Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/132/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: Football Planet s.r.o. so sídlom v Modre, Okružná č. 3239, IČO: 36 263 591 proti žalovaným: 1/ E. F., nar. X.X.XXXX, občan SR, bytom M., A. č. XXXX/X a 2/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom W. - M., S. č. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Brnianska č. 1K o zaplatenie 19.470,46€ s prísl. takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanému 1/ v časti o zaplatenie 230,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,67 Eur od 24.5.2009 do zaplatenia, sa zastavuje.

II. Konanie voči žalovanému 2/ v časti o zaplatenie 256,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 256,18 Eur od 23.5.2009 do zaplatenia, sa zastavuje.

III. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalovaný 1/ má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Žalovaný 2/ má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu spol. Denis Lauko, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Kvetná č. 3, IČO: 43 783 741 sa žalobou zo dňa 24.6.2008 proti žalovanému 1/ domáhal zaplatenia 9.225,10€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 9.225,10€ od 24.5.2009 do zaplatenia a proti žalovanému 2/ zaplatenia 10.245,36€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 10.245,36€ od 23.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom neuhradeného schodku na zverených hodnotách. Právny predchodca žalobcu so žalovaným 1/ uzavreli dňa 1.1.2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával žalovaný 1/ ako zamestnanec s pracovným pomerom na dobu neurčitú prácu skladníka . Právny predchodca žalobcu so žalovaným 2/ uzavreli dňa 1.1.2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával žalovaný 2/ ako zamestnanec s pracovným pomerom na dobu neurčitú prácu skladníka -vedúceho centrálneho skladu v sídle právneho predchodcu žalobcu. Pracovné zmluvy u oboch žalovaných 1/ a2/ boli opakovane menené Dodatkom č. 1 zo dňa 1.4.2008, Dodatkom č. 2 zo dňa 21.8.2008 , naposledy Dodatkom č. 3 zo dňa 28.8.2008,na základe ktorého sa žalovaný 1/ stal od 1.9.2008 skladníkom -vedúcim centrálneho skladu a žalovaný 2/ sa stal od 1.9.2008 skladníkom - zástupcom vedúceho centrálneho skladu. Dňa 1.8. 2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu , žalovanými 1/ a 2/ a ďalšími zamestnancami žalobcu uzatvorená v súlade s ust. § 182 ods.1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení nesk. predpisov dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti na

centrálnom sklade právneho predchodcu žalobcu, nachádzajúceho sa na adrese Kvetná č. 3 v Trenčíne. Zamestnanci právneho predchodcu žalobcu prevzali na základe Dohody hmotnú zodpovednosť za hodnoty zverené na vyúčtovanie a to za tovary, hotovosť a zásoby tovarov vedených v inventúrnom súpise a ďalšie, ktoré boli do prevádzky zamestnávateľa pravidelne dodávané , a za ktoré predajom inkasovali finančnú hotovosť. Na základe príkazu právneho predchodcu žalobcu na uskutočnenie inventarizácie z 12.12.2008 bola v centrálnom sklade právneho predchodcu žalobcu k 31.12.2008 vykonaná inventarizácia majetku (zásob). Skutočnosť, že inventarizácia tovaru sa v centrálnom sklade uskutoční, bola dňa 12.12.2008 obom žalovaným oznámená. Súčasne žalovaní 1/ a 2/ poskytli právnemu predchodcovi žalobcovi prehlásenie, že žiaden majetok ( zásoby) nezatajili. Po ukončení inventarizácie bol dňa 7.1.2009 spísaný protokol z inventúry, z ktorého vyplýva, že na centrálnom sklade právneho predchodcu žalobcu bol zistený schodok v celkovej výške 20.212, 94€ ( 608.935,01,- Sk ) a táto skutočnosť bola zamestnancami právneho predchodcu žalobcu ako aj žalovanými 1/ a 2/ potvrdená podpisom na protokole z inventúry. Následne bol spísaný záznam zo škodovej komisie, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu rozhodol, že schodok bude v plnom rozsahu zaplatený všetkými hmotne zodpovednými zamestnancami a podiel na schodku ma byť určený v súlade s § 189 Zákonníka práce. Dňa 21.1.2009 sa konalo stretnutie štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu so všetkými hmotne zodpovednými zamestnancami, ktorým bola oznámená výška schodku na centrálnom sklade a zamestnanci sa mali možnosť k nemu vyjadriť a túto možnosť nevyužili. Právny predchodca žalobcu v súlade s ust. § 189 Zákonníka práce určil podiel náhrady jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na schodku, spôsobenom v centrálnom sklade právneho predchodcu žalobcu a to na základe skutočností, že žalovaný 1/ zastával funkciu vedúceho skladu a žalovaný 2/ funkciu jeho zástupcu a hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty okrem nich prevzal ešte skladník Y. R.. T. mesačné zárobky jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov za 4 štvrťrok 2008 boli nasledovné : žalovaný 1/ vo výške 894,37€, žalovaný 2/ vo výške 993,21€ a Y. R. vo výške 742,48€ a priemerné hodinové zárobky týchto zamestnancov za 4. štvrťrok 2008 boli nasledovné : žalovaný 1/ vo výške 5,1424€, žalovaný 2/ vo výške 5,7113€ a Y. R. vo výške 4,2691€. Celková výška schodku predstavovala 20.212, 94€, pričom výška náhrady u Y. R. bola limitovaná jeho priemerným mesačným zárobkom 742,48€ a pomer priemerných hodinových zárobkov u žalovaných 1/ a 2/ bol rozpočítaný pomerne 47,38% žalovaný 1/ k podielu 52,62% žalovaného 2/ . Podiel na schodu u žalovaného 1/ predstavoval sumu 9.225,10€ a u žalovaného 2/ sumu 10.245,36€. Žalovaní 1/ a 2/ svoj podiel na schodku nezaplatili a preto im bola dňa 11.5.2009 zaslaná žiadosť o uzatvorenie dohody o splátkovom kalendári , žalovaní 1/ a 2/ žiadosť prevzali a žalovaný 1/ v lehote do 23.5.2009 a žalovaný 2/ v lehote do 22.5.2009 dlh neuhradili a nereagovali ani na predžalobné výzvy. Lehota na dobrovoľné plnenie u žalovaného 1/ uplynula dňa 23.5.2009 a u žalovaného 2/ dňa 22.5.2009. Dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie sa žalovaní 1/ a 2/ dostali do omeškania a preto právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo požadovať popri plnení aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Svoj nárok žalobca odôvodňoval poukazom na ust. § 1 ods.4, § 182 ods.1, §186 ods.1, § 189 ods.1 -3 a § 191 ods.1 Zákonníka práce a § 9 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predloženými listinnými dôkazmi : pracovnými zmluvami s Dodatkami č. 1./ až 3/, Dohodami o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.9.2008, príkazom na uskutočnenie inventarizácie z 12.12.2008, oznámením o inventarizácii z 12.12.2008, prehlásením žalovaných 1/ a 2/ z 12.12.2008, protokolom z inventúry zo 7.1.2009, záznamu zo škodovej komisie zo 7.1.2009, záznamom z inventarizácie z 21.1.2009, záznamom zo stretnutia za účelom oznámenia výšky škody z 21.1.2009, záznamom zo stretnutia -vyjadrenia hmotne zodpovedných pracovníkov z 30.1.2009, žiadosti o vyjadrenie z 11.5.2009 vrátane doručenky, predžalobnej výzvy z 26.5. 2009 vrátane doručenky. 2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Popreli existenciu právneho základu a výšky uplatnenej pohľadávky . Uviedli, že spornom období, kedy mal schodok vzniknúť, t.j. od 1.9.2008- 31.12.2008 pracovali u právneho predchodcu žalobcu v ním uvedených funkciách a mali podpísanú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. V žiadnom prípade však nenesú zodpovednosť za tvrdený schodok, jednak z dôvodu, že jeho vznik nebol dostatočne preukázaný a pokiaľ by sa ho právnym predchodcom žalobcu preukázať podarilo; čo vylučujú, schodok vznikol bez ich zavinenia a zamestnávateľ im nevytvoril podmienky na nakladanie so zverenými hodnotami ( § 182 ods.3 Zákonníka práce). Počas trvania pracovného pomeru niekoľkokrát upozorňovali na nedostatky pri evidencii tovaru a pri vykonávaní inventúr. V centrálnom sklade právneho predchodcu žalobcu bolo cca 5.500 položiek tovaru a počas 4 dní, ktoré boli na vykonanie inventúry vyčlenené nebolo možné všetok tovar spočítať a skontrolovať. Pokiaľ žiadali väčší časový priestor na vykonanie inventúry, zamestnávateľ to odmietal s odôvodnením, že firma nemôže mať po dlhšiu dobu uzatvorený sklad. Pri inventúre im síce pomáhali pracovníčky bez hmotnej zodpovednosti, ktorým ale chýbala potrebná

rutina pri práci s tovarom a tieto robili veľké množstvo chýb a pri inventúre sa im podarilo odhaliť len nepatrnú množstvo, vzhľadom na časovú tieseň ( pracovníčky koľkokrát ani nevedeli, po koľko kusov je tovar balený v jednotlivých uzavretých škatuliach a preto mnohokrát uviedli do inventúrneho súpisu nesprávnu sumu). Ďalším dôvodom, pre ktorý bol v systéme evidencie tovaru neporiadok, bol nesprávne zadávanie tovaru do počítačového systému. Pri ich práci sa stalo, že fyzicky prijali tovar do skladu, skontrolovali jeho množstvo s faktúrou a dodacím listom, faktúru obsahujúcu slovný popis výrobku a katalógové číslo dodávateľa odovzdali fakturantke, ktorá ho nesprávne zaevidovala, t.j. zapísala na kartu nesprávneho tovaru. Fakturantku oni nekontrolovali a na chyby prišli len náhodne, napr. pokiaľ si niekto z obchodných zástupcov vybral tovar fyzicky sa nachádzajúci v sklade ( napr. v počte 10ks) a v počítačovej evidencii bol nulový stav. Aj chyby pri zadávaní tovaru do systému spôsobili, že účtovná evidencia sa výrazne odchyľuje od reálneho stavu tovaru na sklade. Jedným z dôkazov nedôslednej až chaotickej evidencie tovaru je , že pri inventúre za mesiace 9/2008 až 12/2009 bol pri niektorých položkách zistený vyšší fyzický stav na sklade oproti účtovnej evidencii , t.j. prebytok tovaru. Za štandardnej prevádzky skladu k prebytku tovaru nemôže dôjsť a pokiaľ bol prebytok vykázaný, svedčí to o nepoužiteľnosti evidencie ako predlohy na vykonávanie inventúry. Vrcholom nezhody účtovnej evidencie s fyzickým stavom tovaru je, že pri následnej inventúre za obdobie od 1.1.2009 -31.3.2009 bol zistený prebytok tovaru v celkovej hodnote 6.345€ ( 191.149,47,-Sk). Na základe tejto skutočnosti je hodnovernosť evidencie spochybnená a výšku schodku pri jednotlivých položkách možno vysvetliť rôzne ( krádež, zničenie tovaru, omyl pri vydávaní tovaru..). Právny predchodca žalobcu si zamieňa tzv. účtovný schodok s pokladničným schodkom , pričom z ustálenej judikatúry pri účtovnom schodku zodpovednosť zamestnanca za schodok nevzniká, pretože k vzniku škody nedochádza ( viď R 43/1963 : Pri tzv. účtovných schodkoch, na rozdiel od pokladničného schodku ( manka) nejde o schodok, ale iba o chyby v účtovnej evidencii a k vzniku škody vlastne nedochádza.) Je procesnou povinnosťou žalobcu preukázať výšku schodku a žalobca tak neurobil a ním predložené doklady nie sú postačujúce. Dňa 7.1.2009, kedy sa uskutočnilo prerokovanie výsledkov inventúry , žalovaní podpísali „Protokol z inventúry“ na znak toho, že boli oboznámení s vyčíslenou výškou schodku, ako aj z dôvodu, aby sa jeho výška nemohla dodatočne jednostranne meniť. Protokol je neúplný, lebo nie je v ňom uvedený stav zásob na začiatku obdobia a stav zásob na konci obdobia a je nepreskúmateľný, pretože z neho nie je možné zistiť, ako právny predchodca žalobcu k vyčíslenej škode dospel. Pri tomto stretnutí im právny predchodca žalobcu predložil na podpis aj „Záznam zo škodovej komisie“, ktorý odmietli podpísať, pretože nesúhlasili so schodkom, vyčísleným právnym predchodcom žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancom vhodné podmienky na starostlivosť o zverené hodnoty tak, aby s nimi zamestnanci mohli nakladať. Podstatná časť tovaru bola z dôvodu nedostatku skladovacích priestorov umiestnená mimo centrálneho skladu ale v tzv. externom sklade u spoločnosti HOEK v Trenčíne. V tomto externom sklade bolo uložených cca 20-25 paliet s tovarom a týždenný obrat ( príjem- výdaj) bol asi 5-6 paliet. K tovaru mali prístup zamestnanci spoločnosti Lauko -foods ako aj skladníci spoločnosti HOEK. Tovar, za ktorý niesli hmotnú zodpovednosť žalovaní 1/ a 2/ sa nachádzal medzi tovarom iných spoločností, nebol v osobitnom uzamknutom priestore a ani nebol nijako zabezpečený. Z právneho hľadiska je neprípustné, aby žalovaní 1/ a 2/ niesli zodpovednosť za tovar, s ktorým nemali možnosť výlučne ako hmotne zodpovední zamestnanci nakladať, k čomu dospela aj súdna prax. Podľa R 12/1962 skutočnosť, že manko vzniklo v dôsledku nedostatku obsadenia predajne pracovnými silami, prípadne aj v dôsledku nedostatku skladovacích priestorov , treba hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu ako spoluzavinenie zamestnávateľa alebo ako objektívne príčiny, ktoré idú na vrub zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnávateľ nevytvorí zamestnancom podmienky na to, aby zamestnanec mohol so zverenými predmetmi nakladať po celý čas ich zverenia, tieto predmety nemôžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. V danom prípade preto žalovaní 1/ a 2/ namietali platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti v časti týkajúcej sa tovaru, ktorý bol umiestnený v externom sklade ( R 70/1972). Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len hodnoty určené na obeh, s ktorými má zodpovedný zamestnanec možnosť nakladať po celý čas, pokiaľ mu je predmet zverený. V danom prípade nemali žalovaní 1/ a 2/ nad tovarom v externom sklade takmer žiadnu kontrolu. Aj podľa R 12/1976 charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného pracovníka nimi po celý čas, po ktorý sú mu zverené , nakladať. Hmotne zodpovedný pracovník sa zbaví zodpovednosti za schodok, ak bude preukázané, že v dôsledku zanedbania povinností zamestnávateľa mu bolo znemožnené so zverenými hodnotami hospodáriť a starať sa o ne ( disponovať nimi). Pokiaľ právny predchodca žalobcu ako zamestnávateľ pripustil a toleroval nekontrolovateľný prístup takýchto osôb k tovaru, ktoré nemali uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti ( resp. ani neboli jeho zamestnanci) , porušil svojím konaním povinnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti so všetkými

zamestnancami, ktorí mali k tovaru prístup ( R 55/1984 Dohodu o hmotnej zodpovednosti treba uzavrieť so všetkými zamestnancami, ktorí majú prístup k prevzatým hodnotám a majú možnosť nimi disponovať.) Okrem vyššie uvedených nedostatkov súvisiacich s uložením veľkého množstva tovaru v externom sklade boli nedostatky aj v zabezpečení tovaru v centrálnom sklade. Okrem žalovaných 1/ a 2/ a kolegu Y. R. ako hmotne zodpovedných zamestnancov sa do skladu mohli dostať aj ďalší zamestnanci. Sklad bol síce zabezpečený elektronickým alarmom, kde každý nich mal svoj kód, avšak systém fungoval tak, že pokiaľ ráno prišiel do práce niektorý zo zamestnancov a odkódoval celú budovu, súčasne vypol alarm aj v sklade ; keď teda prišiel do práce niektorý z nich, sklad už bol odkódovaný. Každý zamestnanec u právneho predchodcu žalobcu vedel, že rezervné kľúče sa nachádzajú v skrinke u personalistky spolu s ostatnými náhradnými kľúčmi a kľúč od skrinky bol voľne položený v zásuvke , teda nebol problém dostať sa do skladu. Podľa R 55/1984 „ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa uvádza napr. aj prípad , keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné osoby.“ Preto žiadali žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom H. N., žalovaných 1/ a 2/, vypočul svedkov R. R., E. R., Y. F., Y. R., K.. J. F., C. M., oboznámil pracovné zmluvy žalovaných 1/ a 2/ s Dodatkami č. 1-3, Dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/, príkaz na uskutočnenie inventarizácie, oznámenie o inventarizácii, prehlásenie žalovaných, protokol z inventúry, záznam škodovej komisie, záznam z inventarizácie , záznam zo stretnutia za účelom oznámenia výšky škody, vyjadrenie hmotne zodpovedných pracovníkov, výpisu z obchodného registra pôvodného žalobcu a jeho nástupcu, písomné vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k žalobe, fotografie tovaru, doklady o stave zásob k 23.12.2008 pre sklad reklamácie, skladovú výdajku , žiadosť R. J. o zrušenie dohody o hmotnej zodpovednosti a odpoveď na ňu, predloženie rozpisu schodku na externom sklade žalobcu, 7 šanónov účtovných dokladov týkajúcich sa stavu skladových zásob za obdobie pod 1.9.2008 do 31.12.2008 u položiek, kde bolo manko vyššie ako 4.500,- Sk. 4. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods.2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 6. Dňa 24.2.2010 vzal žalobca žalobu späť v časti u žalovaného 1/ o zaplatenie 230,67€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 230,67 Eur od 24.5.2009 do zaplatenia a u žalovaného 2/ o zaplatenie 256,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 256,18 Eur od 23.5.2009 do zaplatenia, čo odôvodnil ako výšku skutočného manka evidovaného v centrálnej účtovnej právneho predchodcu žalobcu v sume 19.726,09€ ( 594.268,10,-Sk) v centrálnom sklade ako manko na stave zásob v tomto sklade. Súd v tejto časti, za súhlasu žalovaných 1/ a 2/ konanie čiastočne zastavil. 7. Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce ( účinného v čase vzniku škody) ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). 8. Podľa § 182 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. 9. Podľa § 186 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. 10. Podľa § 189 ods.1,2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. 11. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. 12. Podľa § 191 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. 13. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je osobitným druhom zodpovednosti. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je okrem pracovnoprávneho

vzťahu aj existencia dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú môže zamestnávateľ uzatvoriť tak pri pracovnom pomere, ako aj pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, inak je neplatná. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len také hodnoty, ktoré sú určené na obeh alebo obrat a s ktorými má zamestnanec možnosť nakladať po celý čas, po ktorý sú mu tieto hodnoty zverené. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa viaže spravidla na určité pracovisko a je spojená s výkonom určitej práce. Ak na tom istom pracovisku pracujú viacerí zamestnanci, ktorí spoločne hospodária s hodnotami určenými na obeh alebo obrat, môže zamestnávateľ uzatvoriť s týmito zamestnancami spoločnú hmotnú zodpovednosť. Základným predpokladom tejto zodpovednosti je prevzatie určitých hodnôt - peňažných hotovostí, cenín, zásob tovaru a iných hodnôt určených na obeh alebo obrat na základe písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti a vznik škody, ktorá má povahu schodku na prevzatých hodnotách. Schodkom sa rozumie účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi údajmi účtovnej evidencie. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, je povinný nahradiť zamestnávateľovi schodok v plnej sume. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady škody podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov (okrem vedúceho a jeho zástupcu) presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa neuhradí celá suma, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok celkom alebo sčasti nezavinil. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti môže byť napr. úmyselné alebo nedbanlivostné konanie tretích osôb, náhodné udalosti (povodeň, požiar, živelná udalosť), ak zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi vhodné pracovné podmienky alebo ak vytvorené podmienky neumožňujú zamestnancovi starať sa po celý čas riadne o zverené hodnoty (v tomto prípade sa zamestnanec zbaví zodpovednosti len za predpokladu, že zamestnávateľa na to upozornil). Dôkazné bremeno o existencii schodku nesie zamestnávateľ.

14. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ existoval v čase vykonania spornej inventarizácie ku dňu 31.12.2008 pracovnoprávny vzťah ( žalovaný 1/ -vedúci skladu a žalovaný 2/ jeho zástupca) a obaja žalovaní mali uzatvorenú pracovnú zmluvu ako aj platnú písomnú Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu so skladníkom Y. R. za hodnoty zverené na vyúčtovanie na centrálnom sklade Kvetná č. 3, Trenčín. Títo traja zamestnanci mali od centrálneho skladu kľúče s prideleným kódom. Priestor s uskladneným tovarom bol chránený kamerovým systémom, ktorý zachytával cca 80% skladových priestorov a v období, ktoré bezprostredne predchádzalo inventarizácii nebola v centrálnom sklade zistená žiadna krádež vlámaním zvonka, ani sa nepreukázalo, že došlo ku krádeži iným spôsobom ( napr. nejakým zamestnancom). Dohoda o hmotnej zodpovednosti nezahŕňala externý sklad právneho predchodcu žalobcu, kde bol taktiež umiestnený tovar z centrálneho skladu. Od externého skladu žalovaní 1/ a 2/ nemali kľúče a do týchto priestorov mohli vstupovať bez ich vedomia aj iné osoby, teda pracovnoprávna zodpovednosť žalovaných 1/a 2/ za tovar hodnoty, nachádzajúci sa v externom sklade nemožno považovať za hodnotami, ktoré im boli zverené, pretože nemali možnosť s nimi nakladať celý čase a za eventuálne manko, zistené spornou inventarizáciou v externom sklade, preto nemôžu zodpovedať.

15. Dňa 12.12.2008 zamestnávateľ na základe príkazu č. 3/2008 zo dňa 12.12.2008 nariadil vykonať inventarizáciu majetku a jeho rozdielu ku dňu 31.12.2008. V rámci inventúry sa kontroloval účtovný stav tovaru s fyzickým stavom tovaru nachádzajúcim sa na sklade, pričom bol zistený schodok vo výške 608.935,01,-Sk, lebo pri inventúre sa zistil rozdiel medzi stavom tovaru v sklade a v počítačovom systéme . Zistený schodok mali zaplatiť podľa rozhodnutia škodovej komisie zo dňa 7.1.2009 a podielu náhrady škody jednotliví hmotne zodpovední zamestnanci, vrátane žalovaných 1/ a2/, ktorí schodok odmietli uhradiť. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaní 1/ a 2/ sťažovali na to, že nemali na spočítanie tovaru v rámci inventarizácie dostatok času. Nebolo preukázané, že by sa žalovaní 1/ a2/ písomne u žalobcu počas trvania pracovného pomeru namietali nemožnosť dohliadať nad tovarom v sklade, prípade poukazovali na nedostatky pri evidencii tovaru a vykonávaní inventúr, resp. domáhali sa nejakých opatrení zo strany zamestnávateľa a neodstúpili ani od dohody od hmotnej zodpovednosti. Žalovaní 1/ a2/ tvrdili, že všetko sa riešilo ústne. Žalovaný 1/ uviedol, že v auguste 2008 bolo manko 73.000,-Sk, čo ho viedlo k podaniu výpovede, aj s Y. R., ale pôvodný žalobca ich prehovoril a vzali sme ju späť. Ďalšie manko v sume 600.000,-Sk neboli ochotní už platiť a preto žalovaný 1/ k 31.03.2009 skončil pracovný pomer výpoveďou. Žalovaný 2/ uviedol, že aj predtým bolo u žalobcu manko v sume

17.000,-Sk za 3. kvartál 2008 a toto uhradil , avšak manko 300.000,-Sk nie je ochotný platiť a zaň nezodpovedá. Žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na to, že tovar nemohli riadne opatrovať, lebo vo firme sa nachádzali náhradné kľúče, ktoré mala asistentka obchodného riaditeľa, tieto náhradné kľúče boli vystavené u nej v skrinke v kancelárii, ku ktorým sa mohol dostať v podstate každý, kto vo firme pracoval. 16. Svedkyňa R. R. a E. R. ( fakturantky u právneho predchodcu žalobcu ) vykonávali, okrem iných zamestnancov, aj spornú inventarizáciu v 12/2008 spolu so skladníkmi. Iba svedkyňa R. tvrdila, že mali na inventúru nedostatok času. Bolo zistené, že celkove boli 4 inventúry a to v 3,8,9,11 a 12/2009 pričom v marcovej sa ukázalo, že majú tovar navyše, pričom tovar, fyzicky sa v sklade nachádzajúci mohol byť zle spočítaný v inventúre v 12/2008, pričom svedkyňa Y. F. mala za to, že zle bol tovar spočítaný pri inventúre v 3/2009. Vypočutí svedkovia vypovedali, že žalovaní mali možnosť došlý tovar skontrolovať tak, že pri príchode tovaru s faktúrou sa spočítal tovar, vyplnila príjemka, nahralo sa to do systému, do ktorého mali žalovaní 1/ a 2/ prístup. Keď prišla faktúra s tovarom, táto išla rovno do skladu, kde sa tovar fyzicky prijal, spočítal a presné počty sa napísali na príjemku. Ak nesedela jednotková cena, riešilo sa to priamo v sklade. Fakturantky vylučovali, aby došlo k zlému nahodeniu tovaru do systému, lebo mesačne sa vytlačil stav skladových zásob, počas mesiaca sa s účtovníčkou, ktorá dodávala zoznam faktúr a výdajok skontroloval stav s príjemkami a keď niečo nesedelo, tak sa hľadalo, kde je chyba. Svedkyňa E. R. uviedla, že tovar prišiel do skladu s faktúrou a na faktúre bolo obvyklé číslo tovaru. Výrobné číslo malo kód, pričom posledných 5 čísel z kódu predstavovalo katalógové číslo tovaru a toto slúžilo na identifikáciu druhu tovaru na skladovej karte. Ak tam žiadne výrobné číslo nebolo, dohoda so skladom bola taká, že oni sami si označia druh tovaru a dajú tam kód pod ktorým sa to má evidovať, ak prišla faktúra bez výrobného čísla a bez časti kódu, ktorú by dali na sklade, fyzicky išla na sklad si to odkonzultovať so skladníkmi, pod akým číslom sa to má zapísať. Svedkyňa tvrdila, že u nich bola dôsledná kontrola a nemohlo sa stať, že by bol tovar zle zapísaný a zaevidovaný, avšak pripustila, že riešili stav, že tovar nebol na sklade a v počítači bol evidovaný , resp. naopak, pretože v sklade nebol poriadok a keď tovar bol v PC a nebol fyzicky na sklade, tak jej počítač neuzavrel faktúru a musela fyzicky odkontrolovať ,či sa tovar nachádza na sklade, pokiaľ bol evidovaný na dodacom liste. Tovar v takomto prípade vybrali priamo skladníci a za stav zásob zodpovedali oni a mohlo sa stať , že sa vydal tovar, ktorý sa nemal. Svedkyňa Y. F. ( obchodný riaditeľ) uviedla, že sporná inventúra podľa nej prebehla v poriadku, bolo na ňu vyčlenené dostatočné časové obdobie a zo svojej praxe si vysvetlila vznik manka a následného prebytku tovaru len tak, že problémy museli nastať pri fyzickej expedícii tovaru, čiže sa vydalo viac, než sa malo, vtedy vznikol schodok alebo sa poslalo menej, než sa malo a vznikol prebytok. V období, keď pracovali žalovaní 1/ a 2/ na sklade sa začali množiť sťažnosti s konkrétnymi zákazníkmi. Sťažností pribúdalo a ich obsahom bolo to, že im nebolo dodané to čo si objednali v požadovanom množstve, buď im dodali viac, alebo menej, resp. dodali iný tovar, než bol objednaný. Nakoniec bola vyčlenená na vybavovanie sťažností jedna osoba a to A. U., ktorá tieto sťažnosti evidovala a v spolupráci s obch. oddelením komunikovala so sťažujúcimi sa zákazníkmi. Svedkyňa uviedla, že zákazníci chodili tovar prevziať aj osobne, ale dodával sa aj prostredníctvom zásielkových služieb a vtedy si zákazník tovar prebral, skontroloval osobne. V takýchto prípadoch nad tovarom nemali kontrolu a nevylučuje, že sa zákazník mohol sťažovať na nedodaný tovar aj zo špekulatívnych dôvodov. Svedkyňa dodala, že v centrálnom sklade bol problém s nedostatkom miesta na uskladnenie tovaru, čo žalovaní 1/ a 2/ namietali a preto bol tovar daný do externého skladu. Y. F. tiež tvrdila, že kľúče od centrálneho skladu mali len hmotne zodpovedné osoby. Svedok R. J. ( od 26.01.2009 v pozícii skladníka a zástupcu vedúceho skladu) o spornej inventúre v 12/2008 nevedel nič avšak podľa neho chyba sa musela stať v účtovníctve v rámci PC evidencie, lebo pri inventúre v roku 2009 im chýbalo 1000 ks filtrov, museli to vyplatiť a účtovný stav v PC sedel. Nie je predsa možné aby bol pri inventúre zistení prebytok 200.000,-Sk materiálu a ďalšia inventúra bola v lete a potom na jeseň v roku 2009. V lete bola inventúra stornovaná pre veľké rozdiely v kontrolovaných položkách a v 11/2009 bolo manko 6.000,-€. Toto nebolo možné fyzicky, aby toľko tovaru chýbalo, pričom tovar bol uložený v poriadku, v centrálnom sklade boli uložené tovary, všetko bolo zamknuté a on mal vlastný kód a kľúč. Svedok sa sťažoval na pracovné podmienky písomne, vzhľadom na tie skladové rozdiely a právny predchodca žalobcu mu aj písomne odpovedal. Svedok uviedol, že sa stalo , že fakturantka zle nahrala tovar a mali materiál evidovaný navyše, išlo o drvičku na tabak a toto sa preverovalo s pani R. a F.. Na jeseň mali taktiež zlé počty papierikov Gize, ktoré boli nesprávne evidované v PC, pričom v PC evidované boli a na sklade ich nemali. Svedkyňa J. F. (účtovníčka) uviedla, že fyzicky pri spornej inventarizácii nebola prítomná a uviedla, že schodok vypočítala len na základe predloženej písomnej inventarizácie, s tým, že by mali sedieť faktúry s tým, čo sa nakúpilo a ak sa prijíma tovar na sklad množstvo by malo sedieť s tým, čo je na faktúre. Tovar sa prijíma nezávisle s faktúrou na sklad, tam sa kontroluje príjem tovaru a výdaj tovaru sa robí podľa výdajok, ktoré sú priložené k faktúre. V účtovníctve by vyskočilo ako problém, ak by bolo prijaté väčšie

množstvo tovaru s vyššou cenou. Účtovný stav by mal sedieť a aj sedí so stavom, ktorý sa fyzicky na sklad prijíma. Na to, či už sa tovar podľa výdajok a faktúr v skutočnosti vydá, toto ona nemala možnosť kontrolovať, lebo s tovarom neprichádzala do kontaktu. Výdajky musia sedieť s faktúrami, lebo faktúra je zároveň aj dodacím listom. V inventúre v 12/2008 nebolo v rámci účtovníctva zistené, že došlo k chybnému oceneniu, resp. k zlému zápisu k oceneniu, ktoré by sa prejavilo pri konečnom zápise schodku. Svedkyňa F. uviedla, že keď sa začne inventúra, zamestnanci, ktorý ju vykonávajú, dostanú vytlačený počet stavu zásob, kde sa dajú overiť množstvá toho tovaru a či tie doklady, ktoré dostanú pred fyzickou inventúrou sú správne, svedkyňa dodala, že treba pozrieť prechádzajúcu inventúru a stav zásob vtedy a skontrolovať došlé faktúry - koľko tovaru fyzicky prišlo a výdavkové doklady - koľko tovaru bolo vydaného. Svedkyňa si existenciu schodku na tovare vysvetlila tak, že sa vydal tovar bez účtovných dokladov, alebo nesprávne množstvo tovaru. Svedok C. M. ( pracovník riešiaci technické problémy s PC) uviedol, že v 12/2008 fyzicky tlačil stav skladových zásob a v praxi riešil problém, že stav zásob nesedel so skladom. Stalo sa, že prišiel skladník s papierom, ktorý sa týkal tovaru, ktorý sa nepredával často, s tým, že účtovne bolo evidované na sklade 10ks tovaru a v regáli boli len 3ks a po preskúmaní situácie sa 7ks našlo v sklade porozhadzovaných na iných miestach. Pokiaľ ide o inventúru v 12/2008, tam sa chýbajúci tovar nenašiel. Svedok uviedol, že v prípade fakturácie došlo raz k nesprávnemu zápisu tovaru a vzorku tovaru, nesúhlasila so skladovou kartou. 17. Z výsluchu strán a svedkov mal súd za preukázané, že v sklade právneho predchodcu žalobcu bol neporiadok, ktorý súvisel s nedostatkom skladovacích priestorov a nedôslednej účtovnej evidencie tovaru. Taktiež vyplynuli aj nezrovnalosti pri zadávaní prijímaného tovaru do počítačovej evidencie, čo malo za následok, že účtovná evidencia sa výrazne odchyľovala od reálneho stavu tovaru v sklade. V konaní vyšlo najavo, že u právneho predchodcu žalobcu sa vykonali celkove 4 inventúry, pričom 2 boli stornované pre nesprávne spočítanie tovaru, resp. vynechanie jedného skladu a boli zistené aj výrazné účtovné rozdiely, napr. po inventúre tovaru, ku dňu 31.12.2008 vykazujúcej výrazný schodok bol v nasledujúcom inventarizačnom období od 1.1.2009 do 31.3.2009 vykázaný prebytok tovaru v hodnote 6.345€, čo si zodpovední zamestnanci vysvetľovali nesprávnym spočítaním tovaru pri predchádzajúcej inventúre resp. pri inventúre vykonanej v 3/2009. Právny predchodca žalobcu v konaní vzal čiastočne návrh späť s odôvodnením, že nárok uplatnený žalobou nezodpovedá jeho účtovnej evidencii. Nepodarilo sa preukázať, aký bol stav zásob v centrálnom sklade na začiatku obdobia a stav zásob na konci inventarizačného obdobia a z inventarizačného protokolu právneho predchodcu žalobcu zo 7.1.2009 teda nie je možné ani dospieť k záveru, či schodok v protokole uvedený je iba účtovným schodkom alebo skutočne v centrálnom sklade chýbajú zverené hodnoty, ktoré boli zodpovední zamestnanci povinní vyúčtovať a ak áno, aké a v akej hodnote. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu neuniesol dôkazné bremeno a hodnoverne nepreukázal existenciu schodku ( manka) na zverenom tovare, nachádzajúcom sa iba v centrálnom sklade ( dohoda o hmotnej zodpovednosti obsahovala iba sklad na ul. Kvetná č. 3, Trenčín) v riadne podloženej a konkrétnej výške, za ktorú by mali žalovaní 1/ a 2/ zodpovedať. Taktiež neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaným vytvoril podmienky, aby sa ako hmotne zodpovední zamestnanci starali po celý čas riadne o zverené hodnoty, pretože sa nepreukázalo, že boli jediní, ktorí mali od centrálneho skladu kľúče a nebolo vyvrátené, že iní zamestnanci, ktorí odomykali hlavnú budovu, nemali možnosť odkódovať aj skladové priestory, v ktorých sa nachádzali žalovaným 1/ a 2/ zverené hodnoty, obzvlášť za stavu, ak kamerový systém nesnímal celý sklad. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 ( pomer úspechu vo veci ) a § 256 ods.1 ( zodpovednosť za zastavenie konania ) zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech a preto im súd priznal právo na náhradu trov konania a čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez udania dôvodu, teda je povinný uhradiť jeho trovy žalovaným 1/ a 2/ aj v späťvzatej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.