Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/2/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobcu Ľ. C., R.. XX.X.XXXX, D. X. XX, J., proti žalovanej: K. C., W.. D., R.. XX.X.XXXX, D. A. X, J., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.1.2018 domáhal, aby súd vo veci nariadil zabezpečovacie nariadenie, za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky vo výške 52.350 eur a to zriadením záložného práva k nehnuteľnosti a to tak, zriadi J. D. Č.. X R. X. N. D. A. I.. Č.. XXXX R. N.. Č.. XXXX, A. X, J. O. J. I. N. C. C. XXXX/XXXXXX R. I. Č. O. I. U. A., U. R. Q. Č.. XXXX N. V. J. X., V. J. - I.A. J., J..Ú.. Z., ktoré sú vo vlastníctve žalovanej záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 52.350 eur s príslušenstvom. Dôvodil skutočnosťou, že žalobca ako darca darovacou zmluvou zo dňa 18.8.1999 previedol vlastnícke právo v podiel 1/1 k celku na žalovanú ako obdarovanú k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele W. „. Č.. XXX/X V. C. XXXX K., U., C. Č. N. E. R. Q. C. Č.. XXXX, C. Okresným Ú. J.X. - V., V. J. R., N. V. J. - V., J..Ú.. W.. Ďalej uviedol, že žalobca so žalovanou uzatvorili manželstvo v roku 1997 a od 27.1.1999 žalobca podnikal na základe živosti v oblasti autodoprava. Z dôvodu naliehania žalovanej je žalobca daroval vyššie uvedenú nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy, nakoľko žalovaná v to čase nepodnikala a presvedčila žalobcu, ž ako daruje nehnuteľnosť jej , nebude z dôvodu podnikania ohrozený jeho majetok. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo dňa 6.12.2008 právoplatne rozvedené, pričom správanie žalovanej k žalobcovi bolo neúctivé a hrubo porušujúce dobré mravy. Žalovaná naviac šírila o žalobcov nepravdivé informácie, že bol odsúdený za zanedbanie povinnej výživy dcér. Žalobca sa snažil doručiť žalovanej výzvu na vrátenie daru, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná už nie je vlastníkom daru, vyzýval žalobca žalovanú na vyplatenie finančnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej hodnote nehnuteľnosti k okamihu zrušenia darovacej zmluvy, t.j. vo výške 52.350 eur, avšak ani jednu výzvu žalovaná neprevzala. Zároveň spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal aj žalobu vo veci samej.

Spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho nariadenia predložil žalobca listinné dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil a to:

- darovaciu zmluvu uzatvorenú dňa 18.8.1999 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej žalobca daroval žalovanej vyššie uvedení nehnuteľnosť, ktorú žalovaná prijala.

- výzvu zo dňa 15.9.2017, ktorú žalobca vyzval žalovanú na vrátene dary v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ako aj podacie lístky osvedčujúce snahu žalobcu doručiť predmetnú výzvu žalovanej.

- Taktiež súdu predložil súdu kópiu o podaní žaloby na ochranu osobnosti voči žalovanej, podnet žalovanej na prešetrenie nelegálnej práce u žalobcu, predložený zo strany žalovanej Inšpektorátu práce,

ako aj potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ o tom, že žalobca vykonal ústne trestné oznámenie zo dňa 14.8.2015. Zároveň súdu žalobca predložil záznam Inšpektorátu práce zo dňa 2.2.2015, č IKO-11-59-1.2./Z-E28-15, z ktorého vyplýva, že žiadne nedostatky v kontrolovanej oblasti , t.j u žalovaného Inšpektorátu práce zistené neboli

- uverejnený inzerát na webovej stránke ohľadne predaja 4-izbového bytu Č.. X R. X.N. R. B. A., I. J., J.

Podľa ust § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (odsek 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (odsek 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (odsek 3).

Podľa ust. § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účel zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), t.j. navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prichádza do úvahy vtedy ak sú kumulatívne splnené nasledovné požiadavky: a/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania a popri všeobecných náležitostiach musí spĺňať aj osobitné náležitosti vyplývajúce predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na ust. § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 C.s.p.. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.

Vzhľadom na prednosť regulovania vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia pred reguláciou neodkladným opatrením, súd prednostne sa zaoberal, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odkazom na popis rozhodujúcich skutočností vo veci samej v konaní o zaplatenie 52.350 eur s príslušenstvom s tým, že z nich vyplýva súčasne opis dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Doplnil, že sa jedná o pohľadávku vysokej hodnoty. Jedná sa teda o peňažný nárok, ktorému žiadal žalobca poskytnúť ochranu, uplatnený voči žalovanej titulom nevrátenie daru poskytnutého žalovanej ako obdarovanej na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.8.1999 a to aj napriek niekoľkým písomným výzvam na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka.

Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, t.j. posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu, t.j. nepreukázal súdu nebezpečenstvo ohrozenia jeho nároku , ohrozenia exekúcie, keďže samotná okolnosť predaja bytu na Drábovej ulici žalovanou nepreukazuje, že žalovaná nedisponuje iným majetkom a teda, že exekučné vymáhanie nároku žalobcu je ohrozené. Na základe uvedeného súd uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu a tento ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)