Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-69-2016.pdf
PDF · 78.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/69/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou vo veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO 31575951, proti žalovanému B. F., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXXX/XX, X. H. X. Y. o zaplatenie 1.404,17 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.404,17 eura, úroky v sume 88,45 eura, úroky z omeškania v sume 1,35 eura, úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.404,17 eura od 14.12.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 88,45 eura od 14.12.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 11.03.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 1.404,17 eura, vyčíslených úrokov v sume 88,45 eura, úrokov z omeškania v sume 1,35 eura, úrokov vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.404,17 eura od 14.12.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.404,17 eura od 14.12.2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 88,45 eura od 14.12.2013 do zaplatenia. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 10.10.2011 uzavrel úverovú zmluvu č. 28/267/11, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa poskytnutý úver a úroky zaviazal splácať v 120 anuitných mesačných splátkach po 26,36 eura. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto bol listom zo dňa 20.11.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru do 12.12.2013, žalovaný však na výzvu nereagoval. 2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 20.03.2017 spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k doručenej žalobe do dňa konania pojednávania nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, hoci mal doručenie predvolania vykázané dňa 09.12.2017, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť ospravedlnil. Súd vec prejednal podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán sporu. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to úverovou zmluvou č. 28/267/11 zo dňa 10.10.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len VOP), výpisom z hlavnej knihy žalobcu, upomienkou zo dňa 24.09.2013, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.11.2013 a zistil tento skutkový stav veci: 4. Dňa 10.10.2011 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 28/267/11, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP, a to vo výške úveru 1.500,- eur, s úrokovou sadzbou do splatnosti 17,30 % ročne, RPMN bola dohodnutá vo výške 21,87 % a priemerná RPMN 26,15 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120-tich pravidelných splátkach vo výške 26,36 eura, termín splatnosti splátky bol dohodnutý v 20. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola splatná prvý mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru a žalovaný sa zaviazal úver splatiť do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy.
5. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti splácať spotrebiteľský úver riadne a včas, žalobca ho zosplatnil listom zo dňa 20.11.2013 a vyzval žalovaného na predčasné splatenie zosplatneného úveru do 12.12.2013. Zosplatneniu spotrebiteľského úveru predchádzala výzva - upomienka na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.09.2013. Dlžná suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 1.404,17 eura, nezaplatených úrokov 88,45 eura a nezaplatených úrokov z omeškania 1,35 eura, poplatkov za upomienky 60 eur. Žalobcom boli predložené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.10.2011, ktoré ďalej podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. 6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 7. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval žalobou uplatnené nároky, je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, takže na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať ustanovenia jednak zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 10. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel súd k tomu záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Žalobca preukázal, že žalovanému poskytol úver v sume 1.500,- eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach, úver však nesplácal. Súd preskúmal obsah úverovej zmluvy a zistil, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v mesačných splátkach, povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne neplnil, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho sa stal splatným celý dlh žalovaného. Súdom priznaná suma predstavuje nezaplatenú časť úveru 1.404,17 eura, nezaplatené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 88,45 eura, úroky z omeškania z včas nezaplatených splátok do zosplatnenia úveru 1,35 eura. 11. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd priznal navrhovateľovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných vyčíslených úrokov dojednané úroky z omeškania, ktoré sú uplatnené v medziach zákonných úrokov z omeškania, a to 8,00 % od 14.12.2013 do zaplatenia.
12. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 17,30 % ročne z nezaplatenej istiny 1.404,17 eura od 14.12.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky 17,30 % do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi i zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci zmluvy pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút ako sú odplatné úroky a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, t. j. splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru. Súd vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný
súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešní (neúspešný bol len v časti príslušenstva) priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.