Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-108-2015.pdf
PDF · 117.03 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/108/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: C., bytom M., zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Bajužíková, Advokátska kancelária Michalovce, Štefánikova č. 8, za účasti otca: C., bytom M., zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 20, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. sumou 120 Eur mesačne od 7.7.2015 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 7.7.2017 do 31.1.2018 v sume 1.628,59 Eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk otca s maloletou O. tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každú párnu stredu v čase od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny a každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hodiny do 18:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 hodiny do 18:00 hodiny s tým, že v čase takto upraveného styku si maloletú prevezme v párnu stredu z predškolského zariadenia a maloletú vráti pred bytom matky, v nepárnom víkende si maloletú prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
Matka a otec sú povinní nahradiť trovy štátu, ktoré vzniklo preddavkovaním trov znaleckého dokazovania, každý vo výške 231,76 Eur v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 7.7.2015 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej O., ktorá sa narodila z ich družobného vzťahu s otcom dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy s otcom dieťaťa nie sú dobré, v čase podania návrhu žili v podnájme a otec maloletej na jej výživu neprispieval. Z toho dôvodu ona musela nastúpiť predčasne do práce v novembri 2014 a o maloletú sa v tom čase starala otcova matka, ktorej musela platiť 200 Eur mesačne. Napriek tomu, že svojho druha žiadala, aby sa z podnájmu odsťahoval, neurobil tak, a tak ich spolužitie sa zmenilo na denno-denné hádky, násilie, ktoré nie je vhodné pre zdravý vývoj dieťaťa. Matka uviedla, že zo svojho príjmu XXX Eur mesačne má výdavky v celkovej sume 882,04 Eur s tým, že suma, ktorá ostane, je
použitá na ošatenie, obuv pre ňu a pre dcéru. Otec maloletej platí iba polovičku nájomného a sem tam kúpi pre dcéru plienky. Ostatné náklady s maloletou však hradí ona. Preto žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platením výživného na maloletú od 1.7.2015 do budúcna sumou 200 Eur mesačne. K podanému návrhu matka pripojila rodný list maloletej, nájomnú zmluvu, doklad o platení nájomného, ako aj svoju pracovnú zmluvu.
2. V priebehu konania matka žiadala, aby súd nariadil vo veci predbežné opatrenie, o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, o určenie výživného zo strany otca dieťaťa sumou 200 Eur mesačne a okrem toho žiadala upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend v čase od piatka od 17:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hodiny do 17:00 hodiny do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.8.2015 bol návrh matky zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.10.2015.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 9.10.2015, v ktorom uviedol, že prešetril pomery na strane rodičov a maloletého dieťaťa. Zistil, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 8.8.2015, keď sa otec dieťaťa odsťahoval ku svojím rodičom a matka zostala spolu s dcérou bývať v prenajatom jednoizbovom byte. Maloletá O. navštevuje U.. Matka uhrádza mesačne sumu 230 Eur v tomto centre a denný poplatok za stravu 2,50 Eur. Otcove stanovisko k podanému návrhu je také, že navrhuje striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch. Na základe zisteného stavu kolízny opatrovník doporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, na ktorú je dieťa vzhľadom na svoj vek odkázané čo do starostlivosti a je citovo naviazané, zo strany otca určiť primerané výživné s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa a finančné možnosti otca. Styk doporučil upraviť na základe dohody rodičov.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletej O. znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou P., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutočný stav.
5. Matka na pojednávaní súdu dňa 6.5.2016 upravila svoj návrh v tom, že žiadala priznať výživné od dátumu podania návrhu, teda od 7.7.2015 do budúcna. Vo svojej výpovedi uviedla, že od kedy otec dieťaťa opustil ich spoločnú domácnosť, čo bolo 8.8.2015, začal platiť výživné na dieťa sumou 50 Eur mesačne. Takto bol zaplatený aj august 2015, ale júl zaplatený nebol. Matkin príjem predstavuje XXX Eur mesačne. Z tohto poplatku platí 270 Eur poplatok za podnájom v jednoizbovom byte. V tomto byte býva iba s maloletou O. Maloletá je vedená v ortopedickej ambulancii, pretože má problémy s nožičkami, musí nosiť ortopedickú obuv, ktorá je doplatková, ktorú menia dvakrát do roka a doplatok je asi 30 Eur. Okrem toho jej matka musí kupovať aj ortopedické vložky. Maloletá je sledovaná aj v gastrologickej poradni z dôvodu zvýšených pečeňových testov. Z tohto dôvodu osobitné lieky neužíva, ale užíva vitamíny a probiotiká. Tieto stoja 17 až 20 Eur mesačne. Maloletá navštevuje súkromnú škôlku K. a to z toho dôvodu, že maloletá je často chorá a matka predpokladala, že v súkromnej škôlke bude menej deti, bude lepšie znášať prítomnosť v škôlke a bude odolnejšia. Matka tu platí 200 Eur mesačne od 3 rokov veku dieťaťa. Predtým sa platilo 280 Eur mesačne, vrátane stravy. Maloletá má založené stavebné sporenie, ktorú platí matka sumou 50 Eur mesačne. Ďalej matka má svoje výdavky- a to životnú poistku 18 Eur, mesačník na cestovné do práce 52 Eur na štvrťroka, stravné lístky na obedy v práci 70 Eur. Do septembra 2015 mala matka výdavky aj s opaterou dcéry, ktorú zabezpečovala otcova matka a jej platila 200 Eur mesačne. Tieto náklady boli naposledy v mesiaci júl 2015. Ďalej uviedla, že styk otca s maloletou sa realizuje tak, že maloletú si prevezme otec v piatok rovno zo škôlky každý druhý víkend a vracia ju v nedeľu o18:00 hodine pred bytom matky. V ďalšom týždni sa realizuje styk v stredu od 16:00 hodiny, taktiež otec prevezme dieťa v MŠ a vráti dieťa ráno v piatok, kedy ju odvedie priamo do škôlky. S týmto stykom je najväčší problém počas tohto týždňa, pretože maloletá ťažko znáša dlhé odlúčenie od matky, a keď sa k nej vráti, tak sa stále túli a nevie sa nasýtiť jej prítomnosti. Preto matka žiadala, aby ten ďalší styk bol upravený iba počas jedného dňa v týždni tak, aby otec bol povinný dieťa vo večerných hodinách vrátiť späť matke.
6. Na pojednávaní súdu dňa 3.6.2016 bol vypočutý otec maloletej, ktorý zotrval na svojom návrhu na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX Eur a od kedy odišiel zo spoločnej domácnosti s matkou a dieťaťom, platí výživné na dieťa 50 Eur mesačne. Okrem toho však prispieval aj vecnými príspevkami a súdu doložil zoznam týchto vecných plnení. Uviedol, že s matkou dieťaťa sa dohodli na tom, že s dieťaťom sa stretáva každý
párny týždeň od stredy od 15:30 hodiny do piatka do 20:00 hodiny a v nepárnom týždni od piatka od 15:30 hodiny do nedele do 18:00 hodiny. V nepárnom týždni sa dohodli ešte aj na ďalšom stretávaní s dieťaťom a to v pondelok od 15:30 hodiny do 18:00 hodiny a v stredu od 15:30 hodiny do 18:00 hodiny. Podľa neho tento styk funguje a nie je s tým žiaden problém. Uviedol, že žije sám v X izbovom byte, ktorý je jeho vlastníctvom, pričom predtým v tomto byte žili aj jeho rodičia, ale títo sa odsťahovali a v súčasnosti bývajú v B. v rodinnom dome. S dieťaťom sa zdržiava buď u seba v byte na I., alebo u svojich rodičov v B.. Za bývanie v byte otec uhrádza poplatok 175 Eur a inkaso 65 Eur mesačne. Používa motorové vozidlo zn. Y., s tým má spojené výdavky 50 Eur mesačne, avšak nie je to jeho auto, je to auto písané na meno jeho otca. Auto používa denno-denne na cestu do práce, ale aj na vyberanie dieťaťa zo škôlky a na premiestňovanie sa s dieťaťom. Tým, že auto používa, tak platí aj poistenie tohto motorového vozidla 50 Eur ročne a ostatné výdavky súvisiace s údržbou tohto motorového vozidla, čo odhaduje sumou 250 Eur ročne. Auto má 6 alebo 7 rokov.
7. Kolízna opatrovníčka na tomto pojednávaní vyjadrila názor, že dieťa v tak útlom veku, ako je maloletá O. by mala vyrastať v stabilnom výchovnom prostredí, aby získalo citovú ukotvenosť a pocit istoty, a preto podľa nej nie je vhodná striedavá osobná starostlivosť pre tak malé dieťa. Otec uviedol, že s dieťaťom má výborný vzťah, dieťa je rado u neho, u neho aj prespáva a on neeviduje žiadne problémy s prespávaním dieťaťa u neho. Pokiaľ sa dieťa nevie nabažiť svojej matky, keď sa ku nej vráti, rovnako sa nevie nabažiť ani jeho, keď sú spolu. Nemá také informácie, že by sa dieťa v noci budilo a plakalo.
8. Po pojednávaní otec predložil prehľad svojich vecných plnení, ako aj doklady preukazujúce vecné plnenia vo vzťahu k maloletej za obdobie od 12.7.2015 do 26.8.2016, rovnako aj poštové poukážky o finančnom plnení výživného od 7/2016 do 190/2016 po 50 Eur mesačne. Súd odporúčal rodičom navštíviť s maloletou Referát poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v M. v záujme poradenstva o vhodnosti ďalšej starostlivosti o maloletú.
9. Na pojednávaní súdu dňa 8.9.2016 otec oznámil súdu, že podľa neho, starostlivosť o maloletú zabezpečujú každý z rodičov na 50 %, s čím však matka nesúhlasila. Výsledkom návštevy rodičov na Referáte poradensko-psychologických služieb bolo, že U. doporučila maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a stretávanie s otcom realizovať vo forme rozšíreného styku.
10. Matka predložila súdu správy z neurologickej ambulancie, gastroenterologickej ambulancie a ortopedickej ambulancie vzhľadom na to, že maloletá je v týchto ambulanciách vedená a návštevy týchto ambulancií sa pravidelne opakujú.
11. Matka sa na pojednávaní súdu dňa 3.11.2016 vyjadrila k vecným plneniam otca maloletej. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že matka uznala vecné plnenie zo strany otca dňa 7.8.2015 detskú ortopedickú obuv za 16,77 eur, dňa 15.8.2015, dievčenské tielko za 5,50 eur a dievčenské nohavičky za 5 eur dňa 5.9.2015 sunár v hodnote 6,39 eur, dňa 13.9.2015 detské pančuchy dvakrát po 2,99 eur, dňa 13.9.2015 zateplené nohavice 14,99 eur, župan zakúpený 20.9.2015 za 5 eur, 21.9.2015 digitálny teplomer za 9 eur, 22.9.2015 tepláky Hello Kitty a mikina Hello Kitty každá za 10 eur, dňa 28.10.2015 ortopedickú obuv + vložky za 20,26 eur, dňa 2.11.2015 sunár 4 kusy za 19,96 eur, dňa 24.1.2016, detské zimné rukavice 6,95 eur, dňa 29.2.2016 ortopedické vložky 3,49 eur, v apríli 2016 finančný príspevok na oslavu narodenín maloletej v škôlke 25 eur, pričom ostatné položky neuznala z toho dôvodu, že pokiaľ otec nakupoval zdravotnícke potreby, alebo lieky, tie si ponechával vo svojej domácnosti a matke žiadne neodovzdal, ďalej neodovzdal ani ďalšie oblečenie, ktoré kupoval maloletej, zrejme ich ponechával vo svojej domácnosti. Matka uviedla, že nákup dňa 8.12.2015- vetrovka a otepľovačky- by darčekom otca pre maloletú na Vianoce 2015 v hodnote 39,99 eur. Na základe takto zosúladených položiek vecného plnenia otca za vyššie uvedené obdobie predstavuje hodnota týchto vecných plnení 164,29 Eur, ktoré je započítateľné na výživné maloletej. Otec sám nepopieral, že určité veci, ktoré nakúpil dieťaťu a uviedol vo svojom zozname, matke neodovzdal- týka sa to tak oblečenia, liekov, ako aj plienok, sunaru alebo hygienických potrieb. Tieto veci používal vo svojej domácnosti pre potreby maloletej vtedy, keď maloletá bola v jeho domácnosti, a realizoval sa styk na základe dohody s matkou maloletej. Keďže styk s maloletou sa realizoval, otec uplatnil na započítanie proti výživnému aj čiastky za stravu dieťaťa v jeho domácnosti za každý mesiac v rozsahu od 10 do 33 Eur.
12. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie detí s prihliadnutím na to, že rodičia sa nevedeli dohodnúť ani na rozsahu styku otca s maloletou, resp. otec naďalej trval na striedavej
osobnej starostlivosti, pretože podľa neho, prespávanie maloletej u neho nespôsobuje maloletej žiadne problémy, on sa vie o maloletú rovnako postarať ako matka. Súd preto považoval za potrebné zistiť, aká úprava rodičovských práv a povinností bude vhodná do budúcna vzhľadom na vek dieťaťa.
13. Znalkyňa P., z odboru klinickej psychológie detí predložila súdu znalecký posudok dňa 7.8.2017 č. 5/2017. Upozornila na to, že napriek opakovaným predvolaniam sa otec na vyšetrenie k znalkyni nedostavil, preto bola nútená znalecký posudok vypracovať bez jeho prítomnosti, iba na základe vyšetrenia matky a maloletého dieťaťa. Snažila sa skontaktovať s otcom dieťaťa aj na jeho pracovisku, avšak pracovníčka jej u tohto zamestnávateľa oznámila, že otec si zobral krátku dovolenku a neskôr sa vyjadrovala v tom zmysle, že dovolenka mu skončila, ale do práce nenastúpil. Jej predvolania si otec neprevzal. Z toho usúdila, že otec sa znaleckému dokazovaniu vyhýba.
14. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že matka má primerané osobnostné predpoklady na výchovu maloletej, jej výchovné prostredie dieťaťu vyhovuje. Maloletá sa s ňou cíti dobre, keďže matka vie sledovať jej záujmy, chrániť ju, zodpovedne sa voči nej prejavovať a empaticky sa na dieťa naladiť. Osobnostné predpoklady otca dieťaťa zisťované neboli, keďže sa na znalecké skúmanie nedostavil. V emočnom prežívaní maloletej nezistila znalkyňa traumatizujúce zážitky, ktoré by boli spojené s rozchodom rodičov. Maloletá má zabezpečený pravidelný kontakt s otcom, ako aj so starými rodičmi zo strany otca. U maloletej prevažuje detská spontánnosť, so svojimi pocitmi sa primárne obracia na matku. Dieťa sa v terajšej dobe skôr problematicky vysporiadáva so situáciou zmeny, keď má meniť výchovné prostredie u matky. Spontánne odmietavo reaguje pri separácii od osoby matky, so zvýšenou podráždenosťou a občasnými afektívnymi výbuchmi. S otcom má vybudovaný citový vzťah a vie s ním bezproblémovo zotrvať v kontakte. Akceptuje ho ako rodiča, dokáže sa na jeho osobu naladiť v čase styku a pohrať sa s ním. Prostredie matky však pre seba vníma ako stabilné, bezpečne a emočne jej viac vyhovuje. Prítomná je zvýšená emočná iritabilita a občasné afektívne výbuchy. Ovplyvňovanie maloletej matkou nebolo zistené, teda vo vzťahu k otcovi maloletá ovplyvňovaná nie je. U matky znalkyňa nezistila bránenie v styku otca s maloletou. Z toho dôvodu znalkyňa odporúčala ponechať styk maloletej s otcom v doterajšej úprave styku, aj keď dieťa v súčasnosti občas nie je emočne naladené na tento styk. Je to však spôsobené skôr reakciou dieťaťa na opustenie známeho prostredia matky, s ktorou sa dieťa dobre cíti, než o negatívny vzťah dieťaťa k osobe otca. Preto znalkyňa odporúčala styk realizovať každý párny týždeň od piatku od 17:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hodiny do štvrtka do 17:00 hodiny a v letných mesiacoch týždeň v mesiaci júl a týždeň v mesiaci august s tým, že konkrétnejší dátum by si mali rodičia dohodnúť podľa čerpania ich dovolenky. Matka počas šetrenia znalkyne signalizovala určité zdravotné problémy na strane otca, o ktorých však nič bližšie nevie, pretože aj jeho matka sa odmietla o nich vyjadriť. Pokiaľ by sa otec dostavil na znalecké šetrenie ku znalkyni, znalkyňa je ochotná podrobiť ho vyšetreniu a doplniť svoj znalecký posudok.
15. Otec sa následne na pojednávania súdu nedostavoval, bol zastúpený advokátkou, s ktorou však neudržiaval žiaden kontakt a ani ona o ňom nemala žiadne informácie. Preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe výsledkov vykonaného dokazovania. fikcie doručenia na adrese jeho trvalého bydliska I., ktorá sa v priebehu konania nezmenila.
16. Na pojednávaní súdu dňa 22.1.2018 matka uviedla, že navrhuje v prípade zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca dieťaťa upraviť styk otca s dieťaťom tak, aby maloletá u neho neprespávala. Je to z toho dôvodu, že v poslednom období otec sa s maloletou stretáva iba sporadicky tak, že si dieťa vyzdvihne priamo zo škôlky, zoberie ju k sebe, ale matka nevie, kde to je, pretože otec to neuvedie, vypne si aj telefón, takže v podstate matka nemá kontakt na otca a na dieťa. Keď dieťa plače, tak ju donesie späť k matke. Maloletá u otca neprespáva a matka nevie, kde sa otec s ňou počas realizácie styku zdržiava. Matka nevedela poskytnúť súdu žiadnu informáciu ani o tom, kde sa v súčasnosti otec zdržiava, o zmene jeho bydliska nemá žiadne informácie, preto žiadala, aby súd upravil styk otca s dieťaťom v párnom týždni v stredu od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny a počas nepárnych víkendov v sobotu od 10:00 hodiny do 18:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 hodiny do 18:00 hodiny bez prespávania dieťaťa u otca. Takto navrhovala upraviť iba bežný styk, bez úpravy styku počas prázdnin , alebo sviatkov. Ďalej uviedla, že na strane maloletej nastala zmena v tom, že od septembra 2016 začala navštevovať štátnu škôlku na O., kde matka platí za pobyt v škôlke 15 eur mesačne, stravu 23 eur mesačne a ZRPŠ raz ročne 8 eur. Matka s maloletou býva v Y., ktorý si kúpila na hypotéku, ktorú spláca sumou 157 eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že otec maloletej platil výživné
po 50 Eur mesačne od júla 2015 a po 75 Eur mesačne od decembra 2016, pričom zaplatil výživné až do januára 2018.
17. Zo správy zamestnávateľa otca súd zistil, že k ukončeniu jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa F.. došlo na základe dohody ku dňu 1.7.2017, pričom jeho bývalý zamestnávateľ oznámil, že otec u nich nepracuje od tohto dátumu, pričom nepoznajú miesto jeho trvalého pobytu. Z opisu jeho mzdového listu za obdobie roka 2016 vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX eur a za obdobie od 1/2017 do 6/2017 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem XXX eur. Z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že táto bola uzavretá v zmysle § 60 Zákonníka práce, bez uvedenia dôvodu. Z opisu mzdového listu otca za obdobie od 5/2015 do 4/2016 vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX,XX Eur,
18. Z opisu mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 04/2015 do 03/2016 predstavoval X.XXX eur, za obdobie od 11/2016 do 10/2017 XXX eur.
19. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
20. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23 .Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
25. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
26. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd zveril maloletú O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej starostlivosť riadne zabezpečuje a na základe výsledkov znaleckého dokazovania je zrejmé, že maloletá je vzhľadom na svoj vek emočne naviazaná na svoju matku, v jej neprítomnosti pociťuje separačnú úzkosť. Napriek tomu, že otec trval na striedavej osobnej starostlivosti, v priebehu konania zostal pasívny a s maloletou sa stretával iba sporadicky, na pojednávania súdu sa nedostavoval, dokonca sa nedostavil ani na vyšetrenie ku znalkyni. Preto bolo jednoznačné, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v jej najlepšom záujme.
27. Výšku výživného, zo strany otca maloletej, súd určil s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča s prihliadnutím na to, že v období od 7.7.2015, kedy bol podaný návrh zo strany matky dieťaťa do konca 1.7.2017 mal otec dieťaťa trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, X.., ktorý pracovný pomer ukončil dohodu, bez uvedenia dôvodu. Za takýchto okolnosti súd má za to, že ukončením tohto pracovného pomeru sa vzdal otec výhodnejšieho zamestnania, ako aj príjmu, pretože súdu nie je známe, v akom zamestnaní otec pracuje, a či vôbec pracuje, resp. aký príjem dosahuje. Zákon v §75 ods.2 upravuje práve takéto konanie povinného rodiča, ktoré charakterizuje ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu. Vzhľadom na tieto zákonné ustanovenia, súd určil výživné zo strany otca sumou 120 eur mesačne, pretože z príjmu, ktorý dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa je schopný platiť takéto výživné bez ohrozenia svojej existencie. Takáto suma výživného je primeraná aj odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré žije so svojou matkou a matka svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere odčerpáva výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Zároveň však matka aj finančne dopĺňa potreby maloletej v potrebnom rozsahu, pretože súdom určené výživné nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletej.
28. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
29. Súd upravil styk otca s maloletou iba vo forme bežného styku s tým, že maloletá u otca predbežne prespávať nebude, pretože otec sa nezúčastňoval pojednávaní súdu, na adrese trvalého bydliska zásielky zo strany súd nepreberal, a preto súdu nie je známe, kde v súčasnosti otec býva, prečo ignoruje prebiehajúce súdne konanie, resp. či nemá zdravotné problémy. V súčasnosti sporadicky svoj styk s maloletou realizuje, ale bez prespávania dieťaťa u neho, pričom nie je známe, kde sa s maloletou počas styku zdržiava. Súd nemal možnosť preskúmať podmienky na strane otca, ktoré sa zrejme na jeho strane v priebehu konania zmenili, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
30. Otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 7.7.2017 do 31.1.2018, to je do konca mesiaca, v ktorom súd vo veci rozhodol. Súd vypočítal dlžné výživné na strane otca dieťaťa takto: za 24 dní v mesiaci júl 2015 ( 120:31x24) je dlžné výživné 92,88 eur, za 5 mesiacov v roku 2015 120x5=600 eur, za 12 mesiacov roku 2016 12x120=1440 eur, za 12 mesiacov v roku 2017 12x120=1440 eur a za jeden mesiac v roku 2018 120 eur, spolu 3.692,88 eur. S prihliadnutím na finančné plnenie výživného po 50 Eur mesačne, od júla 2015, do konca novembra 2016 a po 75 Eur mesačne od decembra 2016 do januára 2018, súd odpočítal od dlžného výživného toto plnenie v sume 1.900 Eur.
31. Pri odpočítaní hodnoty vecného plnenia otca od dlžného výživného v sume 164,29 Eur, súd postupoval podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa zásady, že výživné je možné plniť aj vo forme vecného plnenia (bývanie, nákup oblečenia, stravovanie) a peňažného plnenia nad sumy výživného plateného pravidelne mesačne. Vzhľadom na to, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca za uplynulé obdobie (dlžné výživné) nemohol opomenúť započítať uvedené plnenia zo strany otca, ale zároveň zhodnotiť, či sa jednalo o plnenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda také, ktoré slúžili na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej. Medzi ne nepatria príležitostné plnenia zo strany otca v čase realizácie styku s dieťaťom, príležitostné dary a iné obdobné plnenia, ktoré neslúžia na uspokojenie odôvodnených potrieb mal. detí. Teda podľa zaužívanej súdnej judikatúry darčeky zo strany rodiča voči
mal. deťom sa nezapočítavajú do výživného a okrem toho sa do výživného nezapočítavajú ani výdavky rodiča v čase, keď realizoval svoj styk s mal. deťmi.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že pokiaľ otec tvrdil, že maloletej kupoval oblečenie, obutie, v tomto konaní nepreukázal tú skutočnosť, že veci takto zakúpené sa dostali do dispozície matky maloletej a že by sa v dôsledku týchto vecných plnení náklady súvisiace s maloletou znížili. Pokiaľ tieto veci zostali u otca, nie je možné ich započítať oproti výživnému, lebo maloletá ich môžu používať iba v čase, keď je u svojho otca. Za týchto okolností otec tým, že preukazoval množstvo vecných plnení, ktoré matka neuznala, sa dostal do dôkaznej núdze, ktorú neuniesol. Inak, ako postupoval súd, tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani overiť, ani vykonať o týchto skutočnostiach ďalšie dokazovanie.
33. Otec si musí uvedomiť, že maloletá bola v rozhodnom období v starostlivosti matky a teda ona znášala denno-denne tie náklady, ktoré bolo potrebné a nevyhnutné v súvislosti s maloletou vynaložiť. Vecné plnenia zo strany otca nemôžu tieto nevyhnutné náklady vynahradiť.
34. Na základe uvedeného súd dospel k tomu záveru, že dlžné výživné na strane otca po odpočítaní finančného a vecného plnenia započítateľného na výživné, predstavuje 1.628,59 Eur. Súd zaviazal otca zaplatiť toto dlžné výživné v lehote 20 dní s prihliadnutím na dĺžku tohto konania a j s ohľadom na to, že nezistil dôvod pre povolenie splátok.
35. S prihliadnutím na to, že v tomto konaní bolo vypracované znalecké dokazovanie, súd zaviazal oboch rodičov na zaplatenie náhrady trov znaleckého dokazovania v súlade s § 58 CMP, každého vo výške 231,76 eur, pretože má ten názor, že znalecké dokazovanie bolo vypracované v záujme maloletého dieťaťa a rozhodnutia súdu o jej budúcej starostlivosti. Preto je spravodlivé, aby trovy znaleckého dokazovania znášali obaja rodičia.
36. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.