Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32P-6-2018.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Subarea
32P/6/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, dieťa rodičov, matky: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XXXX/X, XXX XX N., toho času bytom U. XXX, a otca W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XXXX/X, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté deti, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e s a neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté deti: K. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, dočasne zverujú do starostlivosti matky - J. P., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
II. Otec W. P., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej dcéry K. P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 84,- eur mesačne a na výživu O. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 77,- eur mesačne, a to vždy do 20. dňa mesiaci, na ktoré sa výživné poskytuje k rukám matky maloletých detí, a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
III. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, v tomto konaní za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletých detí: K. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX.
V. Poučuje matku a otca, že sú oprávnení podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2018 navrhla matka, aby súd zveril maloleté deti K. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu do jej starostlivosti, a otca zaviazal prispievať mesačným výživným vo výške 100,- eur na každú z maloletých dcér. Matka návrh odôvodnila tým, že s manželom zavreli manželstvo dňa 19.06.2004 v Piešťanoch. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti, maloletá K. a maloletá O. Podľa názoru matky začali problémy v manželstve postupne, vystupňovali sa však niekedy v roku 2014. Spolužitie s otcom detí bolo ťažké, neustále navrhovateľku kontroloval, zakazoval mi čokoľvek, deti sa báli ísť aj von aby potom po mne, ako ich matke, nekričal, chcel rodinu izolovať. Navrhovateľka sa domnieva, že za to môže žiarlivá povaha otca detí. Svedkom týchto scén v domácnosti boli aj deti. Navrhovateľka nikdy nikomu nič nepovedala, čo sa deje, bála sa a hanbila. Otec podal v júli 2015 návrh na rozvod manželstva, avšak tento návrh vzal ešte pred začatím konania späť a konanie bolo zastavené. Chceli sa ešte raz pokúsiť o zmierenie a obnovenie spolužitia hlavne kvôli deťom. Navrhovateľka si však nevedela predstaviť ako bude sama s deťmi fungovať hlavne po finančnej stránke. Spolužitie sa však obnoviť nepodarilo, v domácnosti boli neustále hádky, alebo na druhej strane "tichá domácnosť". Nakoniec navrhovateľka odišla dňa 04.10.2017 bývať aj so svojimi deťmi k rodičom do Žlkoviec. Rodičia navrhovateľke teraz finančne veľmi pomáhajú - živia ju a deti,
nakoľko navrhovateľka pracuje v predajni KIK v Piešťanoch ako predavačka na polovičný úväzok a jej príjem predstavuje 325,- Eur mesačne v hrubom. Vzťah s manželom utrpel ešte aj faktom, že si niekedy v roku 2015 zriadila vlastný účet a tým sme prestali spolu hospodáriť, čo otcovi detí veľmi vadilo. Otec detí má aktuálne vážne zdravotné problémy, pričom navrhovateľa podporuje deti aby mu boli oporou, je to ich otec, ale on chce len všetky tri, aby sa vrátili domov, sám deti kontaktuje veľmi málo. V súčasnosti otec detí na výživu detí neprispieva žiadnou čiastkou, hradil im stravné v škole, avšak aj toto prestal. Navrhovateľka prosila otca detí, aby prispieval na deti, ale odmietol so slovami že on nebude podporovať takýto vzťah. Podľa navrhovateľky otec detí nepochopil že peniaze nechce navrhovateľka na vzťah ale pre deti, na ich potreby. Rodinné prídavky dostáva otec detí na jeho účet ku ktorému navrhovateľka nemá prístup, čiže by chcela aj to zmeniť aby prídavky chodili na jej účet, no bez jeho súhlasu sa mi to nedarí. Dcéra K. je žiačkou 6. ročníka ZŠ na Holubyho ulici v N., O. je žiačkou 4. ročníka tej istej školy. V. mal. deti sú zdravé, nenavštevujú žiadne záujmové platené krúžky. Príjem navrhovateľky postačuje na pohonné hmoty na každodennú cestu do Piešťan do školy a práce a niektoré malé výdavky.
2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi: rodnými listami detí.
3. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“).
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 365 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví (ods. 2). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (ods. 3). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia netreba ustanovovať maloletému procesného opatrovníka (ods. 4). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa doručuje účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne (ods. 5).
7. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. (2)
11. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Podľa § 369 CMP, zabezpečiť dôkaz podľa tohto zákona možno aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 62ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
18. Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
19. Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
20. Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletých vyplýva aj z ustanovení zákona o rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako tiež duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie jeho vývinu a pod.
21. Vzhľadom k tomu, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje vykonať vo veci dokazovanie, ako je tomu v rámci konania vo veci samej, súd vychádza iba zo skutočností, ktoré považuje za osvedčené, pričom však môže zabezpečiť nevyhnutné dôkazy. Súd vykonal lustráciu príjmov v Sociálnej poisťovni, pričom zistil, že matka pracuje s priemerným príjmom za posledný tri mesiace 367,78 eur. Otec mal príjem za mesiac október 571,72 eur a november vo výške 628,20 eur, pričom v súčasnosti je práceneschopný a poberá nemocenské dávky. Otcov príjem za rok 2016 (10719.55 eur v hrubom) po započítaní príjmu z dohôd o pracovnej činnosti (vo výške 3.382,50 eur) bol vo výške 14.102,- eur v hrubom, čo je základ pre výpočet nemocenskej dávky, ktorá otcovi vychádza na sumu 21,25 eur denne (približne). Otcov mesačný príjem z dávok je teda v súčasnosti v sume od 595,- eur (február 2018), prípadne 637,50 eur (november 2017 + prémie v zamestnaní) až po 658,75 eur. Súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorú sú povinní rodičia plniť, až do kým sa deti nie sú schopné sa samé živiť. Súd ďalej konštatuje, že otca nezbavuje skutočnosť, že matka opustila spoločnú domácnosť s deťmi, povinnosti platiť výživné, rovnako ako to, že v súčasnosti je práceneschopný. Vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej a je ju povinný plniť, pričom ak ju nebude dobrovoľne plniť, vystavuje sa riziku trestného stíhania za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Súd otcovi pripomína, že jeho názor na otázku plnenia vyživovacej povinnosti, kde otec si myslí, že nemusí plniť výživné, keď s ním manželka a deti nežijú nie je súladný so zákonom a vyživovaciu povinnosť si plniť musí. Súd vychádzajúc zo skutočností tvrdených a preukazovaných matkou má za to, že je na mieste upraviť pomery rodičov k maloletým deťom na základe neodkladného opatrenia, nakoľko je tu stav, kedy nie sú zabezpečené základné potreby maloletých detí. Súd konštatuje, že z úradnej činnosti sú mu známe bežné výdavky tak na stravu v škole, ako aj bežné výdavky na školu,
ako aj na stravu, ošatenie maloletých detí, ktoré súd predbežne stanovil na sumu 120 eur na staršiu dcéru a na s mu 110,- eur na mladšiu dcéru (strava škola 25,- eur, strava doma 50,- eur, oblečenie 20,- eur, iné výdavky škola 12,5 eur, drogéria/kozmetika iné výdavky 12,5 eur). Výdavky na mladšiu dcéru súd znížil o 10,- eur vzhľadom na vek, a skutočnosť, že oblečenie využíva po staršej sestre. Z takto zistených výdavkov súd stanovil sumu výživného podľa príjmu rodičov matka, kde matka má príjem vo výške približne 310,- eur (bez daňového bonusu a prídavkov na deti) a otcov 637,50 z dávok nemocenskej (predtým mal otec vyšší príjem 1086,- eur za september - príjem z práce a dohody o vykonaní práce). Súd vychádzal z aktuálneho stavu, ktorý však znamená príjem otca 646,35 (pri tridsať a pol dňovom mesiaci 365*21,25/12=646,35 eur). Príjem rodičov spolu 956,35 eur z toho podiel matky 32,41 % (ako 310,- eur z 956,35 eur) a zvyšný podiel pripadá na otca, tj. 67,59 %. Vzhľadom na to, že matka zabezpečuje starostlivosť o deti bez súčinnosti otca, ktorý nejaví záujem súd jeho podiel zvýšil na 70%. Súd určil otcovu vyživovaciu povinnosť na 70% zo sumy 120,- eur na staršiu dcéru, tj. v sume 84,- eur a 70% zo sumy na mladšiu dcéru 110,- eur, t.j. v sume 77,- eur. Uvedené výživné súd určil predbežne podľa zistených a dostupných údajov v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou do 25% zo sumy príjmu povinného rodiča. Súd zohľadnil aktuálny zdravotný stav otca (jeho práceneschopnosť), ako aj potreby maloletých detí. Súd súčasne pripomína obom rodičom, že sú povinný si počínať tak, aby si vyživovaciu povinnosť riadne plnili, pričom matka by sa mala zamestnať na riadny pracovný úväzok tak, aby zabezpečila potreby maloletých detí, nakoľko je z vyživovacej povinnosti povinná tak ako otec. Súčasne súd má za to, že tvrdenie matky o spotrebovaní príjmu na pohonné hmoty je účelové, a ak by aj bolo pravdivé, tak súd na uvedený výdavok by neprihliadol, nakoľko nie je ho nevyhnutné vynaložiť. Súd poznamenáva, že denná vzdialenosť Žlkovce -Piešťany (tam a späť) je 42 km, čo pri priemernej spotrebe 6 litrov/100km a cene paliva 1,35 eur/lit predstavuje denne sumu 3,4 eur x 21 dní = max. 71,44 eur, čo sú však primárne náklady matky na cestu do zamestnania. Súd zveril maloleté deti matke, z dôvodu osvedčenia naliehavého záujmu, mimo iné aby mohla zabezpečiť zmenu vyplácania rodinných prídavkov, ktoré poberá otec bez ohľadu na to, že o deti sa nestará. Súd otcovi pripomína, že ide o prídavky na deti, ktoré slúžia na zabezpečovanie ich potrieb. Vzhľadom na uvedené súd, preto rozhodol tak, že matke zveril maloleté deti, určil otcovi povinnosť platiť výživné v primeranej výške tak, aby boli zabezpečené základné potreby detí, a vo zvyšku návrh matky zamietol (v časti prevyšujúcej časti výživného).
22. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
23. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
24. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
25. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
26. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)
27. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
28. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
29. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletým deťom procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať ich záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa trvalého bydliska a aj obvyklého pobytu maloletej, a to miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec.
Poučenie:
Proti výroku I, II a III tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Proti výroku IV a V nie je odvolanie prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. Ak povinný (otec) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).