aj na tento jeho postoj. Za týchto podmienok nie je v reálnych možnostiach žalovaného zaplatiť priznanú sumu jednorázovo, preto súd povolil splátky, ktoré sú v jeho reálnych schopnostiach. Na druhej strane osoba žalobcu nebude povolením splátok nijako vážne ohrozená, pretože súd zároveň upravil aj stratu výhody splátok pri vynechaní jednej splátky.

21/ O nároku žalovaného na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol pomerne úspešný žalobca a aj žalovaný. Úspech žalovaného bol však vo väčšom rozsahu porovnajúc žalovanú sumu a sumu priznanú vo výroku rozhodnutia. Žalovaný však trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.