Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-117-2017.pdf
PDF · 127.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Gálovej a prísediacich PhDr. Miroslavy Medveďovej a JUDr. Evy Daubnerovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. januára 2018, takto
rozhodol:
obžalovaný L. Z., nar. XX. XX. XXXX v M. X., Č. E., trvale bytom Š., B. XX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7, Banská Bystrica,
je vinný, že
v období od 01. 09. 1999 do dňa 13.04.2017 do 12.00 h, s výnimkou dňa 08. 01. 2004, v rodinnom dome v obci Š., na ulici B. XX/XX a v rodinnom dome v Š., na ulici B. XX/XX opakovane fyzicky a slovne napádal svoju manželku R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., B. XX/XX tak že spočiatku približne dva krát do mesiaca v čase po jeho výplate pod vplyvom alkoholu túto fyzicky napádal a to tak, že ju bil päsťami po celom tele, v prípade, že počas bitky jeho manželka spadla na zem, kopal ju do celého tela, pričom tieto fyzické útoky na R. Z. sa zintenzívnili od roku 2008, kedy odišiel na starobný dôchodok, pričom s určitosťou ju takto napadol,
v presne nezistenom čase v zimných mesiacoch na prelome rokov 2015 a2016 v mieste bydliska v Š., na ulici B. XX/XX, keď R. Z. na dvore ich rodinného domu odhŕňala sneh prišiel ku nej, z ruky jej vytrhol lopatu a touto ju jedenkrát udrel priamo do tváre, čím jej spôsobil podliatiny na tvári a pod očami, pričom musela v obave pred ďalším útokom utiecť na ulicu, dňa 28.01.2017 v čase okolo poludnia v mieste bydliska v Š., na ulici B. XX/XX, napadol svoju manželku R. Z. vtedy, keď sa chystala odísť k svojej tete a to tak, že ju udieral do chrbta a zadnej časti hlavy a následne musela z domu pred útokom manžela utiecť, v dôsledku čoho mala podliatiny na chrbte a na hlave, teda zranenia, ktoré ju ale neobmedzovali v obvyklom spôsobe života,
v presne nezistenom dni, v dobe od 06.02.2017 do 08.02.2017 v presne nezistenom čase v rodinnom dome v Š., na ulici B. XX/XX prišiel domov pod vplyvom alkoholu a bezdôvodne začal svoju manželku R. Z. udierať päsťami do rebier, chrbta a hlavy, následkom čoho jej vyrazil dych a následne musela z domu pred útokom manžela utiecť a po dobu dvoch mesiacov od tohto útoku ešte pociťovala bolesti v oblasti rebier, v dôsledku bližšie nešpecifikovaných zranení, ktoré jej sťažovali dýchanie, avšak ju neobmedzovali v obvyklom spôsobe života,
dňa 12.04.2017 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách v rodinnom dome v Š., na ulici B. XX/XX, keď mu do spálne R. Z. doniesla obed, tak počas toho ako jedol si R. Z. odkašľala, na čo hodil tanier o stenu a v čase okolo 18.00 h v rodinnom dome v Š., na ulici B. XX/XX prišiel do domu za manželkou R. Z. a keď uvidel, že má vyložené nohy na kresle, lebo ju boleli, začal ju opakovane udierať päsťou do nôh, konkrétne do stehien, hoci vedel, že má zdravotné problémy,
dňa 13.04.2017 v čase o 12.00 h v rodinnom dome v Š., na ulici B. XX/XX v dome jeho matky, kde sa R. Z. pred ním ukryla, prišiel za ňou, začal jej vulgárne nadávať a hovoril, že si to odserie, že odišla z domu a začal ju udierať päsťou do chrbta,
pričom pri týchto ako aj ďalších útokoch, ktoré dlhodobo pretrvávali od 01.09.1999 svojej manželke R. Z. taktiež vulgárne nadával rôznymi nadávkami, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, že ju zabije, že niečo zoberie do ruky a že to neprežije, vyhadzoval ju z domu pod hrozbou zabitia a pri týchto incidentoch bol stále pod vplyvom alkoholu a po poslednom útoku, po lekárskom ošetrení R. Z. dňa 13.04.2017 v Nemocnici s poliklinikou v Brezne na chirurgickom oddelení boli u nej potvrdené početné pomliaždeniny a krvné podliatiny po trupe a horných končatinách, pričom jednotlivé podliatiny vznikli v rôznom čase, konkrétne sa jednalo o pomliaždenie záhlavia, pomliaždenie oboch prsníkov s hematómom, viac vľavo, pomliaždenie hrudníka obojstranne s početnými hematómami rôzneho času vzniku, pomliaždenie driekovej oblasti s hematómami, pomliaždenie pliec a oboch ramien s hematómami, pričom ide o ľahké poranenia s obvyklou liečbou do 7 dní, ktoré ju neobmedzovali v obvyklom spôsobe života po dlhšiu dobu, avšak R. Z. vykazuje po týchto útokoch znaky syndrómu týranej osoby,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona (§ 138 písm. b) Trestného zákona),
za to sa odsudzuje
Podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, 3, 8, § 36 písm. j), § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona ukladá sa obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 02. 10. 2017 obžalobu na L. Z. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroky tohto rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie. Ďalej uviedol, že skutky, tak ako sú uvedené v obžalobe, nie sú pravdivé. Poprel, že by v zime roku 2015 - 2016 udrel manželku lopatou, takisto ju neudrel ani 28. 01. 2017. Čo sa týka skutku zo dňa 06. 02. 2017 tak vtedy bola poškodená značne pod vplyvom alkoholu, pričom aj on bol pod vplyvom alkoholu, a keďže zvracala, tak ju posadil a búchal ju do chrbta, aby sa nezadusila. Poprel, že by ju dňa 12. 04. 2017 bil. Čo sa týka skutku zo dňa 13. 04. 2017 tak zistil, že poškodená je v dome jeho matky, kde si odkladá fľaše s alkoholom a popíja. Priznal, že jej
vulgárne nadával, že sa pohádali, ale ju neudieral. Čo sa týka spolužitia medzi ním a poškodenou, tak je pravdou, že sa často hádali, pri hádkach bol hrubý a aj vulgárny, ale nikdy poškodenú nebil. Spolužitie medzi obžalovaným a poškodenou sa zhoršilo, keď odišli obe dcéry z domu a oni zostali sami. Bývali často podráždení, hádali sa, vzájomne si nadávali a liezli si na nervy. Čo sa týka požívania alkoholu, tak alkohol požívali vo zvýšenej miere obaja, popíjali každý deň. Poškodenej často bývalo z alkoholu zle. Mávala aj problémy s nohami, ťažko chodila, preto jej aj namontoval zábradlie a neraz ju videl ako v dôsledku toho spadla. Čo sa týka výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 15. 04. 2017, tak súd túto výpoveď nečítal na hlavnom pojednávaní, nakoľko jej čítanie nenavrhol prokurátor. Senát sa stotožňuje s názorom prokurátora, že existujú pochybnosti o zákonnosti tohto dôkazu, keď výsluch obžalovaného začal o 00,10 hod a bol skončený o 01,10 hod. V záverečnej reči obžalovaný pripustil, že sa skutky mohli stať, že si na ne nepamätá. Ak sa stali, tak svojho konania ľutuje. Senát na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu obžalovaného vykonal ďalšie dokazovanie, vypočul svedkyňu poškodenú, manželku obžalovaného R. Z., ďalej svedkyne dcéry obžalovaného C. K. a U.. F. F., prečítal výpovede svedkov P. F., C.. K. a L. G., vypočul znalkyňu z odvetvia psychológia PhDr. Zuzanu Vozárovú, prečítal znalecké posudky znalkyne z odvetia psychiatria a ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Svedkyňa poškodená R. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravda, čo je uvedené v obžalobe, ako aj skutočnosti ohľadne jednotlivých skutkov, len ohľadne skutku zo dňa 12. 04. 2017 si poškodená nespomínala, že ju obžalovaný udieral potom, čo hodil tanier o stenu. Čo sa týka spolužitia obžalovaného a poškodenej, tak bolo všelijaké, ale poškodená si na správanie obžalovaného zvykla, tak to na dedine býva. Keď bol obžalovaný triezvy, správal sa normálne, bol pracovitý a bol dobrý k nej aj deťom. Iné bolo, keď bol pod vplyvom alkoholu, vtedy bol vulgárny, ponižoval ju, častokrát ju zbil. Spolužitie medzi obžalovaným a poškodenou sa zhoršilo vtedy, keď zostal obžalovaný na invalidnom dôchodku v roku 2007 alebo 2008. Vtedy sa jeho správanie k nej zhoršilo, obžalovaný ju častokrát bil, bil ju päsťami do hlavy alebo do trupu, tak ako trafil. V niektorých prípadoch, keď spadla na zem, tak do nej kopal. Poškodená si nespomína, čo bolo dôvodom jeho agresívneho správania voči nej, náhle sa obžalovaný rozčúlil, niečo mu vadilo a začal ju biť. Poškodená priznala, že v dôsledku správania obžalovaného aj ona začala požívať alkohol. Alkohol požívali spolu s obžalovaným. Poprela, že by zvracala z nadmerného požívania alkoholu, ak zvracala, tak z toho, že mala nervy zo správania obžalovaného, teraz už taký problém nemá. Poškodená absolvovala protialkoholické liečenie a dnes už nepije. Poškodená zároveň uviedla, že nechce, aby išiel obžalovaný do výkonu trestu. Vie si predstaviť, že by obžalovaný žil v dome jeho matky. Zároveň poukázala na to, že si nevie z ekonomických dôvodov predstaviť život bez obžalovaného, že by jej to finančne nevychádzalo, nemal by jej kto pomôcť, nakoľko deti nežijú s ňou v spoločnej domácnosti. Ak pôjde obžalovaný sedieť, tak sa môže z dediny odsťahovať, takisto to jej svokra neprežije a toto si na triko nechce zobrať. Keď poškodená vydržala 35 rokov, tak vydrží s ním žiť aj ďalej. Z výsluchu svedkyne, dcéry obžalovaného a poškodenej C. K. súd zistil, že žila s obžalovaným a poškodenou v spoločnej domácnosti 29 rokov do roku 2016. Nikdy ich spolužitie nebolo ideálne, ale výrazne sa zhoršilo, keď otec zostal doma na invalidnom dôchodku a následne aj jej mama. Obžalovaný sa naozaj k poškodenej správal zle, bol agresívny, vulgárny, nadával jej, bil ju. Svedkyňa bola svedkom toho, ako obžalovaný poškodenú bil, pričom sa snažila ju brániť, ale nie vždy sa jej to podarilo. Často mame hovorila, aby s tým niečo robila. Podľa svedkyne bola poškodená jedna zlomená žena, keď situáciu s obžalovaným neriešila. Pociťovala obžalovaného správanie k poškodenej ako týranie. Ku koncu spolužitia obžalovaného s poškodenou sa poškodená odizolovala od vonkajšieho sveta a prestala s okolím komunikovať. Čo sa týka alkoholizmu poškodenej, tak poškodená začala piť, keď zostala doma a už nemala povinnosti. S otcom sa o pití hádať nechcela a nakoniec si na to zvykla. Svedkyňa bola svedkom toho, že obžalovaný zbil poškodenú, porozbíjal nábytok a keď to spolu s poškodenou upratovali, tak sa poškodenej roztriasli ruky a vtedy popíjala. Zavrela sa v izbe a plakala. Obžalovaný nemal na poškodenú peknú slovo, nikdy ju nepohladil, neobjal. Na pekné správanie si spomína naposledy, keď chodila na základnú školu. Svedkyňa si nevedela prestaviť, že by obžalovaný žil v spoločnej domácnosti s poškodenou. Svedkyňa U.. F. F. vo svojej výpovedi uviedla, že so sestrou C. žila u rodičov do svojich 24 rokov (do roku 2006), keď sa vydala a odišla. Už od detstva začala vnímať, že medzi rodičmi nie je niečo v poriadku. Spomína si na porozbíjané sklo, ako museli doma utierať krv, jednak krv z bitky ako aj z toho, že otec rozbíjal nábytok a sklo, kde si porezal ruku. Časom začal byť otec dominantný, a ani nevie, prečo matku bil. Pokiaľ sa otcovi neurobilo po vôli, všetko bolo zlé, lietali sekery, stalo sa aj to, že aj jej okolo hlavy letela sekera. Dôvody prečo otec fyzicky útočil na matku neboli žiadne. Mame aj vulgárne nadával.
Vyhrážal sa matke aj im, mala z neho hrozný strach, bála sa, že náhodou zoberie nôž a nevie čo sa stane. Otec najčastejšie udieral poškodenú päsťou do tváre, pravidelne mala monokle, vytrhával jej vlasy, na hlave mala riadne kolesá, kde nemala vlasy. Tiež ju škrtil a sama bola svedkom týchto bitiek. Bil ju aj tak, že si na ňu sadol a škrtil ju. Pokiaľ chodila na základnú školu, bol to také menej časté, potom sa to začalo stupňovať, najčastejšie to bolo teraz v posledných rokoch, kedy už s nimi nežila v spoločnej domácnosti, ale vie to z rozprávania jej mamy a sestry. Najhoršie bolo, keď otec zostal sám s matkou, vtedy sa nejakým spôsobom na nej vŕšil. Nepáčilo sa mu nič, čo urobila. Bola svedkom toho, ako otec obaril mamu, vtedy nechcela ísť ani do nemocnice a doteraz má jazvy. Keď sa mu niečo nepáčilo, rozbíjal nábytok. Keď zostal doma na invalidnom dôchodku bolo to horšie, pil skoro každý deň a keď mu mama nedala peniaze na alkohol, vŕšil sa na zvieratách. Čo sa týka toho, že poškodená začala piť, uvádza, že keď bola doma ona, bolo to v poriadku, ale keď so sestrou odišli, tak mama si nejakým spôsobom potrebovala kompenzovať to otcovo správanie a začala piť. Spolu popíjali veľakrát. Nespomína si na to, že by mala vyhľadala lekára, keď ju otec zbil. Otec sa k svedkyni vždy správal dobre, ju nikdy nezbil. Vždy dal na ňu, keď išla za ním a dohovárala mu, že nesmie mamu biť, no nikdy si takéto správanie nepriznal. Pre neho to bolo normálne správanie. Mala pochybnosť o tom, či s otcom nie je niečo v poriadku po psychickej stránke. Začiatkom apríla 2017 jej mama volala, že ju otec kopal, že má asi zlomené rebrá. Viac k tomu povedať nevedela. Nechcela ísť ani do nemocnice, hoci sa jej nedalo poriadne dýchať. Nechcela jej ani ukázať telo, preto vtedy modriny nevidela. Nechcela ani, aby volali políciu. Od mamy vie, že keď ju boleli rebrá, tak ju otec naschvál do tej oblasti pichal, aby jej spôsoboval väčšiu bolesť. Vo februári 2017 mala jej sestra C. svadbu a keď sa prezliekali v izbe v hoteli, videla ako mala mama chrbát posiaty modrinami. Dňa 13. 04. 2017 jej volala mamina mama, že mama je znova dobitá, a že ju v dedine zopár dní nevideli. Spolu so sestrou a manželom išli na X., kde bola mama v dome u otcovej mamy v hroznom stave, ležala na posteli uzimená, ubolená a triaslo ju. Súhlasila, aby jej zavolali lekára a potom išli na políciu. Keď ju prezliekali, mala modriny po celom tele, jeden prsník mala modrý, modriny mala na chrbte aj na nohách. Bola hospitalizovaná a potom bola privolaná aj polícia. Mama úplne rezignovala a prispôsobila sa otcovi. Mama jej hovorila, že už nevládze, ale od otca odísť nechcela. Svedkyňa si však napriek všetkému myslí, že by mali jej rodičia dožiť spolu, nakoľko jej matke sa nedá žiť samej, nemá jej kto pomôcť. Svedok P. F. uviedol, že v roku 2006 sa oženil so F.. Nikdy nebol svedkom útokov svojho svokra na svokru, ale stávalo sa, že manželke volala svokra, keď tam prišli, svokra bola ubolená a ustráchaná. Videl, že mala po rukách modriny, mala aj monokle. Priamo pred ním nerozprávala, čo sa stalo, ale manželke stále povedala, že ju zbil manžel. Raz, keď tam nechali svoju dcéru, volala im sestra C., aby prišli, lebo otec vystrája a bojí sa, aby sa jej niečo nestalo. Počas návštev si všimol, že tam bol porozbíjaný nábytok dvere, kvetináč a taniere. Keď prišli na Š., svokor buď už spal opitý alebo sedel v garáži a popíjal. Posledné obdobie už aj svokra pila alkohol a posledné dva týždne ani nebývala doma, ale v dome svojej svokry. Vie, že mu manželka konkrétne hovorila, že v januári 2017, keď mala ísť svokra na oslavu svojej tety, tak ju manžel zbil. Vo februári, keď sa ženy prezliekali na svadbe v jednej miestnosti, tak on si všimol, že svokra mala na chrbte skoro polovicu boku modrý. Tiež vie, že začiatkom apríla mu manželka hovorila, že svokor znova zbil svokru a pravdepodobne mala polámané rebrá. Niekedy asi v polovici apríla volala svokra manželke, že leží v posteli a nevie sa ani zodvihnúť a že ju pre nič za nič chodieva do postele svokor udrieť. V ten deň išli na Š. a začali to riešiť. On si nikdy nepriznal vinu, hoci bolo zjavné, že svokru zbil, nikdy to neoľutoval, ani nepovedal prepáč. Svedok C.. U. K. uviedol, že o všetkom sa dozvedel až 13. 04. 2017, kedy mu manželka C. povedala, že mal jej otec zbiť jej mamu. Išli spolu na Š., kde svokra ležala na posteli v dome manželkinej starkej. Povedala, že ju zbil muž a bola v hroznom stave. Bola taká bezvládna a ustráchaná a nevedela ani poriadne hovoriť. Bola tam aj švagriná F. s manželom P.. Potom odišli z tohto domu do ich domu, odkiaľ vyšiel svokor, ktorý bol opitý. Pýtali sa ho s P., či udrel svoju manželku, ale on si niečo nezrozumiteľné šomral. Potom odišiel do garáže, kde si sadol a ďalej pil. S manželkou sa o tom rozprával a tá mu povedala, že otec doma mamu bil aj počas ich detstva, že rozbíjal nábytok, že mama doma nemohla v noci spávať, lebo jej púšťal nahlas televízor a budil ju. Keď sa mu nepáčilo jedlo, ktoré mu doniesla, hádzal tanier o stenu. Hovorila, že mala pri otcovi ťažký život, ten dennodenne pil a vie, že začala piť aj jej mama, pravdepodobne preto, aby to nejako prežila. Dňa 13. 04. 2017 videl, aké mala jeho svokra R. Z.Á. zranenia, a to modriny na hrudníku, chrbte a drieku, bola v zlom psychickom a fyzickom stave, v takom, že ju po ukončení vyšetrovacích úkonov musela RPZ odviesť z Pohorelej do nemocnice. Keď sa 13. 04. 2017 pýtal svokry, prečo sa v dome starej mamy nezamkla, tak mu povedala, že keby sa svokor nevedel dostať do domu, tak by všetko rozbúral sekerou a podpálil dom. Vie, že manželka niekoľkokrát chcela túto situáciu riešiť, a hovorila mame, aby vec ohlásila na polícii, ale svokra nemala odvahu ho udať, nakoľko sa ho veľmi bála. Jeho manželka sa nikdy nezmienila o tom a ani on svokru nevidel, že by
spadla zo schodov. O tomto ani nepočul a myslí si, že je to len svokrova obrana. Aj keď svokra požívala alkohol, normálne s nimi komunikovala, starala sa o domácnosť, varila, piekla a doma bolo vždy čisto. Svedkyňa L. G. uviedla, že R. Z.D. je jej neter, dcéra jej sestry a v posledných rokoch si najmä telefonovali. Nebola svedkom priameho spolužitia medzi R. a jej manželom, ale pokiaľ sa stretli, videla, že poškodená mala po tele modriny a sama sa jej zdôverila, že ju zbil manžel. Vie, že mala dolámané rebrá, asi aj ruku, na to si už ale nespomína, bolo toho veľa. Raz jej ukázala na nohách také štípance a povedala, že jej to urobil manžel. Od lekárničky sa dozvedela, že ju manžel oblial horúcou kapustnicou. Keď za ňou v tom čase išla, jej manžel pustil psov a nechcel ju pustiť k nim domov. Doteraz má jazvy na pleci po popáleninách. Vie, že on veľa pil a naposledy videla R. takú dobitú, keď oslavovala na Polomke svoju 60, bolo to koncom januára 2017, pričom jej ukazovala modriny, ktoré mala na hrudníku, bruchu, nohách, proste všade po celom tele. Jej manžel sa mal správať agresívne aj k zvieratám. Do doby, kým do mája 2015 žila jej mamka a hovorila jej, že manžel doma robí cirkusy. Myslela tým, že doma vystrája, rozbíja nábytok, hádže taniere, raz videla sama, že mali vybité sklo na dverách. Vtedy si L. Z. rozrezal žily na rukách. R. jej hovorila, že manžel ju ponižuje, podceňuje, vulgárne jej nadáva a škaredo sa s ňou rozpráva. Vie o tom, že v zimných mesiacoch 2015/2016 ju manžel fyzicky napadol tak, že ju udrel lopatou do tváre. Toto jej spomenula v jednom telefonáte, asi dva roky dozadu. Vie aj o tom, že ju začiatkom mesiaca apríl 2017 manžel fyzicky napadol tak, že mala problémy s dýchaním, čo počula aj pri telefonovaní, ani vtedy spolu dlho netelefonovali z toho dôvodu, že nevládala stáť pri telefóne a povedala jej, že ju znova zbil a že jej pravdepodobne zlomil aj rebrá. Nepamätá si presne kedy to bolo, ale vie, že vtedy ľudia hovoria po dedine, že ju už vyše týždňa nevideli vonku, tak volala jej dcére C., ktorá jej povedala, že nič nevie, ale zistí to. Až potom sa od C. dozvedela, že mama je v nemocnici a otec je vo väzbe. Vie, že poškodená pila, pila už takých 10 rokov, ale poškodená jej tvrdila, nie je alkoholička, niekedy aj mesiac nepije, ale že potom sa to s obžalovaným nedá zvládnuť, tak pije. Jej manžel požíval alkohol každý deň. Z výsluchu znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej, znalkyne z odvetvia klinická psychológia dospelých súd zistil, že poškodená R. Z. vykazuje všetky znaky týranej osoby. Syndróm týranej osoby je charakterizovaný ako súbor špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú k zníženej schopnosti obete efektívne reagovať na prežité násilie. U R. Z. sa prejavili tak v zmenách emocionálnych reakciách, poškodená mala v počiatkoch násilných prejavov sklony k pocitom viny, hanby pred okolím, s postupným pokračovaním násilných prejavov bez riešenia či zmeny si rozvinula stratégie správania, ktoré boli čo najmenej provokačné, naopak podrobivé, vyhovujúce alebo únikové, aby sa násilným prejavov vyhla. Poškodená má aj zmeny v hodnotení vlastnej osoby a ostatných ľudí, má negatívne skreslený sebaobraz, popisuje zmeny vo vlastnej sile, závažnosť útokov častokrát minimalizuje, má tendenciu odôvodňovať správanie obžalovaného vplyvom alkoholu a všeobecným spoločenským pohľadom na pozíciu muža v danom sociálnom prostredí. Poškodená teda manipulovala s realitou, aby sa stala znesiteľnejšia. Poškodená vykazuje aj symptómy distresu a disfunkcií psychických procesov, u poškodenej sú prítomné kombinované znaky distresu, emočných, neurotických zmien, úzkostných a depresívnych. Má aj zníženú akcieschopnosť - neverí akémukoľvek riešeniu situácie. Postoj poškodenej k násilnému správaniu a k osobe obžalovaného je ambivalentný, nenachádza východisko z danej vzťahovej situácie, neverí v zmenu správania obžalovaného. Na druhej strane vo svojej podstate odmieta trest pre obžalovaného a praje si pre neho nápravné opatrenia. Podľa znalkyne popisované násilné prejavy a poruchy správania obžalovaného zo strany svedkov zodpovedajú domácemu násiliu so zmiešanými znakmi v zmysle tzv. intímneho terorizmu a situačného párového násilia. U agresora ide o kombináciu fyzického násilia s emocionálnym týraním, vo fáze insidentu, agresor môže a nemusí jednať pod stratou kontroly, niekedy ide o získanie, či udržanie kontroly nad partnerkou, niekedy mu predchádzajú hádky, či spory, ktorých spúšťačom sú však nepodstatnosti. K eskalácii násilného správania u obžalovaného dochádzalo aj v dôsledku nadmerného požívania alkoholu obvineným, ktoré agresívne správanie katalizovalo. Striedanie dobrých a zlých období sa postupom času a zvýšením frekvencie užívania alkoholu obžalovaným zotrelo, v prežívaní poškodenej zostali iba znaky naučenej bezmocnosti a únikových reakcií. Podľa znalkyne aj požívanie alkoholu zo strany poškodenej súviselo s týraním obžalovaného, keďže poškodená nemá dobre vytvorený obranný mechanizmus, preto aj záťažové situácie riešila práve takýmto únikom, požívaním alkoholu vo zvýšenej miere. Táto závislosť na alkohole u poškodenej nemala vplyv na hodnotení jej vlastnej osoby ako týranej osoby. Čo sa týka zmeny postoja poškodenej, keď uvádzala, že nechce, aby obžalovaný išiel do výkonu trestu, že si chce predstaviť, že by mohol žiť v dome jeho matky, znalkyňa to považuje za typický postoj týraných osôb. Takéto osoby často menia svoje výpovede, čo kedysi pociťovali ako nežiaduce, neskôr zľahčujú, bagatelizujú.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. Márie Martinove, PhD. súd zistil, že psychiatrické vyšetrenie obžalovaného nepreukázalo u neho výskyt duševného ochorenia, či poruchy v zmysle psychózy. Ani v súčasnosti znalkyňa nezisťuje žiadne poruchy vnímania ani myslenia, obžalovaný nemá halucinácie ani bludy. Obžalovaný má plne rozvinutú telesnú a psychickú závislosť na alkohole, jedná sa asi o desať ročné skoro denné pitie. V dôsledku požívania alkoholu u obžalovaného bolo diagnostikované ochorenie pečene a organické poškodenie mozgu, orientačne ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Obžalovaný je neschopný kontrolovať pitie, má výpadky pamäte po vytriezvení. U obžalovaného ide o osobnosť disharmonicky štrukturovanú, degradovanú dlhoročným pitím, emočne nevyváženú, afektívne labilnú, impulzívnu, so závažným heteroagresívnym trestným, disociálnym správaním a konaním v opitosti, stratou zábran a sebakontroly. Obžalovaný je emočne labilný, s oploštením vyšších citov, s neschopnosťou prijať svoju vinu. Absentuje schopnosť korektívnej skúsenosti, nie je schopný sa poučiť zo svojich chýb. Má zníženú mieru zodpovednosti voči spoločenským normám a pravidlám, tendenciu zvádzať vinu na okolie a na iné osoby. Svoje problémové správanie zdôvodňuje účelovo a neracionálne. U obžalovaného pod vplyvom požitého alkoholu mohlo dôjsť v čase spáchania skutku k zníženiu ovládacej schopnosti, ale len v tom smere, že ako závislý chcel a potreboval si udržiavať hladinu a potreboval piť, nejednalo sa o chorobné zníženie ovládacích schopností v smere trestnej činnosti, netrpel v čase posudzovaných skutkov psychózou. Jeho ovládacie schopnosti neboli patologicky zmenené. Opitosť si navodil sám a vedome, tak ako opakovane predtým. Jeho rozpoznávacie schopnosti nie sú a neboli ani v čase skutku chorobne (patologicky) zmenené. Vedel zakaždým rozpoznať svoje konanie a aj chápal a aj chápe v súčasnosti zmysel trestného konania. Znalkyňa preto navrhla obžalovanému uložiť ústavnú protialkoholickú liečbu. Psychiatrické vyšetrenie zároveň zistilo u obžalovaného organické poškodenie mozgu, a to ľahšieho až stredne ťažkého stupňa, čím došlo k devastácii, degradácii a depravácii premorbídnej osobnosti obžalovaného. Jeho osobnosť je následkom organického poškodenia odbrzdená, emočne nestabilná, má oploštené vyššie city. Obžalovaný je vulgárny a koprolalický, inkontinentný vo svojich prejavoch. Počas vyšetrenia rigidne produkuje svoju pravdu a vidí sa ako obeť. Je egocentrický, paranoidný, má disociálne heteroagresívne prejavy. Absentuje u neho náhľad na ochorenie, chýba mu kritičnosť, je narušená u neho súdnosť a účelovo zavádza. Organické poškodenie mozgu je u obžalovaného trvalý stav a nie je predpoklad jeho zlepšenia. Sám obžalovaný nemá záujem o žiadnu liečbu ani o lieky. Zdevastovaná a zdegradovaná osobnosť obžalovaného pitím, ako aj organické poškodenie mozgu, ktoré sa pitím pravdepodobne stupňovalo, sú do budúcna nepriaznivým ukazovateľom pre dosiahnutie zmien v jeho doterajšom správaní. Z ďalšieho znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. Márie Martinove, PhD. súd zistil, že znalkyňa psychiatrickým vyšetrením nezistila u menovanej výskyt duševného ochorenia ani duševnej poruchy v pravom slova zmysle, nezisťuje teda psychózu. Osobnosť menovanej je simplexná, emočne nestabilná a konanie vzhľadom na prežité udalosti infantilné s únikovými reakciami. Znalkyňa zistila u obžalovanej syndróm závislosti na alkohole a z toho vyplývajúcej poruchy psychiky a správania. Podľa znalkyne závislosť poškodenej vznikla pravdepodobne na podklade dlhoročnej psychotraumatizácie, t.j. verbálnej a brachiálnej heteroagresivity zo strany jej manžela, keď menovaná si pitím kompenzovala útoky na jej osoby ako formu úľavy, či úniku z tejto nepriaznivej situácie. Znalkyňa u poškodenej zistila ľahkú kognitívnu poruchu, ľahkú organickú patológiu mozgu, čo sa prejavuje tým, že pôvodný vývoj bol narušený a dochádza k úplne iným prejavom správania sa takto postihnutej osobnosti. K takýmto organicky podmieneným zmenám dochádza pri rôznych telesných ochoreniach, či poruchách mozgu. U poškodenej mohlo k tomu dôjsť v dôsledku úrazu hlavy, prípadne v dôsledku dlhoročného chronického alkoholizmu. Napriek tejto diagnóze poškodená plne chápe zmysel trestného konania a bola schopná účasti v prejednávanej v čase jej výpovedí v prípravnom konaní. Na základe hore uvedeného vykonaného dokazovania, hlavne pri vyhodnotení tak výpovede obžalovaného, ako aj ostatných svedkov a znaleckých posudkov, dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutkov, ktoré mu kladie za vinu obžaloba. Súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý svoju vinu od počiatku popieral. Uvádzal síce, že s poškodenou, jeho manželkou R. Z. sa často hádali, vulgárne si nadávali, ale popieral, že by ju bil, udieral päsťami do tváre, do celého tela kopal, prípadne že by rozbíjal nábytok, alebo iným spôsobom týral poškodenú. Takisto v tomto smere sa vyjadroval aj k jednotlivým čiastkovým útokom, ktoré sa podľa obžaloby mali stať v rokoch 2015-2016, keď mal poškodenú udrieť lopatou, ako aj následne 28. 01. 2017, 12. 04. 2017 a 13. 04. 2017, keď mal obžalovaný poškodenú udierať do hlavy a tela, v dôsledku čoho mala hematómy na tele. Obžalovaného z jeho konania usvedčuje hlavne poškodená R. Z., ale aj ďalšie svedkyne, dcéry obžalovaného C. K. a U.. F. F.. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe sú pravdivé, len ohľadne skutku zo dňa 12. 04. 2017, keď obžalovaný hodil o stenu tanier, sa vyjadrila,
že ju obžalovaný následne nezbil. Jednoznačne potvrdila, že obžalovaný počas ich spolužitia, hlavne keď bol pod vplyvom alkoholu, sa k nej správal vulgárne, hrubo, všetko mu vadilo, častokrát ju zbil, ponižoval, vulgárne jej nadával, ich spolužitie sa zhoršilo hlavne v roku 2008, potom čo zostal na invalidnom dôchodku. V niektorých prípadoch, keď poškodená spadla, tak do nej na zemi kopal. Tieto skutočnosti je potvrdila aj svedkyňa dcéra obžalovaného a poškodenej C. K., ktorá žila s obžalovaným a poškodenou v spoločnej domácnosti do roku 2016. Tak ako aj ďalšia dcéra U.. F. F., ktorá žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou do roku 2006, ale potom bola často v kontakte so svojou matkou ako aj so sestrou. Obe zhodne uviedli, že sa obžalovaný k poškodenej správal agresívne, že často boli svedkami hrubého správania, a toho, že obžalovaný poškodenú bil. Zhodne potvrdili, že boli svedkami toho, keď sa mladšia dcéra vydávala, že poškodená mala hematómy na celom tele. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdili aj ďalší svedkovia, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, a to hlavne manželia dcér obžalovaného a poškodenej P. F. a C.. U. K., ktorí síce neboli priamymi svedkami útokov obžalovaného na poškodenú, ale o týchto skutočnostiach počuli od svojich manželiek, a taktiež boli svedkami toho, v akom stave bola poškodená dňa 13. 04. 2017, keď ju našli doma s modrinami na hrudníku, chrbte a drieku a v zlom psychickom a fyzickom stave. Ohľadne správania obžalovaného k poškodenej vypovedala aj svedkyňa L. G., ktorá je tetou poškodenej, a ktorá bola v stálom, hlavne telefonickom kontaktne s poškodenou. Poškodená sa jej často sťažovala na hrubé správanie obžalovaného voči nej, tvrdila, že jej poškodená spomínala, že ju v zimných mesiacoch roku 2015-2016 obžalovaný udrel lopatou do tváre a začiatkom januára 2017 videla u poškodenej modriny, ktoré mala na hrudníku, bruchu a nohách, vlastne po celom tele. Konanie obžalovaného ďalej dokazuje aj hore uvedené závery znaleckých posudkov, tak znalkyne z odvetvia psychológie ako aj znalkyne z odvetvia psychiatrie. Znalkyňa z odvetvia psychiatrie vo svojom znaleckom posudku uviedla, že alkoholizmus poškodenej vznikol pravdepodobne na podklade dlhoročnej psychotraumatizácie zo strany jej manžela, keď poškodená si pitím kompenzovala útoky na jej osobu ako formu úľavy či úniku z tejto nepriaznivej situácie. Znalkyňa z odvetvia psychológie jednoznačne vo svojom znaleckom posudku uviedla, že poškodená trpí syndrómom týranej osoby, keď vykazuje všetky znaky týranej osoby, má zmeny v emocionálnych reakciách, zmeny v hodnotení vlastnej osoby, symptómy disstresu a disfunkcií psychických procesov a má aj zníženú akcieschopnosť. Keďže poškodená nemala dobre vyvinutý obranný mechanizmus voči záťažovým situáciám, ktoré pramenili zo strany obžalovaného, situáciu riešila požívaním alkoholu vo zvýšenej miere, ktorá sa rozvinula až do závislosti. Aj tvrdenie poškodenej, že si zvykla na chovanie obžalovaného, že ho potrebuje, čo povie dedina, svokra, je taktiež prejavom týranej osoby, a nie toho, že konanie obžalovaného nevykazuje znaky týrania blízkej osoby. Týrané osoby podľa znalkyne, často menia svoje výpovede, čo predtým pociťovali ako nežiaduce, teraz bagatelizujú a zľahčujú. Vzhľadom na tieto skutočnosti je senát názoru, že celá obrana obžalovaného je účelová s cieľom vyviniť sa. Dokazuje to aj záverečná reč obžalovaného, v ktorej pripustil, že sa predmetné skutky mohli stať, ale že si na ne nepamätá, čo mu však senát neuveril. Senát v tomto smere poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie, ktorá uviedla, že obžalovaný mal síce pod vplyvom alkoholu znížené ovládacie schopnosti, nejednalo sa však o chorobne znížené ovládacie schopnosti v smere trestnej činnosti, keď obžalovaný vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a vedel, že sa dopustil trestnej činnosti. Znalkyňa síce pripustila, že obžalovaný mohol mať v dôsledku alkoholizmu a organického poškodenia mozgu výpadky pamäte, senát však poukazuje na to, že hrubé a agresívne konanie obžalovaného trvalo dlhšiu dobu, podľa obžaloby minimálne od septembra 1999, pričom tak z výpovede poškodenej ako aj svedkýň - dcér obžalovaného a poškodenej, muselo byť obžalovanému zrejmé, ako sa správal a správa k svojej manželke poškodenej. Svedčili o tom zranenia poškodenej, rozbitý nábytok, útoky obžalovaného na domáce zvieratá. Potvrdzuje to aj výpoveď jednej z dcér obžalovaného U.. F. F., ktorá uvádzala, že často obžalovanému dohovárala, ako sa správal k poškodenej. Aj podľa znalkyne z odvetvia psychiatrie však obžalovaný svoje konanie zľahčuje, vždy ho zdôvodňuje účelovo a váľa vinu na svoje okolie. Súd preto nemohol uveriť obžalovanému, že nevedel o tom, ako sa správal k poškodenej počas ich spoločného spolužitia a ako toto jeho správanie vníma tak poškodená ako aj jeho rodina, hlavne dcéry, ktoré žili s ním v spoločnej domácnosti. Obžalovaný preto svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď dlhší čas, najneskôr od septembra 1999, opakovane týral svoju manželku - poškodenú, pričom jeho násilné konanie sa postupne stupňovalo hlavne od roku 2008, keď sa obžalovaný stal invalidným dôchodcom. Toto konanie jednoznačne spôsobilo poškodenej fyzické utrpenie a vykazovalo aj vyšší stupeň hrubosti, keď obžalovaný bil poškodenú do tváre, do celého tela, kopal ju na zemi, prípadne ju ťahal za vlasy. Toto násilné konanie, ako aj ďalšie správanie obžalovaného, keď jej vulgárne nadával, ponižoval ju, spôsobilo
poškodenej psychické utrpenie, ktoré vyústilo do jej závislosti na alkohole, apatii a izolovanosti od okolia. Súd neuznal obžalovaného vinným podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, že spáchal predmetný zločin so zbraňou, s lopatou pri čiastkovom útoku v zime roku 2015 - 2016, keď nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného použiť lopatu ako zbraň, teda ako niečo, čo zvyšuje útočnú silu, keď obžalovaný pravidelne fyzicky napádal poškodenú rôznymi spôsobmi, podľa momentálnej situácie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Súd pri ukladaní trestu v prvom rade zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keď pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Senát nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, prednes obžalovaného v záverečnej reči, že svoje konanie ľutuje, ak sa predmetných skutkov dopustil, na čo si však nepamätá. Súd takéto vyjadrenie obžalovaného nepovažuje za priznanie k spáchaniu trestného činu. Súd potom ukladal obžalovanému trest podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby § 208 (15 rokov) znižoval o jednu tretinu. Zároveň zohľadnil aj osobu obžalovaného, keďže obžalovaný je osobou staršieho veku, minulý rok dovŕšil 61 rokov, pričom trpí vážnymi zdravotnými problémami. Senát preto dospel k záveru, že u obžalovaného bude, vzhľadom na túto skutočnosť, postačujúci aj trest nižšieho trvania ako je dolná hranica trestnej sadzby § 208 ods. 3 Trestného zákona (sedem rokov) a podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona mimoriadne znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a nakoniec mu uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov. Na výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu. Súd je názoru, že tento trest je potrebný pre nápravu obžalovaného, keď senát zobral do úvahy hlavne závažnosť, ale aj dĺžku trvania protiprávnej činnosti obžalovaného, ale zároveň je aj dostatočný vzhľadom na vek a zdravotný stav obžalovaného.
Keďže obžalovaný trpí závislosťou na alkohole, senát zároveň v zmysle znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, keď sa obžalovaný dopustil násilnej trestnej činnosti voči blízkej osobe, a to často pod vplyvom alkoholu. blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.