Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, U. V., o zaplatenie sumy 2.315,66 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 407,20 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

V zastavujúcej časti žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.908,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.308,46 € od 20.3.2014 do 27.1.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.258,46 € od 28.1.2017 do 16.2.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.208,46 € od 17.2.2017 do 30.3.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.158,46 € od 31.3.2017 do 24.4.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.108,46 € od 25.4.2017 do 18.5.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.058,46 € od 19.5.2017 do 14.6.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.008,46 € od 15.6.2017 do 13.7.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.958,46 € od 14.7.2017 do 14.9.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.908,46 € od 15.9.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobca m á v časti uplatneného nároku o zaplatenie 1.908,46 € s príslušenstvom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.315,66 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.8.2010 zmluvu o pôžičke č. 5006112, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.635,78 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 59 mesačnými splátkami po 129,42 €. Žalovaný titulom pôžičky uhradil len sumu 5.038,54 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 26.2.2014 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy pod následkom vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže žalovaný na výzvu veriteľa nereagoval, tento pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 19.3.2014. Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 20.3.2014 do zaplatenia ako i náhradu trov konania.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Mal za to, že poskytnutý úver by mal byť posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov a keďže on titulom úveru už uhradil viac než mu bolo poskytnuté, podanú žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

3. Po zmene účastníka na strane žalobcu, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/43/2017-23 zo dňa 10.7.2017, žalobca písomným podaním zo dňa 18.1.2018 vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 400,- € titulom úhrad žalovaného a v časti sumy 7,20 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. V čiastočnom späťvzatí žaloby konkretizoval jednotlivé úhrady žalovaného nasledovne:

- dňa 27.1.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 16.2.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 30.3.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 24.4.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 18.5.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 14.6.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 13.7.2017 suma vo výške 50,- €,

- dňa 14.9.2017 suma vo výške 50,- €.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke zo dňa 20.8.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou pred vyhlásením splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, prílohou k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, uznesením č.k. 14Csp/43/2017-23 zo dňa 10.7.2017, vyjadrením žalovaného, kópiami poštových poukazov zo dňa 28.3.2017, 14.2.2017, 25.1.2017, 12.6.2017, 16.5.2017, 18.4.2017, 11.7.2017 a 12.9.2017, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 18.1.2018, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalovaného ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 30.12.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 5006112 zo dňa 20.8.2010, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/43/2017-23 zo dňa 10.7.2017 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

6. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 5006112 zo dňa 20.8.2010, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4.670,14 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 129,42 € s dobou splácania 59 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 24 %, RPMN vo výške 24 % pri priemernej RPMN vo výške 20,72 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 2.965,64 € a teda žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 7.635,78 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.2.2014, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy naraz vo výške 533,86 € obratom s upovedomením, že okamžitá úhrada dlžnej sumy bude predstavovať možnosť zachovania úhrady úveru v splátkach. Ako vyplynulo z predloženého prehľadu splátok a úhrad, žalovaný celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom žalobcu do podania žaloby uhradil sumu 5.038,54 €. Po podaní žaloby uhradil sumu 400,- €.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.1.2018 dôvodnosť podanej žaloby namietal a žalobu žiadal zamietnuť. Mal za to, že predmetná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keď neobsahovala údaj o výške, počte a termíne splatnosti jednotlivých splátok istiny, úroku a ostatných nákladov a tiež neobsahovala jasný a určitý údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže titulom úveru mu bola poskytnutá suma 4.670,14 € a on titulom úveru už uhradil sumu o 767,- € vyššiu, žiadal od žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti. Mal za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., prihliadnuť i na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci č. C 42/15 Home Credit Slovakia c/a Bíróová. Tiež poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR. V záverečnom návrhu žalovaný požiadal súd o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 50,- € s lehotou splatnosti ku koncu každého mesiaca.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 407,20 € spolu s príslušenstvom titulom čiastočných úhrad žalovaného realizovaných od podania žaloby a titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky súlade s § 145 ods. 2 zastavil.

10. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 20.8.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému za odplatu finančné prostriedky vo výške 4.670,14 €. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou sa žalovaný zaviazal splatiť 59 mesačnými splátkami po 129,42 €. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere (súd zmluvu o pôžičke zo dňa 20.8.2010 vyhodnotil vychádzajúc z poskytnutého plnenia ako zmluvu o úvere, keďže išlo o poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu) a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa

spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva má písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 a obsahuje správne uvedený údaj ohľadne RPMN. Zmluva síce neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru vymedzený ako konkrétny a nezameniteľný deň, keď v zmluve je uvedený údaj konečnej splatnosti ako: júl/2015 a tiež neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), vychádzajúc z ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. však neuvedenie týchto údajov v súlade so zákonom by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovitosť predmetného spotrebiteľského úveru len v prípade, ak by absentovala i písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaný riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti, keď poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, veriteľ pohľadávky túto ku dňu 19.3.2014 zosplatnil, pričom žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu rozdielu medzi tým, čo mal žalovaný titulom spotrebiteľského úveru uhradiť (7.347,- €) a tým, čo titulom spotrebiteľského úveru uhradil (5.438,54 €), teda na zaplatenie sumy 1.908,46 €. Súd konštatujúc dôvodnosť podanej žaloby žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.908,46 € spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovaného realizované v období od 27.1.2017 do 14.9.2017. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

11. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral v časti podanú žalobu späť. Keďže však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnou stranou sporu bol žalobca. Preto mu ohľadne tejto časti sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, keď prihliadol na realizované čiastočné úhrady dlžnej sumy žalovaným, ako aj žiadosť žalovaného o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach. Súd mal za to, že uloženie zaplatenia dlžnej sumy žalovanému v splátkach žalobcu nijako nepoškodí a neohrozí jeho postavenie na finančnom trhu a ani jeho ďalšie fungovanie ako podnikateľského subjektu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zo strany žalovaného odvolenie nie je prípustné, nakoľko žalovaný sa po vyhlásení rozsudku svojho práva podať odvolanie voči nemu výslovne vzdal (§ 368 .

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.