Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12P/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľky: H. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom A. XXXX/X, P. D. P. J., proti manželovi: M. L.N., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom P. D. P. J., A. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom D. L.P., nar. XX.XX.XXXX a D.A. M. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. D. P. J., t a k t o

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov H. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. D. P. J., vo zväzku K., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

II. Maloletý D. L., nar. XX.XX.XXXX a maloletý D. M. L.Í., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať výživným na maloletého D. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletého D. M. sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Stretávanie otca s maloletými deťmi D., nar. XX.XX.XXXX a D. M., nar. XX.XX.XXXX, sa na žiadosť matky neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 05.09.2017 žiadala, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu Marekovi, nar. XX.XX.XXXX a D. M., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcim z manželstva účastníkov na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, pretože manžel podľahol závislosti na alkohole a na hracích automatoch. Manžel síce pracoval, no rodina bola bez finančných prostriedkov. Žiadala, aby maloletý D. a D. M. boli zverení do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletých detí bola určená vyživovacia povinnosť.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti. Neboli zistené žiadne nedostatky zo strany matky v starostlivosti o maloleté deti. V časti zverenia navrhujeme vyhovieť a čo sa týka výšky

vyživovacej povinnosti z dôvodu nemožnosti zistiť príjem otca, žiadame, aby bola určená vyživovacia povinnosť tak, ako v predchádzajúcom konaní o úpravu práv a povinností rodičov.

4. Vo veci súd rozhodol v zmysle § 31 C.m.p.. bez prítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý nepožiadal o odročenie termínu pojednávania z vážnych dôvodov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením návrhu, rodných listov maloletých detí, sobášneho listu, potvrdení o príjme a lustrácií, obsahom spisu Okresného súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn. 8P/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

6. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v P. D. P. J. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. D. P. J., vo zväzku K., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, D. L., nar. XX.XX.XXXX a D. M. L., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu P. D. P. J. č. k. 8P/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2016 boli upravené práva a povinnosti rodičov. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť - na maloletého D. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletého D. M. sumou 80,- Eur mesačne. Manželstvo bolo zo strany manželky udržiavané kvôli deťom, aby netrpeli, no postupne sa závislosť manžela na automatoch stupňovala, až ho jedného dňa aj manželka prichytila pri automatoch. V období pred odchodom manžela z domácnosti sa stále vyhováral, nedával peniaze na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a ani domácnosť. Vyhováral sa, že mu výplata nebola vyplatená, doniesol občas 80,- Eur, niekedy 100,- Eur. Táto situácia viedla k tomu, že sa rodina dostala do existenčných problémov, nemali na zaplatenie nájmu. Matke detí pomáhala mama a sestra. Manžel opustil spoločnú domácnosť dňa 29.08.2017 a odvtedy nemá o ňom manželka žiadne informácie. S ňou a ani s deťmi nie je v žiadnom kontakte. Do poslednej chvíľky aj tieto Vianoce s deťmi dúfali, že príde domov, no neprišiel. Maloleté deti v škole prosperujú. Maloletý D. je žiakom 9. ročníka základnej školy, pripravuje sa na prijímačky a monitoring. Chce pokračovať v štúdiu na Obchodnej akadémii. Maloletý D. M. je žiakom 7. ročníka základnej školy, baví ho varenie a plánuje ísť študovať na hotelovú školu. Maloleté deti sú zdravé, no častejšie ich trápia virózy. Nie sú v sledovaní v žiadnej odbornej ambulancie. Matka má výdavky so zabezpečením bývania - nájom spolu s elektrinou platí 202,- Eur mesačne. Maloleté deti majú bežné výdavky, ako deti v ich veku, tzn. že postupne narastajú, sú vyššie náklady na stravu a oblečenie. Matka je zamestnaná v obchode s hračkami a jej príjem je vo výške 310,- Eur mesačne. Momentálne za manžela spláca exekúciu vo výške 150,- Eur, no vzhľadom na zákonnú možnosť, vyhlásila osobný bankrot.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

10. V prejednávanej veci o rozvod manželstva, s poukazom na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania predovšetkým z výpovede navrhovateľky a správania sa manžela navrhovateľky, súd pri rozhodovaní vo veci aplikoval ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne ustanovenie §-u 22, §-u 23 v spojení s článkom 1 základných zásad, § 1 ods. 2, §-u 18a, § 19ods. 1 Zákona o rodine. Súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, keďže zhodnotením skutkových okolností dospel k záveru, že v tomto štádiu sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a s poukazom na vyjadrenia, správanie sa manželov, obnovenie ich manželského spolužitia do budúcna nemožno očakávať. Zo strany navrhovateľky je absolútny nezáujem o obnovu manželského spolužitia a ani postoj manžela nenasvedčuje tomu, že by podnikol kroky k obnoveniu manželského spolužitia, dlhodobo nie je v kontakte s rodinou.

11. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom, vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletým deťom z dôvodu, že v súčasnosti rodičia spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, o ktoré sa výlučne stará matka. Keďže v starostlivosti matky neboli zistené nedostatky a riadne vykonáva starostlivosť, boli maloleté deti D. a D. M. zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť. Otec si v súčasnosti vyživovaciu povinnosť neplní. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Otec maloletých detí v čase predchádzajúcom obdobiu, kedy bez závažných dôvodov prestal pracovať, dosahoval čistý mesačný zárobok cca 400,- Eur - 500,- Eur. V súčasnosti je na neznámom mieste a podľa posledných informáciách by mal pracovať na stavbách.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním, pre ktoré nie je naďalej zamestnaný, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu detí, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd majú základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa dopustil konania, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval, t. j. z príjmu cca 500,- Eur mesačne. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne pracoval a nebol závislý na hre na automatoch, mohol dosiahnuť minimálne rovnaký príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté deti v súdom určenej výške.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Vzhľadom k tomu, že matka nežiadala upraviť stretávanie otca s maloletými deťmi a otec v súčasnosti ani neprejavuje záujem o stretnutia s deťmi, rozhodol súd o úprave stretávania sa otca s maloletými deťmi tak, že spôsob stretávania neupravil.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie vzdali, zaniklo právo podať odvolanie.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).