Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-23-2015.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Petra Troščáka a Heleny Schnirerovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. januára 2018 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú K. R., U.. XX.XX.XXXX H. R., F. R. G. U. XXXX/XX, D.,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1Pv 217/12/7707 zo dňa 06.03.2015 pre zločin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4, ods. 5 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b), f) Trestného zákona spáchaný vo viacčinnom súbehu so zločinom marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak, že
- v presne nezistenej dobe, od mesiaca december 2006 do 24.03.2009 v Prešove, ako konateľka spoločnosti D..A..O.- A. D.O., E.. A.. O.., R. Č. XX, D., B.: XX XXX XXX terajšie obchodné meno L., E.. A.. O.., M. Č. XX, R. R. a dlžník v predĺžení, v rozpore s ustanoveniami §§ 7, 11 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu alebo reštrukturalizácie spoločnosti L., a to napriek tomu, že bola povinná takýto návrh podať do 30 dní odkedy sa o predĺžení spoločnosti L. dozvedela, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti o predĺžení mohla dozvedieť, pretože predmetná spoločnosť L., mala a doposiaľ má zo svojej podnikateľskej činnosti voči spoločnosti G. E., E.. A.. O.., D. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX po 30 dňoch splatnosti nesplatený peňažný záväzok v sume 3.708,81 EUR, voči E. D., D. D., G. X, XXX XX D. po 30 dňoch splatnosti nesplatený peňažný záväzok v sume 15.293,52 EUR, voči N. Ú. R. R., U. Z. XX, XXX XX R. R. po 30 dňoch splatnosti nesplatený peňažný záväzok v sume 40.499,54 EUR, z toho 37.053,78 EUR, DPH, 66,38 EUR daň z príjmu zo závislej činnosti a 3.379,38 EUR daň z príjmu právnickej osoby, voči H. Q. D., K.. E.., L. D. D., B.: XX XXX XXX po 30 dňoch splatnosti nesplatený peňažný záväzok v sume 3.590,15 EUR, voči N. Q. D.O., K.. E.., Y. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX po 30 dňoch splatnosti nesplatený peňažný záväzok v sume 1.312,38 EUR, kde aj napriek vedomosti o týchto nesplatených záväzkoch ku škode veriteľov spoločnosti L., dňa 30.10.2007 previedla všetok majetok a všetky majetkové práva spoločnosti, a to na spriaznenú spoločnosť K., nákladné vozidlo značky G.-R. F. G. XXX V., VIN: X., EČ: D. v hodnote 1.400.000,- Sk, dňa 04.01.2008 na spriaznenú spoločnosť A.-K. E., nákladné vozidlo značky H. F. M. XX XD K. M., H.: X., Y.: D., dňa 31. 05. 2007 previedla na spriaznenú spoločnosť K., E.. A.. O.., M. XXX, XXX XX Q., ktorej konateľkou bola v rozhodnej dobe, nákladné vozidlo značky H. F. V. H., H. X., Y.: D., v hodnote 484.202,- Sk, ako predmet leasingu splácaný spoločnosťou L. od 12. 04. 2006, dňa 21. 11. 2007 previedla na spriaznenú spoločnosť Y.- K. E., E.. A.. O.., Š. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, ktorej konateľkou bola v rozhodnej dobe, nákladné vozidlo značky DAF typ FA LF45.220 E12, H.: S., Y.: D., o hodnote 1.545,810,- Sk ako predmet leasingu splácaný spoločnosťou L. od 09. 08. 2005, dňa 30. 10. 2007 previedla za sumu 1.500,- Sk na spriaznenú spoločnosť A.-K. E., nákladné vozidlo značky MERCEDES-BENZ typ Sprinter 316CDI 903,
VIN: X., EČ: D. ako predmet leasingu splatený spoločnosťou L. splácaný spoločnosťou od 11. 07. 2006 a splatený v sume 26.178,90 EUR, v dňoch 18. 12. 2007 previedla postúpením leasingu na spriaznenú spoločnosť A.-K. E. leasingovo splácané stavebné mechanizmy, to univerzálny stavebný stroj GREJDR výrobného čísla 40805 v hodnote 2.119,765,- Sk splácaný spoločnosťou L. od 11. 07. 2006, dvojrotorovú hladičku betónu výrobného čísla 20786 v hodnote 470.050,- Sk splácanú spoločnosťou L. od 18. 05. 2006, dvoj rotorovú hladičku OL 120 Orava výrobného čísla 1027088 v hodnote 368.900,- Sk splácanú spoločnosťou L. od 18. 05. 2006 a ďalšie stavebné náradie v nezistenej hodnote, a následne dňa 24. 03. 2009, za účelom zbavenia sa predĺženej spoločnosti L., ako jediná spoločníčka previedla 100 % obchodného podielu spoločnosti L. na tretiu osobu, G. D., nar. XX. XX. XXXX, F. R. F. XX, R., ktorý v tejto spoločnosti nikdy žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával, ale túto dňa XX. XX. XXXX H. R. previedol pod vymyslenou zámienkou podpisu dokumentov o sprostredkovaní práce na Q. L., nar. XX. XX. XXXX, F. R. L. Č.. XXXXX/X, G. XXXX, G., kde dňa 17. 07. 2009 sa stala spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti D. A., E.. A.. O.., M. X, D., B.: XX XXX XXX s obdobným predmetom podnikania,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného spoločnosť E., E.. A.. O.., Q. X, R. XXX XX, B.Č.: XX XXX XXX, E. D., Z.. XX. K. X, XX, XXX XX R., N. Ú., U. XX, XXX XX R. R., E. L., K.. E.., V. XX, XXX XX R., B.: XXX XXX XX, s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal 6.3.2015 obžalobu na K. R. pre zločin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4, ods. 5 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b), f) Trestného zákona spáchaný vo viacčinnom súbehu so zločinom marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinná vo vzťahu ku skutku, ktorý jej bol kladený v obžalobe prokurátorky za vinu.
Na základe uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, čítaním svedeckých výpovedí zástupcov poškodených B.. F. H., B.. C. D., K. Š., C.. E. G., C.. L. O., G.. D. L., H. E. G. R.Ů., G. D., Q. B.. G. H. ako aj čítaním ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaná K. R. uviedla, že konateľkou spoločnosti D..A..O.. - A. D., E..A..O.. bola od roku 2006, pričom predtým pôsobila na trhu 12 rokov ako fyzická osoba, avšak práve z dôvodu, že brala na seba viacero leasingov/záväzkov, tak založila predmetnú spoločnosť. Táto spoločnosť mala viacero leasingov na stroje, ktoré používala pri svojej práci a zamestnávala zamestnancov. V roku 2007 založila spoločnosť A.-K. E. spol. s r. o. a v roku 2006 spoločnosť K. E.. E. A..O.. Spoločnosť A.-K. E. spol. s r.o. bola založená z dôvodu, že sa vyskytla možnosť práce vo Fínsku, a chcela mať spoločnosť bez histórie na Slovensku, ktorá svoju obchodnú činnosť bude vyvíjať len v zahraničí. Na získanie práce vo Fínsku potrebovala preukázať, že má splnené podmienky mimo iné i že má k dispozícii potrebné stroje, avšak na túto spoločnosť by nedostala leasingy na potrebné stroje a tak ich zobrala na spoločnosť D..A..O.. A. D., s.r.o. V istom okamihu došlo k tomu, že potrebovala preukázať splnenie podmienok pre získanie práce vo Fínsku a tak previedla leasingy zo spoločnosti D..A..O.. A. D., s.r.o. na spoločnosť A.-K. E. E.. E. A..O.., v čase prevodu leasingov, neboli na žiadnom vedené žiadne nedoplatky. Motorové vozidlo Mercedes ML previedla po ukončenom 3-ročnom leasingu na spoločnosť K. E.. E. A..O.. za 370.000,- Sk (uvedené vozidlo kupovala ešte na leasing na meno K. R. D..A..O.. A. ako živnostníčka a po 2 rokoch ho previedla na spoločnosť D..A..O.. A. D., s.r.o., kde došlo k splateniu leasingu - teda obžalovaná namietla sumu uvádzanú v obžalobe, a to 1,4 mil. Sk). Motorové vozidlo Volkswagen LT bol predaný za 80.000,- Sk, keďže išlo o 10 ročné auto a cena bola riadne zaplatená. V marci 2009 previedla spoločnosť na svojho spolupracovníka G. D., ktorý u obžalovanej i pracoval, pričom k prevodu došlo v čase, kedy obžalovaná mala zdravotné problémy a zameriavala sa na prácu vo Fínsku prostredníctvom druhej spoločnosti. Aj po prevode spoločnosti sa snažila hradiť záväzky
prevedenej spoločnosti, pretože bola predvedená na políciu, avšak zároveň uviedla, že spoločnosť mala taktiež pohľadávky, ktoré neboli zaplatené. Ako hlavný problém v spoločnosti D..A..O.. A. D., s.r.o. uviedla, že spoločnosť mala v roku 2008 veľkú zákazku v Bratislave v hodnote 7,50 - 8 mil. Sk, avšak po jej realizácii dostali zaplatené len 3,5 mil. Sk a aj keď podali návrh na súd, tento stiahli pre vysoké súdne poplatky, išlo o zákazku vo vzťahu k spoločnosti D. A., kde sa robila výrobná hala. Pričom dodávateľom vstupných materiálov pre ich prácu na predmetnom projekte boli spoločnosti G. E., E..A..O.. K. E., E..A..O.., ktoré boli personálne prepojené osobou B.. H..
Návrh na vyhlásenie konkurzu v danej spoločnosti nedávala, keďže spoločnosť mala rozpracovaných viacero zákaziek a postupne sa splácali veci a snažila sa, aby firma prežila, mala 20 zamestnancov živnostníkov, a to že im nebolo zaplatených 4,5 mil. ich dostalo do problémov, avšak stále dúfali, že novými zákazkami to dokážu.
Uvedené zo svojej perspektívy potvrdil i manžel obžalovanej G. R. s tým rozdielom, že uvádzal, že neuhradená pohľadávka od objednávateľa služieb na priemyselnom parku v Lozorne bola vo výške 12 mil. Sk a nie cca 4 - 4,5 mil. Sk ako uvádzala obžalovaná.
Rovnako G. D., ktorý vypovedal o okolnostiach prevodu obchodného podielu, rovnako potvrdil, že s R. boli v minulosti obchodní partneri. Spoločnosť kupoval v očakávaní zákazky, ku ktorej sa mal dostať, ale nakoniec to nevyšlo a spoločnosť ďalej predal.
Zo znaleckých posudkov č. X-E. a č.XX/XXXX vypracovaných B.. G. H., znalcom z odboru strojárstvo a z odboru doprava cestná vyplynulo najmä, že automobil Mercedes Benz G. XXX V. mal k 30.10.2007 hodnotu 12.000,- EUR a automobil Volkswagen LT 46 Kombi Special 2,8 TDI LR k dátumu 4.1.2008 hodnotu 5.177,69 EUR.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.2.2017 vyplýva, že za obdobie 12/2006 do 7.7.2008 vedú nedoplatok voči spoločnosti P.A..O.. A. D., s.r.o. sumu vo výške 15.293 52 €.
Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica z 15.2.2017 vyplýva, že voči spoločnosti D..A..O.. A. D., s.r.o. neevidujú v súčasnosti žiadne nedoplatky.
Zo správy E. L., K..E.. z 22.3.2017 vyplýva, že z pohľadávok postúpených H. Q. D., K..E.. K. N., a.s. naďalej si uplatňuje sumu vo výške 5999,69 €. Z prečítanej svedeckej výpovede B.. F. H. (konateľa spoločnosti E., s.r.o.) zo dňa 30.4.2012 vyplynulo, že na túto spoločnosť boli postúpené pohľadávky spoločnosti G. E., E..A..O.., ktorá dodávala spoločnosti D..A..O.. A. - D., E..A..O.. stavebný materiál v celkovej výške 6.456,03, pričom tento podal trestné oznámenie na obžalovanú, lebo táto mala predať obchodný podiel na nezastihnuteľného človeka, aby sa tak vyhla plateniu záväzkov z tejto spoločnosti.
Z prečítanej zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 30.10.2007 a dodatkov č. 1 k leasingovým zmluvám vo vzťahu k nákladnému vozidlu značky VOLKSWAGEN typ CADDY VW, nákladnému vozidlu značky DAF typ FA LF45.220 E12, nákladnému vozidlu značky MERCEDES-BENZ typ Sprinter 316CDI 903, univerzálnemu stavebnému stroju GREJDR výrobného čísla 40805, dvojrotorovej hladičke betónu, dvojrotorovej hladičke OL 120 Orava výrobného čísla XXXXXXX bolo zistené, že tieto automobily a stroje v čase prevodu práv a povinností neboli vo vlastníctve spoločnosti D..A..O.. A. D., E..A..O.., a teda nemohlo ich prevodom dôjsť k poníženiu majetku prevádzajúcej spoločnosti a v konečnom dôsledku k poškodeniu veriteľa.
K jediným prevodom, ktoré boli v konaní preukázané došlo prevodom nákladného vozidla značky Mercedes-Benz typ G. XXX V. dňa 4.1.2008 na spoločnosť A.-K. E., E.. E. A..O.., avšak nie vozidla v hodnote 1,4 mil. Sk ako uvádza obžaloba, ale vozidla vo všeobecnej hodnote 12.000 € (viď vyššie uvedený znalecký posudok), avšak za sumu 370.000,- Sk, ktorá bola podľa tvrdenia obžalovanej zaplatená, pričom žalobca nepreukázal opak, a prevodom nákladného vozidla značky Volkswagen typ M. XX XD K. M. dňa 31.5.2007 na spoločnosť K., E..A..O.. v hodnote 5.177,69 € za sumu 80.000,- Sk, avšak aj keď ide o sumu v hodnote polovice všeobecnej hodnoty stroja, nebolo preukázané v konaní, že by trhová hodnota bola vyššia najmä berúc do úvahy, že skutočne išlo o
10 ročné vozidlo, a táto skutočnosť sama o sebe nepreukazovala úmysel obžalovanej poškodiť veriteľov, najmä ak obchodný podiel predala až v marci 2009.
Súd v konaní vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie v rámci dôkaznej situácie ako bola zabezpečená žalobcom v prípravnom konaní a vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k nasledovným záverom:
Na naplnenie skutkovej podstaty zločinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4, ods. 5 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b), f) Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že ľsťou a po dlhší čas inak odstránil čo aj len časť svojho majetku a spôsobil tak značnú škodu.
Uvedené však v konaní nebolo preukázané ani v rozsahu nevyhnutnom pre preukázanie naplnenia skutkovej podstaty predmetného trestného činu na prvom odseku. Na preukázanie spáchania trestného činu poškodzovanie veriteľa v žalovanom prípade sa vyžaduje, aby bolo v rozsahu určitom a nezameniteľnom s inými skutkami preukázané, že sa nejaká časť majetku predala inému s tým, že za majetok nebolo zaplatené, a to s vedomím u prevádzajúceho vopred, že kupujúci kúpnu cenu nezaplatí (to preukázané vo vzťahu k vyššie dvom uvedeným vozidlám nebolo), alebo že odstráni časť majetku s úmyslom poškodiť veriteľa (uvedené taktiež v konaní nebolo ničím preukázané). Len navyše súd dodáva, že aj keď motorové vozidlo Volkswagen typ M. XX XD K. M. bolo dňa 31.5.2007 predané za 80.000,- Sk napriek zostatkovej hodnote vyše 5.000,- € nemožno uvedený „obchod“ sám o sebe označiť ako úmysel zmenšiť majetok, a to s prihliadnutím na v konaní preukázanú ergo nepreukázanú ekonomickú situáciu dlžníka (spoločnosť mala nielen záväzky, ale aj pohľadávku voči spoločnosti D. A., E..A..O..).
Pokiaľ ide o prevody práv k leasingovým zmluvám ako ich uvádzal v skutku žalobca tam v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akomkoľvek zmenšení majetku dlžníka, keďže predmet leasingu nie je vo vlastníctve príjemcu leasingu, ale poskytovateľa leasingu, a to až do zaplatenia celého leasingu, kedy dochádza k prevodu vlastníckych práv k predmetu leasingu na príjemcu leasingu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, čo je a nie je súčasťou majetku páchateľa trestného činu poškodzovanie veriteľa súd uvádza, že podľa logiky koncipovania predmetnej skutkovej podstaty za majetok možno považovať len také majetkové veci a práva, ktoré by mohli byť použité na úhradu záväzkov, ak by boli hradené z prostriedkov, ktoré by boli k dispozícii pre vyrovnanie, ak by bol vyhlásený konkurz na majetok páchateľa a v tomto prípade akékoľvek by boli oprávnené očakávania, že ak by v budúcnosti boli hradené riadne leasingové splátky, tak by sa predmet leasingu stal majetkom spoločnosti, sú takéto predpoklady len domnienkami (jednoducho povedané, ak by bol vyhlásený konkurz v čase postúpenia práv z leasingových zmlúv tak, by predmet leasingu nebol súčasťou konkurznej podstaty dlžníka).
Na základe uvedených skutkových a právnych úvah mal súd za to, že ani nebolo preukázané, že by obžalovaná previedla motorové vozidlo v hodnote 1,4 mil. Sk (keďže išlo o motorové vozidlo v hodnote 12.000,- €) na inú spoločnosť, rovnako, aby nejakým preukázaným spôsobom odstránila majetok v úmysle poškodiť veriteľa. Samotný prevod obchodného podielu nemožno považovať za zmenšovanie majetku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorej obchodný podiel sa prevádza, keďže to nemá vplyv na samotný majetok spoločnosti (de facto motív osoby podávajúcej trestné oznámenie - že previedla obžalovaná obchodný podiel na inú osobu - dokonca nebolo preukázané, že by osoba nadobúdajúca obchodný podiel bola osobou, ktorá by mala byť tzv. bielym koňom, keďže v minulosti mala byť v obchodnom kontakte s obžalovanou a jej manželom a opäť súd dodáva, že žalobcom nebol preukázaný opak).
Navyše súd dodáva, že na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu poškodzovanie veriteľa sa vyžaduje, aby v skutku boli jasne a presne vymedzení veritelia s ich splatnými pohľadávkami ku dňu kedy malo dôjsť k okolnostiam uvedeným v ods. 1 § 239 Trestného zákona, pretože ochrana poskytovaná Trestným zákonom sa poskytuje len splatným pohľadávkam. To v obžalobe nebolo nijakým spôsobom uvedené.
Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty zločinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na naplnenie predmetného zločinu vyžaduje, aby páchateľ maril konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o
oddĺžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje takéto konanie a mal by týmto konaním spôsobiť značnú škodu.
K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že z takéhoto znenia Trestného zákona nemožno vyvodiť vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k nesplneniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čomu nepriamo svedčí aj tá skutočnosť, že uvedená časť objektívnej stránky trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spočívajúca v nepodaní včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu bola doplnená až novelou Trestného zákona č. 364/2017 účinnou od 8.11.2017.
Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ani len teoreticky nemožno vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej vo vzťahu k nesplneniu jej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzného konania, ak takúto povinnosť zákonodarca vymedzil až predmetnou novelou, nehovoriac o tom, že z obžaloby ani nevyplýva, kedy malo dôjsť k okamihu, kedy takýto návrh bola obžalovaná povinná podať, najmä vo vzťahu k skutočnosti, že podstatou obrany obžalovanej bola druhotná platobná neschopnosť po tom, čo jej dlžník nezaplatil záväzok, s uvedeným sa žalobca po celé trestné konanie nijakým spôsobom nevysporiadal (teda či mohla mať obžalovaná oprávnené očakávania, že situácia v podnikaní sa zvráti, keďže na naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu sa vyžaduje úmysel, resp. na druhom odseku nedbanlivosť, či už vedomá, alebo nevedomá).
Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a najmä zásadu, že v prípade, ak súd oslobodzuje páchateľa má ho oslobodzovať podľa ustanovenia § 285 Trestného poriadku, ktorý je pre páchateľa priaznivejší súd oslobodil obžalovanú spod obžaloby, pretože nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal (§ 285 písm. a) Trestného zákona), a nie pretože skutok nie je trestným činom (§ 285 písm. b) Trestného zákona).
Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokových častiach tohto rozhodnutia.
Keďže súd oslobodzoval obžalovanú spod obžaloby zároveň poškodených, ktorí si uplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody a to spoločnosť E., E.. A.. O.., E. D., N. Ú., E. L., K.. E.. odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.