Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/31/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N. X., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom U., E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o nariadenie neodkladného opatrenia vylúčením z užívania bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.10.2017 č.k. 25C/56/2017-16 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vylúčil žalovaného D. X., nar. XX.X.XXXX z užívania 3-izbového bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 1. poschodí na adrese Š., E. Č.. XX, súp. č. XXX, kat. úz. Š., parc. č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX až do doby právoplatného skončenia súdneho konania o vylúčenie žalovaného z bytu.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej, v ktorom sa domáha vylúčenia žalovaného z užívania rovnakého bytu až do doby vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa tento návrh odôvodnila tvrdením, že žalovaný je pod vplyvom alkoholických nápojov agresívny, vulgárne jej nadáva, psychicky ju týra. V stave opitosti útočí aj na ich spoločného syna. Poukázala na to, že tento je podmienečne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona na základe toho, že v mesiaci júl 2017 pristúpil k žalobkyni so zapaľovačom v ruke a slovami sa jej vyhrážal, že všetko zapáli a opakovane jej zdôrazňoval, že sa rozvodu nedožije, že skončí v šatách, ktoré má na sebe, že ublíži aj deťom, podpáli a porozbíja dom a takto svojim konaním vzbudil u nej dôvodnú obavu o život a zdravie. Uviedla, že ďalšie spolužitie so žalovaným sa stalo pre ňu nepredstaviteľným a má vážne obavy o svoje zdravie a život.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie Košice-Juh ČVS: ORP-2133/JU-KE-2017 zo dňa 28.7.2017 zistil, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, keďže žalovaný ako obvinený dňa 28.7.2017 pristúpil k žalobkyni ako svojej manželke so zapaľovačom v ruke, vyhrážal sa jej, že všetko podpáli, že sa nedožije rozvodu, že skončí v šatách, ktoré má na sebe, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom tohto skutku sa dopustil na chránenej osobe. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že strany sporu sú doposiaľ manželmi a sporný byt je v ich bezpodielovom vlastníctve. Z výpisu z registru trestov konštatoval, že žalovaný má dva záznamy v registri trestov pre trestný čin podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, na základe rozsudku zo dňa 3.4.2001 sp.zn. 2T 128/2001 a taktiež na základe trestného rozkazu zo dňa 30.9.2010 sp.zn. 3T 101/2010 pre

trestný čin podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. Na základe toho s poukazom na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 324 ods. 1 až 3 CSP, § 325 ods. 1 a 2 písm. e/ konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv strán sporu, pričom nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, t.j. aby ohrozený účastník mohol spor začať, alebo v už začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez obavy o realizovanie jeho výsledku. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tu musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okolnosti opodstatňujúce obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) mohol byť zmarený. Pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu listín predložených žalobkyňou vyvodil, že žalovaný sa opakovane dopúšťa násilného konania voči žalobkyni a to často aj pod vplyvom alkoholu, a svoje konanie neovláda. Bola tak preukázaná dôvodná obava o ohrozenie života a zdravia žalobkyne, a nakoľko žalovaný nie je spôsobilý ovládať svoje konanie pod vplyvom alkoholu, je v záujme tak žalobkyne, ako aj jej najbližšieho okolia, najmä ich syna, aby sa predišlo v pokračujúcom fyzickom a psychickom násilí vo vzťahu k žalobkyni.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, keďže dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu, keďže žalobkyňa preukázala a osvedčila skutočnosť, že v predmetnej veci existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyni hrozí zo strany žalovaného nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na živote a na zdraví, a teda, že tu sú okolnosti, ktoré odôvodňujú jej obavu o svoj život a zdravie. Naviac súd mal za to, že samotné násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu (aj keď v tomto prípade vykazuje), postačí ak sa jedná o priestupok proti občianskemu spolužitiu.

6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedol, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe dôvodov rozhodnutia. Má za to, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k nemu je neopodstatnené, keďže žalobkyni pri spoločnom užívaní bytu nehrozí z jeho strany vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Poukázal na to, že za svoj exces spôsobený okrem iného požitím alkoholických nápojov bol potrestaný príslušným trestným súdom v samostatnom trestnom konaní. Má za to, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní je aj skúmať ďalší predpoklad, ktorým je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd vychádzal najmä z potreby nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že dňa 28.7.2017 sa mal dopustiť nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, pričom súd o návrhu rozhodol až uznesením zo dňa 2.10.2017. Má za to, že v čase medzi spáchaním trestného činu a vydaním uznesenia nebolo preukázané, aby nejakým spôsobom vzbudzoval obavu u žalobkyne. Od uvedeného incidentu, ktorý bol ovplyvnený množstvom okolností, ktoré súd neskúmal sa za obdobie vyše dvoch mesiacov správal k žalobkyni bez náznaku násilia, ktoré je pri nariadení neodkladného opatrenia podmienkou. Má za to, že nebol preto osvedčený návrh nevyhnutnej a bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi sporovými stranami. V návrhu je poukazované iba na jedno jeho konanie, pričom žalobkyňou nebolo preukázané, aby malo ísť o ďalšie čiastkové konanie, čo táto ani netvrdila, aby ju mal žalovaný niekedy v minulosti fyzicky napádať. Keďže v súčasnosti už nie sú v manželskom zväzku, minimalizovali sa aj ich spoločné témy, ktoré počas manželstva museli riešiť a on nemá potrebu so žalobkyňou preberať každodenné udalosti, ktoré ich počas manželstva spájali alebo rozdeľovali z dôvodu rozdielnych pohľadov - názorov. Nepovažuje sa domáceho násilníka a preto nevidí dôvod obmedzovať jeho vlastnícke právo k spoločnému bytu. Zásah vykonaný rozhodnutím súdu nerešpektuje zásadu proporcionality pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, keď obsah a forma obmedzenia žalovaného prostredníctvom neodkladného opatrenia súčasne s trestom uloženým súdom v trestnom konaní za jeho chybné konanie v minulosti by bolo neporovnateľne

závažnejšie ako porušenie, resp. ohrozenie jeho práv. Má za to, že neodkladným opatrením zjavne dochádza aj k porušeniu jeho vlastníckeho práva k majetku (bytu).

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto popierala tvrdenia uvedené v odvolaní, keď konštatovala, že denno-denne chodil do spoločného bytu v silne podnapitom stave, kedy si ani sám nepamätal, čo robil, ako prišiel a s kým bol. Pred vydaním neodkladného opatrenia sa jej vulgárne vyhrážal, že je natoľko múdry, že jeho ruky na jej tele nikto nedokáže, pričom si na ňu kľakol, chytil jej ruky a začal ju jej vlastnými rukami škrtiť. Skutočnosť, že políciu nevolala denno-denne vysvetlila tým, že sa hanbila za jeho správanie pred susedmi, keďže žijú v malej dedinskej bytovke, kde každý každého pozná a o všetkom vie. Nechcela, aby o nej celá dedina rozprávala, aké má problémy so žalovaným a preto tieto skutočnosti aj kryla. V dôsledku konania žalovaného trpela stresom a úzkosťami. Uvedené nezhody zotrvali aj po rozvode manželstva, keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu agresívny, rozprával vulgárne, psychicky týral ju, ako aj ich už plnoletého syna. Spolužitie so žalovaným aj v súčasnosti považuje za nepredstaviteľné, má vážne obavy o svoj život a zdravie, ako aj o život svojho syna.

8. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 ods. 1,2 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia a aj správne o tomto návrhu rozhodol, pokiaľ mu vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

10. Predbežné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobkyňa domáha, má hmotnoprávny základ v ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie bolo spolu s ust. § 705a Občianskeho zákonníka prijaté zákonom č. 526/2002 Z.z. v záujme ochrany týraných osôb, v záujme riešenia jedného z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia, keď tieto sú nútené opúšťať spoločný byt, aby boli chránené pred ďalším násilím a jeho hrozbou a násilník ostáva v spoločnom byte. Zákonná úprava preto umožňuje užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva buď z bezpodielového spoluvlastníctva, alebo zo spoločného nájmu, v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Zvýšená ochrana takto ohrozených osôb je akcentovaná z dôvodu, že k uvedenému násiliu, resp. jeho hrozbám dochádza v súkromí, čo takto ohrozené osoby zároveň vystavuje do pomerne obtiažnej dôkaznej situácie. Zákonnými podmienkami pre vyhovenie návrhu je preukázanie, že dochádza k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo k jeho hrozbe, že toto smeruje proti spoluvlastníkovi, resp. osobe k tomuto spoluvlastníkovi blízkej, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte a ďalšie spolužitie tejto spoločnej domácnosti sa stáva pre takéto osoby neznesiteľným. Zákon nestanovuje podmienku opakovaného, resp. trvajúceho negatívneho správania a preto nemožno vylúčiť vyhovenie návrhu aj v prípade preukázaného jednostranného správania sa a to v závislosti od konkrétnych okolností a intenzity zásahu.

11. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva z toho, že žalobkyňou označené konanie z jeho strany bolo iba jednorazovým konaním. Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 2.10.2017, ktoré mal súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania už k dispozícii, navyše vyplýva, že žalovaný bol za žalobkyňou označený skutok nie iba trestne stíhaný, ale už aj právoplatne odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.7.2017 pod sp.zn. 0T 133/2017 podľa § 360 ods. 1 a 2b Trestného zákona na odňatie slobody v trvaní 7 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka a 6 mesiacov do 31.1.2019. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2017. Súd v prebiehajúcom konaní je v súlade s ust. § 193 viazaný takýmto rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Súd je teda viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil prečinu „nebezpečného vyhrážania“ v zmysle § 360 ods. 1, 2 Trestného zákona za vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom uvedeného konania sa dopustí na chránenej osobe. Žalobkyňa takto preukázala dôvodnosť svojej obavy o svoje zdravie a život, ako aj o zdravie a život jej syna, čo odôvodňuje aj záver o tom, že ďalšie spolužitie v spoločnom byte so žalovaným by

bolo pre ňu neznesiteľným. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, ktorý akcentuje na svoje vlastnícke právo k spornému bytu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je totiž irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné do doby konečného rozhodnutia o hmotnom práve, ktorému poskytuje neodkladné opatrenie dočasnú a neodkladnú úpravu.

12. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

13. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.