Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-310-2017.pdf
PDF · 102.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/310/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. R. N., C.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov, matky: K. S., C.. XX.XX.XXXX, S. I., N. Č.. XX, D..Č.. Ú. T., C. Š. I. X a otca: B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. I., N. Č.. XX, D..Č.. Ú. S. S. X, O. XX, o návrhu navrhovateľky C. S., C.. XX.XX.XXXX, S. M. Č.. X, D. Č. S. M. I., N.Á. XX na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. R. N. C.. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - sestry C. S., C.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a rodičia maloletého a to matka K. S., C.. XX.XX.XXXX X. L. B. N., C.. XX.XX.XXXX a to každý z nich samostatne sú p o v i n n í prispievať na výživu maloletého R. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je každý z týchto rodičov p o v i n n í uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 09.10.2017 tunajšiemu súdu návrh vo veci samej, ktorým žiadala zveriť mal. R. N., C.. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti a jeho rodičov zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne minimálnym zákonný výživným, a zároveň žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý R. zverený do jej dočasnej starostlivosti a rodičom by bolo určené minimálne výživné, ktoré by boli povinní uhrádzať na adresu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že maloletý R. je jej bratom, ona spolu s matkou bývala v jednej domácnosti, ale keď dovŕšila 18 rokov, tak si našla priateľa, s ktorým teraz býva u jeho rodičov. Jej mama je rozvedená a v starostlivosti mala ešte deti M. S., C.. XX.XX.XXXX X. O. S., C.. XX.XX.XXXX, u ktorých je rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 16P/56/2017 zo daň 25.04.2017, právoplatným dňa 02.06.2017 nariadené, na účely zabezpečenia odbornej diagnostiky, pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku na obdobie šiestich mesiacov. Toto výchovné opatrenie sa realizuje v Krízovom stredisku Dominika, n.o. Rožňava. Matka bola Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 5T 84/2017 zo dňa 28.8.2017 odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov. Nástup na výkon trestu odňatia slobody má na deň 16.10.2017. Vzhľadom k tomu, že žije sama a maloletého R. nemá u koho nechať, rozhodla, sa ona (navrhovateľka), že jej pomôže a o brata sa bude starať ona. Je slobodná, žije s priateľom Š. Ž., ktorý má 22 rokov. U jeho rodičov majú jednu malú miestnosť a zvyšok domácnosti užívajú spoločne. Je nezamestnaná, dávkou v hmotnej núdzi je
riešená spolu s matkou. O brata sa dokáže postarať, pomôže jej aj jej priateľ. Keď sa matka vráti domov, brata odovzdá potom mame.
3. Uznesením sp.zn. 16P/310/2017-10 zo dňa 17.10.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého maloletého R. dočasne odovzdal do starostlivosti navrhovateľky a to až do právoplatného skončenia konania o zverenie tohto maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 16P/310/2017, a zároveň nariadil rodičom maloletého, a to každému z nich samostatne platiť výživné na mal. R. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, počnúc od 17.10.2017, a to až do právoplatného skončenia konania o zverenie tohto maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 16P/310/2017, ktoré výživné každý z rodičov bol povinný platiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľka je slobodná a toho času býva spolu aj so svojim bratom R. N., C.. XX.XX.XXXX (t.j. maloletým dieťaťom, o ktorom sa rozhoduje v tomto konaní) u jej priateľa, Š. Ž., C.. XX.XX.XXXX, C. X. I., N. Č.. XX. Spoločne bývajú v dome jeho rodičov, ktorý pozostáva z troch izieb a kuchyne. Majú vyčlenenú jednu menšiu izbu, ktorá je zariadená potrebným nábytkom. Spoločné deti nemajú. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny obaja súhlasia, aby bol maloletý Fabián u nich doma do doby ukončenia výkonu trestu odňatia slobody jeho matky. Pomáhajú im aj jeho rodičia. Navrhovateľka má ešte dvoch súrodencov a to M. S., C.. XX.XX.XXXX X. O. S., C.. XX.XX.XXXX, ktoré boli Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 5P/355/2017 zo dňa 06.12.2017 o neodkladnom opatrení, odovzdané do dočasnej starostlivosti Krízového strediska Dominika n.o., Rožňava.
6. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá iba prídavok na maloletého R. vo výške 23,52 Eur.
7. Maloletý R. je zdravý a zo strany sestry je mu podľa zistení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zabezpečovaná riadna a celodenná starostlivosť.
8. Matka maloletého sa od 18.10.2017 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý od 18.11.2017 vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Levoča a koniec výkonu trestu má mať 18.05.2018. Podľa správy uvedeného ústavu nie pracovne zaradená, z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí v uvedenom ústave a taktiež z dôvodu neosvojenia si pracovných zručností.
9. Otec maloletého sa od 11.03.2016 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica- Kráľová , a koniec výkonu trestu má mať 11.11.2019. Je pracovne zaradený, kedy za mesiac marec 2017 dosiahol čistú mzdu vo výške 15,93 EUR, za mesiac apríl 2017 vo výške 109,78 EUR, za mesiac máj 2017 vo výške 106,07 EUR, za mesiac jún 2017 vo výške 122,- EUR, za mesiac júl 2017 vo výške 11,63 EUR, za mesiac október 2017 vo výške 102,06 EUR a za mesiac november vo výške 79,74 EUR.
10. Obaja rodičia nie sú poberateľmi žiadnych štátnych sociálnych dávok, ani dávky v hmotnej núdzi a majú vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším dvom maloletým deťom.
11. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
13. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
14. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
17. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
18. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
19. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
26. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
30. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
31. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
32. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
33. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
34. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
35. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
36. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zverenie maloletého R. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v súčasnej dobe v záujme tohto dieťaťa. Vychádzal z toho, že v záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
37. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Ak sa v konaní tvrdí, že výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov bráni závadný zdravotný stav tohto rodiča, ide o odbornú otázku, na ktorej posúdenie sa spravidla vyžaduje súčinnosť so znalcom (R 64/1968).
38. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.
39. V prípade maloletého R. bolo preukázané, že jeho doterajšiu starostlivosť nemôže vykonávať ani jeden z jeho rodičov, nakoľko obaja toho času vykonávajú tresty odňatia slobody v príslušných ústavoch, a tak nevedia zabezpečiť maloletému osobnú starostlivosť vo vlastnej réžii. Dieťa je toho času v starostlivosti navrhovateľky, kde je o neho riadne postarané a z týchto hľadísk sa preto súčasné výchovné prostredie navrhovateľky javí ako najvhodnejšie , nakoľko napĺňa potreby maloletého.
40. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.
41. Všetky tieto atribúty navrhovateľka spĺňa. V jej domácnosti má maloletý vytvorené vhodné výchovné prostredie, preto súd zveril maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti .
42. V prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany rodičov na maloleté dieťa a preto súd rozhodoval aj o tejto otázke. Pri určení výživného zo strany oboch rodičov vychádzal z toho, že obaja toho času sú vo výkone trestu v príslušných ústavoch, v ktorých matka je bez pracovného zaradenia a teda bez príjmu a otec je síce pracovne zaradený avšak s veľmi nízkym príjmom, pričom obaja sú nemajetný a okrem maloletého R. majú vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším dvom maloletým deťom.
43. Berúc do úvahy tieto skutočnosť preto súd ustálil výšku výživného zo strany každého z týchto rodičov na maloletého na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje čiastku 27,32 Eur mesačne.
44. Súd zaviazal rodičov uhrádzať uvedené výživné na účet príslušného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v zmysle toho času platnej a účinnej zákone úpravy, pričom pri určení začiatku tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (R 4/1987), v zmysle ktorej v prípade
zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako rodiča je možné určiť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu rodičom až od právoplatnosti rozsudku o zverení tohto dieťaťa do výchovy inej osoby.
45. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom, nakoľko okrem rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, o ktorých veciach podľa § 111 písm. o/ CMP v spojení s § 120 ods. 1 CMP sa má rozhodovať vo veci samej uznesením, rozhodoval aj o úprave vyživovacej povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu, o ktorej podľa § 111 písm.b, c/ CMP v spojení s § 120 ods. 1 CMP vo veci samej sa má rozhodovať rozsudkom. Rozsudok svojim spôsobom ako forma rozhodnutia konzumuje to uznesenie.
46. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
48. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.