Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/191/2013

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: Lawyer Partners a. s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený: JUD. Miroslav Pavelka, so sídlom Vajnorská 48, 831 04 Bratislava proti žalovanému: A.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L. o zaplatenie 1,32 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1,32 Eur (v žalobe pôvodne 40,- Sk), ako aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu elektronicky bez autorizácie dňa 12.07.2017, v ktorom uviedol, že dňa 12.07.2017 zaplatil čiastku 1,32 Eur. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

3. V podaní doručenom súdu dňa 20.11.2017 žalovaný uviedol, že namieta oprávnenosť vymáhanej pohľadávky, čo odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka zodpovedá nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch za rozhlasový prijímač žalovaného za obdobie od 16.0.2003 do 16.06.2005 vo výške 1,32 Eur, ktorú sumu žalovaný už uhradil, nie však z dôvodu, že by pohľadávku žalobcu uznával, ale z dôvodu, že nechcel byť ťahaný po súdoch. Navrhol, aby súd žalobe žalobcu nevyhovel, keďže tento v spore nepreukázal, že bola splnená zákonná povinnosť spočívajúca vo výzve žalovaného ako dlžníka na zaplatenie koncesionárskeho poplatku, s ktorého úhradou bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako jeden mesiac, pričom až po splnení tejto povinnosti si mohol žalobca uplatňovať evidovanú pohľadávku na súde, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 2, 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. Na to, aby žalovaný ako platiteľ koncesionárskeho poplatku mohol splniť povinnosť stanovenú v zákonom požadovanej výzve Slovenského rozhlasu, musela mu byť táto výzva aj fakticky doručená, nie len zaslaná, a z hľadiska súdneho konania jej doručenie žalovanému malo byť aj hodnoverným spôsobom preukázané. Žalobcom predložené listinné doklady, nachádzajúce sa aj na DVD nosiči, nepreukazujú doručenie výzvy na splnenie povinnosti v zmysle § 8 ods. 2 zák. č 212/1995 Z. z. Žalovaný doručenie výzvy poprel. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy voči žalovanému na zaplatenie nedoplatku koncesionárskeho poplatku a ani márne uplynutie vo výzve určenej lehoty na jeho úhradu žalovaným. Z dôvodu opatrnosti, pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, namietol tiež premlčanie pohľadávky žalobcu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko uplynula 3 ročná premlčacia doba na jej uplatnenie. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 29.11.2017, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca toto svoje podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie dodatočne nedoručil súdu do desiatich dní, súd na uvedené podanie v zmysle § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliada.

5. Podaním doručeným súdu dňa 17.01.2018 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, a to z dôvodu uhradenia istiny.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Keďže došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Ak má také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, keď sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva (Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 10. marca 2014, sp. zn. 23 Co 413/2012). 14. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom išlo o reakciu na konanie žalovaného, ktorý zaplatil dlžnú sumu po podaní žaloby, žalovanému možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Žaloba bola podaná dňa 12.02.2013 a žalovaný dňa 12.07.2017 uhradil žalobcovi poštovým poukazom žalovanú sumu 1,32 Eur, a to i napriek tomu, že mal za to, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca svojím dispozitívnym úkonom vzal žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 15.08.2017, doručeným súdu dňa 17.01.2018, a to z dôvodu uhradenia istiny. Keďže došlo k späťvzatiu žaloby, súd neskúma merito veci ohľadom oprávnenosti nároku uplatneného žalobou a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma procesné zavinenie na zastavení konania. V predmetnom spore bolo dôvodom späťvzatia žaloby zaplatenie žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, teda dobrovoľné splnenie dlhu žalovaným napriek jeho námietke premlčania a námietke neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ktoré ale súd pri rozhodovaní o zastavení konania neskúma. 15. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, preto právo na náhradu trov konania má žalobca. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.